Úniková cesta predstavuje základný prvok pasívnej požiarnej ochrany každej stavby, pričom jej primárnym účelom je umožniť bezpečnú a včasnú evakuáciu osôb v prípade mimoriadnej udalosti, akou je požiar. Zároveň však slúži ako koridor pre vstup a zásah jednotiek požiarnej ochrany. V praxi sa často stretávame s nejasnosťami týkajúcimi sa toho, čo môže a čo nemôže byť súčasťou únikovej cesty, a aké predmety sú na nej prípustné. Pochopenie tejto problematiky si vyžaduje hlbší vhľad do fyzikálnych javov sprevádzajúcich požiar a do legislatívnych požiadaviek, ktoré zabezpečujú bezpečnú evakuáciu.
Definícia a Klasifikácia Únikových Ciest
Úniková cesta je definovaná ako trvalo voľná komunikácia, ktorá umožňuje bezpečnú evakuáciu osôb zo stavby na voľné priestranstvo. Slovenská technická norma STN 92 0201 - 3. časť bližšie špecifikuje, že trvalo voľná komunikácia je priestor, v ktorom nie je umiestnený žiadny materiál alebo zariadenie brániace evakuácii osôb.
Únikové cesty sa podľa stupňa ich chránenia rozdeľujú do troch základných kategórií:
- Nechránená úniková cesta (NUC): Tento typ únikovej cesty nie je chránený proti účinkom požiaru. Vedie z požiarneho úseku priamo k východu zo stavby na voľné priestranstvo, alebo do chránenej únikovej cesty. NUC je možné použiť v menej rizikových prevádzkach, ako sú napríklad jednoduché prevádzky alebo priestory menších kancelárií. Predpokladá sa pri nej rýchla a priama evakuácia.
- Čiastočne chránená úniková cesta (ČCHUC): ČCHUC sa nachádza v požiarnom úseku bez požiarneho rizika, prechádza časťou požiarneho úseku, ktorá je bez požiarneho rizika, alebo prechádza susedným požiarnym úsekom, v ktorom nie sú prevádzky s vyššou pravdepodobnosťou vzniku požiaru. V podstate ide o únikovú cestu, ktorá prechádza priestorom bez požiarneho rizika a nevyžaduje špecifické dodatočné zariadenia alebo opatrenia na svoju ochranu.
- Chránená úniková cesta (CHUC): CHUC vedie na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom. Musí byť však oddelená od ostatných požiarnych úsekov pomocou požiarnych deliacich konštrukcií a požiarnych uzáverov. Je vetraná a zabezpečuje bezpečný pohyb osôb. CHUC predstavuje najvyšší stupeň ochrany a je štandardom vo väčších objektoch alebo tam, kde sa očakáva vyšší počet osôb.
Výber Typu Únikovej Cesty a Legislatíva
Rozhodnutie o tom, aký typ únikovej cesty bude v stavbe použitý, je v kompetencii špecialistu požiarnej ochrany, ktorý túto problematiku rieši už v štádiu projektovej dokumentácie stavby. Výber správneho typu únikovej cesty je podmienený legislatívnymi požiadavkami, ktoré taxatívne vymedzujú, v ktorých prípadoch je nutné použiť konkrétny typ únikovej cesty. Taktiež zohľadňujú požiadavky na samotné únikové cesty, predovšetkým ich dĺžku, šírku a počet osôb, ktoré sa budú danou cestou evakuovať.
Keďže každá stavba je jedinečná, nie je možné stanoviť univerzálne pravidlá pre výber typu únikovej cesty. Tieto aspekty sú vždy riešené v projektovej dokumentácii konkrétnej stavby.
Bytové Domy a Požiadavky na Únikové Cesty
Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z. z. ustanovuje špecifické požiadavky na únikové cesty zo stavieb na bývanie a ubytovanie. Podľa tejto vyhlášky, spoločná komunikácia, do ktorej vedú dvere z obytných buniek, musí spĺňať jednu z nasledujúcich podmienok:
- Musí tvoriť chránenú únikovú cestu.
- Musí tvoriť samostatný požiarny úsek bez požiarneho rizika.
Táto požiadavka je v platnosti už od roku 1976 a bola prenesená aj do právnej úpravy z roku 2004. Zjednodušene povedané, v stavbách na bývanie a ubytovanie je každá úniková cesta buď chránená úniková cesta, alebo požiarny úsek bez požiarneho rizika.
Súčasťou takéhoto požiarneho úseku, či už chránenej únikovej cesty alebo samostatného úseku bez rizika, môžu byť maximálne priestory vrátnice, recepcie, umyvární alebo toaliet. Požiarne zaťaženie v týchto priestoroch nesmie presiahnuť 15 kg/m², s výnimkou stavieb, kde je len jedna chránená úniková cesta.
Dôsledky Nesprávneho Užívania Únikových Ciest
Z definície únikovej cesty ako trvalo voľnej komunikácie vyplýva, že nesmie byť zaplnená žiadnymi predmetmi. Pri interpretácii predpisov je dôležité sledovať zámer zákonodarcu a teleologický význam právnej úpravy, nie sa držať výhradne gramatického výkladu. Účelom únikových ciest je umožniť opustenie zasiahnutého priestoru. Takáto cesta musí byť bez prekážok, ktoré by mohli ohroziť unikajúce osoby alebo zasahujúcich hasičov. Toto tvrdenie je podložené legislatívou, logickými princípmi bezpečnosti stavieb, slovenskými technickými normami a vyjadreniami Hasičského a záchranného zboru.
Predmety ako botníky, skrine, kvetináče alebo akékoľvek iné zariadenia preto na únikovej ceste nemajú miesto. Zvyšujú požiarne zaťaženie, znižujú šírku únikovej cesty a vytvárajú nebezpečné prekážky pri evakuácii. Trvalo voľná úniková cesta je často jedinou možnosťou pre obyvateľov, ako uniknúť pred požiarom. Je nevyhnutné uvedomovať si jej význam a nezľahčovať ho. Udržiavanie únikovej cesty, či už chodby bytového domu, bez týchto predmetov prináša viacero výhod. Okrem zabezpečenia bezpečnej evakuácie je takáto chodba jednoduchšia na upratovanie a v prípade sťahovania je podstatne priechodnejšia.
Navyše, v prípade požiaru môže byť žiadosť o plnenie z poisťovne zamietnutá, pokiaľ boli niektoré z povinností na úseku ochrany pred požiarmi zanedbané.
Zhrnutie k Únikovým Cestám v Bytových Domoch:
- Úniková cesta je TRVALE voľná komunikácia, teda bez akýchkoľvek prekážok.
- Chodba bytového domu je vždy buď chránená úniková cesta (CHUC), alebo v starších domoch priestor bez požiarneho rizika.
- Prítomnosť kvetov, botníkov a pod. porušuje ustanovenia o zriaďovacích predmetoch CHUC alebo zvyšuje požiarne riziko.
- V každom prípade takéto predmety sťažujú podmienky evakuácie, čo môže byť sankcionované orgánmi štátneho požiarneho dozoru.
- Ohrozujú vlastnú bezpečnosť a zvyšujú pravdepodobnosť zamietnutia plnenia zo strany poisťovne.
Opora v Legislatíve:
- Vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, najmä § 51 ods. 1.
Diskusia o Implementácii a Výklade Noriem
V rámci diskusií o aplikácii noriem týkajúcich sa únikových ciest sa objavujú rôzne interpretácie a návrhy na ich riešenie. Jedna z tém sa týka možnosti riešenia únikových ciest po častiach, čo môže byť pre investora nákladné. Pri takýchto riešeniach je dôležitým faktorom nielen dovolený čas evakuácie, ale aj šírka únikovej cesty. Norma STN 92 0201-3 v znení neskorších dodatkov umožňuje pri modelovaní situácií použiť čiastočne chránenú únikovú cestu, ktorá má miernejšie požiadavky na zabezpečenie (napr. vetranie, káble). Avšak, aj v tomto prípade je kľúčová šírka únikovej cesty. Napríklad, šírka 3,5 únikového pruhu predstavuje 1,925 m, čo znamená, že šírka schodiskového ramena musí byť minimálne 1,925 m. Pri použití triviálneho výpočtu podľa § 68 ods. 3 vyhl. č. 94/2004 Z.z., ktorý určuje minimálnu šírku chránenej únikovej cesty na 1,5 únikového pruhu (0,825 m), a jej dosadení do vzorca na výpočet dovoleného času evakuácie by sa zistilo, že riešená úniková cesta by musela byť klasifikovaná ako chránená úniková cesta typu A. V takom prípade by bolo schodisko (obe ramená) široké približne 2 metre, nie 4 metre, ako sa uvádza v niektorých interpretáciách, čo pri päťpodlažnej stavbe môže znamenať úsporu miesta v rozsahu napríklad celého jednoizbového bytu, pričom by bolo možné na každom podlaží umiestniť WC, kuchynku, archív a podobne. Dvere na voľné priestranstvo alebo na únikovej ceste by podľa autora zmeny mali mať šírku 3,5 únikového pruhu, zatiaľ čo pri použití chránenej únikovej cesty môžu mať šírku 0,8 m. Vetranie chránenej únikovej cesty môže byť prirodzené, čo nezvyšuje náklady na stavbu, rovnako ako klasické požiarne dvere typu EI. Náklady na stavbu však zvyšujú stavebné práce spojené s vybudovaním schodiska.
Ďalším bodom diskusie je nesprávne určenie počtu únikových ciest v príkladoch. Podľa tabuľky 3 normy STN 92 0201-3, pri počte osôb 235 v mieste východu z budovy je prekročený limit pre použitie jednej únikovej cesty. Je dôležité si uvedomiť, že príklady k ustanoveniam noriem nemusia vždy riešiť danú problematiku komplexne. Pri výpočte času evakuácie sa používa skutočná šírka únikových ciest, ktorá nesmie byť menšia ako najmenšia dovolená podľa predpisov. Ak sa napríklad zistí šírka 2 únikových pruhov, dvere musia mať šírku 1100 mm. Ak je však možnosť mať dvere širšie, v rovniciach sa počíta so skutočnou šírkou.
Argumenty týkajúce sa šírky schodiska a ušetrených plôch sú predmetom ďalších polemík. Ak je navrhnuté dvojramenné schodisko s každým ramenom širokým 3,5 únikového pruhu (1,925 metra), celková šírka priestoru schodiska bude minimálne 4 metre. Úniková cesta samotná bude mať šírku 3,5 únikového pruhu. Navrhnúť chránenú únikovú cestu typu A v takejto stavbe nie je špekulácia, ak sa pri dosadení hodnoty šírky únikovej cesty 1,5 únikového pruhu do vzorca pre výpočet času evakuácie (s ostatnými hodnotami ponechanými) dosiahne čas evakuácie 5,5 minúty. Tento čas je podľa Prílohy 8 vyhl. č. 94/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov kratší ako dovolený čas evakuácie pre jedinú únikovú cestu typu A, ktorý je do 6 minút. Tieto výpočty nie sú špekuláciou. Je vhodné, aby sa pri záverečnom hodnotení časov evakuácie autor neodvolával na časy uvedené v tabuľke 5 STN 92 0201-3, ak hodnotil únikovú cestu mimo predpisov, ale vytvoril si vlastnú hodiacu tabuľku s časmi mimo predpisov. V príklade 2, ak by autor uviedol vo výpočte maximálny počet osôb na jednu únikovú cestu, nebolo by možné z priestorov 1, 4 a 5 unikať aj druhým smerom.