Rozhodnutie o dĺžke materskej dovolenky je jedným z najkomplexnejších, s akými sa mladí rodičia, najmä matky, stretávajú. Na jednej strane túžba po čo najintenzívnejšom prežívaní raného detstva dieťaťa a obavy z prepásnutia dôležitých momentov, na druhej strane profesionálne ambície, finančné potreby a spoločenské očakávania vytvárajú často napätú rovnováhu. V slovenskom prostredí, kde je bežné, že matky zostávajú s deťmi doma dlhšie obdobie, sa táto dilema ešte viac prehlbuje.
Slovenský systém a jeho špecifiká
Na Slovensku poskytuje Zákonník práce rodičom možnosť čerpať rodičovskú dovolenku až do dňa, kedy dieťa dovŕši tri roky veku. V prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa sa táto doba môže predĺžiť až do šiestich rokov. Tento systém je v porovnaní s mnohými inými krajinami, napríklad s Belgickom, kde rodičovská dovolenka trvá len tri mesiace, či Rakúskom s dvoma rokmi, štedrý. Materská dovolenka, ktorá sa poskytuje v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o novorodenca, trvá štandardne 34 týždňov, pre osamelé matky 37 týždňov a pre ženy, ktoré porodili dvojičky alebo viac detí, 43 týždňov.
Táto dlhá doba, ktorú môžu matky tráviť s dieťaťom, je často interpretovaná ako benefit vyplývajúci z psychologických výskumov zdôrazňujúcich dôležitosť matky alebo ústrednej osoby v prvých troch rokoch života dieťaťa. Avšak, ako naznačuje aj právnička Barbara Havelková, diskusia o tom, čo je pre deti naozaj dobré, sa v západných krajinách posunula ďalej. Tam sa už prekonala predstava o nutnosti matky pri dieťati až do 15 rokov, ktorá bola v minulosti prítomná aj na Slovensku a v Česku. Tieto staršie predstavy boli často rodovo normatívne a vychádzali z tradičného rozdelenia úloh medzi mužmi a ženami.
Dilema návratu do práce: Strata návykov a spoločenské tlaky
Čím dlhšie je matka doma s dieťaťom, tým náročnejší môže byť jej návrat do pracovného života. Ako uvádza Zita Hajdušková z McRoy Slovakia, v priebehu rokov doma matka stráca pracovné návyky. Psychológ František Skokan dodáva, že po troch rokoch, keď sa život točil len okolo plienok a kočíkovania, sa mnohé pracovné povinnosti zdajú tabu. Matky sa môžu po návrate do práce ocitnúť pod značným tlakom, keďže sa musia v priebehu niekoľkých mesiacov vyrovnať s novými podmienkami a častokrát preberajú "detské spôsoby" a zvyknú si vyhľadávať dôvody, prečo sa nevrátiť do práce.
Nový prieskum ukazuje najväčšie výzvy pracujúcich matiek
Ďalším faktorom, ktorý sťažuje návrat, je nedostatok flexibility na trhu práce, najmä chýbajúce skrátené pracovné úväzky. Kým v krajinách ako Holandsko ponúka prácu na skrátený úväzok väčšina firiem, na Slovensku tvoria takéto ponuky len malú časť celkového trhu práce. To znamená, že matky, ktoré by rady pracovali na skrátený úväzok, aby mohli skĺbiť prácu s starostlivosťou o dieťa, často nenájdu vhodnú príležitosť. Podľa prieskumu Profesia.sk by si až 27 % žien prialo pracovať na skrátený úväzok, pričom záujem o tieto pozície prevyšuje ponuku.
Spoločenské očakávania a rodová rovnosť
Spoločenské očakávania voči ženám a ich úlohám v rodine a v zamestnaní sú stále predmetom diskusií. Argument, že ak si poslankyňa nesmie vziať dieťa do rokovacej sály, ukazuje, že spoločnosť je nastavená tak, aby vyhovovala skôr mužom. Podobne aj dlhé pracovné debaty, ktoré komplikujú zosúladenie pracovného a osobného života, naznačujú, že systém nie je nastavený neutrálne.
Barbara Havelková poukazuje na to, že aj keď sa spoločnosť na Západe v 70. a 80. rokoch minulého storočia bránila kritike patriarchátu, boj za rovnosť pohlaví sa viedol popri iných bojoch za práva menšín. Na Slovensku sa spoločnosť v 90. rokoch sústredila skôr na ekonomickú reformu, pričom spoločenská rovnosť pokrivkávala. Dnes sa v niektorých disciplínach riešia veci podobne ako v 50. rokoch v západnej Európe.
Diskutuje sa aj o tom, či by sa na predškolskú výchovu malo pozerať ako na ľudské právo dieťaťa, čo by umožnilo rodičom, ktorí si nemôžu vziať dieťa do práce, zabezpečiť mu starostlivosť. V Nemecku sa o tom vedú debaty. Ďalším opatrením by mohlo byť zavedenie individuálneho stráženia, ktoré by sa dalo napríklad odpočítať z daní.
Flexibilita a podpora pre rodičov
Kľúčom k lepšiemu zosúladeniu pracovného a rodinného života by mohla byť väčšia flexibilita na strane zamestnávateľov a podpora zo strany štátu. Zabezpečenie kvalitného systému dotovanej kolektívnej starostlivosti (jasle a škôlky) by mohlo viesť k vyššej pôrodnosti a zároveň by umožnilo rodičom vrátiť sa skôr do práce.
Švédsky model, kde je časť rodičovskej dovolenky vyhradená pre otcov, ukazuje, ako je možné zapojiť oboch rodičov do starostlivosti o dieťa. Vďaka tomu muži vo Švédsku čerpajú až 25 % rodičovskej dovolenky. Na Slovensku je účasť mužov na rodičovskej dovolenke minimálna, čo je čiastočne spôsobené aj tým, že muži zarábajú viac a spoločenské očakávania ich skôr smerujú k pracovnému výkonu.
Je dôležité, aby spoločnosť prehodnotila svoje normy a stereotypy týkajúce sa úloh žien a mužov. Právne predpisy môžu hrať kľúčovú úlohu pri zmene týchto postojov, ako to ukázali skúsenosti v krajinách, kde sa legislatíva prispôsobila potrebám rodín a rovnosti pohlaví.
Práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov
Zákonník práce na Slovensku chráni zamestnancov počas materskej a rodičovskej dovolenky pred výpoveďou. Zamestnanec starajúci sa o dieťa mladšie ako 15 rokov môže požiadať o kratší pracovný čas alebo inú vhodnú úpravu pracovného času, pričom zamestnávateľ je povinný takejto žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Po návrate z dovolenky má zamestnanec právo vrátiť sa na svoje pôvodné pracovné miesto, alebo na iné vhodné miesto zodpovedajúce jeho zmluve. Má tiež nárok na všetky benefity vyplývajúce zo zlepšenia pracovných podmienok.
Pre matky, ktoré sa chcú udržať na trhu práce, je dôležité udržiavať kontakt s firmou, informovať sa o zmenách v oblasti a aktívne komunikovať so svojím nadriadeným o svojej predstave návratu. Aj keď sa návrat do práce môže zdať náročný, je často lepšie vrátiť sa skôr, aby sa dieťa mohlo socializovať a rodičia nestratili pracovné návyky.
Napriek tomu, že dlhá rodičovská dovolenka sa môže zdať ako výhoda, v konečnom dôsledku môže byť pre ženy kontraproduktívna, najmä ak sa premietne do ich znevýhodnenia na trhu práce. Flexibilnejší pracovný trh, podpora skrátených úväzkov a rovnomernejšie rozdelenie rodičovských povinností medzi oboch rodičov sú kľúčové pre vytvorenie prostredia, kde matky nemusia voliť medzi kariérou a rodinou.