Manželstvo: Sviatosť, Zväzok a Cesta k Posväteniu

Sestra Lucia z Fatimy v liste kardinálovi Caffarovi napísala: „Posledný zápas medzi Pánom Ježišom a kráľovstvom satana bude o manželstvo a rodinu.“ Tieto slová, vyslovené pred desaťročiami, dnes rezonujú s naliehavou aktuálnosťou. Vidíme, že sa skutočne napĺňajú v búrlivom prúde súčasného sveta, ktorý sa čoraz viac otáča chrbtom k tradičným hodnotám. Všetci z tímu Slovenského dohovoru za rodinu, organizácie, ktorej hlavným cieľom je chrániť rodinu, to môžeme aj reálne potvrdiť. Tak ako nikdy predtým vidíme obrovský až zúrivý útok na sviatosť manželstva. Diabol útočí skutočne rafinovane a bohužiaľ sa mu v tom darí.

Presexuálizovaná spoločnosť ako zbraň

Jedným z najviditeľnejších útokov je presexualizovaná spoločnosť, kde hriech necudnosti, smilstva a cudzoložstva nie je len tolerovaný, ale v modernej spoločnosti je často stavaný na piedestál ako cnosť. Tento posun v morálnych hodnotách ničí základy rodiny a manželstva, ktoré sú postavené na vernosti, čistote a vzájomnej úcte.

Konzumizmus a jeho vplyv na vzťahy

Ďalším nástrojom, ktorý diabol využíva, je konzumizmus. Naučil nás, že môžeme mať všetko a to hneď. Keď sa niečo pokazí alebo nás to už nebaví, jednoducho to zahodíme a kúpime si nové. Z hmotných vecí sme tento vzorec správania bohužiaľ preniesli aj do vzťahov. Manželstvo, ktoré vyžaduje trpezlivosť, obetu a prácu na vzťahu, je týmto prístupom podkopávané. Namiesto snahy o opravu a zlepšenie, ľudia často volia cestu rozvodu a hľadajú „nový“ a „lepší“ produkt.

Rafinované útoky aj vnútri veriacich rodín

Diabol však pracuje vo viacerých rovinách. Aj v normálnych veriacich rodinách, ktoré sa skutočne snažia žiť svoj život s Bohom, mnohokrát vidíme, že to škrípe. A pozor - nejde o problémy, ktoré sú úplne normálnou a bežnou súčasťou každého manželstva, ako o tom budeme písať nižšie. Chceme poukázať na to, že diabol pracuje skutočne rafinovane. Dosiahol to, že ženy aj muži zabudli na to, čo znamená byť ženou - mužom. Aké správanie sa od nás očakáva a aké úlohy máme plniť na to, aby sme konali v našom manželstve v súlade s Božou vôľou - tak aby sme mohli byť už tu na zemi šťastní. V tomto článku vám prinášame niekoľko kľúčových zásad pre múdre a požehnané manželstvo.

Zásady múdreho a požehnaného manželstva

Manželstvo, ako ho ustanovil Boh, je posvätná sviatosť a celoživotný zväzok, ktorý má byť obrazom lásky Krista a Cirkvi. Aby toto manželstvo bolo múdre a požehnané, je potrebné dodržiavať určité zásady:

• Mužská zodpovednosť a láska: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela. Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. Ale aj vy, každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého.“ (Ef 5, 25-33) Muž je predurčený na to, aby viedol svoju rodinu. Je to prirodzený poriadok, ktorý ustanovil Boh. Poskytuje oporu, pocit bezpečia, istoty a ochrany.

• Ženská úloha ako srdce rodiny: „ŽENA je srdcom rodiny - s láskou pomáha svojmu manželovi, stará sa o deti, jej dôležitou úlohou je vnášať do rodiny lásku, porozumenie, pokoj.“ Žena prirodzene vytvára srdce domácnosti, udržiava ducha rodiny a spolupatričnosti.

• Spoločná modlitba a čas s Bohom: „Rodina, ktorá sa spolu modlí, zostáva jednotná. Posvätný ruženec sa svojou dávnou tradíciou ukázal zvlášť účinný ako modlitba, v ktorej rodina nachádza sama seba.“ Každodenné spoločné modlitby a trávenie času s Bohom sú základným kameňom silného manželstva.

• Rýchle odpúšťanie: „Rýchlo prosia o odpustenie a ešte rýchlejšie odpúšťajú (v manželskom živote sa človek nevyhne zraneniam - je preto dôležité odpustiť si a na chyby zabudnúť t.j. nevyťahovať ich stále, nevyčítať, netrápiť sa preto).“ V manželstve sa nevyhnutne vyskytnú zranenia a nedorozumenia. Schopnosť rýchlo odpustiť a zabudnúť je kľúčová pre udržanie harmónie.

• Ochota meniť zlé návyky: „Sú ochotní meniť svoje zlé návyky, alebo návyky, ktoré zraňujú a poškodzujú ich vzťah.“ Zrelí manželia sú ochotní pracovať na sebe a meniť správanie, ktoré poškodzuje ich vzájomný vzťah.

Feminizmus a jeho dopad na rodinu

Niektorí sa možno pozastavia nad rozdelením úloh manželov. Feminizmus silne zasiahol do našich predstáv o fungovaní v rodine, čo bohužiaľ vedie k mnohým neporozumeniam, hádkam a rozvodom. Ženy v dnešnej dobe častokrát preberajú úlohu mužov, čo má za následok, že ženy síce dokážu byť perfektné v práci, postarať sa o svoje deti a domácnosť na 100% a robiť množstvo vecí, ktoré by mal robiť manžel. No takto rýchlo vyhoria, sú mrzuté, smutné a nahnevané, necítia sa milované a nedokážu ani lásku dávať. Muži sa pri takejto žene zvyknú stiahnuť - nebudú sa s ňou neustále hádať a taktiež spohodlnejú a vyhovuje im, že sa o nič starať nemusia, zároveň však žena pre nich stráca sexepíl. Pochopenie svojej mužskosti a ženskosti, podriadenie sa Božej vôli a plnenie si svojich úloh prináša do rodín pokoj a požehnanie.

Sviatosť manželstva: Božie ustanovenie

Manželstvo má božský pôvod. Neustanovil ho človek, ale Boh. Potvrdil ho Ježiš vo viacerých svojich výrokoch a svojou účasťou na svadbe v Káne Galilejskej. „Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, povýšil Kristus Pán medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti.“ (KKC 1601) Sviatosť manželstva je zmluva, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov, na plodenie a výchovu detí. Je to sviatosť, v ktorej dve osoby opačného pohlavia, spôsobilé pre manželstvo, vstupujú slobodne do nerozlučiteľného zväzku za účelom plodenia a výchovy potomstva a vzájomného posvätenia. Dostávajú tiež milosť na plnenie povinností tohto stavu.

Kto vysluhuje sviatosť manželstva?

Manželstvo je jedinou sviatosťou, kde tí, ktorí prijímajú sviatosť, si ju navzájom aj vysluhujú. Je to z dôvodu, že podstatou sviatosti manželstva je výlučne manželská zmluva (vzájomný sľub). Podľa latinskej tradície si manželia ako vysluhovatelia Kristovej milosti navzájom udeľujú sviatosť manželstva tým, že pred Cirkvou vyjadria svoj súhlas. V tradíciách Východných cirkví sú svedkami prejavenia vzájomného súhlasu manželov biskupi alebo kňazi, ale pre platnosť manželstva je potrebné aj ich požehnanie. V latinskej Cirkvi si udeľujú sviatosť manželstva manželia navzájom pred tvárou Cirkvi, vo východnej Cirkvi ju vysluhuje kňaz. V latinskom obrade sa sviatosť manželstva medzi dvoma veriacimi katolíkmi normálne slávi počas svätej omše vzhľadom na to, že všetky sviatosti sú späté s Kristovým veľkonočným tajomstvom. Kňaz (alebo diakon), ktorý asistuje pri slávení manželstva, prijíma v mene Cirkvi súhlas manželov a udeľuje im požehnanie Cirkvi. Prítomnosť služobníka Cirkvi (ako aj svedkov) vyjadruje viditeľným spôsobom, že manželstvo je ekleziálnou skutočnosťou. Požehnanie, ktoré dáva farár manželskému páru, nie je nevyhnutné na to, aby tvorilo sviatosť, ale je udeľované, aby zväzok bol uznaný v mene Cirkvi a aby im bolo vyprosené hojnejšie Božie požehnanie.

Podmienky pre platné uzavretie sviatosti manželstva

Pre platné uzavretie sviatosti manželstva je potrebné splniť niekoľko podmienok:

• Osoby spôsobilé: Muž a žena musia byť spôsobilí na uzavretie manželstva, psychologicky a bez manželských prekážok.
• Slobodný súhlas: Musia zachovať podstatné prvky súhlasu a slobodne vyjadriť svoj súhlas. „Byť slobodným“ znamená nepodliehať prinúteniu a nemať prekážky zo strany prirodzeného alebo cirkevného zákona.
• Krst: Obidvaja musia byť pokrstení (alebo aspoň jeden).
• Úmysel: Mať úmysel manželský súhlas dať aj prijať.
• Forma: Zachovanie Cirkvou predpísanej formy (pred zástupcom Cirkvi a dvomi svedkami).

Súhlas s manželstvom musí byť obojstranný. Súhlas musí byť úkonom vôle, nie zo strachu a z iných príčin.

• MATÉRIA: Vyslovený manželský súhlas. Cirkev považuje výmenu súhlasu medzi manželmi za nevyhnutný prvok, ktorý „dáva vznik manželstvu“. (KKC 1626). Súhlas spočíva v „ľudskom úkone, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú“: „Beriem si teba… za manželku.“ - „Beriem si teba… za manžela.“ Tento súhlas, ktorý manželov vzájomne viaže, nachádza svoje zavŕšenie v tom, že sa dvaja stávajú „jedným telom“ (KKC 1627).
• FORMA: Vzájomné akceptovanie (prijatie) manželského súhlasu pred zástupcom Cirkvi a dvoma svedkami.

Prekážky manželstva

Manželstvo môže uzavrieť len osoba právne spôsobilá. Existujú určité prekážky, ktoré môžu zabrániť platnému uzavretiu manželstva. Medzi najčastejšie patria:

• Vek: Muž musí mať aspoň 16 rokov a žena 14 rokov (podľa civilného práva obaja 18 rokov).
• Impotencia: Trvalá neschopnosť pohlavného styku.
• Platný manželský zväzok: Osoba už ženatá/vydatá nemôže uzavrieť manželstvo s inou osobou.
• Disparitas cultus: Katolík a nepokrstený.
• Votum: Sľub (napr. rehoľný).
• Ordo: Ak je muž kňaz.
• Únos: Jedna stránka unesie druhú, aby vynútila sobáš.
• Zločin: Jedna stránka je v manželskom stave a zavraždí partnera, aby mohla uzavrieť sobáš s iným.
• Pokrvenstvo: Príbuzní sa nemôžu brať.
• Švagrovstvo: V priamej línii sa nemôže.
• Prekážka verejnej mravopočestnosti: Pri konkubináte, alebo neplatnom manželstve si jedna stránka nemôže vziať príbuzného druhej.

Miešané manželstvá

Rozdielnosť vierovyznania medzi manželmi nie je pre manželstvo neprekonateľnou prekážkou, ak sa im podarí dať dovedna to, čo každý z nich dostal vo svojom spoločenstve, a naučiť sa jeden od druhého spôsob, ako každý z nich žije svoju vernosť Kristovi. Neslobodno však podceňovať ani ťažkosti miešaných manželstiev. Vyplývajú z toho, že odlúčenie kresťanov ešte nie je prekonané. Manželia sa vystavujú nebezpečenstvu, že budú pociťovať drámu rozdelenia kresťanov v samom lone svojej rodiny. Rozdielnosť kultu môže tieto ťažkosti ešte zväčšiť. Rozdielnosti týkajúce sa viery, samo chápanie manželstva, ale aj odlišné náboženské mentality môžu byť v manželstve zdrojom napätí najmä pri výchove detí. Vtedy sa môže vynoriť pokušenie náboženskej ľahostajnosti. (KKC 1634)

Podľa práva platného v Latinskej cirkvi miešané manželstvo, aby bolo dovolené, potrebuje výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti. V prípade rozdielnosti kultu sa pre platnosť manželstva vyžaduje výslovný dišpenz od prekážky. Toto povolenie alebo tento dišpenz predpokladá, že: obidve stránky poznajú a nevylučujú ciele a podstatné vlastnosti manželstva, že katolícka stránka potvrdí záväzky - s ktorými treba oboznámiť aj nekatolícku stránku - zachovať svoju vieru a zabezpečiť krst a výchovu detí v Katolíckej cirkvi. (KKC 1635)

Ak ste vy, alebo váš partner vdovec (vdova), je potrebné predložiť „Svedectvo o smrti predošlého manžela (manželky)“.

Príprava na Sviatosť Manželstva

Pred vstupom do sviatosti manželstva je dôležité absolvovať predmanželskú prípravu. Táto príprava má pomôcť snúbencom lepšie pochopiť význam manželstva, jeho povinnosti a radosti. Príprava snúbencov na sviatostné manželstvo je zvyčajne určená snúbencom, ktorí už majú dohodnutý termín sobáša. V mnohých farnostiach prebieha formou stretnutí vedených kňazom a skúsenými manželskými pármi. Obsahom stretnutí sú témy ako povolanie do manželstva, výber partnera, komunikácia v manželstve, výchova detí, prežívanie viery a kresťanskej morálky v manželstve a iné. Pretože kurz je bezprostrednou prípravou pred veľmi dôležitým krokom v živote snúbencov a týka sa predovšetkým ich dvoch, je potrebné, aby na stretnutia prichádzali obaja zo snúbeneckého páru a aby absolvovali spoločne všetky stretnutia.

Potrebné Dokumenty

Pri príprave na sviatosť manželstva je potrebné predložiť:

• Krstné listy obidvoch snúbencov: Vyžiadať si ich na príslušnom farskom úrade, kde ste boli pokrstení. Krstné listy nesmú byť viac ako 3 mesiace staré. Tí, ktorí boli pokrstení vo farskom úrade, kde sa chcú sobášiť, si nemusia žiadať zvlášť krstný list. Tí, ktorí boli pokrstení v inej farnosti, si v tejto farnosti vyžiadajú krstný list určený pre sviatosť manželstva. Krstný list nesmie byť ku dňu uzatvárania manželstva starší ako pol roka.
• Zápisnica (oznámenie) o uzavretí manželstva zo sobášnej matriky Miestneho úradu: Ak ani jeden zo snúbencov nemá trvalý alebo prechodný pobyt v mieste sobáša, jeden zo snúbencov si potrebuje vypýtať od svojho farára licenciu na sobáš. V prípade miešaného manželstva si licenciu pýta na svojom farskom úrade katolícka stránka. V prípade, že svedok je iný štátny príslušník, namiesto rodného čísla uveďte dátum narodenia.

Odporúča sa informovať o svojom úmysle uzavrieť sviatostné manželstvo kňaza čím skôr, najneskôr však 3 mesiace vopred. Je vhodné, aby manželia spečatili svoj súhlas dať sa jeden druhému obetou svojich životov tým, že ju spoja s obetou Krista za svoju Cirkev, sprítomnenou v eucharistickej obeti, a prijmú Eucharistiu, aby účasťou na tom istom Kristovom tele a na tej istej Kristovej krvi boli „jedno telo“ v Kristovi. (KKC 1621). Ako sviatostný úkon posvätenia, slávenie manželstva má byť samo osebe platné, dôstojné a plodné. Je teda potrebné, aby sa budúci manželia pripravili na slávenie svojho manželstva prijatím sviatosti pokánia (KKC 1622).

Etymológia a symbolika manželstva

• Matrimonium (mater = matka; munus = úloha): Podčiarkuje dôležitosť ženy v manželstve, zvlášť pri narodení a výchove detí.
• Coniungum (con = spolu; iugare = zviazať): Vyjadruje zväzok medzi mužom a ženou.
• Conubium (con = spolu; nubere = zahaliť, prikryť): Ide o termín pochádzajúci z rímskeho práva, kde sa žene pri uzatváraní manželstva dávala šatka na hlavu a tým sa vyjadrovala podriadenosť ženy k svojmu mužovi.
• Numptiae: To isté, čo conubium.
• Consortium (con = spolu; sors = osud): Znamená, že dva ľudské osudy sa spájajú v jeden (spoluosud).
• Communio (con = spolu; munire = stavať, upevňovať, zakladať): Vyjadruje spoločenstvo postavené na pokrvenstve, alebo inej druhovej väzbe.

Pamätajme, že sviatosť manželstva je nielen právny úkon, ale predovšetkým duchovný záväzok, ktorý vyžaduje neustálu prácu na vzájomnom vzťahu a radosť z plodenia a výchovy detí.

Manželstvo ako služba spoločenstvu

Manželstvo je sviatosť pre službu spoločenstvu. Druhou takouto je sviatosť kňazstva. Manželstvo je jedinou sviatosťou, ktorú si jej prijímatelia (snúbenci - manželia) sami vysluhujú. Pri sviatosti manželstva je prítomný kňaz alebo diakon a cirkevné spoločenstvo, títo všetci sú svedkami uzavretého manželstva. Kňaz zároveň pri sviatosti manželstva dáva manželom Božie požehnanie. Pápež František hovoril v katechéze na generálnej audiencii 2. apríla 2014 o manželstve ako zasvätení a poslaní. Svätý Otec tam tiež uviedol, že „manželstvo zodpovedá špecifickému povolaniu a má byť považované za zasvätenie (porov. Gaudium et spes, 48; Familiaris consortio, 56). Muž a žena sú zasvätení pre ich lásku, zasvätení láske. Súčasťou sviatostného manželstva sú slobodný súhlas oboch snúbencov, dobrovoľné prijatie celoživotného výlučného zväzku a otvorenosť na prijatie potomstva. Platne uzavreté a zavŕšené sviatostné manželstvo je nezrušiteľné a trvá až po smrť jedného z manželov. Hrozbou pre manželstvo je hriech, ktorý sa prejaví ako žiarlivosť, túžba ovládať alebo vlastniť partnera, panovačnosť, vyhľadávanie konfliktov, žiadostivosť, nevera a ďalšie ničivé sily. Požiadavka manželskej vernosti vylučuje akékoľvek mimomanželské milostné vzťahy. Odpustenie manželstvo obnovuje, modlitba a dôvera v Božiu prítomnosť ho posilňuje.

Kde a ako sláviť sviatosť manželstva?

Záujem o uzavretie sviatostného manželstva vo farskom úrade je potrebné nahlásiť tri až dva mesiace pred plánovaným sobášom. Sviatosť manželstva sa má sláviť vo farnosti, do ktorej patrí jeden zo snúbencov na základe trvalého alebo prechodného pobytu alebo sa tam dlhšie zdržiava. (kán.1115 CIC). Vo farnosti je možné sláviť sviatosť manželstva vo farskom kostole a v kaplnke. Spísanie cirkevnej zápisnice na farskom úrade. Údaje o svedkoch sobáša: meno, adresa trvalého bydliska, rodné číslo. Na záver sobášneho obradu (po vyslúžení sviatosti manželstva) podpíšu novomanželia a svedkovia zápisnicu o uzavretí manželstva.

Liturgický priebeh slávenia manželstva

Pred oltárom treba pripraviť miesto pre tých, čo prijímajú sviatosť manželstva, a pre svedkov tak, aby mohli kľačať i sedieť. Muž nech zaujme miesto po pravom boku ženy. V určenom čase kňaz v omšovom rúchu ide s miništrantmi ku vchodu do kostola a postaví sa tak, aby ho mohli počuť aj tí, čo sú v kostole. Tam privíta tých, čo hodlajú prijať sviatosť manželstva, i svadobníkov a vyjadrí im radosť nad ich sobášom. M. a M., drahí priatelia, vítam vás v Božom chráme. Prišli ste sem všetci s radosťou: vy, M. a M., že Boh posvätí vašu lásku a spojí vás sviatostným zväzkom, a vy ostatní preto, že budete svedkami tejto slávnosti. Aj Cirkev sa teší s vami. Zúčastnite sa na tejto slávnosti nábožne a pozorne, aby ste sa obohatili Božou milosťou. Podľa okolností možno privítanie pri vchode do kostola vynechať. V tom prípade kňaz ide zo sakristie hneď k oltáru. Svadobníkov privíta po zvyčajnom pozdrave veriacich v omši. Ak sa koná sprievod k oltáru, najprv idú miništranti, za nimi kňaz, potom tí, čo prijímajú sviatosť manželstva, ktorých sprevádzajú podľa miestnych zvykov svedkovia a príbuzní.

Vstupná antifóna: Ž 89, 14. a budeme plesať a tešiť sa po všetky svoje dni. a daj zdar práci našich rúk. Omša pokračuje riadne podľa rubrík omšového poriadku. za týchto tvojich služobníkov M. a upevni vzájomnou láskou. Boh po všetky veky vekov.

Bohoslužba slova: Koná sa podľa predpisov rubrík. Môžu byť aj tri čítania. V tom prípade prvé má byť zo Starého zákona. Vo veľkonočnom čase pri trojčlennom čítaní prvé je zo Zjavenia sv. Jána apoštola (19, l. 5-9a).

Čítanie z Listu sv. Pavla Efezským: Bratia! Žite v láske, ako aj Kristus nás miloval a seba samého vydal za nás. Vy, mužovia, milujte svoje ženy, ako si aj Kristus zamiloval Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil a očistil obmytím vodou a slovom. A tak si pripravil Cirkev slávnu, bez poškvrny a vrásky a bez akejkoľvek inej chyby, aby bola svätá a bez úhony. Takto i mužovia sú povinní milovať svoje ženy ako svoje vlastné telo. Kto miluje svoju ženu, seba samého miluje. Veď nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale si ho živí a opatruje tak, ako Kristus svoju Cirkev, pretože sme údmi jeho tela. Preto muž opustí otca i matku a priľne k svojej manželke a stanú sa obidvaja jedným telom. Je to veľké tajomstvo, hovorím to však so zreteľom na Krista a Cirkev.

Čítanie z Evanjelia podľa Matúša: V tom čase prišli k Ježišovi farizeji, aby ho pokúšali, a pýtali sa ho: „Či smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“ On im odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ na počiatku stvoril ľudí ako muža a ženu?“ A povedal: „Preto muž opustí otca i matku a priľne k svojej manželke a stanú sa obidvaja jedným telom.“ A tak už nie sú dvaja, ale iba jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje!“

Po prečítaní evanjelia kňaz v homílii na posvätné texty má vysvetliť tajomstvo kresťanského manželstva, dôstojnosť manželskej lásky, sviatostnú milosť a povinnosti manželov. Pritom nech má na zreteli okolnosti a životné podmienky tých, čo prijímajú sviatosť manželstva.

Sľuby a súhlas: Všetci vstanú. Kňaz: M. a M., rozhodli ste sa uzavrieť sviatostné manželstvo. Teraz nastáva tá chvíľa, keď Kristus Pán tu pred zástupcom Cirkvi a pred cirkevnou obcou sviatostne spečatí vašu lásku. Preto sa vás pred Bohom a Cirkvou pýtam: Je toto vaše rozhodnutie slobodné a úprimné? Obidvaja: Áno. Kňaz: M. a M., ste rozhodnutí žiť v úprimnej láske a vzájomnej úcte po celý život? Obidvaja: Áno. Kňaz: Chcete si založiť rodinu. Pýtam sa vás pred Bohom Cirkvou. Obidvaja: Áno. Keď teda chcete uzavrieť sviatostný manželský zväzok, podajte si ruky a pred Pánom Bohom a jeho Cirkvou vyjadrite svoj manželský súhlas. Podajú si ruky. Kňaz: M., beriete si (berieš si) M. za svoju manželku? Muž: Beriem. Kňaz: Sľubujete (sľubuješ) pred všemohúcim Bohom, že jej budete (budeš) verným manželom a že ju nikdy neopustíte (neopustíš) ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ju budete (budeš) milovať a ctiť po všetky dni svojho života? Muž: Sľubujem. Kňaz: M., beriete si (berieš si) M. za svojho manžela? Žena: Beriem. Kňaz: Sľubujete (sľubuješ) pred všemohúcim Bohom, že mu budete (budeš) vernou manželkou a že ho nikdy neopustíte (neopustíš) ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ho budete (budeš) milovať a ctiť po všetky dni svojho života? Žena: Sľubujem.

Potvrdenie manželstva: Kňaz, ktorý prijal súhlas novomanželov, potvrdí ich manželský zväzok. a požehnávam ho v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého. Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje. Všetci: Amen.

Prísaha: Milí novomanželia, teraz prísahou potvrďte, čo ste si navzájom sľúbili. Pred oltárom nášho Pána Ježiša Krista prisahám, že svoj manželský sľub dodržím. Tak mi Pán Boh pomáhaj! Pred oltárom nášho Pána Ježiša Krista prisahám, že svoj manželský sľub dodržím. Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Požehnanie prsteňov: Odporúča sa, aby si už pred sobášom zadovážili vlastný kríž a potom ho umiestnili v spoločnej domácnosti na čestnom mieste. Kňaz vyzve novomanželov, aby mu predložili prstene na posvätenie. Miništrant drží tácňu, na ktorú novomanželia položia prstene. Kňaz: Teraz vám požehnám snubné prstene. Požehnaj, Pane, tieto prstene. a žili vo vzájomnej láske až do smrti. Skrze Krista, nášho Pána. Novomanželia: Amen. Kňaz pokropí prstene svätenou vodou. M., prijmi tento prsteň ako znak mojej lásky a vernosti v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. M., prijmi tento prsteň ako znak mojej lásky a vernosti v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Modlitba veriacich: Nasleduje modlitba veriacich. Možno použiť tu uvedený text alebo text z dodatku alebo aj iný, schválený biskupskou konferenciou. Ak by podľa rubrík omšového poriadku malo byť Krédo, nasleduje až po spoločných modlitbách. Kňaz od sedadla riadi spoločnú modlitbu. Kňaz: Bratia a sestry, prosme nášho Pána Ježiša Krista, ktorý na svadbe v Káne urobil svoj prvý zázrak, aby zachoval v láske svoju nevestu Cirkev i týchto novomanželov a všetky manželstvá našej farnosti. Pane, zachovaj týchto novomanželov vo vernosti, svornosti a v láske a daj, aby si navzájom pomáhali viesť príkladný kresťanský život. Ɍ. Prosíme ťa, vyslyš nás. Pane, veď svoju nevestu Cirkev k duchovnej dokonalosti, kráse a svätosti. Pane, daj, aby sa spravodlivými zákonmi chránilo po celom svete duchovné i hmotné dobro rodín a manželstiev. Pane, daj, aby všetci manželia našej farnosti pamätali na svoj manželský sľub a prísahu pred tvojím oltárom. Pane Ježišu, vyslyš naše prosby a pomáhaj týmto novomanželom i celému svojmu ľudu, ktorý sa zhromažďuje v tvojom mene; zachovaj nás vo svojej láske, aby sme boli vždy tvoji, teraz i na veky vekov. Ɍ. Amen.

Obetovanie a Eucharistia: Pokračuje sa podľa omšového poriadku (okrem zmien, ktoré sú na príslušných miestach označené). Novomanželia môžu na obetovanie priniesť k oltáru chlieb a víno. ktorých si spojil sviatostným zväzkom. Skrze Krista, nášho Pána.

Eucharistická modlitba: Kňaz: Pán s vami. Ɍ. I s duchom tvojím. Ṿ. Hore srdcia. Ɍ. Máme ich u Pána. Ṿ. Ɍ. Je dôstojné a správne. skrze Krista, nášho Pána. a podiel na jeho nebeskej sláve. naznačil nesmiernu lásku a milosť Kristovu. ktorou nás miluješ. Svätý, svätý, svätý …

Prímluvy za novomanželov: Po Pater noster sa vynechá Libera nos. Prosme Pána za novomanželov, ktorí pri tomto oltári uzavreli sviatosť manželstva (a ktorí prijmú Kristovo telo a krv), žeby sa navzájom vždy milovali úprimnou láskou. Všetci sa chvíľu ticho modlia.

Záverečné požehnanie: Po pozdrave Pán s vami kňaz požehná novomanželov. Prijmite slávnostné požehnanie. Nech vám udelí svoju radosť a na deťoch nech vás požehná všemohúci Boh Otec. Ɍ. Amen. Nech milostivo stojí pri vás v šťastí i v nešťastí jednorodený Syn Boží. Ɍ. Amen. Nech do vašich sŕdc ustavične vlieva svoju lásku Duch Svätý. Ɍ. Amen. Aj vás všetkých tu prítomných nech žehná všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý. Ɍ. Amen. Iďte v mene Božom. Ɍ.

Manželstvo ako nezrušiteľný zväzok

Manželstvo je povolanie a nie práca, ktorú meníme podľa svojich nálad. Je darom a nie vrtochom. Cirkev hlása manželom a rodinám evanjelium, ktoré im pomáha uvidieť pôvodný zmysel ich zväzku a lásky, ktoré sú znamením a obrazom trojičnej lásky a zmluvy medzi Kristom a Cirkvou. Manželstvo je čosi vznešené, čo Boží Syn povýšil na sviatosť. V tomto duchu pristupujú aj cirkevné súdy ku skúmaniu neplatnosti manželstva. Je hľadaním pravdy. Je zisťovaním skutočnosti, či manželstvo vzniklo alebo nie. Takýto proces hľadania pravdy má svoj presne stanovený priebeh, aby sudcovia mohli dospieť k morálnej istote. A tak aj osobná žiadosť o preskúmanie neplatnosti manželstva nemá byť akýmsi vrtochom, ale úprimným hľadaním pravdy. Ak sa súdnou cestou dokáže neplatnosť manželstva, obe stránky sú slobodné a môžu uzatvoriť nové manželstvo.

V polovici päťdesiatych rokov po Kristovi Suetonius píše, že cisár Claudius „vyhnal [z Ríma] Židov, ktorí podnecovaní Chrestom často vyvolávali nepokoje“[1]. Z pohľadu rímskej moci išlo o skupinu, ktorú motivoval akýsi „Chrestos“, o ktorom si mysleli, že je živý, hoci obyvatelia Jeruzalema trvali na tom, že zomrel ukrižovaný - išlo o kresťanov pochádzajúcich z Judey, ktorí pravdepodobne cestovali do hlavného mesta impéria, aby ohlasovali život vzkrieseného Ježiša. Títo kresťania pochopili, že k tomuto poslaniu neboli povolaní len dvanásti apoštoli, ale všetci Kristovi učeníci všetkých čias. Svätý Pavol to pripomína jednej z prvých komunít: „Ste listom Kristovým“ - hovorí im - napísaným vo vašich srdciach „Duchom živého Boha“ (2 Kor 3,3). Všetci boli povolaní byť svojím životom posolstvom pre druhých, listom, ktorý píše sám Kristus. V tejto skupine bolo mnoho ženatých, ako napríklad „stotník Kornélius, učenlivý Božej vôli, v dome ktorého sa uskutočnilo otvorenie Cirkvi pohanom (Sk 10, 24-48); rodina Akvilu a Priscilly, ktorí šírili kresťanstvo v Korinte a Efeze a spolupracovali so svätým Pavlom v jeho apoštoláte (Sk 18, 1-26); rodina Tabity, ktorá svojou dobročinnou láskou pomáhala núdznym v Joppe (Sk 9, 36)“[2].

Mnohí iní sa však z rôznych dôvodov manželstvu vyhli, medzi nimi aj preto, že prijali dar celibátu ako povolanie podieľať sa aj na tomto aspekte Ježišovho života. Okolo roku 200 pohanský lekár Galénos opisuje, že medzi kresťanmi „sú muži aj ženy, ktorí sa celý život zdržali pohlavného styku“[3]. V rovnakej dobe svätý Justín dosvedčuje to isté: „Mnohí muži a ženy, dnes už sedemdesiatnici, ktorí sú kresťanmi od mladosti, si zachovali panenstvo“[4]. Čo bolo také nové na posolstve alebo životnom štýle týchto kresťanov - ženatých i slobodných, vdov a tých, čo žili v celibáte - že sa ich obával dokonca aj cisár?

Nový zákon lásky v manželstve

Žili podľa nového zákona: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého“ (Mt 28,19): týmito slovami Pán posiela apoštolov - a stále posiela aj nás - do celého sveta. A dodáva, že kdekoľvek pôjdu, majú učiť „zachovávať všetko, čo im prikázal“ (porov. Mt 28,20). Ak sa tieto slová dostali k ušiam cisára Klaudia, jeho nervozita by bola pochopiteľná: Ježiš Kristus ustanovoval nový zákon, ktorý, zdalo sa, zasahuje všetky územia, aj tie rímske. Kristov príkaz však bol veľmi odlišný od toho, čo si asi predstavoval: zákonom Ježišových učeníkov - tým, čo ich malo charakterizovať - bolo milovať tak, ako miloval On sám. Ježiš tento osobitný zákon označil za „nové prikázanie“ (porov. Jn 13,34) a v istom zmysle je vždy nové, lebo nie je jednoduché naučiť sa takto milovať. Keď sa pozrieme okolo seba, mnohé vábenia sirén nás pozývajú žiť inak, milovať modly - vnútorné i vonkajšie. A keď sa pozrieme do seba, nájdeme dosť dôvodov, prečo je ťažké milovať dokonca aj samých seba: s časom v nás rastú napätia, neúspechy, strachy, ktoré zasahujú naše sebavedomie. Kto dokáže milovať Boha, seba i blížneho tak, ako to robil Ježiš?

Prijať realitu ako Bohom milovanú, neoplácať zlo zlom, nehľadať spravodlivosť po svojom a pokúsiť sa aj my túto realitu milovať, to patrí k „zachovávaniu toho, čo nás naučil“. Pri sobáši si manželia sľubujú: „Prijímam ťa a odovzdávam sa ti, a sľubujem, že ti budem verný v šťastí i nešťastí, v zdraví i chorobe, a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“ V istom zmysle Boh robí to isté s nami; sľubuje nám, že po jeho boku je každá realita obývateľná. Aj v tom najtemnejšom - nešťastia, choroby, nespravodlivosti, nevera, pády - môžeme objaviť tajomný zmysel, jemné svetlo, a s jeho pomocou môžeme pochopiť, ako „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8,28).

Povolanie k duchovnému otcovstvu a materstvu

Učeníci preto začali hľadieť na ľudí inak; nevideli už národné alebo iné rozdiely, ale túžili milovať zo srdca milosrdného Boha - Židov, Samaritánov, Galilejčanov, Rimanov, Grékov či Peržanov. Napodobňujúc Ježiša, postupne získavali srdce otca a matky, lebo boli povolaní odovzdávať nový život, rodiť vo viere mnohých ľudí. Svätý Gregor Nysský uvádza, že dôvod, prečo bol Ježiš v celibáte, je práve ten, že prišiel na svet nie preto, aby plodil deti z krvi a tela (porov. Jn 1,13), ale aby nám dal nadprirodzený život, a zrodil nás ako Božie deti[8]. Všetci kresťania - nasledovníci Ježiša Krista - slobodní i ženatí, sme povolaní k tomuto duchovnému otcovstvu a materstvu.

Žiť tento nový druh otcovstva alebo materstva je najvyšším poslaním každého človeka. Tak ako Genezis zdôrazňuje povolanie k telesnému rodičovstvu (porov. Gn 1,28), môžeme povedať, že prví učeníci - dediči nového ľudského rodu od vzkriesenia Pána - boli povolaní k novému otcovstvu a materstvu v Kristovi.

Manželia prijímajú túto plodnosť najmä prostredníctvom milosti sviatosti manželstva, no nie len tam. S pomocou Ducha Svätého a ostatných sviatostí majú vždy nové svetlo a silu, aby sa navzájom podporovali a - keď prídu deti - vychovávali ich Božím životom. Tí, ktorí deti nemajú, môžu tiež objaviť túto plodnosť v rozdávaní Božej lásky ľuďom a na miestach, ktoré by si nikdy neboli predstavili. A práve Duch Svätý udeľuje osobitnú milosť aj slobodným alebo tým, ktorí dostali dar celibátu: s ňou napodobňujú Kristov život jedinečným spôsobom starostlivosti a odovzdávania duchovného života mnohým.

Potrebná očista srdca

Ježiš počas citlivých chvíľ Poslednej večere hovorí apoštolom: „Vy ste čistí“, no hneď dodáva: „ale nie všetci“, čím naráža na Judáša (porov. Jn 13,10). Je to ďalší náznak novej existencie, ku ktorej Ježiš pozýva apoštolov: životný štýl „čistý“, teda v súlade s Ním a súzvučný s Jeho srdcom, ktorý nachádza v Ježišovej láske najlepší spôsob, ako milovať iných. A toto volanie platí pre všetkých, v akomkoľvek životnom stave. Čistota srdca je zdrojom plodnosti pre všetkých. Hoci zakladateľ Opus Dei tú knihu nenapísal, chcel vyjadriť, že každý môže byť požehnaný plodnosťou, keď nachádza prameň svojho života v Božej láske a v láske k blížnym, v tomto „novom prikázaní“. Manželom hovorieval: „Vidím manželské lôžko ako oltár“[15]. A tým, ktorí žili v celibáte: „Túžba po deťoch? Zanecháme sa sebou deti, veľa detí a trvalú stopu svetla“[16].

Možno lepšie pochopíme túto „čistotu“, o ktorej hovorí Pán, ak sa pozrieme na príbeh Judáša s odstupom. Jeho vysoké ambície boli premiešané so svetskosťou, ktorej sa nechcel vzdať. Nakoniec, bez toho, aby sa cítil požehnaný, dokonca ani tými tridsiatimi striebornými, ktoré si sám vyjednal, začal nenávidieť všetko ostatné, čo mal: tie peniaze, svoje miesto medzi apoštolmi a aj svoj vlastný život. Všetko, čo sa vzďaľuje od čistoty srdca, sa napokon odhalí ako klam, ktorý nás sklame a vzdiali od skutočného šťastia. Pokušenia na púšti to jasne ukazujú: diabol sľubuje chlieb, slávu a česť, no v skutočnosti chce, aby sa Ježiš odchýlil od Božích plánov. Diabol je schopný zvádzať niečím dobrým, len aby niekoho odviedol od poslania, ktoré dáva zmysel jeho životu. Pokušenie nie je tak v privlastňovaní si majetkov, ale v tom, že sa nimi necháme pripútať a nevenujeme svoju energiu službe Bohu a iným.

Čistota srdca, hoci vzniká v hĺbke duše, prejavuje sa aj navonok, často v drobných gestách. V manželskom živote je dôležité, ako sa k sebe dvaja správajú, či si pamätajú výročia, či si spôsobujú malé radosti podľa vkusu toho druhého. Aj osoba žijúca v celibáte dáva svojimi slovami a postojmi najavo, že je povolaná dávať nadprirodzený život a že láska jej života má meno. Učí sa byť chápavou, citlivou voči potrebám druhých a zdržanlivou v prejavoch, ktoré by mohli zmiasť o jej záväzku a intimite.

Kristus je pravým bohatstvom

Táto „čistota“, o ktorej hovorí Ježiš pri Poslednej večeri, nás učí aj ďalšiu vec. Vieme, že Judáš nebol čistý aj preto, že v ňom rástla nezriadená túžba po bohatstve (porov. Jn 12,6). Pánovo volanie k čistote srdca teda zahŕňa aj usporiadaný vzťah k materiálnym veciam: výzvu dôverovať Bohu a používať majetok ako prostriedok na naplnenie duchovného poslania. Keď Ježiš posiela sedemdesiatich dvoch hlásať nebeské kráľovstvo, opakovane zdôrazňuje, že si nemajú brať prebytočné veci, nemajú hromadiť bez zmyslu, nemajú byť posadnutí materiálnym zabezpečením. Pretože srdce si ľahko zvykne na istoty, ktoré potláčajú jemné svetlo Ducha Svätého a nahrádzajú ho falošným leskom chamtivosti. Nie je preto čudné, že už v prvotnej Cirkvi apoštoli veľkodušne delili majetky medzi núdznych.

Kresťan sa učí milovať „v šťastí i nešťastí, v zdraví i v chorobe“. Manželia Alvirovci dokázali dosiahnuť skutočný „ekonomický zázrak“[20], keď vychovali všetky svoje deti. Naučili sa používať majetok tak, aby podporoval ich apoštolské poslanie.

Uprednostňuj tých najslabších

Súčasťou životného štýlu apoštola je ešte ďalší charakteristický rys. Vedomie, že som apoštol, že som povolaný milovať ako Kristus, žiť s čistým srdcom zakotveným v Božích daroch, umožňuje mať - ako Kristus - osobitný cit pre slabých a núdznych. Ježiš uzdravuje chorých, chváli jednoduchých, stará sa o deti, má súcit s hriešnikmi. Dá sa povedať, že ak si má vybrať, Ježiš si vyberá tých slabých a tých, čo sú najviac stratení, opustení, neviditeľní.

Prečo nás Ježiš varuje pred pohoršením? Možno preto, že my ľudia máme iné priority. Ľudské srdce bolo opísané ako „stroj na uprednostňovanie a pohŕdanie“[25] - a nie je to ďaleko od pravdy: priťahuje nás, čo sa nám páči, odpudzujeme sa od toho, čo nás obťažuje. Spontánne vyhľadávame tých, ktorí nám prospievajú, a vzďaľujeme sa od tých, ktorí nás unavujú. Chceme byť prví a sme ochotní niekedy pošliapať iných, aby sme niečo získali. Učeníci Pána sú však povolaní byť tými, ktorí si po očistení srdca a zmyslov všímajú predovšetkým tých, ktorí najviac smädia po Kristovom živote; nechajú sa ohromiť tým, čo Pán považuje za poklad.

V Opus Dei chcel svätý Josemaría osobitne dbať o najnúdznejších. Učil formovať mládež službou chudobným, katechézami pre deti, sociálnymi iniciatívami. A otcovsky prosil všetkých členov Diela, aby sa denne modlili modlitbu Memorare sv. Bernarda („Rozpomeň sa“), za člena Opus Dei, ktorý ju v tej chvíli najviac potrebuje.

Manželstvo: zmluva (foedus) muža a ženy

• Vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo.
• Foedus - vyjadruje aj vzťah medzi Bohom a človekom a znamená dobrovoľnú alianciu (dôraz sa dáva na vedomý a dobrovoľný vstup do tejto zmluvy).
• Vzniká iba výlučne medzi mužom a ženou (nemôže byť medzi dvoma mužmi, alebo dvomi ženami).
• Vytvára celoživotný zväzok medzi nimi.
• Toto spoločenstvo je prirodzené.
• Cieľom je 1. dobro manželov a 2. plodenie a výchova detí. Tieto ciele sú rovnocenné.
• Medzi pokrstenými je sviatosťou!
• Manželstvo má božský pôvod. Neustanovil ho človek, ale Boh.
• Z tohto dôvodu Cirkev normálne vyžaduje od svojich veriacich cirkevnú formu uzavretia manželstva.

Manželstvo je teda cesta neustálej lásky, obety a rastu, ktorá, ak je postavená na pevných základoch viery a Božích prikázaniach, môže priniesť skutočné šťastie a požehnanie nielen manželom, ale celej rodine a spoločnosti.

tags: #eliotova #manzelstvo #musi #byt #bud