Stavebné odpady a odpady z demolácií predstavujú významný podiel z celkového množstva odpadov produkovaných v spoločnosti. Tieto materiály vznikajú v dôsledku rôznych stavebných činností, od výstavby a rekonštrukcie až po zabezpečovacie a udržiavacie práce. Pochopenie ich druhov, správnej likvidácie a potenciálu pre recykláciu je kľúčové pre udržateľné hospodárenie s odpadmi a ochranu životného prostredia.
Definícia a klasifikácia stavebného odpadu
Stavebné odpady a odpady z demolácií sú definované ako odpady, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, udržiavacích prác, alebo úprav (rekonštrukcií) a odstraňovaní stavieb. [1] Tieto materiály sú zvyčajne ťažké a používajú sa vo veľkých objemoch, ako sú betón, oceľ, drevo, asfalt a sadra.
Osobitnú kategóriu tvorí drobný stavebný odpad. Je to odpad zo stavebných prác, na ktorý nie je potrebné stavebné povolenie alebo ohlásenie stavby. Zaraďujeme sem drobné úlomky zo zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc, keramiky, vrátane keramických zariaďovacích predmetov (umývadlá, toalety), zvyšky zeminy a kameniva, stavebné materiály obsahujúce škvaru, pórobetón a pod. Do tejto skupiny odpadu nepatrí stavebný odpad s obsahom nebezpečných látok, ako je azbest, ortuť, alebo PCB. Drobný stavebný odpad definuje § 80 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.
Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, spolu s Vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 344/2022 Z. z. o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií, upravujú nakladanie s týmito materiálmi. Podľa zákona má stavebník povinnosť zabezpečiť zhodnotenie a likvidáciu stavebného odpadu, vrátane jeho triedenia na stavenisku, prepravy a odovzdania na miesto určené na zhodnotenie alebo likvidáciu. Pri novostavbách je stavebný úrad informovaný o tom, ako sa bude so stavebným odpadom nakladať. Od roku 2016 je súčasťou zoznamu dokumentov potrebných ku kolaudácii aj potvrdenie o likvidácii stavebného odpadu, tzv. vážny lístok.
Odpad vyprodukovaný pri rekonštrukcii rodinného domu je takzvaným drobným stavebným odpadom. Tento odpad je možné vyviezť na zberný dvor. Služby likvidácie odpadu poskytuje takmer každé mesto. Od roku 2016 majú mestá a obce povinnosť zavedenia množstvového zberu pre drobný stavebný odpad. Existujú však obmedzenia týkajúce sa trvalého pobytu a maximálneho množstva odpadu. Ak obec takýto množstvový zber nezaviedla, je povinná zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber drobných stavebných odpadov v rozsahu do 1 m³ od jednej fyzickej osoby. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ustanovuje minimálne a maximálne hodnoty poplatkov za poskytovanie tejto služby.
Recyklácia a opätovné využitie stavebného odpadu
Recyklát je výrobok, ktorý vznikol v procese spracovania stavebného odpadu. Až pretriedením podrveného stavebného odpadu vzniká kvalitný recyklát. Kvalitu recyklátov ovplyvňuje nielen technológia, ale aj organizácia práce a celkový logistický systém recyklačného zariadenia. Vhodnosť recyklátov na nové použitie v stavebníctve sa overuje pravidelným vykonávaním akreditovaných skúšok z hľadiska ochrany životného prostredia, ako aj z hľadiska ich použitia.
Najväčšie percento spracovaného odpadu predstavuje zmes stavebných látok, pričom významnú časť tvoria látky, ktoré majú schopnosť spájať iné sypké alebo kusové materiály a vytvárať pevný materiál, čiže hliny, asfalty, malty a pod. Zmiešaný stavebný odpad, ktorý vzniká pri rekonštrukciách alebo demoláciách objektov, je z hľadiska výroby recyklátov nevyhnutné dotriediť.
Drvením stavebného odpadu je možné vyrábať rôzne druhy recyklátov:
- Tehlový recyklát: Používa sa do cementových mált alebo na úpravy nestmelených povrchov. Zmesový tehlový recyklát má veľmi dobré úžitkové vlastnosti.
- Betónový recyklát: Získava sa pri búraní betónového krytu ciest, výstavbe ciest, realizácii výkopov pre rozvody, pri demoláciách a pod. Znovu sa dá využiť ako výplň do betónov, náhrada prírodného kameniva alebo ako podkladový betón do vzoriek, ako ochranná vrstva cestných komunikácií alebo železničných podložiek. [1] Prebytočný a zvyškový betón, ktorý sa nespracuje, stvrdne a jeho likvidácia sa stáva príťažou.
Predstavuje najväčšie percento spracovaného odpadu a zároveň širokú zmes stavebných látok. Významnú časť tvoria látky, ktoré majú schopnosť spájať iné sypké alebo kusové materiály a vytvárať pevný materiál, čiže hliny, asfalty, malty a pod.
S uvážením všetkých frakcií stavebného odpadu je možné konštatovať, že opätovné využitie je reálne u takmer 90% stavebného odpadového materiálu. Napriek tomu sa v súčasnosti využíva len veľmi malá časť.
Asfaltové odpady
Tieto odpady zahŕňajú napríklad asfalt, ktorý vzniká pri rekonštrukcii samotných komunikácií, rekonštrukciách a budovaní inžinierskych sietí pod vozovkami, likvidácii starých ciest a pod. Pri týchto činnostiach vznikajú dve skupiny odpadov: z vrchnej vrstvy tvorenej prevažne živičným krytom a zo spodných vrstiev tvorených betónom.
Zemina z výkopov
Zvyčajne ide o prebytočnú zeminu z výkopov. Najčastejšie sú v nej zastúpené prírodné materiály - piesok, štrk, íl, hlina, kamene, skaly. Ak tieto materiály nie sú znečistené, dajú sa ďalej využiť ako klasický materiál získaný ťažbou.
Drevo a iné materiály
Drevo, ktoré vzniká pri stavebných prácach, je tiež možné recyklovať alebo opätovne použiť. Staré drevené trámy, dosky či iné drevené prvky môžu nájsť nové uplatnenie v rôznych formách, či už ako stavebný materiál, alebo v remeslnej výrobe.
Likvidácia stavebného odpadu: Tradičné a moderné prístupy
Tradičným spôsobom likvidácie stavebného odpadu je jeho odosielanie na skládky. Obmedzenie vzniku odpadov, vrátane aj stavebného odpadu, a ich lepšie využitie prostredníctvom recyklačných technológií má za následok významné ekologické prínosy. Recykláciou odpadov sa podstatne obmedzuje záťaž prostredia odpadmi a znižuje sa čerpanie prírodných zdrojov.
Niektoré určité zložky stavebného odpadu, ako napríklad sadrokartón, sú po uložení na skládku nebezpečné. Sadrokartón sa rozkladá na skládkach a uvoľňuje toxický plyn, sírovodík.
Poplatky za odpadové hospodárstvo
Poplatky za odpadové hospodárstvo môžu znížiť množstvo stavebného odpadu. [6][10] V minulosti bolo viacero modelov týkajúcich sa poplatkov, ale boli subjektívne a chybné. V roku 2019 bola navrhovaná metóda štúdie na optimalizáciu poplatku za nakladanie so stavebným odpadom.
V Európskej únii sa v súčasnosti kladie veľký dôraz na recykláciu stavebných materiálov. EÚ navrhuje použitie zdanenia na zníženie ekonomickej výhody skládok, aby sa vytvorila situácia, v ktorej sa recyklácia stane rozumnou voľbou z finančného hľadiska. Zdaňovanie skládok je najúčinnejšie v Belgicku, Dánsku a Rakúsku, ktoré od zavedenia dane znížili objem skládkovania o viac ako 30%. Dánsko úspešne znížilo využívanie skládok o viac ako 80% a dosiahlo mieru recyklácie nad 60%.
Na Slovensku bol od 1. januára 2016 účinný nový zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktorý ukladá mestám a obciam povinnosť zaviesť pre drobný stavebný odpad množstvový zber. V roku 2022 nadobudla účinnosť novela zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktorá upravuje všetky záležitosti spojené so správou a nakladaním so stavebným odpadom. V nadväznosti na túto novelu bola v roku 2022 vydaná aj vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 344/2022 Z. z. o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií.
Novela zákona o odpadoch pre stavby nad 300 metrov štvorcových upravuje spôsob nakladania s odpadom tak, aby sa najmenej 70 % stavebného a demolačného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, recyklovalo. Cieľom je, aby sa aspoň 70% takého odpadu opätovne použilo.
V recyklácii stavebného odpadu patrí Slovensko na predposlednom mieste v Európe. Na stavbách sa recykluje alebo znovu použije len niečo cez polovicu odpadov, čo je hlboko pod EÚ priemerom, ktorý je 82,2%. Úroveň recyklácie odpadu zo stavieb na Slovensku dokonca za posledné roky poklesla. [11][12]
Veľkokapacitné kontajnery a zberné dvory
Jedným zo spôsobov, ako vyriešiť odvoz odpadu pri renovácii domu, je prenajať si veľkokapacitný kontajner, ktorý bude umiestnený priamo pri nehnuteľnosti. Zodpovednosť za vyvezenie a správnu likvidáciu stavebného odpadu preberá špecializovaná firma alebo prevádzkovateľ skládky, od ktorého si kontajner zapožičiate. Je presne určené, čo do kontajnera na stavebný odpad patrí (stavebná sutina, tehly a murivo, malta a omietka, betón, sadrokartón, škridly, obkladový materiál, keramické toalety a umývadlá, ploché sklo a porcelán, zvyšky zeminy a kameniva), a čo nie (nebezpečný odpad, minerálna vlna, asfaltové pásy, podlahové krytiny na báze živíc, stavebné materiály s obsahom azbestu, materiály s obsahom ortuti, kvapalné odpady, napr. drevá).
Drobný stavebný odpad je možné odviezť aj na zberný dvor obce. V niektorých mestách je možné objednať si veľkokapacitný kontajner aj online. Pri odovzdávaní drobného stavebného odpadu na zbernom dvore je občan povinný zaplatiť poplatok za jeho likvidáciu (prevzatie), ak sa na danú obec vzťahuje. Predtým, ako sa rozhodnete drobný stavebný odpad naložiť na prívesný vozík a odniesť na zberný dvor, je potrebné si overiť výšku poplatku aj podmienky, za ktorých ho môžete odovzdať vo vašom mieste bydliska.
V prípade, že drobný stavebný odpad obsahuje stavebné drevo, je nevyhnutné ho oddeliť. Pôvodca alebo držiteľ drobného stavebného odpadu je povinný odpad prednostne vytriediť na jednotlivé zložky (napr. betón, železobetón, tehla, asfalt, keramika, zemina a pod.) a tieto zhodnotiť opätovným použitím.
V roku 2016 vstúpil do platnosti zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, podľa ktorého je každý občan, ktorý odovzdá drobný stavebný odpad v zbernom dvore, povinný zaplatiť poplatok za jeho likvidáciu (prevzatie). Predtým, ako sa rozhodnete drobný stavebný odpad naložiť na prívesný vozík a odniesť na zberný dvor, si preto radšej overte výšku poplatku aj podmienky, za ktorých ho môžete odovzdať vo vašom mieste bydliska. Napríklad v Košiciach bol od 1. 1. 2020 miestny poplatok za drobný stavebný odpad zrušený, čo však platí len pri odovzdaní max. 1 m³ drobného stavebného odpadu na občana za rok.
Upratovanie po stavebných prácach
Po odstránení stavebného odpadu, ktorý vznikol renováciou, v priestore zostáva množstvo nečistôt - prachu, škvŕn od farieb, lepidla alebo sadry. Po prvej fáze upratovania, ktorá zahŕňa hrubé práce (odstránenie a odvoz objemných materiálov, častí okien a dverí, stavebného odpadu, kusov nábytku), nasleduje druhá fáza upratovania, ktorá zahŕňa odstránenie zakrývacích fólií a podobne, aby sa plocha pripravila na generálne upratovanie.
Cena za upratovanie priestoru po stavebných prácach závisí od rozlohy priestoru, druhu a rozsahu prác, potrebnej techniky a počtu najatých pracovníkov. Cena môže byť vyjadrená za hodinu alebo za meter štvorcový. Generálne upratovanie po rekonštrukcii s vybavením je cca 10 EUR/hod. alebo 4 - 6 EUR/m².
Prevencia vzniku odpadu a zodpovedné nakladanie
Investičné opatrenia pri obnove domov financovaných z Plánu obnovy musia byť v súlade s požiadavkou „výrazne nenarušiť environmentálne ciele“. To znamená, že pri rekonštrukcii domu by ste sa mali snažiť predchádzať vzniku stavebného a demolačného odpadu a tiež ho recyklovať.
Ťažba štrku, kameňa, piesku a mnohých iných surovín zabezpečuje výrobu stavebného materiálu. Stavebný odpad a odpad z demolácií predstavuje obrovský podiel z celkovo produkovaného odpadu (hmotnostne). Rozumieme ním odpad, ktorý vzniká v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb.
Ak vám po rekonštrukcii či stavbe ostane nepoužitý stavebný materiál, určite ho nevyhadzujte. Milujem prírodu so všetkým, čo v nej rastie a žije. Skúste ho darovať známym, či predať.
Súčasťou zodpovedného prístupu je aj správne triedenie odpadu. Niektoré predmety môžu byť pre občanov náročné na zaradenie. Odpad, od ktorého nie je možné oddeliť maltu, betón či smolu, napríklad kovové tyčky zo starého plota alebo plastové odpadové rúry, patrí k špecifickým kategóriám. Znečistený kovový, plastový či sklenený odpad nepatrí medzi separovaný, zmesový ani drobný stavebný odpad.
Polystyrén je druh plastu. Do žltých kontajnerov určených na plastový odpad však môžete vhadzovať len malé kúsky polystyrénu. Tie väčšie je potrebné odniesť priamo na zberný dvor, poprípade vyhodiť do veľkokapacitného kontajnera v obci. Izolačné materiály, napríklad sklená vata, sú separované tiež v závislosti od daného mesta či obce. Niekde sú súčasťou drobného stavebného odpadu, inde patria do odpadu objemového alebo dokonca do žltých kontajnerov na plast.
Stavebný, no ani žiaden iný odpad, nepatrí do lesa, na pole za dedinu alebo do rieky. Drobný stavebný odpad taktiež nemôžete vhadzovať do nádob na separovaný alebo zmesový odpad.
Obce, ktoré nemajú zriadené zberné dvory, sú zo zákona povinné zabezpečiť podľa potreby, minimálne však 2-krát ročne, zber a prepravu drobných stavebných odpadov (platí aj pre objemný a nebezpečný odpad), v množstve max. 1 m³ na občana, ak v nich nebol zabezpečený množstvový zber.
Ak by ste sa teda chceli zbaviť odpadu, ktorý vznikne búracími prácami (aj v prípade zbúrania starej stodoly na vašom pozemku), už musíte spolupracovať so stavebným úradom. Odpad, ktorý vzniká pri rekonštrukcii rodinného domu, je tzv. drobný stavebný odpad.
Zákon o odpadoch nariadil mestám a obciam zaviesť tzv. množstvový zber drobného stavebného odpadu. Z tohto dôvodu mesto Dubnica nad Váhom všeobecným záväzným nariadením č. 12/2015, ktorým zmenilo a doplnilo VZN č. 11/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady stanovilo sadzbu poplatku za drobný stavebný odpad na 0,040 €/kg pri vytriedenom odpade (t.j. 40 €/t) a 0,070 €/kg pri nevytriedenom odpade (t.j. 70 €/t). Poplatok za drobný stavebný odpad zaplatí občan pri jeho odovzdaní na zbernom dvore. Keďže zmiešaný stavebný odpad väčšinou skončí na skládke odpadov, je sadzba za takýto odpad vyššia.
Drobný stavebný odpad je odpad z bežných udržiavacích prác vykonávaných fyzickou osobou alebo pre fyzickú osobu. Drobný stavebný odpad nesmie obsahovať nebezpečný odpad zo stavieb ako napr. azbest, zvyšky náterových hmôt, obaly z farieb a iných chemikálií, žiarivky, elektrospotrebiče a podobne.
Pri činnostiach, ktoré vygenerujú väčšie množstvo stavebného odpadu, majú občania možnosť požiadať príslušné mestské alebo obecné úrady o kontajner na odpad.
V roku 2022 bola schválená a nadobudla účinnosť novela zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, ktorá upravuje všetky záležitosti spojené so správou a nakladaním so stavebným odpadom. V nadväznosti na uvedenú novelu zákona bola v roku 2022 vydaná a nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 344/2022 Z. z. o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií. V zákone sa uvádzajú základné povinnosti týkajúce sa nakladania so stavebným odpadom.
V súvislosti s odpadmi z demolácií sa kladie dôraz na ich čo najväčšie zhodnotenie a recykláciu. Európska únia podporuje takéto postupy a snaží sa znížiť množstvo odpadu končiaceho na skládkach. Zodpovedné nakladanie so stavebným odpadom je preto nielen ekologickou, ale aj ekonomickou nevyhnutnosťou.