Vzdelávací systém na Slovensku prechádza neustálymi zmenami, ktoré sa dotýkajú aj kvalifikácie a profesijného rastu pedagogických a odborných zamestnancov. Jednou z kľúčových oblastí, ktorá definuje možnosti kariérneho postupu, je funkčné vzdelávanie (FV). Toto vzdelávanie je nevyhnutné pre výkon špecifických vedúcich pozícií v školstve a jeho podmienky sa v posledných rokoch viackrát menili. Pochopenie pravidiel a lehôt funkčného vzdelávania je preto pre každého, kto uvažuje o kariére vedúceho pracovníka, kľúčové. Tento článok sa venuje detailom funkčného vzdelávania, jeho štruktúre, požiadavkám na jeho absolvovanie a prechodným ustanoveniam, ktoré ovplyvňujú platnosť už získaných kvalifikácií.
Základné princípy funkčného vzdelávania
Funkčné vzdelávanie je legislatívne upravené v § 47 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Jeho primárnym cieľom je vybaviť zamestnancov profesijnými kompetenciami potrebnými na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca. FV nie je jednorazovou záležitosťou, ale štruktúrovaným procesom pozostávajúcim zo základného a rozširujúceho programu.
Celkový rozsah funkčného vzdelávania je stanovený na najmenej 220 hodín. Tento celok sa delí na:
- Základný program funkčného vzdelávania: Minimálny rozsah 70 hodín.
- Rozširujúci program funkčného vzdelávania: Minimálny rozsah 150 hodín, ktorý sa ďalej člení na jednotlivé moduly.
Absolvovanie funkčného vzdelávania sa stalo podmienkou na výkon všetkých vedúcich pozícií, s výnimkou riaditeľov škôl a školských zariadení, ktorí majú špecifické pravidlá.

Vývoj legislatívy a prechodné ustanovenia
Zákon č. 138/2019 Z. z. priniesol zmeny, ktoré sa postupne implementovali. Od 1. januára 2022 platí, že pedagogický alebo odborný zamestnanec na získanie profesijných kompetencií potrebných na výkon vedúcej pozície musí absolvovať základný aj rozširujúci program.
Dôležitou súčasťou legislatívy sú prechodné ustanovenia, ktoré riešia situáciu zamestnancov, ktorí už absolvovali FV podľa predchádzajúcich predpisov, alebo ktorým sa FV začalo pred účinnosťou nového zákona.
- FV začaté a neskončené do 31. augusta 2019: Tieto vzdelávania sa ukončili podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 a následne sa považovali za základný modul FV podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019.
- FV platné k 31. augustu 2019: Takéto FV sa tiež považovalo za základný modul FV podľa nových predpisov.
- Funkčné inovačné vzdelávanie: FV, ktorého platnosť bola predĺžená absolvovaním funkčného inovačného vzdelávania podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019, sa tiež považuje za FV podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019. V tomto prípade už vedúci zamestnanec nemusel absolvovať nové FV podľa zákona č. 138/2019 Z. z.
Od 1. januára 2022 boli doplnené ďalšie prechodné ustanovenia:
- Základný modul FV absolvovaný do 31. decembra 2021 sa považuje za základný program FV.
- Rozširujúci modul FV absolvovaný do 31. decembra 2021 sa považuje za modul rozširujúceho programu FV.
- FV, ktorého moduly boli začaté a skončené do 31. decembra 2021 v celkovom rozsahu najmenej 220 hodín, sa považuje za FV podľa aktuálnych predpisov.
- Celkový rozsah modulov FV absolvovaných do 31. decembra 2021 sa započítava do celkového rozsahu FV podľa predpisov účinných od 1. januára 2022, ak ide o FV s celkovým rozsahom menej ako 220 hodín alebo FV, ktorého moduly sa začali, ale neskončili do 31. decembra 2021.
Lehota na absolvovanie FV pre vedúcich zamestnancov
Zákon stanovuje konkrétne lehoty, dokedy musia vedúci zamestnanci absolvovať požadované vzdelávanie:
- Vedúci pedagogický zamestnanec (PZ) alebo vedúci odborný zamestnanec (OZ) okrem riaditeľa školy a riaditeľa školského zariadenia (ŠZ): Títo zamestnanci sú povinní absolvovať rozširujúci program do piatich rokov od začiatku výkonu svojej funkcie.
- Riaditeľ školy a riaditeľ ŠZ: Riaditelia musia absolvovať rozširujúci program pred začiatkom výkonu funkcie riaditeľa v druhom funkčnom období.
Pre zamestnancov, ktorí nezískali potrebné kompetencie pred nástupom do vedúcej funkcie, platí dodatočná lehota. Absolvujú funkčné vzdelávanie alebo študijný program najmenej prvého stupňa zameraný na manažment výchovy a vzdelávania do 31. augusta 2026. Toto pravidlo platí aj pre vedúce PZ alebo OZ (okrem riaditeľov) k 1. septembru 2026.

Kvalifikačné predpoklady a ich uznávanie
Kvalifikačné predpoklady pre výkon rôznych pedagogických a odborných činností sú stanovené v príslušných vyhláškach. Zamestnávateľ posudzuje doklady o vzdelaní v súlade s týmito predpismi.
- Učiteľka materskej školy: Na výkon tejto činnosti sa vyžaduje najmenej úplné stredné odborné vzdelanie. Od roku 2029 sa očakáva požiadavka na najmenej vysokoškolské vzdelanie I. stupňa pre učiteľky materských škôl poskytujúcich povinné predprimárne vzdelávanie deťom od piatich rokov.
- Vychovávateľ: Kvalifikačným predpokladom je najmenej úplné stredné odborné vzdelanie.
- Učiteľ 1. stupňa ZŠ: Vyžaduje sa najmenej vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.
Atestácia, teda záverečná skúška overujúca profesijné kompetencie, platí pre konkrétny stupeň vzdelania a kategóriu, na ktorú bola vykonaná. Napríklad, ak učiteľka materskej školy vykonala atestáciu pre vyžadované vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, ale nespĺňa kvalifikačný predpoklad pre podkategóriu učiteľ MŠ (ktorá môže vyžadovať iný stupeň vzdelania), táto atestácia nemusí byť pre túto pozíciu postačujúca.
Kariérne stupne a ich súvis s vzdelávaním
Absolvovanie základného stupňa vysokoškolského vzdelania v relevantnom odbore v kombinácii s úspešne vykonanou atestáciou môže viesť k zaradeniu do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec, zaradený do 7. platovej triedy. Toto platí, ak boli splnené kvalifikačné predpoklady podľa § 14 ods. 1 zákona o pedagogických zamestnancoch a príslušnej vyhlášky.
Funkčné vzdelávanie riaditeľov a jeho platnosť
Riaditeľ školy musí pred začiatkom výkonu funkcie absolvovať základný program funkčného vzdelávania. Podmienkou pre výkon funkcie riaditeľa je tiež najmenej päť rokov praxe a zaradenie do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec.
Pre riaditeľov, ktorí absolvovali funkčné vzdelávanie ešte podľa starších predpisov (napr. v roku 2007), sa platnosť ich vzdelania posudzuje individuálne. Ak riaditeľ absolvoval funkčné vzdelávanie v roku 2007 a následne funkčné inovačné vzdelávanie v roku 2014 podľa zákona č. 317/2009 Z. z., považuje sa za riaditeľa, ktorý absolvoval celé funkčné vzdelávanie podľa zákona č. 138/2019 Z. z.
Funkčné obdobie riaditeľa každej školy je päťročné. Obsadenie funkcie riaditeľa sa uskutočňuje na základe výberového konania, kde kandidáti predkladajú návrh koncepcie rozvoja školy.
Práca nadčas a náhradné voľno
Otázky týkajúce sa práce nadčas a čerpania náhradného voľna upravuje Zákonník práce. Od 1. januára 2026 dôjde k zmene v prepočte náhradného voľna za prácu nadčas, ktorá vznikla priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou. Hodina práce nadčas bude pri čerpaní náhradného voľna prepočítavaná v rozsahu 1 hodina 30 minút.
Predpokladajme, že pedagogický zamestnanec čerpá 7 hodín a 15 minút náhradného voľna za prácu, ktorá vznikla priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou. Podľa nových pravidiel to bude zodpovedať piatim hodinám práce nadčas. Z piatich hodín práce nadčas sa vyčerpajú štyri celé hodiny práce nadčas, pričom piata hodina bude tiež prepočítaná na 1 hodinu a 30 minút (90 minút). Z tejto 90-minútovej hodnoty sa vyčerpá 1 hodina a 15 minút (75 minút).
Zánik mandátu poslanca a starostu
Mandát poslanca obecného zastupiteľstva, rovnako ako v prípade poslancov Národnej rady, môže zaniknúť z viacerých dôvodov. Medzi ne patria:
- Odmietnutie sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou.
- Uplynutie funkčného obdobia.
- Vzdanie sa mandátu (ústne do zápisnice alebo písomne).
- Právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, ak výkon trestu nebol podmienečne odložený.
- Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
- Zmena trvalého pobytu mimo územia obce (alebo mestskej časti v mestách so samosprávou).
- Nezúčastňovanie sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva počas jedného roka.
- Zrušenie obce.
Mandát starostu zaniká z podobných dôvodov ako mandát poslanca.
Volebné obdobia a spojené voľby
Volebné obdobie víťazov komunálnych volieb trvá štyri roky. V roku 2022 sa konali spoločné komunálne a voľby do vyšších územných celkov (VÚC), a to aj z ekonomických dôvodov. Pôvodne bolo volebné obdobie županov a krajských poslancov výnimočne predĺžené na päť rokov, čo umožnilo konanie oboch volieb naraz. Po roku 2022 je opäť štandardné štvorročné volebné obdobie pre predstaviteľov VÚC.
Pravidlá pre kandidátov do volieb
- Poslanec obecného zastupiteľstva: Môže kandidovať každý občan starší ako 18 rokov s trvalým pobytom v danej obci.
- Poslanec VÚC: Musí mať trvalý pobyt v obci patriacej do volebného obvodu, v ktorom kandiduje, a najneskôr v deň volieb dovŕšiť 18 rokov veku.
- Starosta, primátor, predseda VÚC: Kandidáti musia mať minimálne 25 rokov a trvalý pobyt v danej obci alebo kraji.
Je možné kandidovať na viacero funkcií súčasne, ale niektoré funkcie sú nezlučiteľné. Napríklad, nemôžete byť zároveň starostom a obecným poslancom, ani županom a krajským poslancom.
Ako kandidovať do mestského zastupiteľstva
Kandidatúra na nezávislého kandidáta
Na rozdiel od parlamentných a eurovolieb, v komunálnych a krajských voľbách je možné kandidovať aj ako nezávislý kandidát. Postup zahŕňa:
- Vyberte si stranu alebo nezávislú kandidatúru: Strany zvyčajne zabezpečia potrebnú byrokraciu. Pri nezávislej kandidatúre je postup zložitejší.
- Vyberte si volebný obvod: Volebné obvody určujú obecné, mestské alebo krajské zastupiteľstvá. Termín na ich stanovenie bol 20. júl 2022.
- Vyberte si funkciu: Môžete kandidovať na poslanca, starostu, primátora alebo župana.
- Vyberte si obvod v rámci mesta/obce: Ak kandidujete za poslanca mesta/obce, nemusíte nutne kandidovať v obvode s trvalým pobytom, ale môžete kandidovať za iný obvod v rámci mesta.
- Získajte podpisy:
- Za poslanca obce/mesta: Potrebujete podpisy obyvateľov obce alebo mesta. Vzor hárku je dostupný na stiahnutie.
- Za starostu/primátora: Potrebujete podpisy obyvateľov obce alebo mesta.
- Za poslanca VÚC: Potrebujete 400 podpisov od obyvateľov volebného obvodu.
- Za župana: Potrebujete 1000 podpisov od obyvateľov kraja.
- Vzor hárku pre krajské voľby je tiež dostupný na stiahnutie.
- Je možné spojiť hárky pre kandidatúru na poslanca a starostu/primátora, alebo pre poslanca a župana, ale nie je možné kombinovať hárky pre komunálne a krajské voľby.
- Vyplňte a doručte dokumenty: Vyplníte kandidátnu listinu a vyhlásenie pre každú funkciu zvlášť. Všetky dokumenty musíte zaniesť osobne alebo splnomocniť niekoho. Dokumenty pre komunálne voľby sa odovzdávajú na obecnom/mestskom úrade (alebo úrade mestskej časti v Bratislave a Košiciach). Dokumenty pre krajské voľby sa odovzdávajú na krajskom úrade. Dokumenty musíte odovzdať konkrétnej osobe - zapisovateľovi miestnej, mestskej alebo krajskej komisie. Posledný deň na podanie dokumentov bol 30. augusta 2022.
Špecifiká pri kandidatúre
- Zamestnanie: Pri kandidatúre na akúkoľvek funkciu sa nevyžaduje žiadne vzdelanie. Je zakázané uvádzať vlastné podstatné mená alebo ich skratky v kolónke zamestnanie, aby sa kandidáti nemohli asociovať so značkami združení.
- Volebné miestnosti: Voliči môžu hlasovať od 7:00 ráno do 22:00 večer. V prípade problémov s hlasovacími lístkami alebo obálkami sa hlasovanie preruší do zabezpečenia nápravy.
- Pozorovanie volieb: Ktokoľvek, vrátane kandidáta, môže pozorovať priebeh sčítavania hlasov a hlasovania, ale nesmie doň zasahovať.
- Volebné žaloby: V prípade dôkazov o manipulácii volieb alebo chybách, ktoré mohli ovplyvniť výsledky, je možné podať volebnú žalobu do desiatich dní od vyhlásenia výsledkov. Konanie vo volebných veciach má špecifické lehoty a bez možnosti odvolať sa, preto sa odporúča zastúpenie advokátom.
Funkčné vzdelávanie v zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov
Riadiacim pracovníkom v zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov (detské jasle), ktoré sú sociálnymi zariadeniami v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je štatutárny zástupca zariadenia. Minimálna kvalifikácia štatutárneho zástupcu je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Riaditeľstvo škôl a školských zariadení
Školy a školské zariadenia riadi riaditeľ a vedúci pedagogickí a odborní zamestnanci. Pre základné a stredné školy je kvalifikačným predpokladom pre riaditeľa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, najmenej 5 rokov praxe a zaradenie do kariérového stupňa samostatný PZ alebo OZ. Základný modul funkčného vzdelávania musí byť absolvovaný pred začiatkom výkonu funkcie riaditeľa.
Riaditelia škôl vykonávajú aj priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, ktorej rozsah závisí od počtu žiakov školy. Za výkon funkcie dostávajú riaditelia príplatok za riadenie.
Pracovný pomer na určitú dobu
Podľa § 82 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. možno pracovný pomer na určitú dobu s pedagogickým alebo odborným zamestnancom dohodnúť najkratšie do 31. augusta školského roka, v ktorom má vykonávať pracovnú činnosť. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na pracovné pomery dohodnuté na určitú dobu z dôvodu zastupovania zamestnanca. Pracovný pomer možno opätovne dohodnúť najviac dvakrát v rámci dvoch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru.
Zmeny v zákone o školskej správe
Podľa § 13 ods. 8 písm. a) a b) zákona č. 321/2025 Z. z. o školskej správe, zriaďovateľ môže dočasne obsadiť voľné miesto riaditeľa bez výberového konania, najdlhšie na šesť mesiacov, pedagogickým alebo odborným zamestnancom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vedúceho PZ alebo OZ príslušnej školy alebo zariadenia. Toto platí v prípade, ak sa výkon funkcie riaditeľa skončí pred uplynutím funkčného obdobia alebo ak nie je vymenovaný nový riaditeľ po skončení funkčného obdobia.
Francúzsky prezident a jeho mandát
V kontexte medzinárodných udalostí, francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že zotrvá vo funkcii až do konca svojho päťročného mandátu v roku 2027. Toto vyhlásenie nasledovalo po vyslovení nedôvery jeho vláde. Macron obvinil opozíciu z krajnej pravice a krajnej ľavice zo zodpovednosti za pád vlády a odmietol výzvy na odstúpenie a vypísanie predčasných volieb. Zdôraznil potrebu prijať nový rozpočet, pričom práve postup vlády pri presadzovaní zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia bez hlasovania v parlamente bol zlomovým bodom.