Nový Stavebný zákon č. 25/2025, ktorý nadobudol účinnosť v apríli tohto roka, priniesol významné zmeny do stavebného procesu na Slovensku. Jeho cieľom bolo zefektívniť a skrátiť povoľovacie procesy, avšak prvé skúsenosti stavebných úradov naznačujú, že realita je zatiaľ od tohto zámeru vzdialená. Viac ako tri štvrtiny oslovených úradov hlásia predĺženie konaní a procesov, pričom ani jeden úrad nepotvrdil reálne zrýchlenie.
Implementácia Nového Zákona: Pohľad Stavebných Úradov
Opozičné Progresívne Slovensko (PS) v júli prezentovalo svoje výhrady k fungovaniu nového zákona v praxi a v rámci toho oslovilo stavebné úrady naprieč Slovenskom. Otázky sa týkali najmä toho, či sa skrátili procesy a konania, či majú pracovníci dostatok informácií z rezortu dopravy a Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, a aký je počet neukončených konaní k júnu 2025 v porovnaní s údajmi k júnu 2024.
Filip Gašparec, vedúci stavebného úradu v Banskej Bystrici, uviedol, že prvé skúsenosti naznačujú, že legislatívne prostredie je síce spôsobilé reflektovať zámer skrátiť povoľovacie procesy, avšak v praxi sa stretávajú s viacerými komplikáciami. Medzi ne patria najmä nedostatočné zákonné náležitosti predkladaných podkladov, zložité urbanistické začlenenie stavieb do existujúcej zástavby, prieťahy vo vydávaní stanovísk a vyjadrení od dotknutých orgánov, a tiež častá aktivita účastníkov konania, ktorí vedia procesy predĺžiť uplatňovaním svojich procesných práv.
Zo strany verejnosti vníma stavebný úrad trend, že žiadatelia chcú vziať späť žiadosti o stavebné povolenia podané podľa starého zákona č. 50/1976 a podať ich nanovo podľa zákona č. 25/2025. Tento trend sa prejavil najmä v marci 2025, kedy stavebníci podávali enormne veľa žiadostí podľa predchádzajúcej legislatívy. Vedúci stavebného úradu Gašparec pritom poukazuje na konkrétne ustanovenie nového Stavebného zákona, ktoré uvádza, že stavby, ktoré boli právoplatne povolené rozhodnutím stavebného úradu podľa zákona č. 50/1976, budú až do vydania povolenia na užívanie v režime starého zákona.
Starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov, Martin Chren, odpovedal v podobnom duchu, keď uviedol, že evidujú problémy na strane stavebníkov a projektantov. "V súlade s trendmi zo zahraničia zákon síce skrátil lehoty pre stavebné úrady, zároveň však kladie oveľa vyššie nároky na pripravenosť podkladov a prenáša niektoré povinnosti z úradu na projektanta," uviedol. Stavebníci podľa neho často podávajú "holé" žiadosti, čo vedie k tomu, že stavebný úrad vo väčšine prípadov musí konanie prerušiť a požiadať o doloženie chýbajúcich podkladov.
V bratislavskej Rači majú tiež svoje skúsenosti. Starosta Michal Drotován odpísal, že všetky stavebné zámery, ktoré boli podané, boli nekompletné. "Nie je ešte možné vyhodnotiť, pri takom malom množstve podaní, ktoré ešte neboli oznámené účastníkom konania a dotknutým orgánom, či sa skrátil proces vybavenia žiadostí," konštatoval starosta Drotován. V čase jeho odpovede mali priebežne 47 ohlásení drobných stavieb a šesť žiadostí o povolenie stavebného zámeru. Rovnako je podľa neho ešte krátky čas na vyhodnotenie trendu neukončených konaní, pretože 98 % konaní vedú podľa starého zákona č. 50/1976.
Stavebný úrad v bratislavskej Petržalke konštatoval, že nový Stavebný zákon nastavil proces povoľovania úplne inak. Zmenil a upravil, ktoré stavebné práce a stavby podliehajú jednotlivému povoľovaniu. Mnoho stavebných prác a úprav už nevyžaduje ani ohlásenie, čím sa rozšíril počet stavieb a prác, na ktoré stačí len ohlásenie.
V Nitre je podľa jej hovorcu Tomáša Holúbka rozdiel medzi rokmi 2024 a 2025 v tom, že majú o približne 150 spisov viac. Pribudli žiadosti o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie a k účinnosti nového Stavebného zákona bolo podaných veľa žiadostí bez potrebných príloh, ktoré treba postupne doplniť.
Mesto Trenčín reagovalo, že je ešte veľmi skoro na hodnotenie, či má platný zákon pozitívne alebo negatívne dôsledky. Na tamojšom stavebnom úrade zatiaľ vydali jedno rozhodnutie o stavebnom zámere, ktoré bolo jednoduché.
046 – Povinnosti projektantov podľa nového stavebného zákona – JUDr. Tatiana Prokopová
Informovanosť a Školenia: Kľúč k Úspechu?
Na otázku, či majú pracovníci stavebných úradov dostatok informácií z rezortu dopravy a Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, odpovedali viaceré mestá pozitívne. Banská Bystrica, prostredníctvom vedúceho stavebného úradu Filipa Gašpareca, uviedla, že rezortný orgán spolu s poverenými osobami Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR predstavil novú legislatívu na metodických výjazdoch a poskytol priestor na kladenie otázok. Napriek tomu tunajší stavebný úrad vníma množstvo otázok vyplývajúcich z aplikačnej praxe, ktoré je možné interpretovať rôzne.
Hovorca mesta Nitra, Tomáš Holúbek, potvrdil, že na otázky, ktoré mali, im bolo odpovedané.
Referentka stavebného úradu v Mestskej časti Bratislava-Petržalka, Vladimíra Múdra, uviedla, že pracovníci tunajšieho stavebného úradu prešli viacerými školeniami.
Starosta Mestskej časti Bratislava-Rača, Michal Drotován, informoval, že rezort dopravy aj úrad pre územné plánovanie usporiadali viaceré školenia a webináre. Úrad má na svojej stránke tiež viaceré videá vysvetľujúce procesy v novom Stavebnom zákone a prácu v informačnom systéme.
Starosta Mestskej časti Bratislava-Ružinov, Martin Chren, zhodnotil, že nový Stavebný zákon bol významnou zmenou. "Všetci vopred vedeli, že nastane prechodné obdobie, v ktorom si všetci zúčastnení budú musieť 'zvyknúť' na nový systém," povedal. "Som presvedčený, že ktokoľvek by takéto zásadné zmeny v stavebnej legislatíve zavádzal, zažíval by rovnaké prechodné obdobie alebo by zákon prijal s odloženou účinnosťou, aby sa lepšie stihli pripraviť všetky systémy a školenia. V tomto prípade to však nebolo možné." Dodal, že ak by pre neskoršie prijatie začala platiť pôvodná legislatíva, nastal by podľa neho chaos.
Výzvy v Komplexných Konaniach a Staré Legislatíva
Napriek snahám o zjednodušenie, nový stavebný zákon č. 25/2025 prináša aj nové výzvy, najmä pri komplexnejších stavbách a situáciách, kde sa prelína s predchádzajúcou legislatívou. Príkladom sú stavby, ktoré boli právoplatne povolené podľa starého zákona č. 50/1976. Podľa výkladu vedúceho stavebného úradu v Banskej Bystrici, Filipa Gašpareca, tieto stavby zostávajú v režime starého zákona až do vydania povolenia na užívanie. Táto situácia môže spôsobovať nejasnosti a komplikácie v celkovom procese.
Ďalšou oblasťou, kde sa prejavujú problémy, je nedostatočná pripravenosť podkladov zo strany žiadateľov. Ako uviedol starosta Ružinova, Martin Chren, zákon síce skrátil lehoty pre stavebné úrady, ale zároveň zvýšil nároky na projektantov a stavebníkov. Keďže žiadatelia často predkladajú nekompletné žiadosti, stavebné úrady sú nútené konania prerušovať a vyzývať na doplnenie potrebných dokumentov, čo v konečnom dôsledku predlžuje celý proces. Tento jav potvrdzuje aj starosta bratislavskej Rače, Michal Drotován, ktorý hlási, že všetky podané stavebné zámery boli nekompletné.
Situácia s neukončenými konaniami je tiež predmetom záujmu. Zatiaľ čo v Banskej Bystrici sa v neukončených konaniach spája viacero faktorov, vrátane nekompletných podkladov a prieťahov zo strany dotknutých orgánov, v Rači je ešte príliš skoro na vyhodnotenie trendu, keďže drvivá väčšina konaní (98 %) prebieha podľa starého zákona.
Prechodné Obdobie a Potreba Adaptácie
Všetci zúčastnení si uvedomujú, že nový stavebný zákon priniesol zásadné zmeny a vyžaduje si adaptačné obdobie. Starosta Ružinova, Martin Chren, zdôrazňuje, že "všetci vopred vedeli, že nastane prechodné obdobie, v ktorom si všetci zúčastnení budú musieť 'zvyknúť' na nový systém". Aj keď by bolo ideálne prijať zákon s odloženou účinnosťou, aby sa všetky systémy a školenia stihli včas pripraviť, v tomto prípade to nebolo možné.
Zákon č. 25/2025 priniesol okrem iného aj zmenu v tom, ktoré stavebné práce a stavby podliehajú jednotlivému povoľovaniu. Ako uviedol stavebný úrad v Petržalke, mnoho stavebných prác a úprav už nevyžaduje ani ohlásenie, čím sa rozšíril počet stavieb a prác, na ktoré stačí len ohlásenie.
Napriek počiatočným komplikáciám a predĺženým procesom, je zrejmé, že stavebné úrady sa snažia adaptovať na novú legislatívu. Zabezpečenie dostatočnej informovanosti prostredníctvom školení, metodických výjazdov a online materiálov je kľúčové pre úspešnú implementáciu zákona. Budúcnosť ukáže, či sa naplní pôvodný zámer zákona o skrátenie povoľovacích procesov, alebo či sa počiatočné problémy stanú dlhodobejšou výzvou pre stavebný sektor na Slovensku.
Zákon č. 53/1968 Zb. o zmenách v organizácii a pôsobnosti niektorých ústredných orgánov, zákon č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. tiež spomínajú v kontexte legislatívneho prostredia, hoci ich priame uplatnenie v súčasnom kontexte nového zákona je predmetom interpretácie a aplikácie. Vyhláška č. 73/1964 Zb. bola účinná do 1. júna 1969.
Zmienka o cenách rodinných domčekov, rekreačných chát, garáží, plotov, drobných stavieb a obytných budov, ako aj o náhrade za vyvlastnenie pozemkov a stavieb, súvisí s historickým kontextom a cenotvorbou v stavebníctve v minulosti, pričom tieto ustanovenia sú dnes už neaktuálne vzhľadom na zmenenú ekonomickú a legislatívnu situáciu. Podobne aj informácie o postupe socialistických organizácií pri dojednávaní zmlúv o prevodoch nehnuteľností s občanmi, či o náhrade za ovocné stromy, viničné porasty, chmeľové porasty, lesné porasty, a o vyšších náhradách poukazovaných na vkladnú knižku, patria do inej legislatívnej éry. Tieto informácie, aj keď sú v poskytnutom texte, nie sú priamo relevantné pre aktuálne fungovanie stavebných úradov podľa nového zákona č. 25/2025.
Napriek tomu je dôležité poznamenať, že Stavebný úrad v Banskej Štiavnici vykonáva svoju činnosť v rozsahu pôsobnosti výkonu štátnej správy na úseku územného rozhodovania a stavebného poriadku v zmysle stavebného zákona na území mesta Banská Štiavnica a v katastrálnych územiach Banská Štiavnica a Banky. Jeho úlohy zahŕňajú vedenie územného konania a vydávanie územných rozhodnutí, vedenie stavebného konania a vydávanie stavebných povolení na stavby a ich zmeny, povoľovanie terénnych úprav, prác a zariadení, vedenie kolaudačného konania a vydávanie kolaudačných rozhodnutí na stavby, povoľovanie zmien v užívaní stavieb, nariaďovanie údržby stavieb, nevyhnutných úprav a zabezpečovacích prác na stavbách, terénnych úpravách a zariadeniach, nariaďovanie alebo povoľovanie odstraňovania stavieb, terénnych úprav a zariadení, prerokovanie priestupkov a správnych deliktov a ukladanie sankcií, vydávanie súhlasu k povoleniu stavby špeciálnym stavebným úradom a zabezpečovanie výkonu štátneho stavebného dohľadu. Taktiež poskytuje informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Ing. Janka Koreňová, Ing. Peter Farbiak a Ing. Vladimír Kráľovič vykonávajú činnosti v rozsahu pôsobnosti výkonu štátnej správy na úseku územného rozhodovania a stavebného poriadku v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) na území mesta Banská Štiavnica. Tieto informácie poskytujú kontext o konkrétnych úradoch a ich kompetenciách, čo je dôležité pre pochopenie praktického fungovania stavebného úradu.