Poľská kinematografia po zavedení nového zákona o kinematografii zažíva renesanciu, otvárajúc dvere novým tvorcom a príležitostiam. Na tohtoročnom Festivale hraných poľských filmov v Gdyni bolo prezentovaných 30 nových poľských filmov, pričom viac ako polovicu z nich nakrútili debutanti. Tieto nové poľské filmy sa predovšetkým venujú súčasnosti, často poukazujúc na dramatické premeny v našom každodennom živote. Tento trend je zrejmý aj vo filmoch, ktoré sú prezentované slovenským divákom v rámci prehliadky „Dni poľského filmu“.
Prehliadka predstavuje diela filmárov strednej a staršej generácie, ako sú Juliusz Machulski (Vinci), Feliks Falk (Exekútor), Robert Gliński (Žabie veštby) a Dorota Kędzierzawska (Som), ako aj mladšej generácie, ktorú reprezentujú Anna Kazejak-Dawid, Jan Komasa a Maciej Migas s ich poviedkovým filmom Óda na radosť. Konfrontácia skúsených tvorcov s entuziazmom debutantov sľubuje podnetné filmové zážitky.
Vinci: Zlodejská elegancia v podaní Machulského
6. novembra, 19:00VINCIPoľsko, 2004, réžia: Juliusz Machulski (108 min., slovenské titulky, 12+)
Juliusz Machulski, uznávaný poľský majster komediálnej tvorby, sa v tomto filme vracia vo forme, pripomínajúcej jeho úspešné obdobia s filmami ako Sexmisia či oba diely Vabank. Dej filmu je zasadený do Krakova, kde sa v Múzeu Czartoryských nachádza slávny Da Vinciho obraz „Dáma s hranostajom“. Táto umelecká pamiatka predstavuje pre skupinu zlodejov umeleckých diel neodolateľnú výzvu a cieľ ich ambiciózneho plánu. Film ponúka napínavý príbeh plný zvratov a humoru, charakteristický pre tvorbu tohto režiséra.
Exekútor: Svedomie v boji s bezohľadnosťou
7. novembra, 18:30EXEKÚTOR (Komornik)Poľsko, 2005, réžia: Feliks Falk (97 min., slovenské titulky, 12+)
Tento film bol porotou 30. Festivalu hraných poľských filmov v Gdyni ocenený ako najlepší film roka 2005. Okrem toho si odniesol ocenenia za scenár, kameru a herecké výkony, ktoré predviedli Andrzej Chyra a Kinga Preis. Príbeh sa sústreďuje na bezohľadného exekútora, ktorého život obráti naruby boj so svedomím. Po prežití hlbokej osobnej premeny sa snaží vykúpiť svoje minulé viny. Film skúma etické dilemy a vnútorný boj jednotlivca, ktorý sa ocitá na pomedzí zákona a morálky.
Exekutor Čo robiť?
Žabie veštby: Symbolika žaby a stretnutie v roku 1989
7. novembra, 20:30ŽABIE VEŠTBY (Wróżby kumaka)Poľsko/Nemecko, 2005, réžia: Robert Gliński
V nemeckej tradícii symbolizuje žaba varovanie, predzvesť nešťastia či zlé znamenie. V diele Güntera Grassa však nadobúda iný význam. Žaba je tu prezentovaná ako múdre zviera s pamäťou na minulosť a kritickým pohľadom do budúcnosti, schopné vnímať veci neviditeľné pre ostatných. Filmová adaptácia Grassovej knihy rozpráva príbeh dvoch päťdesiatnikov, ktorí sa náhodne stretnú v Gdaňsku v roku 1989. Univerzitný profesor, Nemec narodený v Poľsku, a reštaurátorka historických pamiatok, Poľka narodená v Litve, založia poľsko-nemeckú spoločnosť pre cintoríny s cieľom zabezpečiť právo návratu zosnulých do ich rodnej zeme. Film tak reflektuje zložité historické udalosti a snahu o zmierenie.
Som: Hľadanie miesta na slnku jedenásťročného chlapca
8. novembra, 18:30SOM (Jestem)Poľsko, 2005, réžia: Dorota Kędzierzawska
Tento film získal na XXX. Festivale poľských celovečerných filmov v Gdyni Cenu publika a ocenenia za najlepšiu kameru (Artur Reinhart), najlepšiu hudbu (Michael Nyman) a najlepší zvuk (Bartek Putkiewicz). Je to príbeh jedenásťročného chlapca, ktorý sa snaží nájsť svoje miesto vo svete. Po úteku z detského domova je odkázaný sám na seba v dospelom svete. Jeho útočiskom sa stáva stará opustená loď na brehu rieky. Náhodné stretnutie s dievčatkom zo susedného domu prináša obom nádherný objav: na svete nie je nutné byť sám. Film jemne a citlivo vykresľuje tému osamelosti, priateľstva a hľadania vlastnej identity.
Óda na radosť: Tri poviedky o súčasnosti a dospievaní
8. novembra, 20:30ÓDA NA RADOSŤ (Oda do radosci)Poľsko, 2005, réžia: Anna Kazejak-Dawid, Jan Komasa, Maciej Migas (110 min., slovenské titulky, 12+)
Tento poviedkový film predstavuje tri príbehy troch mladých režisérov a ich protagonistov, ktorí sa vyrovnávajú so súčasnými výzvami. V prvej poviedke, „Sliezko“, sledujeme osudy Agi, ktorá sa vracia domov po dlhom pobyte v Anglicku. Jej rodičia čelia neľahkej ekonomickej situácii a Aga stojí pred otázkou, kam investovať svoje zarobené peniaze. V poviedke „Varšava“ Michal vyhráva rozhlasovú hip-hopovú súťaž, no v osobnom živote zažíva neúspechy. Tretí hrdina, Wiktor, prekonáva krízu po návrate zo štúdií, keď sa nezhodne s rodičmi a práca ho neuspokojuje. V rozhodujúcom životnom momente sa príbehy všetkých troch protagonistov pretnú, čím film poukazuje na spoločné témy dospievania, hľadania cieľa a vyrovnávania sa s realitou v súčasnom Poľsku.
Média a ich vplyv na spoločnosť: Kritický pohľad na objektívnosť a tendenčnosť
V kontexte prezentovaných filmov, ktoré odrážajú spoločenské a individuálne problémy, sa vynára aj téma médií a ich úlohy v spoločnosti. Podľa niektorých názorov by médiá mali poskytovať pravdivé, ne-tendenčné a objektívne informácie. Objavuje sa kritika za údajné držanie strany opozícii, prípadne otvorené prihlasovanie sa k pravici, ktorá podľa názoru niektorých „rozpredala a rozkradla Slovensko“. Taktiež sa poukazuje na to, že médiá by mali rovnako kritizovať aj tých, ktorým slúžia, čo je však v prípade súkromných médií považované za utópiu, nakoľko by tým „hrýzli ruky svojich vlastníkov“.
Chýbajúci „jednotný meter“, ktorým by médiá merali všetkým rovnako, je ďalším bodom kritiky. Zatiaľ čo o „pravicových ekonomických zverstvách“ vraj mlčali a kryli zlodejinu, za vlády Smeru SD údajne kritizujú všetko, čo sa deje v prospech občanov. Médiá sú v tomto kontexte označované ako „hyeny“, „presstitúti“, „propagandisti zla“, namiesto objektívnych spravodajcov. Tento stav je považovaný za problém, ktorý „kvári našu spoločnosť“. Potreba viac objektívnych faktov a menej tendenčných komentárov je vnímaná ako nemožná, pokiaľ na mediálnom trhu dominujú súkromné médiá s pravicovo orientovanými vlastníkmi, podporovanými „sionistami z EÚ, USA a spol.“
V tejto súvislosti sa objavuje aj kritika konkrétnych novinárov, napríklad Mareka Vagoviča, ktorý podľa diskutujúcich „trepe do sveta za poriadne bunče peňazí“ a neuvádza pozitívne výsledky vlády, ako je znižovanie nezamestnanosti či príchod automobilky. Zdôrazňuje sa, že aj v čase úspechov, novinári ich nespomínajú.
Na druhej strane, niektorí diskutujúci odmietajú, že by médiá inklinovali k pravici, a považujú to za urážku. Tvrdia, že títo novinári „inklinujú k hocičomu, z čoho im kvapne, bez myslienky, bez zásad, bez chrbtovej kosti“. Demokracia je im vraj cudzia, vrátane cenzúry komentárov a manipulácie diskusií. Pripomína sa, že v súčasnej dobe existujú aj iné, „správnejšie zdroje“ informácií, než je bulvár.
Osobitne je spomínaná RTVS, ktorá je hodnotená ako „na hranici objektívnosti“. Jeden z moderátorov je opísaný ako pripravený a sebavedomý, zatiaľ čo druhý pôsobí ako bábka riadená zo zákulisia, s nesúvislým prejavom a nepripravenosťou. Celkovo sa zdá, že vedenie RTVS je vnímané ako manipulujúce. Správy RTVS sú kritizované za nedostatočné zameranie na dianie na Slovensku a stručnosť, podobnú reklamným šotom.
Celkovo sa zdá, že diskusia o médiách je poznamenaná silnou polarizáciou a nedôverou voči ich objektívnosti, pričom sa často mieša kritika mediálnej práce s politickými názormi.
Vplyv politiky na spoločnosť a ekonomiku: Kauzy, reformy a otroctvo
Diskutujúci sa často dotýkajú aj politických tém, najmä v súvislosti s vládou Smeru SD a jej ekonomickými výsledkami. Niektorí vyzdvihujú úspechy, ako znižovanie nezamestnanosti a príchod zahraničných investícií, zatiaľ čo iní poukazujú na údajné „rozpredávanie“ a „roz
Objavujú sa obvinenia z krytia zlodejín a presadzovania „zákerných, antisociálnych reforiem“ v minulosti, zatiaľ čo súčasné pozitívne kroky sú vraj ostro kritizované. Taktiež sa spomína, že médiá by mali kritizovať aj tých, ktorým slúžia, ale to je len utópia.
V kontexte politiky a médií sa objavujú aj konšpiračné teórie o snahách USA „nainplantovať svoje médiá a svojich ľudí v nich“, aby „vymývali ľuďom mozgy“ a ničili „stredoeurópsku identitu národov“. Tieto médiá sú označované za nástroje na šírenie „brakov“, „psychozy“, „polopravdy“ a „západnej kultúry“, ktorá potláča tú našu.
Niektorí diskutujúci priamo obviňujú politikov z korupcie a rozkrádania, pričom spomínajú konkrétne kauzy a odmietajú tvrdenia o „čistej vláde“. Poukazuje sa na to, že politici sa často starajú predovšetkým o seba a svoju rodinu, a až potom, možno z vypočítavosti, robia gestá pre ľudí. Smer je dokonca označený za „mafiánsku odnož“.
Existuje aj názor, že politici, ktorí sa dostanú na vyššie postavenie, si vždy prilepšia, či už zákazkou, kontaktmi alebo inak. Tento jav sa pripisuje ľudskej povahe, ktorá je primárne zameraná na seba a svojich blízkych.
V tomto kontexte sa objavuje aj otázka zodpovednosti za súčasný stav. Niektorí obviňujú voličov, že volili „niekoho horšieho“ a navrhujú voliť novinárov, keďže majú „rozhľad“. Iní zas konštatujú, že „nikdy vám nikto nebude dobrý“ a pripomínajú historické postavy ako Juraj Jánošík, ktorý tiež „kradol“.
Diskutuje sa aj o tom, či by sa malo všetko ututlávať a robiť vládu bez káuz, keďže ani „Ficovi zlodeji sa tomu nevyhýbajú“. Spomína sa aj verejné zapretie rodinného príslušníka a získavanie zákaziek cez PPP projekty, čo údajne spôsobilo krach menších firiem a stratu práce.
Celkovo diskusia o politike a ekonomike na Slovensku odráža hlbokú nedôveru voči politikom a inštitúciám, pričom sa miešajú obvinenia z korupcie, neschopnosti a zradenia národných záujmov s obranou konkrétnych politických smerov.
Exekutor Čo robiť?
Rómska otázka a sociálne dávky: Príživníctvo a segregácia
Ďalšou ostro diskutovanou témou je rómska otázka, sociálne dávky a s tým spojené problémy. V jednom z príspevkov sa tvrdí, že „Róm sa už narodí zlodejom“ a obviňuje ich z kradnutia dreva, elektriny, pozemkov, psov, hydiny a úrod. Taktiež sa spomína, že „neexistuje iný národ na svete, ktorý by mal kradnutie tak v krvi“.
Objavuje sa aj kritika Európskej únie a Holandska za ich údajné tolerovanie a financovanie Rómov, zatiaľ čo na Slovensku sa stavajú múry na ochranu majetku a bezpečnosti. Pýta sa, prečo by to nemohlo fungovať aj u nás, keď to funguje v „najvyspelejších ekonomikách Európy ako Francúzsko, Británia, Nemecko, Holandsko“.
Niektorí navrhujú, že ak sa Rómovia nechcú prispôsobiť, majú právo na kontajner, ale bez toho, aby sme ho zaplatili. Žiadajú zrovnoprávnenie nie len z hľadiska pohlavia, ale aj etnickej menšiny. Tvrdia, že nikto im neupiera právo na život, prácu či slušné bývanie, ale na to treba niečo urobiť. Navrhujú, aby politici financovali ich domy, ak nechcú brať úvery na byty.
V súvislosti so sociálnymi dávkami sa objavuje pojem „príživníctvo“, ktoré by sa za komunizmu riešilo inak. Dnes vraj politici a tí, ktorí si z dávok urobili „nečnerobiaci biznis“, by mali byť prioritou.
Taktiež sa objavuje dehumanizujúci opis Rómov ako „nočných živočíchov, príbuzných šimpanzov“, s charakteristickým pachom, ktorí sa boja vody a žijú v mestách. Mláďatá údajne „sajú sociálne dávky až do smrti“.
V kontexte segregácie a rasizmu sa objavuje aj názor, že ak si niekto postaví dom na čierno na cudzom pozemku, ktorý nespĺňa normy, mal by byť zbúraný. Demokracia vraj znamená aj právo na vlastný názor.
Celkovo diskusia o rómskej otázke na Slovensku je poznačená silnými predsudkami, stereotypmi a negatívnymi skúsenosťami, ktoré vedú k dehumanizácii a volaniu po radikálnych riešeniach.
Ďalšie témy a reflexie
Okrem hlavných tém sa v diskusiách objavujú aj ďalšie zaujímavé reflexie:
- Vplyv technológií a globálnych trendov: Spomína sa „kapitalistický puč v 89“, plán USA na ovládanie mysle ľudí, šírenie západnej kultúry a potláčanie tej našej. Taktiež sa hovorí o „programovateľnej hmote“ a „duchovnom bytí“, pričom exekútori sú prirovnávaní k „diablovým poskokom“.
- Osobné skúsenosti a cestovanie: V jednom z dlhších príspevkov sa opisuje cesta do Čiernej Hory, vrátane zážitkov z Kotoru, Lovčenu a stretávania miestnych obyvateľov. Tieto opisy nám poskytujú detailný pohľad na krajinu, jej ľudí a ich spôsob života v minulosti.
- Vzťahy a manželstvo: Krátka úvaha o manželstve znie: „Žena sa vydáva s nádejou, že manžela zmení. Ale on sa nemení. Muž sa žení s nádejou, že sa žena nezmení.“
- Problematika vlastníctva a práv: Diskutuje sa o práve na vlastníctvo, vyvlastnení a o tom, kto má právo niečo vlastniť. Taktiež sa spomína, že moc „kniezatstva“ (možno metafora pre nejakú skrytú mocenskú štruktúru) je obrovská, vďaka neviditeľnosti a presvedčeniu ľudí, že neexistuje.
- Odborné témy: Zaujímavé sú aj pasáže z historických publikácií, ktoré sa venujú slovenskej literatúre, jazyku, histórii a etnografii, ako napríklad zborník „Slovenské Pohlady“ z roku 1899. Tieto texty nám poskytujú cenný pohľad na kultúrne a intelektuálne dianie na Slovensku na prelome 19. a 20. storočia.
Celkovo diskusia odhaľuje širokú škálu názorov a problémov, ktoré rezonujú v slovenskej spoločnosti, od filmovej tvorby a médií, cez politiku a ekonomiku, až po sociálne otázky a kultúrne dedičstvo. Tento komplexný pohľad nám umožňuje lepšie pochopiť súčasné nálady a výzvy, ktorým naša spoločnosť čelí.