Finančný prenájom hnuteľných vecí: komplexný sprievodca daňovými a účtovnými aspektmi

Finančný prenájom hnuteľných vecí predstavuje špecifickú formu obstarania majetku, ktorá má svoje špecifické podmienky a daňové dôsledky. V účtovníctve nájomcu sa účtujú dlhodobé záväzky z nájmu majetku vrátane finančného prenájmu. Obsah tejto stránky nie je generovaný z AI. Majiteľ stránok poskytuje informácie na tomto webe v dobrej viere v ich pravdivosť a aktuálnosť, bohužiaľ však nemôže vylúčiť chyby alebo nepresnosti, ktoré sa na stránkach môžu objaviť. V tomto článku sa zameriame na definíciu, podmienky a daňové aspekty finančného prenájmu hnuteľných vecí v kontexte slovenského práva.

Definícia a právny rámec finančného prenájmu

Právna úprava lízingovej zmluvy nie je kodifikovaná v osobitnej právnej norme, ani v Občianskom zákonníku, ani v Obchodnom zákonníku. Finančný prenájom v užšom slova zmysle predstavuje taký prenájom, ktorý vyhovuje podmienkam zákona o dani z príjmov a podmienkam účtovných predpisov. Zákon o dani z príjmov považuje finančný prenájom od roku 2004 za jednu z foriem obstarania hmotného majetku, a to prostredníctvom nájomnej zmluvy s oddelením právneho a ekonomického vlastníctva prenajatého predmetu.

Zmluvný typ finančného prenájmu, t. j. prenájmu s následnou kúpou, pri ktorom odkúpenie predmetu je súčasťou dojednania, je teda zmluva špecifická, ktorá spĺňa podmienku, že neodporuje obsahu alebo účelu zákona (Občianskeho, resp. Obchodného zákonníka). Účtovanie finančného prenájmu je upravené v §30a postupov účtovania, v ktorom sa uplatňuje zásada ekonomického úžitku obsiahnutá v zákone o účtovníctve.

Základné charakteristiky finančného prenájmu

Finančný prenájom sa vyznačuje niekoľkými kľúčovými vlastnosťami, ktoré ho odlišujú od iných foriem nadobúdania majetku:

• Prenájom s následnou kúpou: Finančný prenájom je charakteristický tým, že po uplynutí dohodnutej doby prechádza vlastníctvo prenajatej veci na nájomcu. Toto je jeho základná a najvýraznejšia črta, ktorá ho odlišuje od operatívneho prenájmu.
• Oddelenie právneho a ekonomického vlastníctva: Počas trvania prenájmu je právnym vlastníkom prenajímateľ, avšak ekonomické vlastníctvo sa prenáša na nájomcu. Nájomca majetok aktívne využíva, nesie s ním spojené ekonomické riziká a benefity a účtuje o ňom ako o svojom majetku.
• Financovanie obstarania majetku: Cieľom finančného prenájmu je prefinancovanie prenajatého majetku. Ide o spôsob, ako nájomca získa prístup k požadovanému majetku bez nutnosti okamžitého veľkého kapitálového výdavku. Všetky náklady spojené s finančným prenájmom sú počas doby trvania nájmu zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu (obstarávateľa).
• Odpisovanie majetku nájomcom: Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby predmet finančného prenájmu odpisoval nájomca. Toto je zásadný rozdiel oproti operatívnemu prenájmu, kde majetok odpisuje prenajímateľ.

Podmienky pre kvalifikáciu ako finančný prenájom

Zákon o dani z príjmov definuje finančný prenájom v § 2 písm. s) ako obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom sú splnené nasledujúce podmienky:

• Právo kúpy prenajatej veci: Nájomca má povinne dojednané právo kúpy prenajatej veci. Toto právo je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
• Doba trvania nájmu: Nájomca platí nájomné počas dohodnutej doby, ktorá je dlhšia ako 60 % doby odpisovania (§ 26 ods. 1 ZDP). Ak je predmetom prenájmu pozemok, doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do 4. odpisovej skupiny.

Pre lepšie pochopenie doby trvania nájmu a odpisovania uvádzame prehľad:

• Súčet splátok a obstarávacia cena: Počas dohodnutej doby nájmu sú splátky vyššie alebo sa rovnajú obstarávacej cene prenajatého majetku. Tým je zabezpečené, že nájomca v podstate "spláca" hodnotu majetku.

Daňové aspekty finančného prenájmu

Finančný prenájom má špecifické daňové aspekty, ktoré sa týkajú najmä nasledujúcich oblastí:

• Úrok pri finančnom prenájme: Úroková časť nájomného je daňovým výdavkom nájomcu podľa § 19 ods. 3 písm. o) ZDP.
• Nájomca ako subjekt odpisovania: Nájomca je oprávnený odpisovať predmet finančného prenájmu ako svoj majetok, v súlade s § 24 ods. 1 písm. d) ZDP.
• Vstupná cena pri finančnom prenájme: Vstupná cena majetku obstaraného finančným prenájmom je definovaná v § 25 ods. 6 ZDP. Dôležité je, že súčasťou vstupnej ceny nie je daň z pridanej hodnoty (DPH).
• Odpisovanie pri finančnom prenájme: Spôsob odpisovania hmotného majetku prenajatého formou finančného prenájmu je osobitne upravený v § 26 ods. 8, 9 a 10 ZDP.
• Technické zhodnotenie pri finančnom prenájme: Náklady na technické zhodnotenie prenajatého majetku sa tiež riešia podľa špecifických ustanovení, konkrétne § 22 ods. 6 písm. e) ZDP.

Odpisovanie majetku prenajatého formou finančného prenájmu

Odpisy hmotného majetku prenajatého formou finančného prenájmu sú daňovým výdavkom v rámci ustanovenia § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov. Odpisovanie nájomcom umožňuje § 24 ods. 1 písm. d) ZDP.

Spôsob odpisovania hmotného majetku prenajatého formou finančného prenájmu osobitne upravuje § 26 ods. 8, 9 a 10 zákona o dani z príjmov. V súlade s týmto ustanovením hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu odpíše nájomca počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % hodnoty istiny zistenej podľa účtovných predpisov, zvýšenej o náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu, vynaložené nájomcom do doby zaradenia tohto majetku do užívania. Týmito nákladmi môžu byť napríklad náklady na dopravu, náklady na montáž, poplatok za uzatvorenie zmluvy, clo, prípadne technické zhodnotenie vykonané nájomcom do času uvedenia obstarávaného majetku do užívania.

Výška odpisu sa vypočíta zo vstupnej ceny rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac doby trvania nájmu. Takto vypočítaný mesačný odpis sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor. Odpisovanie sa začne mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania.

Príklad:

Spoločnosť uzatvorila zmluvu o finančnom prenájme na obstaranie strojného zariadenia. Obstarávacia cena stroja (u prenajímateľa) bola 750 000 Sk. V zmluve sa súčasne dohodlo, že kúpna cena stroja po skončení zmluvy o finančnom prenájme, za ktorú prejde vlastnícke právo na nájomcu, bude 1 000 Sk a poplatok požadovaný lízingovou spoločnosťou za uzatvorenie zmluvy je 2 200 Sk. Zariadenie vyžadovalo montáž, za ktorú nájomca zaplatil 30 000 Sk.

V tejto súvislosti treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 25 ods. 6 zákona o dani z príjmov súčasťou vstupnej (obstarávacej) ceny u nájomcu nie je daň z pridanej hodnoty. To znamená, že daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ale nemá nárok na jej odpočítanie, daň z pridanej hodnoty nikdy nezahŕňa do vstupnej ceny majetku obstaraného formou finančného prenájmu.

Príklad:

Spoločnosť k 15. marcu 2007 uviedla do užívania stroj obstaraný formou finančného prenájmu. V nájomnej zmluve je dohodnutá celková suma platieb vo výške 834 000 Sk, z toho istina vo výške 694 728 Sk a na úrokoch spoločnosť zaplatí počas doby nájmu 139 272 Sk. Dohodnutá doba prenájmu je 36 mesiacov. Za uzatvorenie nájomnej zmluvy spoločnosť zaplatila poplatok vo výške 4 000 Sk a za montáž strojného zariadenia uhradila sumu 20 000 Sk.

Odpis prenajatého majetku spoločnosť vypočíta zo sumy istiny 694 728 Sk zvýšenej o poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 4 000 Sk a náklady na montáž vo výške 20 000 Sk, t. j. zo sumy 718 728 Sk (694 728 + 20 000 + 4 000). Výšku ročného odpisu predstavuje počet mesačných odpisov v príslušnom zdaňovacom období, ktoré sa vypočítajú rovnomerne na každý mesiac doby prenájmu, t. j. v poslednom roku odpisovania sa uplatní ročný odpis ako násobok mesačného odpisu a počtu mesiacov, počas ktorých sa stroj využíval v prenájme na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Postúpenie nájomnej zmluvy

V prípade, že dôjde k postúpeniu nájomnej zmluvy na nového nájomcu a tento vyplatí pôvodnému nájomcovi odstupné, pôvodný nájomca uplatní do daňových výdavkov odpis pripadajúci na počet celých mesiacov, počas ktorých majetok účtoval alebo evidoval. Vyplýva to z ustanovenia § 22 ods.

Príklad:

Spoločnosť v júni 2007 nadobudla do svojho majetku osobný automobil postúpením nájomnej zmluvy. Ide o nájomnú zmluvu uzatvorenú pôvodným nájomcom v máji 2006 vo výške istiny (bez DPH) 356 000 Sk, s dohodnutým úrokom 29 548 Sk (bez DPH) a poplatkom za uzatvorenie zmluvy (bez DPH) 4 000 Sk. Doba prenájmu bola dohodnutá na 36 mesiacov. Zostatková cena automobilu pri postúpení je vo výške 230 000 Sk, za postúpenie nájomnej zmluvy spoločnosť zaplatila odstupné vo výške 60 000 Sk.

Spoločnosť, ako nový nájomca, má povinnosť odpísať vstupnú cenu takto nadobudnutého automobilu rovnomerne počas 23 mesiacov. Vstupnou cenou pre odpisovanie je zostatková cena automobilu v čase postúpenia nájomnej zmluvy zvýšená o odstupné, t. j. suma 290 000 Sk (230 000 + 60 000). Odpis za rok 2007 bude tvoriť 7 mesačných odpisov, t. j.

Zmena doby prenájmu

Ak dôjde počas trvania nájmu k predĺženiu alebo skráteniu dohodnutej doby prenájmu, uplatnené odpisy sa spätne neupravujú a zostávajúca časť odpisovanej hodnoty sa rozpočíta rovnomerne na zvyšnú časť novo dohodnutej doby prenájmu. Výška mesačného odpisu sa upraví počnúc mesiacom, v ktorom sa nájomca a prenajímateľ dohodli na zmene doby trvania finančného prenájmu. Uvedené vyplýva z § 52 ods. 16 ZDP.

Technické zhodnotenie

Technické zhodnotenie vykonané na majetku v operatívnom prenájme môže nájomca odpisovať do daňových výdavkov v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov len počas doby prenájmu. Ak po skončení nájmu nebude technické zhodnotenie nájomcom plne odpísané, môže sa nájomca s prenajímateľom dohodnúť na odplatnom prevode technického zhodnotenia. V prípade, že prenajímateľ odkúpi od nájomcu technické zhodnotenie, potom táto cena technického zhodnotenia zvýši vstupnú alebo zostatkovú cenu hmotného majetku, na ktorom bolo technické zhodnotenie vykonané, u vlastníka. Zostatková cena predaného technického zhodnotenia bude u nájomcu uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov.

V prípade, že prenajímateľ zostatkovú cenu technického zhodnotenia nájomcovi neuhradí ani od neho za dohodnutú sumu neodkúpi, potom je zostatková cena z hľadiska zákona o dani z príjmov u vlastníka (prenajímateľa) nepeňažným príjmom podliehajúcim dani z príjmov v roku ukončenia nájomnej zmluvy (§ 17 ods. 3 ZDP).

Ak sa technické zhodnotenie zlikviduje - zostatková cena je uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. e) ZDP.

Technické zhodnotenie môže odpisovať aj podnájomník, ak z daňového hľadiska je primerane dodržané ustanovenie § 24 ods. 1 písm. d) ZDP. Potom podnájomník môže uplatňovať odpisy v súlade s § 22 ods. 1 a § 22 ods. 6 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Ukončenie operatívneho prenájmu a kúpa prenajatej veci

Ukončenie operatívneho prenájmu a s ním spojené povinnosti nájomcu (už v postavení kupujúceho) definuje ustanovenie § 17 ods. 24 písm. b) ZDP. Pri skončení nájmu bez dohodnutého práva kúpy prenajatej veci je potrebné z hľadiska zákona o dani z príjmov testovať, za akú cenu sa vec odkúpi. Úprava sa vykoná v prípadoch, keď daňovník v pozícii nájomcu vopred hradí za budúci predaj, a to tým spôsobom, že sú dohodnuté vyššie náklady na prenájom veci.

Úprava základu dane nie je jednostranne zaťažujúca daňovníka. Na jednej strane sa základ dane zvýši, avšak zároveň sa o rovnakú sumu zvýši aj daňová vstupná cena odkúpeného majetku, a teda daňovník nie je daňovo znevýhodnený, neprichádza o náklad, iba sa daňový náklad rozvrhne v čase. Plynutím času daňovník uplatní daňový náklad prostredníctvom daňového odpisu. Zvýšenie daňovej vstupnej ceny bude mať vplyv na výšku daňového odpisu. Daňový odpis sa tak vypočíta zo zvýšenej vstupnej ceny. Účtovný odpis sa nemení, lebo ide o zvýšenie daňovej vstupnej ceny. Zvýšenie daňovej vstupnej ceny nie je účtovný prípad. Účtovný odpis sa počíta z pôvodnej vstupnej ceny.

Uvedená povinnosť testovania kúpnej ceny prenajatej veci s daňovou zostatkovou cenou je zadefinovaná v § 17 ods. 24 písm. b) ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3 ZDP, zvýši základ dane o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisoch, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 ZDP a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

Príklad:

V roku 2016 bola uzatvorená zmluva o prenájme, kde predmet prenájmu bol vysokozdvižný vozík (VZV). Išlo o prenájom (nie finančný prenájom), kde spoločnosť, na základe mesačne prijatých faktúr platila nájom. Prenájom trval 48 mesiacov a za ten čas spoločnosť uhradila nájomné v hodnote 598 € x 48 = 28 704 € bez DPH. Neskôr sa spoločnosť rozhodla VZV odkúpiť za 1 100 €. Obstarávacia cena VZV bola 21 220 € bez DPH.

Spoločnosť musí postupovať podľa princípu definovaného v § 17 ods. 24 písm. b) ZDP, podľa ktorého sa pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci, ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3 ZDP, zvýši základ dane o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisoch, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 ZDP a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

Dôvodom na túto úpravu je ten, aby sa zamedzilo uplatneniu nákladov v jednom zdaňovacom období, keď by sa z odpisovaného majetku mal uplatniť prostredníctvom odpisov vo viacerých zdaňovacích obdobiach (v danom prípade počas 4 zdaňovacích období). Preto sa v zdaňovacom období, keď došlo k odkúpeniu majetku (ktorý bol predtým predmetom operatívneho prenájmu), zvýši základ dane podľa uvedeného, ale zároveň sa zvýši vstupná cena odkúpeného majetku. Tým sa docieli neutrálny efekt, keď daňovník o náklad nepríde, ale namiesto uplatnenia vo forme nákladu za nájomné ho uplatní postupne prostredníctvom odpisov.

Operatívny prenájom hnuteľných vecí

Pre úplnosť je potrebné spomenúť aj operatívny prenájom hnuteľných vecí, ktorý predstavuje alternatívu k finančnému prenájmu.

Charakteristika operatívneho prenájmu

• Vlastníctvo prenajímateľa: Vlastníkom predmetu lízingu zostáva počas celej doby prenájmu aj po jeho ukončení prenajímateľ.
• Doba nájmu: Doba nájmu je spravidla kratšia než životnosť prenajatej veci.
• Vrátenie majetku: Po skončení lízingovej zmluvy sa majetok vracia späť prenajímateľovi.
• Definícia: Ide o akýkoľvek prenájom, ktorý nespĺňa podmienky finančného prenájmu.

Účtovanie operatívneho prenájmu

V prípade operatívneho lízingu, tzn. prenájmu sa náklad zaúčtuje na účet 518 - Ostatné služby. Operatívny prenájom sa v zmysle postupov účtovania v PÚ zobrazí v nákladoch bežného účtovného obdobia prostredníctvom účtu 518-Ostatné služby.

V jednoduchom účtovníctve sa účtuje o výdavkoch v tom období, v ktorom boli vynaložené. Ak fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva zaplatí právnickej osobe nájomné, postupuje sa podľa princípov jednoduchého účtovníctva, t. j. zaplatené nájomné sa časovo nerozlišuje, ale je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane v plnej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo uhradené.

Daňové aspekty operatívneho prenájmu

Pri operatívnom lízingu zostáva vlastníkom prenajatej veci prenajímateľ, ktorý daný majetok vedie vo svojom obchodnom majetku a zároveň ho aj odpisuje. Nájomca v tomto prípade nemá možnosť zahrnúť prenajatý majetok do svojho majetku a nemá ani právo ho odpisovať.

Ak nájomca využíva prenajatý majetok na účely svojho podnikania a zároveň vie preukázať, že tento majetok priamo súvisí s dosahovaním, zabezpečením alebo udržiavaním zdaniteľných príjmov, náklady na nájom spĺňajú základnú podmienku pre uznanie ako daňovo uznateľného výdavku.

Aj náklady za nájomné vzniknuté podľa zmluvy o operatívnom prenájme sa testujú podľa ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) ZDP, podľa ktorého je možné uznať za daňový náklad niektoré výdavky len v prípade, ak sú k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia uhradené, ide o tzv. časové rozlíšenie nákladov.

Zmeny v DPH pri finančnom prenájme od roku 2025

Od 1. januára 2025 sa za dodanie tovaru považuje aj odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dohodnutou opciou (možnosťou) kúpy odovzdaného predmetu nájomcom, ak pri uzatvorení zmluvy využitie možnosti kúpy predstavuje jedinú ekonomicky racionálnu voľbu pre nájomcu (§ 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty - ďalej zákon o DPH). Ide teda o situáciu, kedy už pri uzatvorení zmluvy je z ekonomického hľadiska zrejmé, že nájomca využije možnosť kúpy, pretože súčet nájomných splátok zodpovedá trhovej hodnote tovaru, náklady na financovanie sú primerané a uplatnenie opcie nevyžaduje od nájomcu zaplatenie výrazne vyššej dodatočnej sumy.

Daňovník - platiteľ DPH v júli 2025 obstaral osobný automobil formou finančného lízingu s dobou prenájmu 36 mesiacov. Lízingová spoločnosť vystavila a doručila dňa 4.7. 2025 faktúru - daňový doklad, s dátumom odovzdania prenajímaného automobilu 2.7.2025 v celkovej sume 116 899,42 eur s 23 % DPH (základ 95 040,18 eur, DPH 21 859,24 eur). Suma obsahuje vstupnú cenu istiny vo výške 85 000,19 eur bez DPH a sumu úroku vo výške 10 039,99 bez DPH. Súčasťou lízingovej zmluvy je aj splátkový kalendár s predpismi všetkých splátok a lehotami ich splatnosti. Všetky sumy v splátkovom kalendári sú uvedené bez DPH.

Ak je finančný prenájom od 1.1.2025 viazaný na dodanie tovaru (záleží od konkrétnych zmluvných podmienok), potom daňová povinnosť vznikne v deň dodania tovaru, t. j. v deň odovzdania predmetu nájmu nájomcovi. Základom dane je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú prenajímateľ prijal alebo má od nájomcu prijať, zníženú daň. Keďže prenajímateľ v rámci prenájmu zvyčajne účtuje nájomcovi aj iné služby súvisiace s hlavným plnením (napr.

Zaevidovaním došlej faktúry je uplatnená celá suma DPH v zdaňovacom období, v ktorom bol automobil odovzdaný nájomcovi, t. j. Osobný automobil zaevidujte aj do evidencie dlhodobý majetok v obstarávacej cene bez DPH (suma istiny). Podľa postupov účtovania pre JÚ nevstupuje lízingový úrok do vstupnej ceny majetku obstaraného finančným prenájmom, ale účtuje sa v knihe záväzkov priebežne ku dňu splatnosti dohodnutých platieb - vo výške splatného finančného nákladu.

Medzinárodné aspekty a daňové zrážky

Podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4. zákona o dani z príjmov hnuteľnou vecou umiestnenou na území SR sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia využívané rezidentom SR alebo stálou prevádzkarňou daňového nerezidenta v medzinárodnej doprave. Ak nerezident SR poberá príjmy uvedeného charakteru, tieto sú na našom území zdaňované daňou vyberanou zrážkou.

Ak ide o operatívny prenájom hnuteľných vecí, tento v prípade zmluvných štátov vo väčšine prípadov spadá pod článok „Licenčné poplatky“ a na území SR sa zdaňuje daňou vyberanou zrážkou vo výške sadzby 19 % a v prípade, že sa takýto príjem vypláca daňovníkovi nezmluvného štátu, sadzba dane je 35 %. Vo všeobecnosti sú príjmy plynúce rezidentovi Spolkovej republiky Nemecko za operatívny prenájom hnuteľných vecí umiestnených na území SR od platiteľa príjmu, ktorý je rezidentom SR, zdaniteľné podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov a článku 12 ods. 2 Zmluvy medzi ČSSR a SRN o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 18/1984) na území SR (štát zdroja príjmov), pričom maximálna suma dane podľa článku 12 ods.

V súlade s § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je možné náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia oslobodiť od dane. Podmienkou pre uplatnenie oslobodenia príjmu od dane vymedzeného v ustanovení § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je preukázanie, že platiteľ príjmov a príjemca príjmov sú právnickými osobami a daňovníkmi členských štátov Európskej únie, pričom príjemca príjmov je ich skutočný vlastník. Súčasne je potrebné dodržať percentuálnu výšku priameho podielu na základnom imaní počas zákonom stanoveného obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe do dňa výplaty príjmu. Predmetné príjmy sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov prostredníctvom platiteľa dane (platiteľa príjmu). Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka v súlade s ustanovením § 43 ods. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Túto skutočnosť je platiteľ dane súčasne povinný oznámiť správcovi dane (§ 43 ods. Nemecký rezident sa môže rozhodnúť, či využije možnosť vysporiadať si daňovú povinnosť na území SR podaním daňového priznania, v ktorom si odpočíta od dane daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň (§ 43 ods.

Otázka č. 1: Prenájom hnuteľných vecí s nerezidentom ČR

V zmysle článku 8 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003 Z. Podľa § 16 ods. 1 písm. e) štvrtý bod zákona o dani z príjmov príjmom zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR; hnuteľnou vecou umiestnenou na území SR sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm.

Otázka č. 2: Prenájom mobilných dopravných prostriedkov s nerezidentom Ukrajiny

Príjmy z operatívneho prenájmu mobilných dopravných prostriedkov tak vo všeobecnosti spadajú do rámca príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) štvrtý bod zákona o dani z príjmov a článku 12 ods. 3 Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 173/1997 Z. Podľa § 16 ods. 1 písm. e) štvrtý bod zákona o dani z príjmov príjmom zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR; hnuteľnou vecou umiestnenou na území SR sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. V súlade s článkom 12 ods.

Otázka č. 3: Prenájom lietadla od ukrajinskej spoločnosti

Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o dani z príjmov a medzinárodnej zmluvy, ak prenajaté lietadlá sú používané slovenským leteckým prepravcom vo vnútroštátnej leteckej doprave prevádzkovanej na území SR, resp. v medzinárodnej leteckej doprave (t.j. Z predmetných príjmov sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, pričom sa použije sadzba dane vo výške 19 %, ktorá je pri splnení podmienok uvedených v medzinárodnej zmluve modifikovaná touto zmluvou, t. j. Ak však v predloženom prípade lietadlo prenajaté od ukrajinskej spoločnosti nie je používané slovenským leteckým prepravcom vo vnútroštátnej leteckej doprave prevádzkovanej na území SR, resp. v medzinárodnej leteckej doprave, platby za prenájom takéhoto lietadla plynúce rezidentovi Ukrajiny nespadajú do rámca príjmov uvedených v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) bod 4.

Otázka č. 4: Finančný prenájom hnuteľného majetku s českou spoločnosťou

Slovenská spoločnosť uzatvorila zmluvu o finančnom prenájme (nájomné s právom kúpy prenajatej veci) so spoločnosťou so sídlom v Českej republike, predmetom ktorej sú stroje, pričom úhrada bude prebiehať prostredníctvom pravidelných mesačných splátok (celkom 48). Podľa článku 3 ods. 2 zmluvy každý výraz nedefinovaný v zmluve bude mať taký význam, aký má v období realizácie transakcie podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Nakoľko výraz "finančný prenájom" nie je v zmluve špecificky definovaný, predmetné príjmy za finančný prenájom hnuteľných vecí sa budú kvalifikovať podľa § 2 písm. Suma istiny pri finančnom prenájme hnuteľného majetku nie je považovaná za príjem zo zdrojov na území SR vymedzený v ustanovení § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. Zdaňovanie sumy istiny zo splátky za "čistý" finančný prenájom spadá do rámca článku 13 zmluvy. Podľa 13 ods. 4 zmluvy tento príjem podlieha zdaneniu len v štáte rezidencie zahraničného daňovníka, t.j. v predmetnom prípade v ČR. Úrok pri finančnom prenájme hnuteľného majetku spadá do rámca príjmov z poskytnutých úverov a pôžičiek podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona o dani z príjmov, t. z., že tento príjem je predmetom dane v SR a je považovaný za zdaniteľný príjem. Podľa zmluvy spadá tento príjem (úrok) do rámca článku 11 zmluvy. Podľa článku 11 ods.1 zmluvy úroky majúce zdroj v SR, ktoré poberá rezident ČR a ktorý je ich skutočným vlastníkom, budú zdanené iba v ČR.

Príležitostný prenájom hnuteľných vecí

Dátum publikácie: 20. 3. Príležitostný prenájom hnuteľných vecí je možné zaradiť pod príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, kedy je možné oslobodiť príjem do výšky 500 eur ročne, a to podľa § 9 ods. 1 písm. V prípade, že nejde o príležitostný prenájom osobného automobilu, t. j. prenajíma sa napr. príjmy z príležitostných činností (napr. príjmy z príležitostného predaja lesných plodov, húb, liečivých bylín) vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, pričom sem nepatrí príjem z prenájmu hnuteľného majetku využívaného v súvislosti s podnikaním (§ 6 ods. 1, 2 zákona o dani z príjmov) alebo prenajímaného ako súčasť prenajímanej nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov), resp. prenájmu hnuteľnej veci vykonávaného na základe živnostenského oprávnenia [§ 6 ods. 1 písm. V prípade, že nejde o príležitostný príjem, ale o ostatný príjem, a tento zdaniteľný príjem nebude viac ako 1 915,01 €, FO - nepodnikateľ nemá povinnosť podať DPFO B. Autor: Ing. 6. 8.

Záverečné zhrnutie definície finančného prenájmu

Finančným prenájmom na účely zákona o dani z príjmov [§ 2 písm. ak doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. Zmluva o finančnom prenájme hmotného majetku odpisovaného v 1. Finančným prenájmom na účely zákona o dani z príjmov je obstaranie majetku na základe nájomnej zmluvy s dobou trvania nájmu najmenej 60 % doby odpisovania. V danom prípade teda ide o obstaranie majetku formou finančného prenájmu, nakoľko sú splnené podmienky ustanovené zákonom o dani z príjmov (60 % doby odpisovania v 1.

tags: #financny #prenajom #hnutelnych #veci