Záväzkový vzťah predstavuje základný kameň obchodných transakcií, definovaný ako právny vzťah, v ktorom dlžník (jeden účastník) je povinný niečo plniť veriteľovi (druhému účastníkovi), ktorý je oprávnený toto plnenie vyžadovať. Z pohľadu dlžníka ide o dlh, záväzok alebo povinnosť, zatiaľ čo z pohľadu veriteľa o pohľadávku alebo právo. Daňová legislatíva, konkrétne Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), detailne upravuje vplyv týchto záväzkových vzťahov na daň z príjmov, a to ako na strane veriteľa, tak aj na strane dlžníka.
Základ dane a jeho úprava v súvislosti s neuhradenými záväzkami
Ustanovenia ZDP, najmä § 17 ods. 27, vyžadujú, aby daňovník v stanovených prípadoch a za stanovených podmienok zvýšil základ dane o výšku neuhradeného záväzku. Inými slovami, suma neuhradeného záväzku sa stáva predmetom zdanenia. Následne, po úhrade alebo odpísaní takto už zdanených záväzkov, má daňovník možnosť o sumu uhradeného alebo odpísaného záväzku základ dane znížiť, čo vyplýva z § 17 ods. 1 ZDP.
Pred hlbším ponorom do problematiky úpravy základu dane o neuhradené záväzky je dôležité pochopiť dôvody, prečo vôbec takéto záväzky podliehajú zdaneniu. Podnikatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sú často konfrontovaní s povinnosťou platiť daň z príjmov z pohľadávok (teda z účtovaných výnosov), aj keď tieto ešte neboli reálne inkasované. Navyše, v určitých situáciách, musia platiť daň z príjmov aj zo záväzkov, ktoré ešte neuhradili. Táto povinnosť zdaňovať neuhradené záväzky môže na prvý pohľad pôsobiť ako demotivácia - „zaplať, aby si nemusel zdaniť“. Zdá sa, akoby dane zasahovali do slobodného trhu, kde ekonomické rozhodnutia sú výsledkom dobrovoľných dohôd medzi zúčastnenými stranami bez donucovacej sily. Realita je však komplexnejšia a vychádza z potreby zabezpečiť spravodlivé daňové zaťaženie a predchádzať daňovým únikom.
Daňové náklady a ich podmienenosť úhradou
Nie všetky náklady, ktoré sú účtované počas roka, sú automaticky považované za daňovo uznané náklady. Koniec zdaňovacieho roka si vyžaduje dôkladnú kontrolu nákladov, pričom niektoré z nich sa stávajú daňovými výdavkami až po ich skutočnom zaplatení. Podľa § 17 ods. 19 ZDP sú tieto náklady definované a zahŕňajú napríklad:
- Výdavky (náklady) na nájomné hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci.
- Odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobných a technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how).
- Odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu.
- Výdavky (náklady) týkajúce sa úhrady príjmov vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu podľa § 16 ods. 1 ZDP.
- Výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe podľa § 50 a § 51 zákona o športe, poskytnuté počas obdobia trvania tejto zmluvy.
- Výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) ZDP.
Dôležité je poznamenať, že ak suma týchto nákladov vstupuje do obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, podmienka zaplatenia podľa § 17 ods. 19 ZDP sa neuplatňuje.
Príklad: Nájomné a daňové náklady
Predstavme si spoločnosť, ktorá je platiteľom DPH a počas roka si prenajímala zváračské zariadenie od iného platiteľa DPH. K 31. decembru 2025 spoločnosť nezaplatila dohodnuté nájomné za mesiac december 2025 v celkovej sume 448 eur, ktoré bolo zaúčtované v nákladoch. Úhrada tejto sumy bola realizovaná až v januári 2026. Nájomné zaúčtované na účte 518 je súčasťou výsledku hospodárenia v riadku 100 daňového priznania právnickej osoby (DPPO). Keďže nezaplatené nájomné nie je daňovým nákladom v roku 2025, je potrebné zvýšiť základ dane o túto sumu. V roku 2026, po zaplatení nájomného, sa táto suma stáva daňovým výdavkom. V DPPO za rok 2026 môže spoločnosť vykonať zníženie základu dane o sumu 364,23 eur (po odpočítaní DPH, ak bolo relevantné), ktorú uvedie ako položku znižujúcu výsledok hospodárenia v riadku 270.
Dodanenie záväzkov: Keď sa neuhradené stáva zdaniteľným
Podľa § 17 ods. 27 a 32 ZDP je firma povinná „dodaniť“ záväzok, ktorý sa viaže k daňovému výdavku, ak nie je uhradený do konca zdaňovacieho obdobia. V praxi to znamená, že faktúry neuhradené do konca daného roka musia byť zohľadnené pri výpočte základu dane. Táto povinnosť sa však nevzťahuje na záväzky súvisiace s kúpou iného majetku, pri ktorom daňový výdavok vzniká až pri jeho zaradení (napríklad pri odpisovanom majetku).
Príklad: Marketingová štúdia a operatívny lízing
Ak si firma objedná marketingovú štúdiu za 1 500 EUR s dodaním v decembri 2023 a úhradou v januári 2024, štúdia je síce účtovným nákladom roka 2023, ale daňovým výdavkom sa stane až v roku 2024 po úhrade. Suma 1 500 EUR musí byť v roku 2023 pripočítaná k účtovnému výsledku, čím sa efektívne vyjme z daňových výdavkov roka 2023.
Situácia s autom na operatívny lízing je podobná. Mesačná splátka lízingu môže byť 1 000 EUR + DPH, čo predstavuje ročnú sumu 12 000 EUR. Ak faktúra za lízing nebola do konca roka uhradená, suma 12 000 EUR musí byť v nasledujúcom roku pripočítaná k účtovnému výsledku, čím sa opäť efektívne vyjme z daňových výdavkov.
Percentuálne navýšenie základu dane: Časový test
ZDP zaviedol postupné dodanenie záväzkov na základe času, ktorý uplynul od ich splatnosti:
- V roku, v ktorom od splatnosti záväzku uplynulo 360 dní: Pripočíta sa k účtovnému výsledku minimálne 20 % hodnoty záväzku.
- V roku, v ktorom od splatnosti záväzku uplynulo 720 dní: Pripočíta sa minimálne 50 % hodnoty záväzku.
- V roku, v ktorom od splatnosti záväzku uplynulo 1 080 dní: Pripočíta sa 100 % hodnoty záväzku.
Výraz „aspoň“ poskytuje určitú flexibilitu. Firma môže, ak to jej finančná situácia dovoľuje, pripočítať celú sumu záväzku už v druhom roku po splatnosti (po uplynutí 360 dní), čím si zjednoduší administratívu. Naopak, pri väčších sumách môže strategické rozloženie dodanenia v priebehu rokov poslúžiť ako nástroj legálnej daňovej optimalizácie, avšak s rizikom komplikácií. Dlžník musí dôsledne sledovať „život“ svojich záväzkov z roka na rok.
Zníženie základu dane pri úhrade alebo odpise záväzku
V roku, v ktorom dôjde k úhrade záväzku, sa základ dane zníži o sumu tejto úhrady. Podobne, ak firma vstúpi do konkurzu alebo dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom, o predmetný záväzok sa základ dane tiež zníži. V prípade konkurzu je dôležité túto úpravu vykonať v zdaňovacom období končiacom dňom predchádzajúcim vstupu do konkurzu.
Dodanenie záväzkov versus účtovný odpis záväzku
Je kľúčové rozlišovať medzi dodaním záväzkov a účtovným odpisom záväzku. Väčšinu neuhradených záväzkov musí firma „dodaniť“ v daňovom priznaní, čo je daňová úprava mimo účtovníctva. V účtovníctve záväzok naďalej existuje.
Účtovný odpis záväzku je naopak definitívnym vyradením záväzku z účtovníctva a súvahy firmy. Ide o účtovnú operáciu. Ak bol záväzok už predtým dodanený, a následne dôjde k jeho zániku alebo odpisu (napr. účtovným zápisom 321/648), vstupuje do účtovných výnosov. Keďže tento výnos už bol v minulosti zdanený (prostredníctvom dodanenia v úprave základu dane), o sumu odpisu sa základ dane v roku odpisu opäť zníži (opäť ide o daňovú úpravu).
Ak záväzok nebol dodanený (napríklad preto, že sa netýkal daňového výdavku alebo ešte neuplynulo 360 dní od splatnosti), jeho účtovné vyradenie (zápisom 321/648) vstúpi do základu dane bez ďalších úprav.
Odprísť záväzok však nemožno len tak. Je potrebné postupovať podľa príslušných právnych predpisov - Občianskeho zákonníka (premlčacia doba 3 roky) alebo Obchodného zákonníka (premlčacia doba 4 roky), pričom v niektorých prípadoch sa tieto doby môžu predĺžiť.
Príklady dodanenia záväzkov
Príklad 1: Záväzok po splatnosti viac ako 360 dní
Spoločnosť ABCX, s.r.o. eviduje faktúru od dodávateľa splatnú 30.12.2018 vo výške 10 000 €. K 31.12.2019 je táto faktúra 366 dní po splatnosti. Spoločnosť ABCX, s.r.o. preto zvýši základ dane o 20 % z menovitej hodnoty záväzku, t. j. o 2 000 € (10 000 € * 0,2).
Príklad 2: Záväzok po splatnosti viac ako 720 dní
Pokračujúc v predchádzajúcom príklade, k 31.12.2020 (720 dní po splatnosti), spoločnosť zvýši základ dane o 50 % z menovitej hodnoty záväzku, t. j. minimálne o 5 000 €.
Príklad 3: Čiastočná úhrada záväzku
Spoločnosť Beta Zet, s.r.o. má faktúru splatnú 30.12.2018 vo výške 10 000 €. K 31.12.2019 (366 dní po splatnosti) zvýši základ dane o 20 % z pôvodnej hodnoty záväzku, t. j. o 1 600 € (8 000 € * 0,2, kde 8 000 € je neuhradená časť po predpokladanej čiastočnej úhrade v roku 2019). V roku 2020 bola faktúra čiastočne uhradená vo výške 3 000 €. K 31.12.2020 je neuhradená časť faktúry (7 000 €) viac ako 720 dní po splatnosti. Spoločnosť zvýši základ dane minimálne o 2 500 € (5 000 € * 0,5, kde 5 000 € je aktuálna neuhradená časť). Celkové dodanenie v roku 2019 a 2020 bude zodpovedať percentuálnemu navýšeniu z príslušných neuhradených častí záväzku.
Príklad 4: Úhrada faktúry v nasledujúcom roku
Ak spoločnosť ABCX, s.r.o. v roku 2019 zvýšila základ dane o 2 000 € (20 % z 10 000 €) kvôli neuhradenej faktúre, a v roku 2020 túto faktúru v plnej výške uhradí, môže si v daňovom priznaní za rok 2020 uplatniť odpočítateľnú položku vo výške 2 000 €. Táto suma sa uvedie v riadku 100 daňového priznania, ako položka znižujúca základ dane.
Ukážka TaxAct
Neuhradený prenájom a daňové priznanie fyzickej osoby
Pri prenájme nehnuteľnosti fyzickou osobou je dôležité rozlišovať, či ide o prenájom na základe živnostenského oprávnenia alebo bez neho.
- Prenájom na základe živnostenského oprávnenia: Príjem z prenájmu sa zdaňuje podľa § 6 ods. 1 ZDP a vyžaduje si živnostenské oprávnenie.
- Prenájom bez živnostenského oprávnenia: Príjem sa zdaňuje podľa § 6 ods. 3 ZDP. Krátkodobé ubytovanie (napr. cez Airbnb) sa považuje za poskytovanie ubytovacích služieb, ktoré vyžaduje živnostenské oprávnenie a tiež odvádzanie dane za ubytovanie obci.
Registrácia na daňovom úrade a DIČ
Fyzická osoba prenajímajúca nehnuteľnosť podľa § 6 ods. 3 ZDP je povinná registrovať sa na miestne príslušnom daňovom úrade a získať daňové identifikačné číslo (DIČ). Toto DIČ je určené výlučne na účely prenájmu a nemožno ho použiť na iné činnosti, ako je napríklad živnosť.
Kaucia (depozit)
Kaucia alebo depozit uhradený nájomcom, ktorý nie je použitý na úhradu pohľadávok voči nájomcovi, nepodlieha zdaneniu.
Preukázateľné výdavky vs. Paušálne výdavky
Pri zdaňovaní príjmu z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP je možné uplatniť len preukázateľné výdavky; paušálne výdavky nie sú prípustné. Daňovník si môže zvoliť, či nehnuteľnosť zaradí do obchodného majetku alebo nie, avšak v oboch prípadoch je povinný viesť daňovú evidenciu.
Príklad: Výpočet základu dane z prenájmu
Pán Pavol prenajíma byt s ročným príjmom 12 000 eur a preukázateľnými výdavkami 4 600 eur. Základ dane z prenájmu sa vypočíta ako rozdiel: 12 000 € - 4 600 € = 7 400 €. Pán Pavol si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (pre rok 2024 vo výške 4 922,82 eur), čím sa ďalej zníži jeho základ dane.
Špecifické situácie a ich riešenia
Ukončenie operatívneho prenájmu a kúpa prenajatej veci
Pri skončení operatívneho prenájmu a následnej kúpe prenajatej veci je dôležité zohľadniť ustanovenie § 17 ods. 24 písm. b) ZDP. Ak boli počas prenájmu dohodnuté vyššie náklady na prenájom, ktoré slúžili ako forma predplatenia budúceho predaja, vykoná sa úprava základu dane. Táto úprava nie je jednostranne zaťažujúca, pretože zvýšenie základu dane sa kompenzuje zvýšením daňovej vstupnej ceny odkúpeného majetku. Daňový náklad sa tak rozvrhne v čase prostredníctvom daňových odpisov.
Záver
Problematika dodanenia nezaplatených záväzkov a ich vplyvu na daň z príjmov je komplexná a vyžaduje si dôkladné pochopenie príslušných ustanovení ZDP. Správne posúdenie a aplikácia pravidiel týkajúcich sa nákladov podmienených úhradou, postupného dodanenia záväzkov, ako aj možností zníženia základu dane po úhrade či odpise, sú kľúčové pre korektné zostavenie daňového priznania a predchádzanie prípadným sankciám. V prípade nejasností je vždy vhodné konzultovať daňového poradcu.
tags: #dodanenie #zavazku #po #neuhradeny #najom