Problém so stavebným odpadom, najmä drobným, sa v mestách a obciach stáva stále aktuálnejším. Mnohí obyvatelia sa po rekonštrukcii alebo údržbe nehnuteľnosti ocitnú pred otázkou, ako sa legálne a ekologicky zbaviť zvyškov materiálu. Zatiaľ čo zberné dvory by mali byť samozrejmosťou, ich dostupnosť, kapacita a najmä spoplatnenie vyvolávajú otázky a nevôľu. Tento článok sa zameriava na spôsoby likvidácie drobného stavebného odpadu, keď zberný dvor nie je ideálnym riešením, a poukazuje na legislatívne rámce a praktické aspekty problematiky.
Finančné bremeno a nepochopiteľné poplatky
Jedným z hlavných bodov, ktoré vyvolávajú nespokojnosť občanov, je poplatok za uloženie stavebného odpadu na zbernom dvore. Ako uvádza jeden z diskutujúcich, mesto si účtuje 0,04 € za kilogram stavebného odpadu vyvezeného na zberný dvor. Tento poplatok bol zavedený novelou zákona o miestnych daniach a poplatkoch. V porovnaní so súkromnými firmami, ktoré ponúkajú odvoz odpadu za približne 6 € za tonu, ide o markantný rozdiel. Pri 1500 kg odpadu predstavuje tento rozdiel až 51 €. Táto cenová politika vyvoláva otázky, či si mesto z poplatkov neurobilo biznis, alebo či je tento systém skutočne premyslený.
Situácia je o to iritujúcejšia, že tento poplatok sa týka výlučne stavebného odpadu. Mestá a obce tak podľa niektorých názorov nemotivujú občanov k znižovaniu celkového množstva komunálneho odpadu. Navyše, v mnohých bytových domoch odpad nie je separovaný ani na základné zložky ako plasty a papier, pričom kontajnery na tieto separované odpady boli zabezpečené až po upozorneniach na schôdzach s poslancami. Prístrešky na odpad sú často v katastrofálnom stave, čo ďalej prispieva k celkovej nespokojnosti s odpadovým hospodárstvom.
Čo je drobný stavebný odpad a ako ho správne likvidovať?
Podľa zákona o odpadoch sa za stavebný odpad považuje odpad, ktorý vzniká v dôsledku uskutočňovania rôznych stavebných prác, zabezpečovacích prác, prác vykonávaných pri údržbe alebo úprave stavieb, ako aj pri ich odstraňovaní. Ide napríklad o zvyšnú zeminu, tehly, kamene, betón, stavebné sutiny, ale aj azbest alebo plasty. Zákon ukladá pre každého stavebníka povinnosť zlikvidovať takýto odpad predpísaným spôsobom, inak mu hrozí pokuta.
V prípade stavebného odpadu sa rozlišuje drobný stavebný odpad a odpad zo stavieb nad 300 m². Odpad vyprodukovaný napríklad pri vnútornej rekonštrukcii rodinného domu je takzvaným drobným stavebným odpadom. Zahŕňa odpad ako napríklad dlažba, omietka, kúsky muriva, betónu, malty, tehly či keramika - všetok odpad bez obsahu škodlivín.
Jednou z možností, ako sa ho legálne zbaviť, je vyviezť drobný stavebný odpad na vlastné náklady na zberný dvor. Služby likvidácie odpadu poskytuje takmer každé mesto. Služba je však viazaná na trvalý pobyt občana a maximálny objem odpadu, ktorý môže za určité obdobie odovzdať. Ak v obci množstvový zber zavedený nie je, obec je povinná aspoň dvakrát do roka takýto drobný stavebný odpad vyzbierať. Ide napríklad o situácie, keď obec na určitý čas pristaví pri bytových domoch alebo na okraji obce kontajner, do ktorého majú obyvatelia možnosť vyhodiť stavebný odpad alebo napríklad aj starý nadrozmerný nábytok.
Video o odpadovom hospodárstve a recyklácii
Ak si objednáte na odvoz odpadu kontajner, zodpovednosť za vyvezenie a správnu likvidáciu odpadu znáša firma, od ktorej ste si službu objednali. Ide o pohodlnejšiu, no finančne náročnejšiu alternatívu. Cena takéhoto prenajatého kontajnera sa líši v závislosti od veľkosti kontajnera a dĺžky prenájmu. V každom prípade si však nezabudnite odložiť potvrdenie o likvidácii stavebného odpadu pre prípadnú kontrolu.
Prečo nie je jednoduché zbaviť sa stavebného odpadu?
Problémom je často aj to, že obce nemajú dostatočné kapacity zberných dvorov, alebo sú tieto dvory otvorené len v obmedzenom čase. V prípade, ak obec nádobu na kompostovanie alebo kontajner na zber odpadu nezabezpečila, neostáva iná možnosť ako záhradný odpad zlikvidovať bezplatným odovzdaním na zbernom dvore na území obce, v ktorej osoba platí za komunálny odpad. Túto možnosť môžu využiť občania aj v prípade, ak ide o bioodpad väčších rozmerov alebo napríklad ak ich kontajner, prípadne nádoba je už plná.
Zákon č. 79/2015 Z.z. v ustanovení §5 jasne definuje zariadenie na nakladanie s odpadom. Niektoré obce sa namiesto zriadenia riadneho zberného dvora pustili do zriaďovania „zberných miest.“ Splnili si pritom povinnosť ohraničiť zbernú plochu pre zhromažďovanie triedených zložiek odpadov. V mnohých prípadoch ale nepostupovali v súlade s inou legislatívou. Ochrana povrchových a podzemných vôd je zanedbaná. Pohádzaný odpad za plotom, ktorý nie je uskladnený v kontajneroch, a postupne sa rozkladá, je špinavý a zapríčiňuje znečistenie okolia.
Šiesta časť zákona o odpadoch sa venuje komunálnym odpadom. „Zberný dvor je zariadenie na zber komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov zriadené obcou alebo združením obcí a prevádzkované obcou, združením obcí alebo osobou, ktorá má uzatvorenú zmluvu s obcou alebo združením obcí na túto činnosť; na prevádzkovanie zberného dvora sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.“ Je prirodzené, že obec chce zabezpečiť zber odpadov na svojom území pre občanov. Je však správne zriaďovať bez vydaného súhlasu zberné miesto, ktoré negatívne pôsobí na životné prostredie? Je správne vytvoriť zberné miesto pri brehu tokov vôd? Toto sú otázky, ktorými by sa malo zaoberať ministerstvo životného prostredia. A zaviesť pojem zberné miesto do zákona o odpadoch s minimálne ohlasovacou povinnosťou príslušným orgánom štátnej správy. Problémom takisto je, že nie je vedená žiadna evidencia zberných miest.
Efektívnosť a budúcnosť zberných dvorov
V rámci aktuálne otvorenej eurofondovej výzvy môžu žiadať o nenávratné finančné príspevky na zriadenie nových zberných dvorov a tiež na rekonštrukciu už zriadených zberných dvorov. Ďalším aspektom je ekonomická efektívnosť. Je cieľom tejto eurofondovej výzvy mať v rade susediacich obcí zberné dvory, kde je neefektívny nákup vozidiel? Povedzme, že jedna obec do 1 000 obyvateľov si vyžiada 200 000 eur. Kúpi z toho jedno vozidlo alebo niekoľko kontajnerov. Nie je efektívnejšie, aby združenia obcí mali jeden zberný dvor s komplexnejšou technológiou? Teda jeden zberný dvor pre 10 000 obyvateľov? Poctivo podnikajúce odpadárske spoločnosti sú v posledných rokoch zanedbávané v rámci možnosti čerpania európskych peňazí a pritom vo veľkej miere práve ony zabezpečujú zber a prepravu rôznych odpadov s obhospodárením niekoľko 10 000 obyvateľov. Majú zberné dvory v súlade s legislatívou?
Napriek mnohým otázkam a problémom je dôležité si uvedomiť, že odpad nezmizne sám od seba. Na to, aby sme sa ho zbavili riadnym a legálnym spôsobom, je potrebná aktivita z našej strany. Možnosti likvidácie odpadu (či už toho stavebného, alebo biologického) sú tým správnym riešením či už z pohľadu zákona, alebo životného prostredia. Niektorí však môžu likvidáciu odpadu považovať za komplikovanú, zbytočnú alebo finančne náročnú, a preto sa rozhodnú situáciu vziať do vlastných rúk a odpadu sa zbaviť iným, pre nich „vhodnejším“ spôsobom, napríklad jeho vyvezením za mesto na otvorené priestranstvo alebo priamo do prírody. Takto nahromadený odpad od viacerých zdrojov je počiatkom vzniku nelegálnej skládky.
V Bratislave napríklad funguje centrum KOLO - Bratislavské centrum opätovného použitia, kam je možné priniesť nepotrebné, no stále zachovalé a funkčné predmety. KOLO prijíma napr. nečalúnený nábytok, domáce, školské a záhradkárske potreby, detský sortiment, knihy, bicykle, hudobné nástroje a iné. Neprijíma však drobný stavebný odpad z bežných udržiavacích prác v domácnosti, ako sú omietka, obklady, umývadlá, strešné krytiny. Tieto materiály je možné priniesť na zberný dvor. Drobné stavebné odpady nie sú zahrnuté v miestnej dani za komunálne odpady, preto sa za ne platí poplatok vo výške 0,078 EUR/kg.
Pre stavby nad 300 m² upravuje zákon spôsob nakladania s odpadom tak, aby najmenej 70 percent (hmotnosti) zdravotne neškodného stavebného odpadu bolo pripravených na opätovné použitie a recykláciu. Medzi recyklovateľný stavebný odpad radíme napríklad zeminu, stavebné sutiny, zmiešaný minerálny odpad, tehly a betón. Naopak, azbest, plastové fólie, izolácie a iné zvyšky stavebných materiálov recyklovateľné nie sú. Nerecyklovateľný odpad tvorí značnú časť celkového objemu odpadu a nesprávna manipulácia s ním má často negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Preto je dôležité, aby sa odpad správne vytriedil a vyviezol do zberných dvorov, kde sa môže spracovať a zlikvidovať vhodným spôsobom. Uvedené znamená, že stavebný odpad musíte na vlastnom pozemku roztriediť a takto roztriedený odpad na vlastné náklady priviezť na zberný dvor vo vašej obci, kde sa následne takýto odpad zhodnotí a zlikviduje.