Hrad Devín, oficiálne nazývaný aj Devínsky hrad, je národná kultúrna pamiatka SR, ktorá sa majestátne vypína nad rovnomennou obcou, mestskou časťou Bratislavy. Jeho ruiny nesú stopy gotického slohu, no neskôr prešli viacerými prestavbami. Hrad Devín sa pýši jednými z najpohnutejších, ale zároveň najbohatších dejín spomedzi hradných sídel na Slovensku. S existenciou niekdajšieho hradiska sa spája prítomnosť keltského a neskôr rímskeho etnika na území dnešného Slovenska. Hrad bol svedkom slávy aj pádu Veľkej Moravy, prvého štátneho útvaru slovanských predkov na dnešnom Slovensku, a bol dôležitou súčasťou sústavy pohraničných pevností Uhorského kráľovstva. Význam hradu našiel odozvu aj v početných umeleckých dielach.
Devínsky hrad patrí spolu s Bratislavským a Nitrianskym hradom k najstarším, historicky doloženým hradným objektom na Slovensku. Jeho strategická poloha priamo predurčovala toto miesto na stret dvoch európskych kultúr - východnej a západnej. Tieto danosti spolu s vhodnými prírodnými podmienkami na život človeka - vodné toky bohaté na ryby, dostatok lovnej zveri v okolitých lesoch - podmieňovali trvalé osídlenie tohto územia od 5. tisícročia pred Kr. až prakticky do 19. storočia.
Počiatky osídlenia: Od neolitu po dobu bronzovú
Najstaršie osídlenie Devína sa datuje do obdobia mladšej kamennej doby (asi 5000 - 4000 pred Kr.), keď v Podunajsku vznikali prvé roľnícke usadlosti. V areáli hradu to dokladá objavený hrob. Chronologicky mladšie nálezy v areáli hradu - osada na juhovýchodnom svahu hradnej výšiny a časť pohrebiska patriaca ľudu mohylovej kultúry - spadajú do obdobia staršej a mladšej bronzovej doby (1800 resp. okolo 1500 pred Kr. - 700 pred Kr.). Z tohto obdobia sa však nezachovalo veľa nálezov.
Halštatské obdobie a keltské vplyvy
Halštatské obdobie na Devíne sa datuje okolo 7. - 6. storočia pred Kr. Archeologický výskum potvrdil na celej ploche hradného areálu existenciu výšinnej osady tzv. kalenderberskej kultúry. Obyvatelia osady žili v zemniciach alebo polozemniciach, so stenami vypletanými prútím a s hlinenými dlážkami. V priestore obydlí boli objavené pozostatky otvorených ohnísk. V exteriéri sa nachádzali jamy najrozličnejších veľkostí a využitia. Významným nálezom bol objav keramickej dielne v severozápadnej časti niekdajšieho hradiska. Z ďalších hmotných dokladov sa našli kovové a kostené predmety, množstvo keramiky, ako aj predmety kultového charakteru.
Začiatkom 3. storočia pred Kr. sa zo severozápadných oblastí Európy presúvali do podunajskej oblasti Kelti. Postupne sa ťažisko ich expanzie presunulo do Podunajska, kde tradičná forma ich kultúry dosiahla vrchol. Kelti boli nielen úspešní bojovníci, ale aj zruční remeselníci. Na naše územie priniesli svojbytnú kultúru, ktorá do značnej miery ovplyvnila ďalší vývoj v tejto oblasti. V priestore dnešnej Bratislavy si na prelome 2. a 1. storočia pred Kr. vybudovali jedno z dôležitých centier hospodárskeho a spoločenského života, opevnené sídlisko mestského typu - oppidum. Od začiatku posledného storočia pred Kristom existovalo významné osídlenie vo forme osady na devínskej hradnej vyvýšenine a ďalšie osídlenie na území dnešnej obce. Nálezy z tejto epochy sú doložené takmer z celej plochy hradiska. Sídliskové a hospodárske objekty sa koncentrovali na južnom, terasovite upravenom svahu a v priestoroch dolného hradiska. Archeologické výskumy na Devíne bez výhrad potvrdzujú, že v tunajšej oblasti bola značná koncentrácia keltského osídlenia; podľa všetkého malo tunajšie hradisko priamu súvislosť s hradiskom na neďalekom, južnejšie ležiacom kopci Braunsberg pri dnešnom dolnorakúskom Hainburgu.
Keltské obyvateľstvo sa na prelome letopočtov a v prvých desaťročiach nášho letopočtu dostalo po prvý raz do kontaktu z rozpínajúcou sa Rímskou ríšou. Išlo spočiatku o obchodné styky, ktoré napokon vyústili do ovládnutia tohto územia rímskym obyvateľstvom. Dokladom keltských kontaktov s antickým svetom je importovaný tovar (amfory, rímske mince). Kolekcia výrobkov zaraďovaných medzi tzv. ušľachtilú keramiku (terra sigillata), vyrábanej už manufaktúrnym spôsobom je unikátna na celom strednom Dunaji.
Rímska prítomnosť a Limes Romanus
V rokoch 6 - 9 obsadil cisár Augustus územie terajšieho východného Rakúska a západného Maďarska a zriadil tam provinciu Panónia. Touto expanziou sa Rimania dostali do bezprostredného susedstva nášho územia a na úseku stredného Dunaja od ústia Moravy po ústie Ipľa zastali priamo na hranici dnešného Slovenska. Na základoch pôvodného keltského hradiska vznikol rímsky tábor zahrnutý do dômyselného opevňovacieho systému, zvaného Limes Romanus. Význam Devína ako strategicky významného predhradia vzrástol po trvalom obsadení stredného toku Dunaja rímskymi légiami a po vybudovaní strediska provincie v neďalekom Carnunte s tu dislokovanou XV. a neskôr XIV. légou. Prítomnosť rímskeho etnika povzniesla toto územie na kultúrne vyspelejšiu úroveň. Ako prví na Slovensku zanechali Rimania po sebe zvyšky murovaných stavieb, svedčiace o vysokej úrovni ich staviteľského umenia. Stavebným materiálom bol nielen kameň, ale aj vyspelé tehliarske výrobky. Prvá rímska stavba bola odkrytá v západnej časti stredného hradu. Je zároveň najlepšie zachovanou architektúrou z rímskej doby.
Osemnásť metrov od západnej brány boli objavené základy ďalšej stavby, ku ktorej patril jedenásť metrov dlhý kanál vybudovaný z veľkých neopracovaných kameňov. Je pravdepodobné, že vznik prvých murovaných stavieb na Devíne súvisí s bojovými operáciami Rimanov v tzv. markomanských vojnách v rokoch 166 - 180. Posledné stavebné aktivity sa na tomto území uskutočnili v druhej polovici 4. storočia za vlády cisára Valentiniana I. (364 - 375), keď rímske osídlenie na Dunaji dosiahlo svoj vrchol. Rímsky historik Ammianus Marcellinus napísal, že cisár Valentinianus I. dal vybudovať v „zemi Kvádov“, t. j. v severnom Zadunajsku, opevnené vojenské body (praesidiaria castra) a počas svojho pobytu v Carnunte odrážal útoky barbarov z najbližšej pevnosti. Rímsky tábor na Devíne odkryli v dvadsiatych rokoch 20. storočia českí archeológovia Josef Zavadil a I. L. Na východnom kopci nad Devínom boli tri väčšie popolnice a v nich rímska keramika, bronzové spony, ktoré sú z doby rímskoprovincionálnej a mince cisára Aureliana. Spolu s nimi tam boli zlomky rímskych tehál, niekedy s kolkom XIV. légie. Bol teda na pahorku kedysi rímsky príbytok.
Súmrak Rímskej ríše a príchod Slovanov
Keď Rimania opustili hranicu na strednom Dunaji, tieto miesta obsadili skupiny rozličných kmeňov (Góti, Herulovia, Longobardi). Popri nich začali na naše územie prenikať prví Slovania, ktorí sa sem presúvali od konca 4. storočia v rámci tzv. sťahovania národov. V 5. storočí zasiahla do vývoja slovanskej spoločnosti na strednom Dunaji závažná skutočnosť. Toto územie obsadili nomádske kmene Avarov a utvorili tu ríšu, ktorá sa stala dôležitým mocenským činiteľom.
Veľká Morava a strategický význam Devína
Obdobie Samovej ríše, charakterizované vzostupom materiálnej a duchovnej kultúry, bolo dôležitým predpokladom pre neskorší vznik prvého samostatného štátneho útvaru na území Slovenska - Veľkej Moravy - kde Devín sa stal súčasťou Nitrianskeho kniežatstva. Vo veľkomoravských dejinách mal Devín dôležitú úlohu. Z hľadiska slovenských národných dejín z ranostredovekého obdobia najvýznamnejším bolo obdobie 9. storočia a vláda veľkomoravského kniežaťa Rastislava (846 - 870). Rastislav je jedinou historickou osobnosťou v dejinách Veľkej Moravy, ktorej meno možno na základe historických správ spájať s Devínom. Základným literárno-historickým prameňom pre poznanie udalostí tohto obdobia sú známe Fuldské letopisy (Annales regni Francorum orientalis). Z nich sa dozvedáme o dôležitých udalostiach viažucich sa na toto územie, najmä na styky slovanského štátneho útvaru s Východofranskou ríšou. Významnou je správa z roku 864, týkajúca sa vojenskej výpravy východofranského kráľa Ľudovíta II. (Kráľ Ľudovít vypravil sa v mesiaci auguste s veľkým vojskom za Dunaj, obľahol Rastislava v (akomsi) meste, ktoré sa v reči onoho národa menuje Dowina, t. j. Devín bol dôležitým centrom ríše a určite jednou z najdôležitejších jej fortifikačných stavieb. Ako významný pevnostný objekt chránil nielen hranicu ríše, ale aj dôležitú križovatku obchodných ciest a oba tunajšie riečne brody - dunajský a brod cez rieku Morava.
Dokladom kultúrnej a duchovnej vyspelosti našich predkov a výnimočnosti devínskeho hradiska v politicko-správnom systéme Veľkej Moravy sa stal nález veľkomoravského kostola z druhej polovice 9. storočia. Kostol bol kombináciou centrálnej a pozdĺžnej jednoloďovej dispozície (dĺžka lode 16,9 metra) východo-západnej orientácie. Stavba bola na východnej strane ukončená troma polkruhovými apsidami na tzv. trojlístkovom pôdoryse. Na základe toho vedci poukázali na typologickú zhodu s podobnými sakrálnymi stavbami v Zadunajsku. Podľa nájdených zlomkov omietok s rozličnými motívmi fresiek sa dozvedáme o výzdobe kostola. Rastislav dal vybudovať na Devíne a v jeho bezprostrednom okolí dômyselný obranný systém, o ktorom sa s obdivom vyjadrovali aj jeho nepriatelia. Jeho súčasťou boli aj menšie hradiská na svahoch Devínskej Kobyly, z ktorých dve (Na pieskach a Nad lomom) boli objavené na severozápadnom výbežku kopca. Do obdobia panovania kniežaťa Rastislava spadá jedna z najvýznamnejších udalosti slovenských dejín - príchod solúnskych bratov Konštantína a Metoda na územie Slovenska v roku 863. Veľká Morava dosiahla svoj vrchol a najväčší územný rozsah za panovania Rastislavovho synovca Svätopluka. Jeho smrťou v roku 894 nastal úpadok ríše, ku ktorému veľkou mierou prispeli rozbroje medzi jeho synmi Mojmírom II.
Stredoveký hrad a jeho prestavby
Po zániku Veľkej Moravy význam hradiska upadal. Nič na tom nezmenil ani vznik Uhorského kráľovstva, keď sa Devínsky hrad nestal komitátnym, teda sídelným hradom stolice, ale iba pohraničnou pevnosťou. Dejiny gotického hradu vyvinuvšieho sa z malej pohraničnej pevnosti sú tesne späté s obcou ležiacou pod jeho múrmi. Prvá písomná zmienka o nej je v listine z roku 1254, v ktorej sa uvádzajú vinice pilišského opátstva. V listine z roku 1327 sa obec spomína ako vila Thebyn. V roku 1353 sa Devín v listinách spomína ako mesto (civitas). Jeho vývin však v neskoršom období ustal a z Devína sa mesto v pravom slova zmysle nikdy nevyvinulo.
Stavebná história hradu sa začala písať koncom 12. a začiatkom 13. storočia, keď tu vznikla nová kamenná pevnosť. V tomto období hrad pozostával z mohutnej kamennej šesťbokej veže, zaberajúcej celú hornú časť skalného brala, a malého preddvoria. Z tohto objektu sa dodnes zachovali iba skromné zvyšky obvodových múrov. Ako pohraničná pevnosť bol hrad majetkom uhorskej koruny. Po vymretí Arpádovcov v roku 1301 patrilo západné pohraničie Uhorska rakúskemu vojvodovi Rudolfovi Habsburskému. Devín i niekoľko pohraničných hradov s obcami boli majetkom Otta z Tallesrunnu, ktorý sa ho v roku 1322 dobrovoľne vzdal v prospech uhorskej koruny. Z obdobia vlády Karola Róberta I. Nasledujúcich takmer sto rokov bol hrad kráľovským majetkom.
- mája 1419 ho kráľ Žigmund Luxemburský i s priľahlými majetkami daroval uhorskému palatínovi Mikulášovi Garayovi. Mikuláš Garay (pôvodne z Gary) vybudoval z malej pohraničnej pevnosti feudálne panské sídlo stavané v štýle neskorej gotiky. Hrad rozšíril smerom na východ. V juhovýchodnej časti hradného kopca dal vybudovať gotický obytný palác, nazvaný garayovský, ktorý mal prízemie a dve poschodia. Miestnosti mali ploché, trámové stropy a niektoré boli vykurované kozubom. Z východnej strany sa k palácu pripájala polkruhová bašta. Vznikol tak ucelený stavebný komplex stredného hradu. Jeho priestor obkolesoval hradobný múr, ktorého súčasťou sa stala polygonálna veža, západná brána s padacím mostom a malou vodnou priekopou, ako aj ďalšie brány - severná a južná, vybudovaná pod skalným bralom.
V januári 1432 (rok pred svojou smrťou) rozdelil Mikuláš Garay časť svojich majetkov medzi svojich dvoch synov. Pánom devínskeho panstva sa stal Ladislav, ktorý neskôr dosiahol významné politické postavenie (v roku 1447 sa dokonca stal uhorským palatínom). V roku 1435 vydal kráľ Žigmund nariadenie, ktorým prikazoval opevniť všetky hrady od Bratislavy až po Skalicu. V súvislosti s týmto nariadením vybudovali na Devíne nové opevnenie v západnej časti hradného vrchu, obrátenej k rieke Morava. Na obdobie rokov 1460 - 1527 sa novými majiteľmi stali grófi z Jura a Pezinka. Počas panstva tohto rodu prechádzalo vlastníctvo hradu medzi jednotlivými členmi rôznymi cestami. Starobylý rod s viacerými významnými členmi dosiahol svoj vrchol v osobách bratov Jána a Žigmunda. Ján (III.), hoci bol dvakrát ženatý, zomrel bezdetný. Majiteľom devínskeho panstva sa stal jediný syn Žigmunda, Tomáš. Ani on nemal potomkov, a tak po jeho smrti pripadol hrad ďalšiemu Žigmundovmu bratovi Petrovi. Po jeho smrti v roku 1517 (rovnako zomrel bez potomkov) sa Devína zmocnili bratia Wolfgang a František z Pezinka, pochádzajúci z inej línie rodu. Grófi z Jura a Pezinka ďalej zveľaďovali hradobný obranný systém. Koncom 15. storočia postavili tzv. severnú bránu, ktorou sa na hrad vstupovalo od obce. Pri bráne bol výskumom odkrytý dvojinteriérový objekt z 15. storočia, ktorého poloha ako aj architektúra svedčí o využití hradnou strážou.
Báthoryovci a pád hradu
Prelomovým rokom sa stal rok 1526. Po osudnej bitke pri Moháči sa hradu nakrátko zmocnil Ján Zápoľský. V nasledujúcom roku hrad dobylo cisárske vojsko a cisár a uhorský kráľ Ferdinand I. Habsburský za vernosť habsburskému dvoru daroval hrad Štefanovi (III.) Báthorymu (Štefan o. i. pomohol Ferdinandovi I. získať uhorskú korunu), uhorskému palatínovi. Na nasledujúcich takmer osemdesiat rokov sa hrad dostal do držby jedného z najvýznamnejších uhorských rodov, ktorého predkovia prišli v 11. storočí do Uhorska. Svoje meno získali po tom, ako sa v roku 1279 usadili v lokalite Bátor (dnešné Nyírbátor) v severovýchodnom Maďarsku. V 14. storočí sa rod rozdelil na dve vetvy - ečedskú a šomjósku. Štefan Báthory vlastnil hrad iba tri roky, pretože v roku 1530 na hrade zomrel.
V 18. storočí bol hrad majetkom rodu Pálffyovcov (1635 - 1918). Posledné opevňovacie práce sa uskutočnili v čase opätovného nátlaku Turkov. V roku 1809 francúzske vojská hrad značne poškodili, odvtedy sú z neho len ruiny.
Devín: Celý příběh nejstaršího hradu na Slovensku
Devínska brána a jej význam
Hrad Devín sa vypína na masívnom brale, ktoré z južnej strany okrem Dunaja chránili močiare, zo západu rieka Morava a zo severu masív Devínskej Kobyly. Samotný hrad bol zo strategického hľadiska prirodzenou ochranou Devínskej brány, geografického vstupného priestoru do Karpatskej kotliny. Široký tok Dunaja udával smer dôležitej kontinentálnej obchodnej ceste medzi západom a východom, tzv. Podunajskej, ktorá tu pretínala známu Jantárovú cestu, vedúcu od Stredomoria k Baltu.
Rekonštrukčné práce a výzvy súčasnosti
Hrad Devín, ako národná kultúrna pamiatka, prechádza neustálymi rekonštrukčnými a sanačnými prácami. V roku 2022 sa na hrade sanovali múry. Spodná časť hradných múrov je svetlejšia a vrchná je o čosi tmavšia. V stredoveku bol dovoz stavebných materiálov nákladnou záležitosťou. V Devíne využívali okrem kameňov z blízkeho okolia (najmä vápenca) aj vápno, no je vidieť, že ním museli šetriť.
Problémom pri obnove hradných múrov sa ukázalo použitie cementu v 70. až 80. rokoch 20. storočia. Koeficient tepelnej rozťažnosti cementu je dvakrát väčší ako pri kameni. Na murive sa prudkým striedaním teplôt, vplyvom mrazov, extrémnych horúčav či intenzívneho dažďa tvoria trhliny. Klimatická kríza extrémne prejavy počasia čoraz viac zosilňuje. Do trhlín zateká, ľad zväčšuje svoj objem a ďalej páči murivo von. Z múrov vypadávajú celé kusy, až tu ostávajú visieť len veľké kamene a je otázkou času, kedy vypadnú.
V rámci projektu Culture Across - Kultúrne mosty cez rieku Morava, ktorý bol spolufinancovaný z programu spolupráce Interreg Slovenská republika - Rakúsko, prebehla rozsiahla obnova hradu Devín. Cieľom projektu bolo zlepšiť komfort pre návštevníkov, ale aj prístupnosť areálu hradu znevýhodneným skupinám. Súčasťou bolo aj pokračovanie archeologického výskumu. V rámci projektu pribudol nový informačno-navigačný systém, pozostávajúci z viacjazyčných informačných a navigačných panelov. Pri tvorbe nového systému sa kládol dôraz aj na dosiahnutie čo najväčšej miery inkluzivity. Jednotlivé informačné panely tak obsahujú popisy v Braillovom písme a tiež QR kód, cez ktorý je možné prekliknúť sa k audio sprievodcovi hradným areálom. V príprave je tiež osadenie reliéfnej mapy a haptického modelu hradného areálu.
Koncom roka 2022 sa uskutočnil audit bezbariérovosti areálu Hradu Devín a zhodnotenie návrhu nového informačno-navigačného systému z hľadiska potrieb publika so zrakovými či s pohybovými obmedzeniami. Výsledky tohto auditu už boli zapracované do projektovej dokumentácie. Súčasťou tejto časti projektu je aj príprava novej webstránky Hradu Devín.
Archeologické objavy a ich význam
Archeologický výskum na Devíne neustále prináša nové poznatky. V nedávno ukončenej etape výskumu na dolnom hrade boli objavené kolová stavba so základovými žľabmi, jama vyplnená zvyškami požiarom zaniknutej nadzemnej drevo-hlinenej konštrukcie, kostrové hroby či rastlinné makrozvyšky extrahované zo sedimentu. Medzi nájdenými nehnuteľnými a hnuteľnými pamiatkami sú najdôležitejšími tri výrazné, časovo odlišné skupiny nálezov:
- Eneolit (neskorá doba kamenná): Hroby, kostrové pozostatky muža objavené v novembri 2021 a ďalší hrobový nález.
- Doba bronzová a železná: Silicitové čepieľky, fragmenty keramických nádob, železné nože a klince.
- Rímska doba: Zlomok rímskej bronzovej spony a drobné úlomky sklených nádob.
Tieto nálezy dokladajú osídlenie tejto lokality od staršej doby bronzovej, doby železnej a rímskej až po neskorý stredovek a novovek.
Legenda o Panenskej veži
Hrad Devín skrýva aj romantické či tragické príbehy. Jednou z najznámejších legiend je príbeh o Panenskej veži. Podľa starej povesti sa nazýva štíhla vežička s cimburím na hrade. Rozpráva príbeh lásky rytiera Mikuláša a krásnej Margaréty. Pán Devínskeho hradu Mikuláš sa zaľúbil do Margaréty z korutánskej rodiny, ktorej sa rytier ako budúci ženích pre ich dcéru nepozdával. Skôr, ako k nej došlo, však na hrad vtrhol Margarétin strýko Rafael s ozbrojencami a dievčinu uniesli. Rytier ju dostihol a opäť uniesol na hrad, prípravy na svadbu sa urýchlili. V momente, ako si v hradnej kaplnke sľúbili lásku a vernosť, však opäť zarinčali zbrane. Tentokrát Rafael zvíťazil a Mikuláša zahnali práve do veže, v ktorej udatný rytier padol. Jeho nevesta z nej od žiaľu skočila do Dunaja.
Devín dnes: Symbol histórie a prírodná dominanta
Dnes je z hradu Devín monumentálna zrúcanina, ale jeho magická atmosféra zostala. Ľahko si predstavíte, aké príbehy sa na hrade odohrávali. Jeho múry boli mnohokrát dobyté, ale stoja dodnes. Odohrali sa tu významné udalosti a hrad inšpiroval mnohých umelcov. Je jednou z najvýznamnejších archeologických lokalít v strednej Európe. Bojovali oň mnohé armády a vďaka strategickej polohe tvoril hrad západnú hranicu uhorského kráľovstva.
Krajinná aj historická dominanta, akou bezpochyby hrad Devín je, sa stala Národnou kultúrnou pamiatkou v roku 1961. Historický areál je spojený s úsilím Slovákov o národnú samobytnosť. Hrad bol zároveň v minulosti svedkom mnohých významných udalostí. Pre svoju strategickú polohu bol osídlený už od roku 5.000 až 3.500 p.n.l. Veľký význam mal aj v stredoveku či ranom novoveku. Hrad Devín je dnes obľúbeným výletným miestom nielen pre obyvateľov Bratislavy a Devína, ale aj domácich či zahraničných návštevníkov. Zlepšovanie jeho stavu je verejnoprospešným krokom, ktorý sa pozitívne podpíše na jeho atraktivite, ale aj lepšom poznaní jeho histórie.
tags: #hrad #devin #rekonstrukcia