Vydanie záväzného stanoviska, súhlasu či povolenia od stavebného úradu je kľúčovým krokom pri realizácii akýchkoľvek stavebných zámerov. V obci Lehota, rovnako ako v iných obciach, sa tento proces riadi príslušnými zákonmi a regulatívami. Pochopenie postupu, potrebných dokumentov a dĺžky lehôt je nevyhnutné pre každého stavebníka, či už ide o drobné úpravy alebo rozsiahlejšie projekty. Tento článok sa zameriava na lehoty a postupy týkajúce sa ohlásenia stavby, s osobitným dôrazom na podmienky platné v obci Lehota.
Právny rámec a spoločný obecný úrad
Obec Lehota, v súlade so zákonom o obecnom zriadení, zriadila spoločný obecný úrad na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy. Tento úrad pokrýva agendu územného plánovania, stavebného poriadku a bývania, ako aj cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Pri všetkých podaniach a stavebnej agende je nevyhnutné dodržiavať pokyny obce Lehota, ktoré zdôrazňujú nutnosť podávať všetky dokumenty výhradne do podateľne Obecného úradu v Lehote počas úradných hodín.
Spoločný obecný úrad v Nitrianskych Hrnčiarovciach, ktorý obsluhuje aj obec Lehota, je kontaktným miestom pre stavebníkov a projektantov. Títo sú zodpovední za podávanie žiadostí na konanie o stavebnom zámere. Dôležité je poznamenať, že žiadosť je možné podať až po vydaní záväzného stanoviska od orgánu územného plánovania alebo po získaní záväzného vyjadrenia. Proces prerokovania stavebného zámeru predchádza samotnému konaniu o stavebnom zámere, čo znamená, že predchádzajúce kroky sú nevyhnutné pre úspešné vybavenie žiadosti.
Definícia a klasifikácia stavieb: Jednoduché a drobné stavby
Nový stavebný zákon priniesol zmeny v terminológii a kategorizácii stavieb, pričom rozlišuje medzi "jednoduchými stavbami" a "drobnými stavbami". Tieto kategórie určujú, či je na realizáciu stavby potrebné stavebné povolenie, ohlásenie, alebo či sa nevyžaduje žiadne z nich.
Jednoduché stavby
Podľa § 6 zákona č. 25/2025 Z. z. je jednoduchá stavba definovaná ako stavba alebo stavebná konštrukcia, ktorá nemá výrazný vplyv na svoje okolie. Medzi takéto stavby patria napríklad:
- Bytové budovy s najviac troma bytmi, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m² a majú najviac dve nadzemné podlažia.
- Stavby na individuálnu rekreáciu s zastavanou plochou do 300 m² a jedným nadzemným podlažím.
- Zmontované výrobky pevne spojené so zemou, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m² a výšku 6 m.
- Prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska s zastavanou plochou do 300 m² a výškou 15 m.
- Oporné múry s maximálnou výškou 3 m.
- Podzemné stavby s zastavanou plochou do 300 m² a hĺbkou 6 m.
- Informačné konštrukcie s informačnou plochou presahujúcou 20 m².
- Podzemné a nadzemné vedenia vrátane súčastí sústavy, ako aj plynárenské zariadenia.
- Nabíjacie stanice pre elektromobily s výkonom nad 22 kW.
- Zariadenia na výrobu elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov s výkonom nad 100 kW.
- Trafostanice.
Je dôležité poznamenať, že niektoré stavby, aj keď spĺňajú vyššie uvedené parametre, sa za jednoduché stavby nepovažujú. Ide najmä o sklady horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre ochranu pred požiarmi, stavby jadrových zariadení a stavby čerpacích staníc.
Drobné stavby
Drobné stavby sú definované v § 2 ods. 4 zákona č. 25/2025 Z. z. ako stavby, ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť svoje okolie. Sem patria najmä:
- Prízemné stavby, konštrukcie, zariadenia alebo výrobky pevne spojené so zemou, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m² a výšku 5 m. Patrí sem široká škála objektov ako kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, stavby na chov drobných zvierat, sauny, úschovne bicyklov, čakárne, športové zariadenia a garáže.
- Podzemné stavby s zastavanou plochou do 25 m² a hĺbkou 3 m (napr. pivnice, žumpy, bazény).
- Stavby na lesných pozemkoch slúžiace na lesnú výrobu a poľovníctvo s zastavanou plochou do 50 m² a výškou 5 m.
- Oplotenie z pevných nepriehľadných materiálov do výšky 1,6 m alebo z ľahkých priehľadných materiálov do výšky 2 m.
- Elektrické, telekomunikačné, plynové, vodovodné alebo kanalizačné prípojky a ich zaústenie do verejných sietí.
- Nástupné ostrovčeky verejnej dopravy, priechody cez chodníky a priepusty.
- Informačné konštrukcie s najväčšou informačnou plochou do 20 m².
- Nabíjacie stanice pre elektromobily s výkonom do 22 kW.
- Zariadenia na výrobu elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov s výkonom do 100 kW.
Podobne ako pri jednoduchých stavbách, aj pri drobných stavbách existujú výnimky. Za drobné stavby sa nepovažujú sklady horľavín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre ochranu pred požiarmi, stavby jadrových zariadení a stavby čerpacích staníc.
Kedy je potrebné ohlásenie stavby?
Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 25/2025 Z. z. sa ohlásenie stavebnému úradu vyžaduje pri drobných stavbách definovaných v § 2 ods. 4 písm. a) až c). Okrem toho je ohlásenie potrebné aj pri ostatných drobných stavbách a stavebných úpravách, ak:
- Sa stavebné práce uskutočňujú na verejnom priestranstve.
- Stavba alebo terénne úpravy sú umiestnené vo vzdialenosti menšej ako 2 m od hranice pozemku.
- Sa má zhotoviť alebo odstrániť stavba, ktorá je predmetom číslovania súpisným číslom.
- Sa má zhotoviť budova spojená so zemou pevným základom.
- Sa má zhotoviť podzemná stavba.
- Stavebné práce sa uskutočňujú na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v pamiatkovom území, chránenom území mimo zastavaného územia obce alebo v ochrannom pásme chráneného územia.
- Stavebnými prácami alebo prevádzkou stavby môže byť ohrozené zdravie ľudí, životné prostredie, protipožiarna bezpečnosť, mechanická odolnosť, stabilita a bezpečnosť pri užívaní.
- Stavebné práce sa uskutočňujú na pobrežnom pozemku, v inundačnom území alebo v ochrannom pásme vodárenského, prírodného liečivého alebo minerálneho zdroja.
V prípade oplotenia, podľa § 2 ods. 4 písm. d), je ohlásenie potrebné pri oplotení z pevných nepriehľadných materiálov do výšky 1,6 m alebo z ľahkých priehľadných materiálov do výšky 2 m od priľahlého terénu.
Stavby nevyžadujúce povolenie ani ohlásenie
Niektoré stavebné práce a úpravy sú oslobodené od povinnosti žiadať o stavebné povolenie alebo ohlásenie. Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 25/2025 Z. z. sa rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie nevyžaduje na:
- Údržbu stavby: Sem patria opravy fasády, strešnej krytiny, výmena odkvapových žľabov, klampiarske práce, výmena okien a dverí, oprava oplotenia, výmena nepodstatných stavebných konštrukcií (vnútorné priečky, omietky, podlahy, podhľady), oprava a výmena elektrických vedení, vedení elektronických komunikačných sietí, bleskozvodov, uzemňovacích sústav, vedení plynárenskej siete, verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ak sa nemení ich trasa a ochranné pásmo. Taktiež sem patria maliarske, natieračské, tapetárske práce a výtvarná výzdoba interiéru.
- Výmenu zabudovaných zariaďovacích predmetov: Ide o výmenu kuchynských liniek, drezov, vaní, umývadiel, spŕch, WC, vstavaných skríň a podobne.
- Krátkodobé prenosné zariadenia: Napríklad predajné stánky, konštrukcie na slávnostnú výzdobu.
- Scénické stavby.
- Zariadenia geodetických bodov.
- Konštrukcie chmeľníc a vinohradov.
- Rozvody elektronických komunikačných sietí a zvody antén umiestňované v interiéri stavieb.
- Informačné konštrukcie s najväčšou informačnou plochou do 1,2 m², umiestnené na stĺpe verejného osvetlenia alebo trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu komunikácie.
- Zariadenie na výrobu elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov s celkovým inštalovaným výkonom do 50 kW.
- Nadzemné telekomunikačné prípojky.
- Stavebné úpravy a drobné stavby neuvedené v odseku 3 (§ 18 ods. 3).
Postup pri ohlásení drobnej stavby a lehota na odpoveď
V súvislosti s novým stavebným zákonom je pri ohlásení drobnej stavby, najmä ak ide o stavby s plochou nad 25 m², potrebné vypracovať projektovú dokumentáciu. Obec ako orgán územného plánovania naďalej vydáva záväzné stanoviská, o ktoré je potrebné požiadať aj k ohláseniu drobnej stavby nad 25 m².
Lehota na vyjadrenie stavebného úradu k ohláseniu drobnej stavby:
Podľa § 57 stavebného zákona, stavebník predkladá stavebnému úradu žiadosť na predpísanom formulári spolu s projektom stavby na overenie. Stavebný úrad by sa mal k ohláseniu drobnej stavby vyjadriť do 30 dní od podania ohlásenia. Po tomto období, ak stavebný úrad nevydá rozhodnutie alebo neoznámi, že má námietky, považuje sa to za súhlas. Stavebné práce je možné začať až po doručení písomného oznámenia stavebného úradu, že nemá námietky, alebo po uplynutí 30-dňovej lehoty.
V prípade, že stavebný úrad nedisponuje pevne stanovenou lehotou na vyjadrenie sa k ohláseniu jednoduchej stavby, môže to viesť k patovej situácii, keď stavebník nemôže začať stavbu bez súhlasu úradu. V takýchto prípadoch sa odporúča písomne urgovať stavebný úrad a v prípade nečinnosti podať sťažnosť na nečinnosť správneho orgánu.
Prechodné ustanovenia a správne poplatky
Nový stavebný zákon, účinný od 1. apríla 2025, prináša aj zmeny v oblasti správnych poplatkov. Pre konania začaté do 31. marca 2025 sa budú uplatňovať predpisy platné do tohto dátumu. Nové žiadosti podané podľa nového zákona budú podliehať poplatkom stanoveným podľa legislatívy platnej od 1. apríla 2025. Konkrétne výšky poplatkov sú uvedené v zákone č. 145/1995 Z. z.
Dodatočná legalizácia stavieb
Stavebníci a vlastníci stavieb postavených pred 1. aprílom 2024 majú možnosť dodatočnej legalizácie svojich stavieb do 31. marca 2029. Stavby postavené pred 1. októbrom 1976 sa od 1. apríla 2024 považujú za postavené v súlade s platnými predpismi. Podobne, stavby postavené od 1. októbra 1976 do 31. decembra 1989 sa považujú za legálne, ak boli nepretržite využívané na svoj účel a vlastník pozemku mal k nim patričné práva.
Pre stavby postavené od 1. januára 1990 do 31. marca 2024 je potrebné podať žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa § 140d stavebného zákona. Pri žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia podľa starého zákona č. 50/1976 je potrebné predložiť kópiu stavebného povolenia, geometrický plán, ako aj ďalšie dokumenty ako správy o prehliadkach a skúškach, stavebný denník a energetický certifikát.
Ako riadiť stavebný projekt krok za krokom
Konkrétne príklady a postupy
Vodovodná prípojka
Pri zariaďovaní vodovodnej prípojky je potrebné podať písomnú žiadosť na obec Lehota, ktorá vydá súhlas na prípravu prípojky. Po získaní súhlasu je potrebné zabezpečiť projektovú dokumentáciu od odborne spôsobilej osoby. Následne sa projektová dokumentácia predkladá správcom inžinierskych sietí na vyjadrenie. Až po splnení týchto krokov sa podáva na obec Lehota žiadosť - Ohlásenie stavby a stavebných úprav.
Plynárenská infraštruktúra
Spoločnosť eustream, a.s. ako prevádzkovateľ plynárenskej prepravnej siete upozorňuje na prítomnosť podzemných plynovodov a ďalších zariadení v katastrálnom území obce. Táto spoločnosť má podľa zákona č. 251/2012 o energetike povinnosť vyjadriť sa k plánovaným činnostiam v ochrannom a bezpečnostnom pásme prepravnej siete. Ochranné pásmo je zriadené na ochranu plynovodov a zabezpečenie bezpečnosti osôb a majetku.
Dôležité upozornenia pre stavebníkov
- Podávanie žiadostí: Všetky podania a stavebnú agendu je potrebné podávať výhradne do podateľne Obecného úradu v Lehote počas úradných hodín.
- Projektová dokumentácia: V súvislosti s novým stavebným zákonom je pri ohlásení drobnej stavby často vyžadovaná projektová dokumentácia.
- Záväzné stanoviská obce: Obec naďalej vydáva záväzné stanoviská, ktoré sú potrebné k ohláseniu drobnej stavby, najmä ak presahuje 25 m².
- Elektronické podanie: Nový stavebný zákon podporuje elektronické podávanie dokumentov prostredníctvom Portálu výstavby, s maximálnou veľkosťou do 100 MB.
- Právne predpisy: Je nevyhnutné sledovať aktuálne znenie stavebného zákona a súvisiacich vyhlášok, nakoľko sa legislatíva mení a dopĺňa.
Porozumenie týmto pravidlám a postupom vám pomôže úspešne zvládnuť proces získavania povolení a realizácie vašich stavebných projektov v súlade so zákonom. V prípade nejasností je vždy najlepšie obrátiť sa priamo na príslušný stavebný úrad alebo získať odborné poradenstvo.