V poslednom období sa v Žiline rozhorel spor týkajúci sa budúcnosti historickej kaplnky na Starom cintoríne. Hlavnými aktérmi sú poslanec mestského zastupiteľstva Patrik Groma a Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) v Žiline, pričom do diskusie sa zapája aj primátor mesta Peter Fiabáne. Jadrom sporu je rozhodnutie pamiatkarov nepovoliť rekonštrukciu kaplnky do podoby s cibuľovitou strechou z 18. storočia, čo vyvolalo ostrú reakciu zo strany Patrika Cromu.
Groma: Zabudnutá príležitosť vrátiť kaplnke pôvodnú tvár
Patrik Groma sa netají sklamaním a hnevom nad rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu. Podľa jeho slov sa významne zaslúžil o to, aby sa kaplnka vrátila do majetku mesta Žilina, a preto očakával, že sa pristúpi aj k jej obnove do pôvodnej podoby. "Tešil som sa, že sa kaplnka vráti do pôvodnej podoby z 18. storočia, najmä z obnovenia cibuľovitej strechy," uviedol Groma. Jeho predstavy sa však rozplynuli, keď pamiatkari rozhodli, že kaplnka si zachová svoju súčasnú sedlovú strechu z 20. storočia, ktorú Groma prirovnáva k "humno".
Groma vníma tento krok ako akt pomsty voči nemu osobne a vyčíta pamiatkarom, že "zabili možnosť vrátiť zúboženej kaplnke pôvodnú podobu, na ktorej sa zhodli všetci odborníci, dokonca aj vy." Podľa jeho slov sa uskutočnil archeologický a reštaurátorský výskum, ktorý pamiatkari schválili, a preto očakával, že rekonštrukcia môže začať. Kritizuje prístup pamiatkového úradu ako "neseriózny a neadekvátny", pričom sa odvoláva na jeho vyjadrenia ako "Panebože z kaplnky zostane humno" a "hanba pamiatkovému úradu v Žiline".
Groma naznačuje, že k jeho nespokojnosti prispieva aj skutočnosť, že obnovenie pôvodnej barokovej podoby kaplnky, zachytenej na mape z roku 1747 od Ruttkaya, sa nepáči "niekomu inému". "S takýmto postupom som sa nikde nestretol," konštatuje Groma, čím naznačuje, že rozhodnutie pamiatkarov považuje za neštandardné.
Pamiatkari: Ochrana pamiatky podľa akceptovaných princípov
Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) v Žiline sa voči obvineniam ohradil a vysvetlil svoju pozíciu. Miloš Dudáš, riaditeľ KPÚ Žilina, uviedol, že úrad uplatňuje "akceptovanú filozofiu ochrany, z ktorej by sa nemala robiť politika". Priznal, že v rámci prípravy obnovy sa pôvodne uvažovalo s vytvorením repliky barokového krovu a cibule podľa mapového podkladu z roku 1974. Tento podklad bol však podľa KPÚ "veľmi nepresný a zjednodušený".
Najzásadnejším zistením reštaurátorského a archeologického výskumu bolo, že súčasný spôsob zastrešenia (predsadená valbová strecha podopretá na južnej strane murovanými piliermi) vznikol až v 19. storočí. Prvá predsieň na kaplnke bola realizovaná v 2. polovici 18. storočia, čo znamená, že "baroková cibuľová vežička sa na kaplnke uplatnila len veľmi krátko, len pár desaťročí."
Na základe týchto zistení a s ohľadom na možné statické problémy existujúcej stavby, KPÚ prehodnotil navrhované riešenie. "Zvolili sme obnovu, ktorá bude rešpektovať zásadnú vývojovú vrstvu kultúrnej pamiatky, t.j. jej podobu a architektonický výraz z 19. storočia," vysvetlil Dudáš. Zdôraznil, že úrad "nemá sa za čo hanbiť", a naopak, uplatňuje princípy ochrany pamiatok, ktoré sú akceptované doma i v zahraničí.
Kontexte politickej scény a komunálnych volieb
Spor o kaplnku sa odohráva v kontexte blížiacich sa komunálnych volieb v Žiline, kde sa Patrik Groma opäť uchádza o post primátora. Kandiduje ako nestraník s podporou koalície KDH a Hlas-SD. Groma vníma súčasné vedenie mesta pod primátorom Petrom Fiabáne ako "mesto premárnených príležitostí", ktoré "žilo len z projektov predchodcov" a nevyriešilo zásadné problémy ako parkovanie, doprava či znečistenie.
Groma sa v minulosti už profiloval ako kritik súčasného primátora. Pred rokom v primátorských voľbách prehral s Petrom Fiabáne, ale zostal aktívny v mestskom zastupiteľstve. Inicioval tiež petičnú akciu na odvolanie primátora Fiabáneho, pričom ako jeden z hlavných dôvodov uviedol "aktuálny návrh dohody o vyrovnaní so spoločnosťami podnikateľa Georgea Trabelssieho".
Primátor Peter Fiabáne vníma Gromovu aktivitu ako "kurióznu" a tvrdí, že mesto pod jeho vedením "sa posunulo veľký kus dopredu" a že problémy sú často "zametené pod koberec" predchádzajúcim vedením. Fiabáne považuje Gromovu aktivitu za "neschopnosť vyrovnať sa s veľmi jednoznačným výsledkom volieb".
Minulosť a financovanie mestských bytov: Kauza spred rokov
V súvislosti so žilinskou komunálnou politikou sa vynára aj staršia kauza týkajúca sa predaja mestského bytu hovorcovi mesta Pavlovi Čorbovi primátorom Igorom Choma (obaja SMER-SD) v roku 2013. Dvojizbový byt s rozlohou takmer 60 m² bol predaný za cenu 697,60 eura, čo bolo prakticky darovanie. Zmluva obsahovala záväzok, že byt nebude desať rokov prevedený na inú osobu okrem najbližších príbuzných, pričom porušenie tejto podmienky by viedlo k pokute 312,87 eura.
Zarážajúce bolo, že v tom istom roku mesto Žilina kúpilo v tom istom dome, len vo vedľajšom vchode, dvojizbový byt s podobnou rozlohou za 52-tisíc eur, pričom na túto kúpu využilo dotáciu z ministerstva dopravy. Mestskí poslanci, vrátane Patrika Cromu, boli o tomto predaji informovaní s polročným oneskorením a boli prekvapení. Vtedajší hovorca mesta Pavol Čorba sa k otázkam ohľadom predaja bytu vyjadroval vyhývavo.
Tieto udalosti vrhajú svetlo na komplexnú politickú situáciu v Žiline a na možné prepojenia medzi politickými aktérmi a mestským majetkom, čo môže byť jedným z faktorov ovplyvňujúcich súčasné diskusie o historických pamiatkach a ich obnove.
Vízie pre Žilinu: Plány a priority Patrika Cromu
Patrik Groma, ako kandidát na primátora, predstavil rozsiahly program zameraný na rozvoj mesta. Jeho vízia zahŕňa budovanie novej nemocnice, vytvorenie "mestečka pre seniorov so štartovacími bytmi pre mladých", odkúpenie a revitalizáciu športovej haly "Korytnačka" na relaxačno-oddychovú zónu, či výstavbu nových plavární na sídliskách.
Ďalšie priority zahŕňajú revitalizáciu vnútroblokov, podporu športu a voľného času, výstavbu nájomných bytov, modernizáciu mestského úradu, budovanie ekologickejšieho mesta prostredníctvom vlastnej linky na spracovanie odpadu, založenie mestského múzea a galérie, poskytnutie priestorov pre stavovské a profesné organizácie, zlepšenie MHD a cyklodopravy, parkovanie bezplatne pre obyvateľov s trvalým pobytom, rozvoj smart technológií, podporu hendikepovaných a skvalitnenie stravovania v školách s dôrazom na domáce a sezónne potraviny.
Groma zdôrazňuje, že jeho program vychádza z komunikácie s občanmi a rieši 15 veľkých projektov pre Žilinu. Financovanie plánuje zabezpečiť z prebytkov mestského rozpočtu, eurofondov, štátnych dotácií a investičných úverov. Svoju kampaň si hradí z vlastných prostriedkov získaných z predaja bytu.
Budúcnosť kaplnky a politické súboje
Rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v prípade kaplnky na Starom cintoríne poukazuje na napätie medzi snahou o návrat k historickej podobe a potrebou rešpektovať vývojové vrstvy pamiatky a jej aktuálny stav. Politické ambície a nadchádzajúce voľby navyše dodávajú tejto téme ďalší rozmer, pričom sa zdá, že Groma využíva tento spor na posilnenie svojej pozície voči súčasnému primátorovi.
Je zrejmé, že diskusia o budúcnosti kaplnky a jej rekonštrukcii bude pokračovať. Otázkou zostáva, či sa podarí nájsť kompromis, ktorý uspokojí všetky strany, alebo či sa tento spor stane len ďalším bodom v politickom súboji o primátorskú stoličku v Žiline. Kľúčové bude, či sa podarí oddeliť ochranu pamiatok od politických záujmov a či sa podarí dosiahnuť konsenzus na základe odborných poznatkov a akceptovaných princípov pamiatkovej starostlivosti.
Groma vyjadruje presvedčenie, že "súčasné vedenie žilo len z projektov predchodcov, zásadné problémy mesta - parkovanie, doprava, znečistenie mesta, letná a zimná údržba, hádky v zastupiteľstve - nevyriešilo". Jeho cieľom je "rozloženie politickej moci naprieč politickým spektrom v MsZ" a nechce si "uzurpovať moc ako doterajší primátori".
Primátor Fiabáne naopak tvrdí, že "na každom kroku nachádzame po predošlom vedení problémy zametené pod koberec a zle nastavené procesy. Za ten rok sa mesto posunulo veľký kus dopredu. Väčšina ľudí to aj vníma, dostávame veľa pozitívnej spätnej väzby a to sme len na začiatku."
Tento spor o kaplnku tak symbolizuje širšie napätie v meste, kde sa stretávajú rôzne vízie rozvoja a prístupy k správe mesta, pričom sa odrážajú aj osobné ambície a politické súperenia. Je dôležité, aby sa v podobných prípadoch kládol dôraz na odborné posúdenie a transparentnosť, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutia týkajúce sa kultúrneho dedičstva budú v najlepšom záujme mesta a jeho obyvateľov.