So vzrastajúcim počtom jedináčikov v rodinách často dochádza k polemike, či je takýto „minimalistický“ prístup k potomstvu správny, alebo je skôr na škodu. V spoločnosti sa nezriedka objavujú názory, že jedináčikovia sú osamelí, sebeckí, rozmaznaní, panovační a sociálne menej prispôsobiví než ich rovesníci, ktorí majú súrodencov. Početnosť detí v rodinách výrazne klesá. Potvrdzujú to aj štatistiky Eurostatu, podľa ktorého sú v Európskej únii rodiny s jedným potomkom jednoznačne trendom - predstavujú totiž takmer polovicu všetkých domácností s deťmi. Paradoxom je, že napriek výrazným zmenám v ekonomike i v životnom štýle ľudí tu stále pretrvávajú predstavy, ktoré vychádzajú z tradičného farmárskeho alebo roľníckeho modelu spolunažívania. V rámci neho znamenal veľký počet súrodencov zabezpečenie „pracovnej sily“ v rodine.
V Spojených štátoch sa fenoménu jedináčikov dlhodobo venuje sociologička a odborníčka na rodičovstvo, Susan Newman. Susan je presvedčená, že rodiny s jedným dieťaťom sa pomaly stávajú novým vzorom tradičnej rodiny. Ovplyvňuje to jednak ekonomika západného sveta, ale aj samotné ženy, ktoré si zakladajú rodiny oveľa neskôr. Väčšina z nich je totiž nútená pracovať, aby rodinný rozpočet nebol závislý len od jedného partnera. Problémom je, že ženy, ktoré odsúvajú materstvo, zápasia s neplodnosťou alebo druhotnou neplodnosťou. Vyšší vek rodičov môže byť dokonca prekážkou pri adopcii dieťaťa. Aj britský denník Guardian si v roku 2014 spoločne s webstránkou Netmums.com posvietil na rodiny s jedným dieťaťom. V prieskume, do ktorého sa zapojilo viac ako 2500 domácností, zistil, že hoci príjmy manželských párov či slobodných rodičov sa zvyšujú, na druhej strane vzrastajú aj nároky súvisiace s výchovou dieťaťa. Experti argumentujú, že dnešný svet kladie obrovský dôraz najmä na osobný rozvoj. Ak teda chcete vychovať úspešného potomka, musíte doňho investovať - poskytnúť mu najlepšie možnosti na pekné bývanie, vzdelanie, zážitky, skúsenosti, cestovanie či rozvoj talentu.
Byť jedináčikom má, samozrejme, svoje výhody i nevýhody - podobne ako vyrastať v rodine s jedným alebo viacerými súrodencami. Avšak, práve fakt, že jedináčikovia bývajú jediným dieťaťom, a teda i stredobodom vesmíru svojich rodičov, z nich neraz automaticky robí sebeckých nespratníkov. Jeden z najvplyvnejších amerických psychológov, G. Stanley Hall, dokonca zvykol tvrdiť, že „byť jedináčikom je samé osebe chorobou“. „Nezáleží na tom, či váš potomok má alebo nemá súrodencov, súčasné deti sú jednoducho rozmaznané preto, lebo rodičia im nevedia povedať nie.“
Mýty a fakty o jedináčikoch
V spoločnosti pretrvávajú určité mýty a predsudky o jedináčikoch. Často sa hovorí, že sú rozmaznaní, sebeckí a sociálne neprispôsobiví. Avšak, výskumy ukazujú, že tieto tvrdenia nie sú vždy pravdivé. „Nezáleží na tom, či váš potomok má alebo nemá súrodencov, súčasné deti sú jednoducho rozmaznané preto, lebo rodičia im nevedia povedať nie.“
Psychologička Tatiana Rusnáková hovorí: „Áno, slovo jedináčik sa niekedy používa skoro ako pejoratívum. Treba však vychádzať z toho, že aj byť jedináčikom má svoje výhody,“ hovorí psychologička Tatiana Rusnáková. „Sú oblasti, v ktorých je jedináčik vďaka svojej pozícii omnoho zručnejší ako iné deti. Jeho nevýhodou môže byť, že má menej skúseností so vzťahmi k rovesníkmi, keďže nemá súrodencov, ale zato lepšie komunikuje so staršími a s mladšími.“
PSYCHOLÓGIA - Mýty a fakty (štúdium psychológie, najčastejšie otázky, nesprávne domnienky)
Mnohí sa domnievajú, že deti bez súrodencov sú osamelejšie, a preto aj náchylnejšie vymýšľať si „neviditeľných“ kamarátov, ktorí im pomáhajú vyrovnať sa so samotou, obavami či pocitmi vo vzťahu k rovesníkom alebo dospelým. Vzhľadom na to, že jedináčikovia súrodencov nemajú, hľadajú priateľov v kolektíve detí. Rýchlo pochopia, že všetky „triky“, ktoré fungujú doma v rodine, nemusia rovnako platiť v kruhu kamarátov. Keďže agresívne či panovačné správanie by ich mohlo rýchlo pripraviť o nadobudnuté priateľstvá, radšej od neho upustia. „Naopak, práve deti z viacdetných rodín majú zvyčajne väčšie ťažkosti zmieriť sa s tým, ak je v skupine šéfom niekto iný. Sú nútené deliť sa o hračky, televíziu aj rodičov, častejšie zažívajú odstrkovanie či súperenie, aj preto je väčšia pravdepodobnosť, že sa budú snažiť bojovať o prvé miesto a kričať hlasnejšie, aby ich bolo počuť.“
Výskumy a štúdie prinášajú zaujímavé poznatky:
- Vyššie IQ: Podľa výskumu, ktorý trval 20 rokov a zúčastnili sa na ňom študenti stredných škôl, mali jedináčikovia vyššie IQ ako ich rovesníci, ktorí mali súrodencov. Jedináčikovia majú zvlášť dobré komunikačné schopnosti, verbálny prejav majú lepší ako deti z väčších rodín, možný dôvod je ten, že mali oveľa viac možností rozprávať sa s dospelými ľuďmi v porovnaní s deťmi, ktoré vyrastali so súrodencom.
- Väčšie sebavedomie: Istý výskum odkryl, že jedináčikovia mali viac sebavedomia a viac verili vo svoje schopnosti, ako deti z väčšej rodiny. Možno je tomu tak, pretože nikdy nevyrastali so starším bratom alebo sestrou, ktorí by sa im vysmievali alebo robili im zle.
- Nie sú osamelí: Výskum Univerzity Ohio, do ktorého sa zapojilo 13 tisíc školákov, odhalil, že jedináčikovia majú rovnaký počet kamarátov ako deti, ktoré majú bratov a sestry. Profesor a výskumník Toni Falbo z Univerzity v Texase to potvrdil vo svojej štúdii, ktorá trvala 35 rokov, jedináčikovia nie sú osamelejší v porovnaní s inými deťmi.
- Šťastnejší a menej týraní: Výskum so vzorkou 2500 detí priniesol zaujímavú správu o tom, že jedináčikovia sú šťastnejší ako deti, ktoré majú bratov a sestry, pretože sa nikdy nemuseli deliť o pozornosť a lásku rodičov. Menej šťastné boli deti, ktoré mali viac sestier a bratov, polovička opýtaných priznala, že ich starší súrodenci týrali, jedna tretina dokonca dostávala pravidelne facky a bitky od starších súrodencov.
- Väčšia šanca rozvodu: Podľa výskumu Univerzity v Ohiu, jedináčikovia majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa v budúcnosti rozvedú v porovnaní s deťmi, ktoré majú súrodencov. Čím väčšia rodina, tým menšia šanca rozvodu, s tým, že každý brat alebo sestra znižuje šance rozvodu o 2 %. Psychológovia to vysvetľujú tak, že jedináčikovia nemali možnosť naučiť sa robiť kompromisy na rozdiel od detí z veľkých rodín.
Súrodenec ako spoločník a opora
Jednou z najčastejšie spomínaných výhod súrodeneckých vzťahov je spoločnosť a opora, ktorú si súrodenci navzájom poskytujú. Súrodenec je kamarát na hranie, dôverník, s ktorým sa dá zdieľať radosť i smútok. Deti so súrodencami sa učia deliť, spolupracovať a rešpektovať potreby druhých. Vedia, že treba rešpektovať potreby druhých. Škôlka súrodencov skôr zbližuje. I tí, ktorí sa vraj doma hádajú, držia v škôlke spolu. Kým doma sa musia vymedziť voči sebe navzájom, v škôlke si budujú svoju pozíciu medzi ostatnými deťmi a súrodenec môže byť pre nich istotou a oporou. Starší sa často pasujú za ochrancov a mladší sa ochotnejšie nechávajú viesť. Na „cudzom“ území je výhodnejšie spolupracovať, a to inštinktívne chápu aj deti.
Väčšina ľudí, ktorí vyrastali so súrodencami, zdôrazňuje nenahraditeľnosť tohto puta. „Nie je nad súrodenecké puto,” vyjadrujú sa mnohí. „V detstve si to až tak neuvedomuješ, ale vsúčasnosti máš na to úplne iný pohľad. Žiadna super kamoška ani kolegyňa ti nenahradí súrodenca.“ Táto skúsenosť často vedie k túžbe mať viacero detí. „Chvíľu sme sa pohrávali s myšlienkou mať len jedno dieťa, no nedala mi spať myšlienka, že raz by na tomto svete mohla dcéra ostať úplne sama.“
Súrodenecká rivalita a konflikty
Súrodenecké vzťahy však nie sú vždy idylické. Súrodenecká rivalita a konflikty sú bežnou súčasťou života vo viacdetných rodinách. Agresívne správanie, škaredé prezývky či dokonca bitky nie sú medzi bratmi a sestrami až také výnimočné a neraz vedú k mnohým emocionálnym problémom či poruchám správania v budúcnosti. Deti súper ia o pozornosť rodičov, o hračky a o svoje miesto v rodine. Tieto konflikty môžu byť pre rodičov náročné a vyžadujú si trpezlivosť a zručnosť pri ich riešení.
„Agresívne správanie, škaredé prezývky či dokonca bitky nie sú medzi bratmi a sestrami až také výnimočné a neraz vedú k mnohým emocionálnym problémom či poruchám správania v budúcnosti,“ uvádza sa v jednom z výskumov. Niektorí ľudia, ktorí majú súrodencov, dokonca uvádzajú, že by v súčasnej situácii radšej boli jedináčikmi, napríklad kvôli vážnym psychiatrickým diagnózam súrodenca alebo kvôli nezhodám, ktoré viedli k prerušeniu vzťahu.
Výchova a rodinné konštelácie
Každé dieťa je indivíduum, ktoré si vyžaduje samostatný a vnímavý prístup, bez ohľadu na to, či má súrodencov alebo nie. Rodičia by sa mali zaujímať o teóriu výchovy, ale zároveň sa spoliehať na svoj inštinkt a prax. Deti treba naučiť spolupracovať a fungovať v rodine. Staršieho súrodenca treba pripraviť na príchod súrodenca. Je normálne, že príde žiarlivosť, ale má sa to vyriešiť v detstve. Keď sa to vyrieši, súrodenci sa naučia spolupracovať.
Poradie narodenia v rodine môže mať vplyv na vývoj dieťaťa. Daniela Čechová, predsedníčka Slovenskej adlerovskej spoločnosti, uvádza: „Poradie, v akom sa dieťa narodí, má na jeho ďalší vývoj naozaj istý vplyv. Samozrejme, záleží aj na tom, v akom veku dostane dieťa súrodenca alebo či vôbec dostane súrodenca. Tou hranicou je piaty rok života. Je to hranica, keď sa buduje celá naša osobnosť, charakter, emocionalita, spôsob, akým pristupujeme k svetu, ako sa adaptujeme.“
- Prvorodené deti: Často zodpovedné, s vodcovskými schopnosťami, ale aj konformné a konzervatívne.
- Prostredné deti: Často vedia vyjednávať a spolupracovať, menej závislé od rodičov, ale môžu sa cítiť prehliadané.
- Najmladšie deti: Často šarmantné, tvorivé, ale môžu byť aj lenivé alebo sa vyhýbať povinnostiam.
V prípade patchworkových rodín, kde sa stretnú nevlastní súrodenci, sa charakteristiky dieťaťa formujú najmä do veku päť až šesť rokov v pôvodnej rodine. Následné zmeny v rodinnej štruktúre už na ne nemusia mať taký výrazný vplyv.
Dedičstvo a rodinné vzťahy
Téma dedičstva sa často spomína v kontexte jedináčikov a ich vzťahov so súrodencami. Niektorí jedináčikovia uvádzajú, že v prípade dedičstva je pre nich lepšie byť sám, pretože sa nemusia s nikým hádať ani deliť. Iní však zdôrazňujú, že problémy s dedičstvom sa dajú predísť otvorením komunikácie a dohody s rodičmi ešte počas ich života.
V diskusii na túto tému sa objavili aj názory, že predstava rozdelenia majetku po smrti rodičov môže byť zdrojom konfliktov, a preto je niekedy lepšie, ak sa deti dohodnú vopred, alebo ak rodičia zámerne nechajú rozhodnutie na nich, aby sa vyhli hádkam počas svojho života.
Napriek rôznym názorom na dedičstvo, väčšina sa zhoduje, že kvalita rodinných vzťahov je oveľa dôležitejšia. „V našej rodine je všetko vopred vydiskutované a rozdelené,“ píše jedna respondentka. „Rodičia to s nami konzultovali a problém je vopred vyriešený.“ Iná zas uvádza: „V takom prípade aspoň pre pokoj rodičov - často starých ľudí, čo chcú mať kľud - je lepšie, keď sa deti bijú až po ich smrti. Ja by som sa na to nechcela pozerať ako sa hádajú, urážajú a neviem, čím všetkým sú ľudia schopní.“
Výchova ako kľúčový faktor
Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj dieťaťa, je výchova. Bez ohľadu na to, či má dieťa súrodenca alebo nie, kvalitná výchova založená na láske, podpore a rešpektovaní potrieb dieťaťa je kľúčová pre jeho zdravý vývoj. Rodičia by sa mali snažiť rozvíjať sociálne zručnosti svojich detí, učiť ich empatii a ohľaduplnosti k druhým.
Mária Vojtová, učiteľka v MŠ a psychologička, zdôrazňuje: „Nie som veľkou zástankyňou poznámok typu - no jasné, jedináčik. Na vývin vlastností a schopností dieťaťa vplýva príliš veľa rôznych premenných na to, aby sme na základe jednej z nich poskladali celú osobnosť dieťaťa. Ale určite sa stáva, že niektoré deti sa oveľa viac približujú prototypom vyplývajúcim z pozície v rodine.“
Problém s integráciou jedináčika môže nastať, ak je škôlka pre dieťa prvým stretnutím s rovesníkmi. Vtedy si môže ťažšie zvykať na stratu svojej výlučnej pozície, ktorú poznalo z rodiny. Preberá novú sociálnu rolu, ale potrebné zručnosti na jej zvládnutie ešte nemá. Škôlka je však práve takým tréningovým miestom, kde si deti môžu nacvičovať správanie v nových sociálnych situáciách - submisívnejší sa učia presadiť, vodcovia krotiť svoju dominanciu a jedináčik poznáva, ako sa deliť o pozornosť.
Aj keď sa v spoločnosti stále vedú diskusie o tom, či je lepšie byť jedináčikom alebo mať súrodenca, je zrejmé, že obe situácie majú svoje špecifické výhody a nevýhody. Kľúč k úspešnému a šťastnému vývoju dieťaťa leží predovšetkým v kvalite rodičovskej výchovy, lásky a pochopenia, bez ohľadu na veľkosť rodiny.