Kam s odpadom po prerábke či veľkom upratovaní? Dajme odpadu šancu na ďalší život. Na to, že papier patrí do modrého a plastové obaly do žltého kontajnera, sme si už v hlavnom meste zvykli. Existujú však aj iné možnosti, ako nakladať s odpadom, vrátane stavebného odpadu, ktorý tvorí významný podiel na celkovom množstve odpadov v spoločnosti. Problematika likvidácie stavebného odpadu a možnosti jeho ďalšieho využitia sa tak pri súčasnej snahe o vytváranie dlhodobo udržateľného rozvoja a environmentálnej politiky stáva jednou z prioritných tém.
Legislatívny Rámec a Definícia Stavebného Odpadu
Aj na úseku stavebného odpadu sú v Slovenskej a Českej republike určujúcimi právnymi predpismi zákony o odpadoch. V Slovenskej republike je to zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov a v Českej republike zákon č. 185/2001 Sb. o odpadoch a o zmene niektorých ďalších zákonov. Tieto zákony spolu s vykonávacími vyhláškami definujú pojem odpad, stavebný odpad a určujú pravidlá pri nakladaní s odpadom. Základné pojmy definujú vo svojich úvodných ustanoveniach oba zákony o odpadoch.
Podľa § 40c zákona č. 223/2001 Z. z. sa stavebné odpady a odpady z demolácií bližšie rozdeľujú na jednotlivé skupiny vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov. V Českej republike platí vyhláška MŽP ČR č. 381/2001 Sb., kterou se stanoví Katalog odpadů, Seznam nebezpečných odpadů a seznamy odpadů a států pro účely vývozu, dovozu a tranzitu odpadů a postup při udělování souhlasu k vývozu, dovozu a tranzitu odpadů (Katalog odpadů). Stavebné a demolačné odpady sú v oboch predpisoch zahrnuté v kategórii č. Stavebné odpady a odpady z demolácií.
Drobný stavebný odpad je odpad zo stavebných prác, na ktorý nie je potrebné stavebné povolenie alebo ohlásenie stavby. Zaraďujeme sem drobné úlomky zo zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc, keramiky, vrátane keramických zariaďovacích predmetov (umývadlá, toalety), zvyšky zeminy a kameniva, stavebné materiály obsahujúce škvaru, pórobetón a pod. Do tejto skupiny odpadu nepatrí stavebný odpad s obsahom nebezpečných látok (azbest, ortuť, PCB). Drobný stavebný odpad definuje § 80 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z.
Klasifikácia a Zloženie Stavebného Odpadu
Stavebný odpad má významný podiel na celkovom množstve odpadov v spoločnosti. Podľa odborných odhadov pripadá na 1 obyvateľa približne 0,6 až 1,0 t stavebného odpadu ročne. Stavebné a demolačné odpady sú odpady, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, udržiavacích prác, alebo úprave (rekonštrukcii) a odstraňovaní stavieb. Tieto materiály sú zvyčajne ťažké materiály používané vo veľkých objemoch ako je betón, oceľ, drevo, asfalt a sadra.
Za recyklovateľný stavebný odpad možno považovať všetko, čo sa dá zo vzniknutého stavebného odpadu využiť. Zvyčajne ide o prebytočnú zeminu z výkopov. Najčastejšie sú v nej zastúpené prírodné materiály - piesok, štrk, íl, hlina, kamene, skaly. Táto skupina predstavuje asi najväčšie percento spracovávaného odpadu a zároveň širokú zmes stavebných látok. Ich významnú časť tvoria spojivá - látky, ktoré majú schopnosť spájať iné sypké alebo kusové materiály a vytvárať pevný materiál, čiže hliny, asfalty, malty a pod.
Zmiešaný stavebný odpad, ktorý vzniká pri rekonštrukciách alebo demoláciách objektov, je z hľadiska výroby recyklátov nevyhnutné dotriediť na ďalšie využitie vzniknutej suroviny v stavebnom priemysle. Samostatnú kategóriu tvoria tehly, z ktorých možno drvením vyrábať tehlový recyklát s použitím do cementových mált alebo na úpravy nestmelených povrchov vozoviek. Zmesový tehlový recyklát výborne prepúšťa vodu a pri nestmelených povrchoch vozoviek sa preukázali jeho dobré úžitkové vlastnosti.
Odpadový betón sa získava pri búraní betónového krytu ciest, výstavbe ciest, realizácii výkopov pre rozvody, pri demoláciách a pod. Tieto odpady (asfalt, asfaltobetón) vznikajú pri rekonštrukciách komunikácií, rekonštrukciách a realizácii inžinierskych sietí pod vozovkami, pri likvidácii starých ciest a pod. Pri týchto činnostiach vznikajú dve skupiny odpadov - z vrchnej vrstvy tvorenej prevažne živičným krytom a spodných vrstiev tvorených betónom, resp. kamenivom.
Možnosti Recyklácie a Využitia Drveného Zmiešaného Stavebného Minerálneho Odpadu
Drvený zmiešaný stavebný minerálny odpad sa môže uplatniť napr. pri spevňovaní hrádzí, stavbe miestnych komunikácií, na zásypy a vyrovnávanie terénov a pod. Tehlový recyklát so zrnitosťou do približne 80 mm frakcie 0 - 16 mm a 32 - 80 mm možno využiť na výrobu tehlobetónu. Ten možno využívať ako výplňové murivo pri monolitických konštrukciách, ako prísadu do prefabrikovaných prvkov a na prípravu vibrolisovaných tvárnic. Využitie tehlového recyklátu pri budovaní nestmelených povrchov vozoviek môže znížiť náklady až o 80 % v porovnaní s tradičným spôsobom, ktorý využíva primárne suroviny.
Recyklované materiály vznikajú vhodnou kombináciou drvenia a triedenia na frakcie s ohľadom na maximálne využitie v stavebnej výrobe. Recyklát je výrobok, ktorý vznikol v procese spracovania stavebného odpadu. Až pretriedením podrveného stavebného odpadu vzniká kvalitný recyklát. Jednotlivé druhy recyklovaných materiálov sú plnohodnotnou a cenovo výhodnou náhradou prírodných materiálov a majú široké uplatnenie - či už ako zásypové materiály, pri budovaní komunikácií, spevnených plôch, lesných ciest, protihlukových valov, úpravách terénu a pod.
Betónový recyklát je vhodný aj ako vstupný materiál pre betonárky na výrobu betónov nižších pevnostných tried. Živičný recyklát je zase vstupnou surovinou pre obaľovne alebo ako podkladová vrstva pod živičné povrchy. Pri rekonštrukcii domu vzniká aj nerecyklovateľný stavebný odpad, ktorý v dôsledku svojej povahy a zloženia nemôže byť recyklovaný alebo spracovaný do iného výrobku. Nerecyklovateľný odpad tvorí značnú časť celkového objemu odpadu a jeho nesprávne odstránenie môže mať negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí. Znečisťuje pôdu, vodu a ovzdušie, a môže spôsobiť aj zvýšené riziko úrazov na staveniskách.
Azbestové materiály predstavujú významné riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie, a preto sa likvidácia týchto materiálov stáva zložitou úlohou, ktorú by mala vykonať odborná a špecializovaná firma. Materiály obsahujúce azbestové vlákna sú karcinogénne, a preto je nevyhnutné postupovať s nimi opatrne a zabezpečiť ich bezpečnú likvidáciu.
Technologické Procesy Recyklácie
Za ostatné roky sa ustálila všeobecne uznávaná a používaná konfigurácia výrobného procesu, v ktorej na dosiahnutie kvalitného recyklátu nesmú chýbať minimálne tri základné technologické operácie - predtriedenie, drvenie a triedenie. V prípade spracovávania stavebných odpadov s obsahom kovov (napr. železobetóny) je nevyhnutné použiť aj magnetický separátor. Bolo by vhodné začať používať aj ďalšiu technologickú operáciu - separáciu ľahkých a prachových častí, príp. pranie, ktorá je už bežná v recyklačných zariadeniach v niektorých štátoch EÚ.
V praxi môžu nastať aj prípady mobilného drvenia a triedenia, tzn. spracovania stavebných odpadov, ako sú asfalt alebo betón, priamo na stavbe. Na mieste vzniku týchto odpadov sa postaví recyklačná linka, ktorá obsahuje nakladač, mobilný drvič a príp. aj triedič. Vhodnosť recyklátov na nové použitie v stavebníctve sa overuje pravidelným vykonávaním skúšok akreditovaným skúšobným laboratóriom, a to tak z hľadiska ochrany životného prostredia, ako aj z hľadiska ich použitia.
Spoločnosti zaoberajúce sa spracovaním stavebného odpadu majú za cieľ v plnej miere vychádzať v ústrety klientom, pružne reagovať na ich potreby, spĺňať zákonom predpísané normy a tiež ísť v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja. S odpadmi spoločnosť nakladá tak, aby sa predišlo znečisťovaniu a poškodzovaniu životného prostredia a aby sa minimalizovali nepriaznivé vplyvy na životné prostredie v dôsledku produkcie odpadov.
Environmentálny a Ekonomický Prínos Recyklácie Stavebného Odpadu
Obmedzením vzniku odpadov, vrátane aj stavebného odpadu a ich lepšie využitie prostredníctvom recyklačných technológií, má za následok významné skutočnosti. Prvou skutočnosťou je ekologický prínos - recykláciou odpadov sa podstatne obmedzuje záťaž prostredia odpadmi a znižuje sa čerpanie prírodných zdrojov. Poplatky za odpadové hospodárstvo môžu znížiť množstvo stavebného odpadu. V Európskej únii sa v súčasnosti kladie veľký dôraz na recykláciu stavebných materiálov. Európska únia navrhuje použitie zdanenia na zníženie ekonomickej výhody skládok, aby sa vytvorila situácia, v ktorej sa recyklácia stane rozumnou voľbou z finančného hľadiska. Zdaňovanie skládok je najúčinnejšie v Belgicku, Dánsku a Rakúsku, ktoré od zavedenia dane znížili objem skládkovania o viac ako 30%. Dánsko úspešne znížilo využívanie skládok o viac ako 80% a dosiahlo mieru recyklácie nad 60%.
V recyklácii stavebného odpadu patrí Slovensko na predposlednom mieste v Európe. Na stavbách sa recykluje alebo znovu použije len niečo cez polovicu odpadov, čo je hlboko pod EÚ priemerom, ktorý je 82,2%. Úroveň recyklácie odpadu zo stavieb na Slovensku dokonca za posledné roky poklesla, preto môžeme očakávať reformu. Ministerstvo životného prostredia SR predložilo do legislatívneho konania novelu zákona o odpadoch. Novela počíta s opätovným použitím stavebného odpadu z demolácie ako náhradu za iné materiály, pričom cieľom je, aby sa aspoň 70% takéhoto odpadu opätovne použilo.
Alternatívne Možnosti Nakladania so Stavebným Odpadom
Okrem recyklácie existujú aj iné spôsoby, ako nakladať s odpadom po prerábke či upratovaní. V Bratislave funguje KOLO - Bratislavské centrum opätovného použitia, kam je možné priniesť nepotrebné, no stále zachovalé a funkčné predmety ako nečalúnený nábytok, domáce, školské a záhradkárske potreby, detský sortiment, knihy, bicykle, hudobné nástroje a iné. Neprijíma sa však drobný stavebný odpad z bežných udržiavacích prác v domácnosti, napríklad omietka, obklady, umývadlá, strešné krytiny (okrem azbestovej).
Tieto drobné stavebné odpady je možné priniesť na zberný dvor. Drobné stavebné odpady nie sú zahrnuté v miestnej dani za komunálne odpady, preto sa za ne platí poplatok vo výške 0,078 EUR/kg. Pri vypratávani celého bytu alebo domu si je možné objednať veľkokapacitný kontajner s objemom až do 30m3, v rámci celej Bratislavy, ktorý slúži na objemný odpad, napr. pri veľkej prerábke bytu.
S uvážením všetkých frakcií stavebného odpadu je možné konštatovať, že opätovné využitie je reálne u takmer 90% stavebného odpadového materiálu. Napriek tomu sa v súčasnosti využíva len veľmi malá časť. Zlepšenie v oblasti recyklácie a opätovného využitia stavebného odpadu je kľúčové pre dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia.