V súvislosti s pracovnými cestami vzniká zamestnancom nárok na rôzne druhy náhrad, pričom jednou z najčastejších je stravné, ľudovo nazývané aj diéty. Tieto náhrady slúžia ako kompenzácia výdavkov na stravovanie počas služobných ciest. Je dôležité poznamenať, že tieto náhrady sú zo zákona a zamestnávateľ ich zamestnancovi musí uhradiť. Dokonca aj v prípade, ak náhrada cestovného a diéty nie sú písomne dohodnuté v pracovnej zmluve, ale existuje ústna dohoda so zamestnávateľom, zamestnanec má na ne nárok.
Základné princípy nároku na stravné
Základným predpokladom pre vznik nároku na stravné je absolvovanie pracovnej cesty, ktorá je definovaná ako čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste až do skončenia tejto cesty.
Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Pre zahraničné pracovné cesty platia odlišné pravidlá - nárok na stravné vzniká už pri prekročení hraníc, bez ohľadu na dĺžku trvania cesty.
Čas strávený na pracovnej ceste mimo pracovného času zamestnanca sa považuje za čas trvania pracovnej cesty a patria mu za tento čas príslušné cestovné náhrady. V prípade, ak zamestnanec vykoná počas jedného kalendárneho dňa niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.
Pri výpočte stravného je dôležitá dĺžka trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Pre tuzemské pracovné cesty sa stravné poskytuje za každý kalendárny deň podľa dĺžky trvania pracovnej cesty. V roku 2026 platí, že pri pracovnej ceste trvajúcej od 5 do 12 hodín je nárok na stravné vo výške 9,30 €. V prípade, že cesta trvá od 12 do 18 hodín, zamestnanec má nárok na 13,80 €. Najvyššiu kompenzáciu získa zamestnanec pri pracovnej ceste trvajúcej viac ako 18 hodín, kedy mu prináleží 20,60 €.
Pokiaľ zamestnanec absolvuje viacero pracovných ciest v rámci jedného kalendárneho dňa, pričom každá trvá menej ako 5 hodín, ale celkový súčet ich trvania je 5 hodín a viac, zamestnancovi patrí stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest. Podobne to platí aj pre situácie, keď počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní vykoná zamestnanec viacero pracovných ciest.
Zahraničné pracovné cesty a špecifiká
Pri zahraničných pracovných cestách je situácia mierne odlišná. Zamestnanec má nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene bez ohľadu na dĺžku jej trvania. Pre výpočet stravného sa vychádza zo sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín. V prípade zahraničných ciest vo viacerých štátoch sa výška stravného určuje podľa krajiny, v ktorej zamestnanec strávil najviac hodín.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok v mene krajiny, do ktorej je zamestnanec vyslaný. Napríklad, pri ceste do Českej republiky je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok v českých korunách. Okrem hotovosti môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok aj inými spôsobmi, napríklad bankovým prevodom alebo kartou.
Pri prepočte nároku na stravné v zahraničnej mene sa zamestnávateľ riadi podľa § 36 ods. 6 zákona o cestovných náhradách. Ak zamestnanec požiada o vyúčtovanie stravného v eurách, pri prepočte z cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo NBS, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala.
Ležérne vysvetlené: Jedlo sveta
Krátenie stravného a bezplatné stravovanie
Zamestnávateľ má možnosť upraviť výšku stravného, ale najviac však o 5 % oproti štátom garantovanej výške.
Dôležitým aspektom je aj možnosť bezplatného stravovania počas pracovnej cesty. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, teda raňajky, obed aj večera, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Bezplatné stravovanie sa považuje za nepeňažné plnenie.
V prípade čiastočne zabezpečeného bezplatného stravovania (jeden alebo dva hlavné jedlá) sa nárokové stravné zamestnancovi kráti. Krátenie sa vypočítava z nominálnej hodnoty stravného pre časové pásmo nad 18 hodín:
- Raňajky: 25 % (7,21 € x 25 % = 1,80 €)
- Obed: 40 % (7,21 € x 40 % = 2,88 €)
- Večera: 35 % (7,21 € x 35 % = 2,52 €)
Je dôležité poznamenať, že vypočítaná nominálna miera krátenia sa nezaokrúhľuje. Zaokrúhľuje sa až výsledné stravné, a to na najbližší eurocent nahor. Toto zaokrúhľovanie sa vykonáva za každý kalendárny deň samostatne.
Určené stravné = nárok na stravné pre dané časové pásmo v rámci kalendárneho dňa - vypočítaná miera krátenia za bezplatne zabezpečené jedlo (bez zaokrúhlenia).
Ak si zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú iné podmienky poskytovania stravného, výpočet krátenia sa odvíja od najvyššej dohodnutej sumy stravného.
Stravné sa nekráti, ak zamestnanec nemohol bezplatné stravovanie využiť z vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorý odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania jedla). V takomto prípade má zamestnanec právo uviesť tieto dôvody vo vyúčtovaní pracovnej cesty.
Iné cestovné náhrady
Okrem stravného majú zamestnanci nárok aj na ďalšie cestovné náhrady:
- Náhrada preukázaných cestovných výdavkov: Sem patria napríklad náklady na dopravu (palivo, lístky na vlak či autobus).
- Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie: Zamestnanec predkladá hotelový účet alebo účet zo súkromného ubytovacieho zariadenia. Zákon nestanovuje žiadne limity na ubytovanie, zamestnávateľ si ich nemôže určiť vo svojom internom predpise, ale môže vymedziť spôsob ubytovania (napr. kategóriu hotela).
- Náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov: Môžu sem patriť napríklad poplatky za parkovanie, mýto, diaľničné známky, alebo aj cestovné poistenie.
V niektorých prípadoch môže zamestnávateľ pristúpiť aj k paušalizácii cestovných náhrad, kedy sa náhrady poskytujú vo forme paušálnej sumy. V takom prípade však musí zamestnávateľ disponovať kalkuláciou, na základe ktorej sa paušálna suma určila.
Náhrady za použitie vozidla
Pri použití súkromného vozidla zamestnanca na pracovnej ceste patrí zamestnancovi:
- Základná náhrada za každý aj začatý 1 km jazdy: V roku 2025 platí pre osobné cestné motorové vozidlá základná náhrada vo výške 0,248 € za kilometer. Pre jednostopové vozidlá je to 0,165 € za kilometer.
- Náhrada za spotrebované pohonné látky: Táto náhrada sa vypočítava na základe priemernej spotreby vozidla a aktuálnej ceny pohonných látok. Zamestnanec predkladá doklady o nákupe pohonných látok. Ak nie sú k dispozícii, cenu pohonných látok môže zamestnávateľ vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien.
Pri použití elektromobilu alebo plug-in hybridného vozidla sa náhrada za pohonné látky vypočítava na základe priemernej spotreby a ceny elektrickej energie. Cena elektrickej energie sa môže preukázať napríklad faktúrou za elektrinu v domácnosti, kde zamestnanec vozidlo nabíjal.
Vyúčtovanie pracovnej cesty
Vyúčtovanie pracovnej cesty by mal zamestnanec vykonať do 10 dní od skončenia pracovnej cesty. V rámci vyúčtovania predkladá všetky relevantné doklady a žiadosti o preplatenie nákladov. Zamestnávateľ je povinný preplatiť náhrady najneskôr do 10 dní od predloženia vyúčtovania, ak sa nedohodli inak.
Stravné a SZČO
Nárok na cestovné náhrady, vrátane stravného, majú aj fyzické osoby - podnikatelia (SZČO) a konatelia spoločností, ktorí dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. a absolvujú pracovné cesty mimo miesta pravidelného výkonu svojej činnosti. V tomto prípade ide o kompenzáciu výdavkov spojených s výkonom ich podnikania.
Intervalové hladovanie ako iný typ "diéty"
Je dôležité odlíšiť cestovné náhrady a stravné od pojmu "diéta" v kontexte chudnutia. Intervalové hladovanie, známe aj ako prerušované hladovanie, je skôr životný štýl založený na striedaní období pôstu a jedenia, než klasická diéta. Ponúka rôzne metódy, ako napríklad 16/8, 5:2, alebo 24-hodinový pôst, a môže priniesť zdravotné benefity ako zníženie hladiny inzulínu, podpora autofágie a potenciálna prevencia ochorení. Avšak, nie je vhodné pre každého, najmä pre tých, ktorí chcú pribrať na váhe alebo majú problémy s príjmom potravy.
Pre zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu sú cestovné náhrady a stravné zákonným nárokom, ktorý im kompenzuje zvýšené výdavky. Správne pochopenie pravidiel a legislatívy je kľúčové pre bezproblémové fungovanie v pracovnom prostredí.