Daňová správa a účtovníctvo predstavujú komplexný systém pravidiel a postupov, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie každého podnikateľského subjektu. V rámci tejto oblasti sa často stretávame s rôznymi situáciami, ktoré si vyžadujú presné pochopenie platnej legislatívy, najmä ak dôjde k chybám v účtovníctve alebo k iným úpravám majetku. Tieto situácie môžu mať vplyv na základ dane a následne aj na výšku zaplatenej dane. Jednou z kľúčových oblastí, ktorá si vyžaduje detailné vysvetlenie, sú opravy chýb minulých účtovných období a ich daňové dôsledky, ako aj rozlíšenie medzi opravami a technickým zhodnocovaním majetku.
Oprava Chýb Minulých Účtovných Období a Ich Daňové Implikácie
V prípade, ak daňovník zistí účtovnú chybu týkajúcu sa minulých účtovných období, musí postupovať v súlade so zákonom o dani z príjmov. Základným pravidlom je, že ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby minulých účtovných období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie náklady alebo nižšie výnosy, má povinnosť postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Táto oprava nákladov alebo výnosov sa potom zahrnie do toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým chyba časovo a vecne súvisí. Toto sa realizuje prostredníctvom podania dodatočného daňového priznania (DP), a to v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola chyba zistená.
Rovnaký postup uplatní daňovník, ak zistí, že daňová strata má byť nižšia, ako bola uvedená v pôvodnom daňovom priznaní, čo je upravené v § 16 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov.
Situácia sa stáva komplexnejšou, ak daňovník zistí chyby, ktoré spĺňajú podmienky § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov. Toto ustanovenie umožňuje daňovníkovi rozhodnúť sa, či podá dodatočné daňové priznanie, alebo či oprava vykonaná v účtovníctve v aktuálnom roku bude súčasťou základu dane tohto aktuálneho roka. Príkladom môže byť situácia, kedy daňovník v apríli 2025 zistí, že v roku 2022 zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy, ktoré boli zároveň aj zdaniteľným príjmom. V auguste 2025 následne zistí, že v roku 2022 nezaúčtoval náklady, ktoré sú daňovým výdavkom. V oboch týchto prípadoch daňovník spĺňa podmienky § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov a má na výber.
Otázkou však zostáva, či musí daňovník aplikovať rovnaký postup na všetky takéto prípady v jednom zdaňovacom období. Zákonodarca v tomto ohľade neprikazuje použitie jednotného postupu pri zahrňovaní opravy účtovnej chyby do základu dane v prípadoch, keď sa dá uplatniť postup podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov. To znamená, že ak ide o chyby spĺňajúce kritériá § 17 ods. 29, je výlučne na rozhodnutí daňovníka, aký postup si pri zahrňovaní každej jednotlivej opravy chýb minulých účtovných období do základu dane vyberie. Môže sa teda rozhodnúť pre každý prípad samostatne. Napríklad, do konca mája 2025 môže podať dodatočné DP za zdaňovacie obdobie 2022 podľa § 17 ods. 15, a v auguste potom využiť ustanovenie § 17 ods. 29 pre druhú chybu, čo znamená, že oprava bude súčasťou základu dane roku 2025.
Ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady alebo vyššie výnosy, môže sa pri zahrňovaní opravy tejto účtovnej chyby do základu dane rozhodnúť, či uplatní postup podľa § 17 ods. 29 alebo ods. 15 zákona o dani z príjmov. V prípade opráv chýb minulých účtovných období, pri ktorých možno uplatniť postup podľa § 17 ods. 29, zákon neprikazuje použitie jednotného postupu.
Konkrétny príklad ilustruje túto situáciu: Daňovník v apríli 2025 zistil, že v roku 2022 zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie výnosy vo výške 2 000 eur, ktoré boli zároveň aj zdaniteľným príjmom. V auguste 2025 následne zistil, že v roku 2022 nezaúčtoval náklady vo výške 3 000 eur, ktoré boli daňovým výdavkom. V prvom prípade, kde došlo k zahrnutiu nižších výnosov, vzniká povinnosť podať dodatočné DP. V druhom prípade, kde došlo k nezaúčtovaniu nákladov, môže daňovník postupovať podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov a rozhodnúť sa, či podá dodatočné DP alebo či oprava vykonaná v účtovníctve v roku 2025 bude súčasťou základu dane roku 2025.
V prípadoch, keď sa daňovník rozhodne nepostupovať podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, ale namiesto toho uplatní postup podľa § 17 ods. 15, je to jeho voľba.
Špecifické Prípady Oprav a Ich Riešenie
Existujú však aj situácie, kedy sa možnosť postupu podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov vylučuje. Ak daňovník v roku 2025 zistí, že v zdaňovacom období 2022 zabudol zaúčtovať výnosovú faktúru a tým vykázal vyššiu daňovú stratu, ako mala byť správne, musí podať dodatočné DP. V tomto prípade totiž nespĺňa podmienky ustanovenia § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, a preto nemôže využiť toto ustanovenie. Musí preto postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Podľa neho, v prípade opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrňované do zdaniteľných príjmov, sa tieto zahrnú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov, alebo na účet nerozdelený zisk minulých období.
Ďalším dôležitým aspektom je lehota, v ktorej je možné podať dodatočné daňové priznanie. Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. To znamená, že ak daňovník v roku 2025 zistí, že v DP za zdaňovacie obdobie 2014 vykázal vyšší základ dane ako mal byť správne uvedený (z dôvodu nezaúčtovania dodávateľskej faktúry), už nemôže využiť ustanovenie § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov. Dôvodom je, že päťročné premlčacie obdobie uplynulo. Keďže povinnosť daňovníka podať daňové priznanie za rok 2014 bola v roku 2015, päť rokov od konca roka 2015 uplynulo 31.12.2020.
Ako PREDĹŽIŤ LEHOTU podania DAŇOVÉHO PRIZNANIA
V prípade spoločnosti, ktorá v roku 2024 nezaúčtovala vystavenú odberateľskú faktúru za práce vykonané zákazníkovi v sume 1 000 eur a daňové priznanie za rok 2024 podala dňa 31.3.2025, pričom chybu zistila v roku 2025 už po schválení účtovnej závierky za rok 2024, musí podať dodatočné DP. Ak táto suma predstavuje nevýznamnú chybu podľa internej smernice, spoločnosť musí výnos, ktorý vecne a časovo súvisí so zdaňovacím obdobím roku 2024, zahrnúť do základu dane za toto zdaňovacie obdobie v súlade s § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Spoločnosť sa nemôže rozhodnúť pre použitie § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, pretože základ dane v roku 2024 bol z dôvodu účtovnej chyby nižší ako v skutočnosti mal byť. Pri podaní dodatočného DP musí daňovník postupovať aj podľa § 16 zákona č. 563/2009 Z. z.
DPH a Opravy Základu Dane
Problematika opráv sa týka nielen dane z príjmov, ale aj dane z pridanej hodnoty (DPH). Opravu základu dane pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku, keď je povinnosť platiť daň v tuzemsku, upravuje § 25 ods. 1 - 3 a ods. 6 zákona o DPH. Týka sa to napríklad zníženia ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti. Rozdiel medzi pôvodným základom dane a pôvodne priznanou daňou a opraveným základom dane a opravenou daňou sa vykazuje v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane. To znamená, že oprava základu dane sa neuvádza v dodatočnom daňovom priznaní.
Uvedené platí pre prípady, keď je dodávateľ povinný platiť daň. Dodávateľ je povinný opraviť pôvodný základ dane a pôvodne uvedenú daň, s výnimkou podľa § 25 ods. 6 zákona o DPH. Táto výnimka sa vzťahuje na situácie, kedy platiteľ dane nemusí opraviť základ dane a daň, ak zníži cenu tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi dane, za predpokladu, že sa na takomto postupe obidve strany písomne dohodli.
Príkladom môže byť situácia, kedy platiteľ dane na základe kúpnej zmluvy dodá v januári 2025 tovar v hodnote 10 000 eur + 2 300 eur DPH. Odberateľ za tovar zaplatí v januári 2025 celkovú sumu 12 300 eur. Ak tovar nevyhovuje dohodnutým kvalitatívnym podmienkam a odberateľ ho vráti dodávateľovi vo februári 2025, platiteľ dane - dodávateľ - vyhotoví doklad, v ktorom opraví pôvodný základ dane. Opravu základu dane uvedie platiteľ v daňovom priznaní a v kontrolnom výkaze za to zdaňovacie obdobie, kedy vyhotovil doklad o oprave základu dane.
V prípade, ak dodávateľ, platiteľ dane, v mesiaci január 2025 opravil zákazníkovi automobil v celkovej sume 1 230 eur (vrátane 230 eur DPH) a dňa 3.2.2025 vyhotovil faktúru, no zákazník reklamoval nesprávnu súčiastku a žiadal o zníženie ceny, dodávateľ pri znížení ceny plnenia po vzniku daňovej povinnosti vykoná opravu základu dane v zmysle § 25 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. V mesiaci apríl 2025 dodávateľ vyhotoví faktúru, ktorou opraví základ dane a výšku dane, t.j. zníži celkovú cenu poskytovaných služieb zo sumy 1 230 eur na sumu 1 130 eur na základe uznanej reklamácie.
Pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, keď je povinnosť platiť daň nadobúdateľ tovaru, sa rozdiel medzi pôvodným a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane. Ak sa doklad o oprave nevyhotovuje, uvedie sa rozdiel v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane (§ 25 ods. 1 zákona o DPH).
Ak si nadobúdateľ tovaru v tuzemsku z iného členského štátu - platiteľ dane - odpočítal daň na vstupe a neskôr obdrží doklad o oprave základu dane od dodávateľa z iného členského štátu, uplatní postup podľa § 53 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o DPH. V prípade zníženia základu dane je platiteľ dane povinný opraviť odpočítanú daň, zatiaľ čo v prípade zvýšenia základu dane je jeho právo opraviť odpočítanú daň.
Platiteľ dane, ktorý nadobudol tovar z Rakúska 22.3.2025 za cenu 40 000 eur, uplatnil k cene slovenskú DPH (samozdanenie) vo výške 9 200 eur a zdaniteľný obchod uviedol do daňového priznania za marec 2025, resp. I.Q 2025, a zároveň si uplatnil odpočítanie dane v rámci toho istého zdaňovacieho obdobia. Vzhľadom na čiastočné poškodenie tovaru a požadovanú zľavu vo výške 55 % z celkovej ceny, rakúsky dodávateľ vyhotovil doklad o znížení ceny a slovenský podnikateľ ho obdržal v máji 2025. Slovenský podnikateľ (platiteľ dane) uvedie opravu základu dane a tiež opravu odpočítanej dane za zdaňovacie obdobie máj 2025, resp. I.Q 2025.
Technické Zhodnotenie Majetku vs. Opravy
Dôležité je rozlišovať medzi technickým zhodnotením majetku a bežnými opravami. Technickým zhodnotením dochádza k vybudovaniu nadstavby, prístavby, vstavby, k stavebným úpravám podľa stavebného zákona, ako aj k rekonštrukcii a modernizácii majetku. Nadstavbami, prístavbami, vstavbami a stavebnými úpravami sa rozumejú zmeny na už dokončených stavbách, či už na základe stavebného povolenia, ohlásenia alebo aj bez nich.
Rekonštrukciou sa na účely zákona o dani z príjmov rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Modernizáciou sa rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku.
Naopak, opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia.
Príkladom bežnej opravy motorového vozidla môže byť výmena poškodených dielov. Opravou počítača môže byť vykonanie takých úprav, ktoré nepredstavujú zvýšenie kvalitatívnych parametrov softvéru.
Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 eur za zdaňovacie obdobie, vykonané na dlhodobom hmotnom majetku, ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej.
V súvislosti s budovami a stavbami, pokyn Ministerstva financií SR č. 3400/1998-62 definuje zariadenia, ktoré sú súčasťou stavby a odpisujú sa spolu so stavbou. Súčasťou stavby je aj vykonané technické zhodnotenie (nadstavby, prístavby, vstavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie).
Obnova Konania a Lehota na Podanie
V oblasti daňového práva existuje aj možnosť obnovy konania. Návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak sa nepreukážu dôvody na obnovu konania, návrh sa zamietne. Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania nemožno podať odvolanie.
Príkladom porušenia lehoty na obnovu konania je situácia, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2019. Daňovník sa preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania 15.06.2022. Daňovník dodržal subjektívnu šesťmesačnú lehotu, ale nebola dodržaná objektívna trojročná lehota, keďže od konca roka 2019 do 15.06.2022 uplynulo viac ako tri roky.
V prípade, ak správca dane vyrubil daň z príjmu PO vo vyššej sume ako bolo uvedené v DP z dôvodu nepredloženia listín preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení, a daňový subjekt neskôr získa doklady preukazujúce tieto plnenia, môže podať podanie vo veci obnovy konania. Toto podanie musí byť v súlade s lehotami stanovenými zákonom.
Daňový subjekt môže požiadať o obnovu konania aj v prípade, ak v pôvodnom konaní nevedel preukázať svoje tvrdenia a svedok, ktorý mal potvrdiť skutočnosti, sa nemohol dostaviť na ústne konanie. Ak daňový subjekt predloží písomnú svedeckú výpoveď, ktorá potvrdzuje skutočnosti vplyvajúce na zníženie daňovej povinnosti, môže byť obnova konania povolená.
V súvislosti s dlhodobým hmotným majetkom, kde obstarávacia cena neprevyšuje 1 700 eur, sa technické zhodnotenie považuje aj v sume vyššej ako 1 700 eur za zdaňovacie obdobie. Daňovník obstaral na svoju podnikateľskú činnosť fotoaparát v obstarávacej cene 1 900 eur. V nasledujúcom roku obstaral k fotoaparátu nový objektív v hodnote 1 400 eur. V tomto prípade, ak sa rozhodne výdavok na objektív považovať za technické zhodnotenie, bude sa považovať za takéto.
tags: #financna #sprava #rekonstrukcia