Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) predstavuje špecifický právny režim, ktorý sa dotýka majetkových vzťahov v rámci manželstva. Táto forma vlastníctva vzniká automaticky uzatvorením manželstva a týka sa väčšiny majetku, ktorý manželia nadobudnú počas jeho trvania. V kontexte finančnej správy, a najmä pri predaji či prenájme nehnuteľností patriacich do BSM, je dôležité pochopiť pravidlá zdaňovania a možnosti, ktoré zákon poskytuje. Tento článok sa zameriava na komplexné rozobratie problematiky zdaňovania príjmov z predaja a prenájmu nehnuteľností v BSM, vrátane špecifických situácií, ktoré môžu nastať po zániku manželstva.
Čo je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)?
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je štandardný majetkový režim, ktorý vzniká automaticky uzatvorením manželstva. Znamená to, že väčšina majetku a záväzkov, ktoré jeden alebo obaja manželia nadobudnú počas trvania manželstva, sú považované za spoločné. Nezáleží na tom, kto daný majetok kúpil, kto mal vyššie príjmy alebo na koho je vedený. Ak je kúpený počas manželstva zo spoločných prostriedkov, patrí do BSM. V praxi to znamená, že obaja manželia sú spoločne rovnakými vlastníkmi nadobudnutých vecí. Týka sa to všetkých vecí, ktoré buď jeden, alebo obaja manželia spoločne získali počas trvania manželstva.
Reguláciu BSM upravuje zákon č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v §143 až §147. BSM vzniká manželmi priamo zo zákona, a to uzavretím manželstva.
Je však dôležité rozlišovať BSM od podielového spoluvlastníctva. Podielové spoluvlastníctvo znamená, že každý vlastník má presne určený podiel (napr. polovicu, tretinu). Svoj podiel môže samostatne spravovať, predať či darovať, ale pri niektorých úkonoch je potrebný súhlas ostatných spoluvlastníkov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je špecifické tým, že žiadne podiely neexistujú. Predmet, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve nie je možné rozdeliť napríklad na polovicu, celá časť tohto predmetu spoluvlastníctva patrí ako jednému, tak aj druhému manželovi. Vlastnia ho manželia spoločne a nerozdielne.
Čo nepatrí do BSM:
- Veci nadobudnuté pred manželstvom: Majetok, ktorý manželia nadobudli pred uzatvorením manželstva, zostáva v ich výlučnom vlastníctve.
- Dedičstvo a darčeky: Podľa Občianskeho zákonníka dedičstvo do BSM nepatrí. Ak jeden z manželov získa majetok dedením alebo darom, tento majetok je v jeho výlučnom vlastníctve. „Darovať akúkoľvek vec obom manželom do ich BSM počas trvania manželstva (napríklad svadobný dar v podobe auta) nie je možné. Ak dôjde k tomu, že manželia dostanú dar, tento dar je buď v ich podielovom spoluvlastníctve alebo vo výlučnom vlastníctve toho, komu bol dar mienený,“ vysvetľuje JUDr.
- Veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania: Do BSM nepatria veci, ktoré slúžia výlučne osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Ani v tomto prípade ho nebude možné do BSM zaradiť.
- Transformácia výlučného majetku: „Do BSM však nepatria ani veci, ktoré kúpil iba jeden z manželov výlučne za svoje vlastné peňažné prostriedky, ktoré mal pred uzavretím manželstva. V tomto prípade ide totiž iba o transformáciu jeho výlučného majetku. Jeho vlastné peňažné prostriedky sa iba premenia na iný druh majetku, napríklad na nehnuteľnosť, ktorá bude tiež v jeho výlučnom vlastníctve,“ dopĺňa JUDr.
Možnosť odchýliť sa od BSM:
Manželia sa môžu dohodnúť, že určitý majetok bude patriť do BSM, aj keď podľa zákona by tam inak nepatril. Typickým príkladom je dar alebo dedičstvo - napríklad ak jeden z manželov zdedí automobil, ale chce, aby bol jeho vlastníkom aj partner, dohodou môžu auto zaradiť do BSM. Naopak, dohoda môže určiť, že časť majetku nebude súčasťou BSM, aj keď by podľa zákona byť mala.
Pri rozšírení alebo zúžení BSM môže byť ich predmetom len majetok, ktorý manželia ešte len idú nadobudnúť. „Dohoda o rozšírení alebo zúžení BSM sa môže týkať aj konkrétneho majetku, napríklad konkrétnej nehnuteľnosti, ktorú manželia alebo jeden z nich plánujú kúpiť a nechcú, prípadne chcú, aby patrila do BSM. Dôležité je dohodu o rozšírení alebo zúžení BSM uzavrieť predtým, ako takúto nehnuteľnosť kúpia. Dohodu o rozšírení alebo zúžení BSM môžeme uzavrieť totiž len k majetku, ktorý ešte manželia nenadobudli,“ objasňuje JUDr. Takáto dohoda musí mať formu notárskej zápisnice a musí sa zapísať do katastra nehnuteľností. Manželská zmluva neslúži ako titul pre zmenu vlastníckych vzťahov založených pred jej uzavretím.
Bežným príkladom z praxe na zúženie BSM je hypotéka, ktorú nadobudne do výlučného vlastníctva a rozhodne sa za ňu zodpovedať sám len jeden z manželov. To znamená, že úver aj nehnuteľnosť patria iba jednému z nich. Ak si manželia vezmú hypotéku spoločne, banka ich zapíše ako spoludlžníkov. Obaja teda rovnako zodpovedajú za splácanie úveru a nehnuteľnosť sa stáva spoločným majetkom v BSM. Ak sa manželia dohodnú na zúžení BSM, je možné, aby bol úver aj nadobudnutá nehnuteľnosť iba vo vlastníctve jedného z nich.
Finančná správa príjmov z prenájmu nehnuteľnosti v BSM
Ak prenajímaná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dosiahnutý príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti si môžu manželia rozdeliť v takom pomere, aký si dohodnú. Rovnakým pomerom si rozdelia aj daňové výdavky súvisiace s prenajímaním nehnuteľnosti. Toto pravidlo platí bez ohľadu na to, kto je uvedený ako účastník zmluvného vzťahu a je registrovaný na daňovom úrade.
Príklad č. 1: Dôchodcovia manželia prenajímajú nehnuteľnosť
Manželia, obaja poberatelia starobného dôchodku, prenajímajú nehnuteľnosť, ktorú majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Celkový príjem z prenájmu za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahli vo výške 4 200 eur. Manželia sa dohodli, že príjmy z prenájmu si rozdelia v rovnakom pomere, t.j. na každého pripadne príjem 2 100 eur. Každý z nich si môže uplatniť oslobodenie v sume 500 eur. Tým pádom zdaniteľný príjem každého z nich po odpočítaní 500 eur predstavuje 1 600 eur.
Príklad č. 2: Manžel zamestnaný, manželka na rodičovskej dovolenke
Manželia prenajímali byt, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Manžel bol zamestnaný a manželka bola celý rok na rodičovskej dovolenke. Celkový príjem z prenájmu dosiahli vo výške 2 800 eur. Manželia si príjmy z prenájmu môžu rozdeliť v nimi zvolenom pomere, to znamená, že môžu na manželku rozdeliť príjmy vo výške 2 300 eur a na manžela príjmy vo výške 500 eur. Manželka príjmy z prenájmu pripadajúce na ňu po rozdelení vo výške 2 300 eur zníži o sumu oslobodených príjmov vo výške 500 eur, čím jej zdaniteľný príjem predstavuje 1 800 eur. Manžel si uplatní oslobodenie vo výške 500 eur, jeho zdaniteľný príjem z prenájmu je teda 0 eur.
Príklad č. 3: Rozdelenie príjmov s rôznymi inými príjmami
Manželia prenajímali byt, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Celkový príjem z prenájmu za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahli vo výške 6 000 eur. V súvislosti s prenájmom nehnuteľnosti mali výdavky na energie a ostatné služby vo výške 4 000 eur. Manželka bola zamestnaná a manžel poberal príjmy z podnikania. Manželia si môžu rozdeliť dosiahnutý príjem z prenájmu tak, že manželka dosiahne príjem vo výške 500 eur a manžel vo výške 5 500 eur. Každý z nich si uplatní oslobodenie vo výške 500 eur. Pri takomto rozdelení príjmov dosiahne manželka príjem z prenájmu len do výšky oslobodenia, t. j. 500 eur, pričom jej zdaniteľný príjem je 0 eur. Manžel dosiahne zdaniteľný príjem z prenájmu v sume 5 000 eur (5 500 - 500). Výdavky vo výške 4 000 eur si rozdelia v rovnakom pomere ako príjmy, teda manželka si uplatní výdavky vo výške 400 eur (4000 * 500/6000) a manžel vo výške 3 600 eur (4000 * 5500/6000).
V prípade, že jeden z manželov je zamestnaný a jeho príjmy zo zamestnania umožňujú využiť ročné zúčtovanie dane, môže si manželka, ktorá dosiahla príjem z prenájmu len do výšky oslobodenia, požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. V tomto prípade totiž dosiahla zdaniteľný príjem len zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) a príjem z prenájmu do výšky oslobodenia sa nezdaňuje. Manžel, ktorý poberal príjmy z podnikania, si musí podať daňové priznanie k dani z príjmov samostatne.
Príjem z prenájmu do výšky 500 eur:
Príjmy z prenájmu nehnuteľností sú oslobodené do výšky 500 eur. Ak manžel, ktorý nepoberal žiadne iné príjmy okrem príjmov z prenájmu, dosiahne zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 1 500 eur (po odpočítaní 500 eur oslobodenia z celkového príjmu 2 000 eur), a tento príjem neprevýši sumu 50 % nezdaniteľnej časti základu dane (§ 11 ZDP), nevzniká mu povinnosť podávať daňové priznanie k dani z príjmov a príjmy z prenájmu zdaňovať.
Vyporiadanie BSM po rozvode - Právo s Patrikom #12 (ZÁZNAM zo živého vysielania)
Finančná správa príjmov z predaja nehnuteľnosti v BSM
Príjem z predaja nehnuteľnosti sa zaraďuje medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. V daňovom priznaní sa uvedie príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý nie je od dane z príjmov oslobodený, a k nemu prislúchajúce výdavky.
Predaj nehnuteľnosti nezahrnutej v obchodnom majetku
Ak nehnuteľnosť nebola nikdy zaradená v obchodnom majetku ani jedného z manželov, príjem z jej predaja sa zahŕňa do základu dane u každého z manželov v rovnakom pomere, ak sa manželia nedohodnú inak.
Príklad č. 4: Predaj bytu po piatich rokoch
Manželia vlastnia nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorú nadobudli do vlastníctva kúpou v roku 2021 za 150 000 eur, pričom obstarávacia cena bola 150 000 eur a nehnuteľnosť nebola zaradená v obchodnom majetku. Nehnuteľnosť sa rozhodli predať v roku 2025 za 155 000 eur. Keďže k predaju nehnuteľnosti došlo po piatich rokoch od jej nadobudnutia, príjem z predaja je oslobodený od dane z príjmov. Manžel je zamestnaný a manželka je na materskej dovolenke, pričom okrem rodičovského príspevku v roku 2025 nepoberala žiadne iné príjmy. V tomto prípade sa príjem z predaja nehnuteľnosti nezdaňuje.
Príklad č. 5: Predaj bytu pred uplynutím piatich rokov
Manželia vlastnia nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorú nadobudli do vlastníctva kúpou v roku 2021 za 150 000 eur. Nehnuteľnosť sa rozhodli predať v roku 2025 za 155 000 eur. Nakoľko k predaju nehnuteľnosti došlo v lehote kratšej ako 5 rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva predávajúceho, príjmy z predaja nehnuteľnosti nie sú od dane z príjmov oslobodené a ide o zdaniteľné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktoré plynú manželom z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, môžu manželia zahrnúť do základu dane v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak, a v tom istom pomere zahrnú do základu dane aj výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. To znamená, že aj v tomto prípade príjmy z predaja nehnuteľnosti a k nim prislúchajúce výdavky môžu manželia zahrnúť do základu dane v pomere, ktorý si dohodnú (napríklad v pomere 30:70), ak je to pre nich výhodné. Ako daňové výdavky k príjmom z predaja nehnuteľnosti daňovník môže uplatniť výdavky podľa § 8 ods. 5 zákona o dani z príjmov (obstarávacia cena nehnuteľnosti).
Predaj nehnuteľnosti zahrnutej v obchodnom majetku
Ak jeden z manželov mal predmetnú nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku používanom na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, potom príjem z predaja tejto nehnuteľnosti dosiahnutý po jej vyradení z obchodného majetku zdaní ten z manželov, ktorý mal túto nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku ako posledný.
Pri predaji nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zahrnutej do obchodného majetku, ktorú využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti obaja manželia, sa príjem z predaja rozdelí medzi oboch manželov v takom pomere, v akom nehnuteľnosť využívajú pri svojej činnosti.
Príklad č. 6: Predaj nehnuteľnosti zaradenej v obchodnom majetku manžela
Manželia v roku 2025 dosiahli príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 160 000 eur, ktorú kúpili v roku 2010, a ktorú manžel pri vykonávaní podnikateľskej činnosti v období od 2012 do 2023 mal zaradenú v obchodnom majetku podnikateľa. Keďže predávaná nehnuteľnosť bola zaradená v obchodnom majetku manžela, príjmy z predaja nehnuteľnosti bude zdaňovať manžel. To znamená, že v takomto prípade nie je možné deliť medzi manželov príjem dosiahnutý z predaja nehnuteľnosti v pomere, ktorý si dohodnú manželia, ale vždy celý príjem zdaňuje ten z manželov, ktorý mal nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku ako posledný. Nakoľko k predaju nehnuteľnosti došlo v lehote kratšej ako 5 rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku u manžela, príjmy z predaja nehnuteľnosti nie sú od dane z príjmov oslobodené a ide o zdaniteľné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Príklad č. 7: Predaj nehnuteľnosti využívanej oboma manželmi na podnikanie
V roku 2025 manželia predali nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Túto nehnuteľnosť využívali obidvaja manželia na podnikanie. Manžel mal nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku od roku 2006 do roku 2012 a manželka ju mala zaradenú v obchodnom majetku od roku 2013 do 2021. Príjem z predaja nehnuteľnosti je povinná zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) iba manželka, ktorá mala nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku ako posledná.
Doba vlastníctva a oslobodenie od dane
Podľa § 9 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa pri predaji nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až 151 Občianskeho zákonníka do doby vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je ustanovená v § 9 ods. 1 písm. a) zákona, započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Príklad č. 8: Predaj bytu po rozvode
Manželia nadobudli v marci 2011 do bezpodielového spoluvlastníctva byt. Po rozvode manželstva v roku 2021 byt nadobudla na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov manželka a v apríli 2025 ho predala. Byt nebol zahrnutý do obchodného majetku. Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Teda od roku 2011 do roku 2025 uplynulo viac ako 5 rokov, preto je príjem z predaja bytu oslobodený od dane z príjmov.
Nadobudnutie nehnuteľnosti dedením a darovaním
Nadobudnutie nehnuteľnosti dedením:
V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti dedením je dôležité rozlišovať, či ide o dedenie v priamom alebo nepriamom rade. O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t. j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodič, dieťa). Príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá dedením v nepriamom rade (napr. po sestre, bratovi, ujovi), je oslobodený od dane z príjmov až po uplynutí piatich rokov odo dňa, kedy nadobudol takúto nehnuteľnosť do vlastníctva dedič (§ 9 ods. 1 písm. a) zákona). Podľa Občianskeho zákonníka sa vlastníctvo pri dedení nadobúda smrťou poručiteľa.
Príklad č. 9: Predaj zdedeného pozemku v priamom rade
V marci 2025 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2022 po smrti otca (dedenie v priamom rade). Keďže od nadobudnutia do predaja uplynulo menej ako 5 rokov, ale ide o dedenie v priamom rade, príjem z predaja pozemku nie je od dane oslobodený. Ak by však uplynulo 5 rokov od nadobudnutia, príjem by bol oslobodený.
Príklad č. 10: Predaj zdedenej chaty v nepriamom rade
Daňovník predal v apríli 2025 rekreačnú chatu, ktorú nadobudol v novembri roku 2022 dedením po svojej sestre. Nakoľko daňovník nehnuteľnosť nadobudol dedením v nepriamom rade, na účely oslobodenia príjmu je potrebné, aby uplynulo aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva. Keďže od nadobudnutia (november 2022) do predaja (apríl 2025) neuplynulo 5 rokov, príjem z predaja chaty podlieha zdaneniu.
Nadobudnutie nehnuteľnosti darovaním:
Ak daňovník predá nehnuteľnosť, ktorú nadobudol darovaním, pričom neuplynulo viac ako 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia, príjem z predaja tejto nehnuteľnosti nie je od dane z príjmov oslobodený a daňovníkovi vzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov ako príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Výdavky pri predaji darovanej nehnuteľnosti:
Ak by príjem z predaja nehnuteľnosti u darcu v čase darovania nebol oslobodený od dane z príjmov, výdavkom u predávajúceho je obstarávacia cena nehnuteľnosti zistená u darcu (t. j. ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku, výdavkom je zostatková cena (§ 25 ods. 3 zákona).
Príklad č. 11: Predaj pozemku nadobudnutého darom
Daňovník fyzická osoba dosiahne v roku 2025 príjem z predaja pozemku, ktorý nadobudol darovaním v roku 2023. Darca nehnuteľnosť nadobudol reštitúciou. Pretože k predaju pozemku došlo do päť rokov od jeho nadobudnutia a nie je splnená podmienka oslobodenia, uvedený príjem podlieha zdaneniu a zaradí sa medzi ostatné príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Výdavkom u predávajúceho bude obstarávacia cena pozemku zistená u darcu.
Výdavky pri predaji nehnuteľnosti
Výdavky, ktoré si môže daňovník uplatniť pri príjmoch z predaja nehnuteľnosti, vymedzuje zákon o dani z príjmov v ustanovení § 8 ods. 5. Medzi tieto výdavky patria napríklad:
- Obstarávacia cena nehnuteľnosti (ak bola nehnuteľnosť obstaraná kúpou).
- Zaplatené úroky z hypotekárneho, stavebného, alebo účelového úveru poskytnutého na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, ako aj poplatky súvisiace s poskytnutým úverom.
- Finančné prostriedky preukázateľne vynaložené v súvislosti s predajom nehnuteľnosti, ako napr. poplatky realitnej kancelárii, notárske poplatky a pod.
- V prípade predaja nehnuteľnosti po vyporiadaní BSM, suma, ktorú jeden z manželov vyplatil druhému pri vyporiadaní, sa považuje za výdavok vynaložený na dosiahnutie zdaniteľného príjmu.
Príklad č. 12: Predaj bytu a chaty
Daňovník uzavrel v roku 2025 zmluvu o predaji bytu a rekreačnej chaty, ktoré boli využívané len na osobné účely. Byt, ktorý kúpil v roku 2021 za 100 000 eur, predal za 120 000 eur a chatu, ktorú kúpil v roku 2010 za 60 000 eur, predal za 70 000 eur. Zdaniteľným príjmom daňovníka je iba príjem z predaja bytu, nakoľko príjem z predaja rekreačnej chaty je od dane z príjmov oslobodený (k predaju chaty došlo po 5 rokoch odo dňa jej nadobudnutia). Ako výdavok si môže uplatniť obstarávaciu cenu bytu (100 000 eur).
Príklad č. 13: Predaj zrekonštruovaného bytu
V decembri 2021 daňovník nadobudol byt kúpou za 90 000 eur a v roku 2022 ho zrekonštruoval (výdavky na rekonštrukciu boli 10 000 eur). V marci 2025 ho predal za 110 000 eur. Príjem z predaja bytu nie je od dane z príjmov oslobodený, nakoľko daňovník byt nevlastnil viac ako 5 rokov. Daňovník uvedie v daňovom priznaní príjem z predaja bytu v sume 110 000 eur a ako výdavky môže uplatniť obstarávaciu cenu bytu (90 000 eur) a výdavky na rekonštrukciu (10 000 eur).
Špecifické situácie
Predaj nehnuteľnosti po rozvode:
Podľa § 9 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa pri predaji nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až 151 Občianskeho zákonníka do doby vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je ustanovená v § 9 ods. 1 písm. a) zákona, započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Vyporiadanie BSM a vyplatenie podielu:
Príklad č. 14: Predaj bytu po vyporiadaní BSM a dedičskom konaní
Manželia vlastnili byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Na základe dohody o vyporiadaní majetku manželov po rozvode byt pripadol manželke, pričom manželovi vyplatila podiel vo výške 120 000 eur. Manželia nadobudli byt kúpou do BSM v roku 2021 za 140 000 eur. V roku 2022 manželka zomrela. Časť bytu pripadajúcu na manželku zdedil manžel a dcéra, teda manžel po dedičskom konaní vlastnil spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v 3/4 a dcéra spoluvlastnícky podiel v 1/4. V roku 2025 byt predali. V dedičskom konaní bola stanovená hodnota bytu na 150 000 eur. Daňovník (manžel) v uvedenom prípade nadobudol časť bytu kúpou a časť bytu dedením, preto aj pri vyčíslovaní výdavkov je potrebné postupovať rozdielne. Do daňových výdavkov si môže zahrnúť 1/2 z kúpnej ceny zaplatenej pri obstaraní bytu kúpou v roku 2021, teda sumu 70 000 eur, a 1/4 z ceny určenej v uznesení o dedičstve, teda sumu 37 500 eur. Celkový zdaniteľný príjem z predaja bytu bude vypočítaný na základe predajnej ceny a týchto výdavkov.
Predaj rozostavanej stavby:
Ak sa predáva rozostavaná stavba spolu s pozemkom, tieto sa na daňové účely posudzujú samostatne. V prípade predaja rozostavanej stavby je potrebné vychádzať zo skutočnosti, či rozostavaná stavba je evidovaná v katastri nehnuteľností. Ak je, momentom nadobudnutia je deň právoplatného vkladu do katastra. Príjem z predaja takejto stavby (ak nie je splnená podmienka oslobodenia) sa zaraďuje medzi príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností.
Problematika finančnej správy nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je komplexná a vyžaduje si dôkladné poznanie daňových zákonov. Dôležité je správne určiť, či nehnuteľnosť patrí do BSM, ako sa delia príjmy a výdavky, a aké sú podmienky pre oslobodenie od dane pri predaji. V prípade nejasností je vždy vhodné obrátiť sa na daňového poradcu alebo finančnú správu.
tags: #financna #sprava #nehnutelnost #v #bezpodielovom #spoluvlastnictve