Film Histoire d'O, v slovenčine známy aj ako Príbeh O či The Story of O, je francúzsko-britsko-nemecko-kanadská erotická dráma z roku 1975, ktorá dodnes vyvoláva diskusie a fascinuje svojou odvážnosťou. Réžie sa ujal Just Jaeckin, pričom v hlavných úlohách sa predstavili Corinne Cléry, Anthony Steel a Udo Kier. Tento film, založený na rovnomennej knihe Pauline Réagne, predstavuje komplexnú štúdiu moci, podriadenosti a erotiky, ktorá prekonala hranice dobových tabu a stala sa kultovým dielom.
Zrod Filmového Projektu: Od Ambícií k Právam
Príbeh vzniku Histoire d'O je rovnako pútavý ako samotný film. Filmový producent Éric Rochat, po úspechu svojho predchádzajúceho filmu Emanuela (1974), hľadal ďalší projekt podobného žánru a charakteru. Jeho pozornosť upútala kniha Histoire d'O. V tom čase mal Rochat množstvo nápadov, ale nedostatok financií. Prvou a kľúčovou úlohou bolo získať filmové práva na knihu, ktoré držal Claude Giroux. Giroux však plánoval film natočiť sám, ale pre nedostatok rozpočtu a pripravenosti scenára nebol schopný projekt rozbehnúť.
Rochat okamžite pochopil výhody, ktoré mohol zo situácie získať. Musel vybaviť štyri telefonáty: najprv s distribútorom, potom s režisérom, scenáristom a nakoniec s Girouxom. Prvý telefonát smeroval k distribútorovi Gérardovi Lorinovi, majiteľovi siete Prodis, ktorý prejavil záujem o distribúciu a koprodukciu Histoire d'O. Rochat následne oslovil režiséra Justa Jaeckina, ktorý súhlasil s adaptáciou knihy, najmä preto, že ho film Emanuela poriadne zasiahol a chcel natočiť osobnejší film. Aby sa vyhol chybám z minulosti, Jaeckin začal športovať a venovať sa cyklistike s Rochatom a Robertom Fraissom.
Histoire d'O - Vinyl original Of The Film(1975)
Adaptácia Knižného Majstrovského Diela: Výzva pre Scenáristu
Scenárista Sébastian Japrisot, ktorý mal na starosti adaptáciu, sa k projektu postavil s nadšením. Napriek tomu, že sa o ňom hovorilo, že už nechce nakrúcať erotické filmy, láska ku knihe Histoire d'O ho presvedčila. Japrisot mal vlastnú víziu a chcel vytvoriť paralelu medzi Alicou v krajine zázrakov a Histoire d'O, čo v tom čase prekvapilo mnohých. Jeho scenár bol takmer hotový a Japrisot každý deň posielal Jaeckinovi svoje stránky, na ktoré režisér postupne pridával pohyby kamery, uhly osvetlenia a pózy hercov. Japrisotov talent a vízia upokojovali režiséra a dodávali mu energiu čeliť nevyhnutným hanlivým komentárom. Pred natáčaním si Jaeckin starostlivo kreslil náčrty každej scény, vrátane presných pohybov kamier, hercov, umiestnenia reflektorov a návrhov na prostredie. Tento zápisník sa stal neoceniteľným nástrojom počas celého natáčania.
Obsadzovanie Rolí: Hľadanie Ideálnej O
Úspech filmu Emanuela uľahčil Jaeckinovi obsadzovanie rolí v Histoire d'O. Mal na výber z viacerých talentovaných hercov, ktorých mu ponúkali agenti. Nakoniec si vybral pôvabnú herečku Line Chardonnay, ktorej zmluva bola takmer podpísaná. Situácia sa však zmenila, keď Ibrahim Moussa, agent talianskych hercov a manžel Nastassjy Kinski, predstavil Corinne Cléry. Jaeckin v nej okamžite vycítil tú pravú predstaviteľku O. Testy potvrdili jej talent a dokonalú postavu. Cléry sa nebála náročných scén ani nahoty, čo bolo pre film kľúčové. Pre Jaeckina bolo bolestivé oznámiť Line Chardonnay, že rolu nedostane.
Nemecká koprodukcia navrhla na rolu milenca Uda Kiera. Anthony Steel, anglický divadelný herec a bývalý manžel Anity Ekbergovej, prijal rolu Sira Stephana s nasadením gentlemana. Ako celoživotný alkoholik sľúbil filmárom, že počas natáčania prestane piť. Jean Gaven si zahral žalárnika O s neuveriteľnou zmesou drsnosti a jemnosti. Christiane Minazzoli, renomovaná divadelná herečka, stvárnila predstaviteľku kláštora. Martine Kelly, mladá Američanka, hrala jednu z priateliek O. Obsadenie dopĺňalo očarujúce švédske dievča Lee Selgreen, do ktorého bol Jaeckin tajne zamilovaný.
Filmovanie: Od Parížskych Bytov po Hradné Múry
Natáčanie filmu prebiehalo na rôznych miestach, aby sa dosiahla požadovaná atmosféra a vizuálna stránka. Jedna zo scén sa odohrávala v bezchybne bielom parížskom byte, ktorý patril štylistovi a nachádzal sa nad Tuilerijskými záhradami.
Ďalšia dôležitá scéna sa odohrávala na pontóne pri rieke Seine, kde rýchlostný čln viezol O, Sira Stephana a ďalších hostí. Jaeckinov kameraman Robert Fraiss nainštaloval reflektory pri hladine vody, aby osvetlil čln plávajúci po rieke. Corinne Cléry v čiernom plášti, s prudkým pohľadom upretým na svojho milenca, vyžarovala surreálne kúzlo a atmosféra filmu sa naplno prejavila. Keď O prechádzala davom hostí, jej silná láska spôsobila, že všetci komparzisti stuhli.
Scéna a kostýmy museli byť majstrovské diela s neuveriteľnou prepracovanosťou. Opis hradu O bol veľmi presný: obsahoval pivnice s nekonečným schodiskom, ktoré pôsobilo dojmom ponárania sa do stredu Zeme, žaláre osvetlené honosnými vitrážovými oknami, izby a jedálne s monumentálnymi krbmi, a arkádové chodby s čiernobielymi dlaždicami. Tím zistil, že žiadna existujúca budova nemôže ponúknuť toto prostredie v jednom kuse, preto sa hrad vo filme nakrúcal v 20 rôznych objektoch.
V Uzès našiel tím pivnicu, ktorá v minulom storočí slúžila ako ľadovňa, na natáčanie väzenia O. Táto pivnica, s tvarom okrúhlej studne a trojpodlažným schodiskom vytesaným do steny, pripomínala rytinu od Rembrandta alebo Piraneshiho. Zámok Château de La Capelle-et-Masmolène v departmente Gard poslúžil na fasádu filmového hradu a majestátne vonkajšie schodiská. Hotel v lokalite Beaucaire prenajal štábu svoje veže s vydlabanými oknami.
Prvý týždeň natáčania neďaleko Uzès prebehol bez problémov, až na menší incident, kedy generálny producent Éric Rochat, nováčik vo filmovom priemysle, lietal vrtuľníkom s mladými komparzistkami, aby mohli pozorovať natáčanie zhora. Hluk vrtule počas zvukových záberov prerušoval dialógy, čo považoval za prejavy priateľstva.
Kontroverzie a Reakcie: Vojna s Kritikou
Počas natáčania sa objavili aj negatívne reakcie. Isté noviny otvorene zaútočili na filmárov, nazvali ich pornografmi a sadomasochistami a tvrdili, že takáto škandalózna kniha mala byť zakázaná. Režisér si bol vedomý toho, že kniha mala rovnako obdivovateľov ako aj kritikov, a práve tí druhí sa snažili viesť proti filmárom nemilosrdné vojny. Tím sa však upokojoval s vedomím, že ostré recenzie filmu Emanuela nezabránili jeho veľkému úspechu.
Nahrávanie a mixovanie hudby od Pierra Bacheleta ukončilo strih filmu. Následne sa začala fáza uvedenia na trh s prezentáciou traileru. Keď režisérovi ukázali zostrihanú upútavku, zbledol. Bola to séria erotických scén s krikom, bičovaním, reťazami a ženami s rúškami v ústach, čo malo podporiť tézu, že Histoire d'O je pornofilm. Jaeckin pohrozil odstránením svojho mena z titulkov, ale márne. Gérard Lorin mu oznámil, že vzhľadom na termíny tlače nebolo možné vyrobiť nové kópie. Táto situácia pripomenula režisérovi zradu od Y.-R. Rouvarda, keď nakrútil kontroverznú scénu s cigaretou.
Na rozdiel od Emanuela, kritici prijali Histoire d'O s nadšením už od začiatku natáčania, čo im dalo dostatok času "nabrúsiť zbrane" pred uvedením na trh. Týždenník L'Express sa postavil proti filmu, pričom vytvoril titulný článok s čiernobielymi fotografiami a dlhým článkom Madeleine Chapsal. Françoise Giroud, štátna tajomníčka pre postavenie žien, bola nútená stiahnuť svoje meno z novín. Napriek tomu, Madeleine Chapsal vo svojom článku citovala Konrada Lorenza, aby ospravedlnila svoj obdiv.
Premiéra a Úspech: Davová Psychóza v Kine
Deň pred uvedením v kinách filmový distribútor usporiadal veľkú premiéru s červeným kobercom. Keď hlavné členovia tímu dorazili pred kino na Champs-Élysées, Corinne Cléry bola vydesená kamerami a fotoaparátmi a držala režiséra za ruku. V hluku a oslepení bleskami sa nestihli ani priateľsky pozrieť. Režisér si myslel, že počuje nepriateľské výkriky.
Počas premietania sa erotické scény prerušovali pískaním, smiechom, chichotaním a pochybnými zvukmi, čo bola akási davová psychóza. V tme sa Jaeckin snažil zazrieť tváre producentov Rochata a Lorina. Jeden vyzeral nehybne a druhý zničený.
Na druhý deň tím s napätím čakal na výsledky. Keď sa priblížili ku kinu, nevideli žiadny rad, čo v nich vyvolalo obavy zo zlyhania. Vedúci premietania ich však informoval, že ľudia prišli tak skoro, že ich pustili dnu skôr. S 1 950 250 divákmi v Paríži bol film už teraz veľkým úspechom.
Medzinárodný Ohlas a Budúcnosť
Režisér bol pozvaný do Spojených štátov na uvedenie filmu. V Beverly Hills ho Hugh Hefner, magnát Playboya, pozval do svojho sídla. Počul o téme filmu, ktorá ho musela nadchnúť. Na jednom z premietaní filmu Histoire d'O bol režisérovi predstavený Albert R. Broccoli, producent filmov o Jamesovi Bondovi. Ten vyjadril svoj zámer nájsť režisérovi scenár a produkovať jeho film, pričom uviedol, že by išlo o neerotický film. Film bol úspešný vo väčšine krajín, čím potvrdil svoj kultový status v histórii kinematografie.