V súčasnom svete, kde sa digitálna komunikácia stala neoddeliteľnou súčasťou našich životov, sa fenomén „meme“ rozšíril do mnohých oblastí, vrátane finančného sveta. „Meme akcie“ - akcie spoločností, ktoré sa stali virálnymi na internetových fórach a sociálnych médiách - vyvolávajú búrlivé diskusie. Hoci je investovanie občas rizikové, zaujíma sa oň čoraz viac ľudí. Ide totiž o jednoduchú cestu vytvorenia si väčšej sumy peňazí v priebehu niekoľkých rokov. Ak sa investovaniu vyhýbaš, pretože na to nemáš, mal by si vedieť, že dôležitá je práve doba investovania a nie suma. Investovať môžeš aj pár desiatok eur mesačne.
Dostupnosť investovania pre každého
Technologický pokrok a konkurenčný boj spôsobili, že tie najbežnejšie triedy aktív, akcie, zlato, dlhopisy si môžeš kúpiť už naozaj za pár desiatok eur. To potvrdzuje aj Tomáš Vranka z XTB, ktorý pre Startitup vysvetľuje, že to, že investovanie je len pre bohatých, platilo v minulosti a nie dnes. Niektoré online platformy ponúkajú aj možnosť nákupu alternatívnych aktív, napríklad časti veteránov, umenia či časť fľaše whiskey. Podľa Tomáša je však dôležité, že na rozdiel od minulosti sú bariéry vstupu na kapitálové trhy úplne minimálne. Ak teda rozmýšľaš nad investovaním, odporúča ti začať cvičným účtom. Zabúdať by si nemal ani na štúdium informácií o jednotlivých triedach aktív. Je totiž rozdiel medzi správaním zlata, dlhopisov a ďalších akcií. „Od toho by som sa odrazil podľa toho, o čo mi vlastne ide. Ak som mladý a chcem peniaze zhodnocovať, vybral by som akcie či ETF. Ak som starší, alebo chcem peniaze bezpečne ochrániť za cenu nižšieho výnosu, volil by som dlhopisy. Vždy ale platí, že treba chápať, do čoho sa púšťam,“ radí.
Frakčné akcie a ich význam
Počas svojej investičnej cesty sa pravdepodobne stretneš aj s pojmom frakčné akcie, ktoré Tomáš označuje za veľmi jednoduché. Hovorí, že v minulosti bolo možné nakupovať akcie vždy po jednotlivých kusoch, pričom si mal možnosť nakúpiť, 1, 2, 5, 10 alebo 1 000 kusov danej akcie. Väčší investori tak problém nemali, no tí menší sa s problémami stretnúť mohli, pretože každá akcia má svoju nominálnu hodnotu. „Ak som si chcel kúpiť napríklad akciu Coca-Coly, tak to až taký problém nebol, lebo 1 ks stojí okolo 62 USD. Ak som ale chcel napríklad akciu Nvidie, tak to už problém pre niekoho byť mohol, lebo 1 ks akcie stojí okolo 245 USD.
Nástrahy investovania a „meme stocks“
Aj investovanie so sebou prináša niekoľko nástrah, na ktoré by si mal ako začiatočník dávať pozor. V prvom rade by si nemal podľahnúť aktuálnym trendom a náladám. „Bolo to takto s meme stocks, marihuanovými akciami, kryptomenami, rôznymi divokými rastovými akciami a podobne. Veľakrát to dopadlo tak, že dané aktíva začali výrazne strácať hodnotu a keďže veľa ľudí skoro vôbec nechápalo, ako trh funguje, tak v panike tieto aktíva predávali vo veľkej strate,“ spomína konkrétne príklady. Ak sa teda pre niečo rozhodneš, mal by si vedieť, prečo si to kupuješ, čo od toho očakávaš, čo sa môže stať a ako sa dané aktívum správalo v minulosti. Takéto kroky je potrebné vopred premyslieť a nesprávať sa tak, ako sa správa dav.
Tomáš tiež upozorňuje na podvodné spoločnosti, ktorých je v súčasnosti mnoho. Podvody sa netýkajú iba kryptomien, ale aj bežných akcií. „Na investovanie si treba vybrať vždy renomovanú spoločnosť, ktorá je na trhu dlho a nehrozí pri nej, že o peniaze prídete kvôli nejakému podvodu.
Mýty o investovaní
Tomáša sme sa opýtali aj na mýty spojené s investovaním, ktoré ľudí zbytočne strašia. V prvom rade spomína to, že ľudia často označujú burzu za podvod, hoci väčšina z nich ani nevie, o čo ide a ako to celé funguje. „Na jednej strane sa ale vlastne ani nečudujem, na prelome tisícročí sme tu mali kopec podvodníkov zo strany nebankoviek, rôzne pyramídové schémy, kupónovú privatizáciu a mnohé z týchto veci nedopadli dobre.“ Podľa Tomáša si ľudia tieto podvody začali spájať s kapitálovým trhom ako celkom a mnohí to tak majú aj dnes. Mladšie generácie tento trend však menia a povedomie o investovaní na Slovensku výrazne rastie. Najväčší záujem je najmä o ETF.
Vysvetlenie ETF (vysvetľujúce video explain®)
Zložitá záležitosť alebo ilúzia?
Ľudia, ktorí sa o investovanie zaujímajú, no nejdú do toho, si myslia, že ide o veľmi zložitú záležitosť. Tiež si myslia, že to nezvládnu. „Ja tu, samozrejme, nebudem hovoriť, že je to naozaj pre každého. To, ako trhy fungujú, sa dá naozaj pochopiť za pár hodín a na to, aby človek napríklad pochopil princíp ETF, ktoré sú posledné roky veľmi obľúbené, naozaj tých pár hodín stačí.“ Poukazuje na to, že hoci sa to nezdá, aj pravidelné investovanie pár stoviek mesačne dokáže za pár rokov vygenerovať obrovskú sumu, ktorá je pre väčšinu ľudí v sumáre najväčšou alebo po bývaní druhou najväčšou investíciou v ich živote. „Ak by aj pochopenie trhov malo trvať niekoľko desiatok alebo stoviek hodín, tak sa to proste oplatí. Väčšina ľudí ide investovať na desiatky rokov a myslím, že ak to niekto myslí seriózne, mal by naozaj pár hodín/pár desiatok hodín tomuto celému venovať.“
Súvislosť s cenami potravín a obezitou
V kontexte diskusie o investovaní a vnímaní hodnôt sa vynára aj zaujímavá ekonomická otázka týkajúca sa cien potravín a vplyvu na zdravie. „Margarín, nad týmto blafom sme ohŕňali nos už za vojny,“ už dávnejšie si zaspomínal môj starý otec, keď zhliadol reklamu na tento produkt. Navzdory televíznej masáži o ľahkej rozstierateľnosti, zostáva verný tradičnému, údajne nezdravému a trochu nepraktickému maslu. Popekonómia: Chcete niečo výhodne predať? Tak potom nezaokrúhľujte cenu. Popekonómia: Keď šéf vie toho oveľa menej. „Keby ženské tušili, čo za svinstvá sa dávajú do parfémov, keby ľudia vedeli, čo všetko sa tlačí do tých margarínov, nikdy by to nekupovali,“ tieto slová som započul pre časom, ktoré vyslovila veľká „kapacita“ z chemického priemyslu.
Slová kapacity aj môjho deda mi prišli na um prednedávnom, keď som sa pozrel na čísla amerického štatistického úradu. Z nich vyplýva, že nezdravé potraviny v porovnaní s ostatnými produktmi v ekonomike od roku 1978 výrazne zlacneli - limonády o tretinu, pivo o 15 percent atď., zatiaľčo zdravé potraviny zdraželi. Zelenina je relatívne drahšia o 41 percent a ovocie až o 46 percent. Napríklad cena pomarančov sa od konca sedemdesiatych rokov zvýšila o 100 percent. Kým v roku 1978 Američania zaplatili za vrece pomarančov rovnako ako za veľkú fľašku limonády, dnes za to isté vrece zaplatia sumu, za ktorú sa kúpia až tri fľašky.
Epidémia obezity a ekonomické faktory
Pri takomto vývoji relatívnych cien sa nemožno diviť epidémii obezity, ktorá sa šíri nielen naprieč USA, ale aj ďalšími hospodárskymi vyspelými krajinami. Prekvapivé potom ani nie sú úvahy zákonodarcov o zavedení dane zo sladených nápojov. Všetci ekonómovia vedia, že cena každého tovaru a služby sa tvorí na základe vzájomného pôsobenia ponuky a dopytu. Ďalej sa však názorovo rozchádzajú. Jedna skupina, zástancovia Miltona Friedmana, verí v absolútnu autonómiu jednotlivca pri jeho spotrebiteľskej voľbe - ponuka sa automaticky prispôsobuje dopytu. Druhá skupina, zástancovia Johna Kennetha Galbraitha, verí, že sú to práve firmy, ktoré reklamnou masážou a ďalšími marketingovými trikmi dostávajú spotrebiteľa tam, kam potrebujú - dopyt sa prispôsobuje ponuke.
Efektívnejšia výroba a jej dôsledky
Slová kapacity z chemického odvetvia hovoria skôr pre druhú možnosť. Potom sa však dajú americké čísla vysvetliť tak, že firmy vyvíjajú čím ďalej efektívnejšie umelé prísady (svinstvá) a spôsoby výroby potravín. Efektívnosť spočíva v dosiahnutí lacnejšej výroby pri súčasnom udržaní zdania kvality (to býva pre istotu podporované reklamou). Takto zefektívňovať ide ľahšie produkciu limonád a margarínov než zeleniny a pomarančov. Avšak neklamala náhodou tá kapacita?
Nutričný pohľad na margaríny a maslo
Na tento článok reagovala aj nutričná špecialistka Margareta Iliopulosová: „Určite by som nechcela nejakým spôsobom znevažovať odbornosť kapacity, s ktorou ste sa na túto tému rozprávali. Z pohľadu nutričného odborníka ale vyzerá konzumácia margarínov vs. masla trochu inak. Ohľadom výroby by som rada upresnila, že margarín je rovnako prírodný ako maslo, len vstupnou surovinou nie je mlieko, resp. smotana ale rastlinný olej. Aj maslo sa naviac dnes už spracováva priemyselne, teda časy ručných maselníc sú už dávno preč.“
Rada by som taktiež zmienila, že kvôli živočíšnym tukom môže maslo obsahovať transmastné kyseliny, ktoré môžu pôsobiť negatívne na niektoré rizikové faktory civilizačných chorôb. O margarínoch sa často hovorí to isté, ale vďaka modernejším postupom (pri tvrdení, že margaríny sú rovnaké ako za vojny, majú výživoví špecialisti husiu kožu) to už dávno nie je pravda. Kvalitné margaríny obsahujú do 1 percenta transmastných kyselín, teda nutrične bezvýznamné množstvo. Pritom takéto tuky na našom trhu prevažujú. Preferencia kvalitných margarínov je preto s ohľadom na súčasný zdravotný stav našej populácie súčasťou doporučení odborných spoločenstiev.
Čo ľudia ľutujú po tridsiatke: Investícia do seba?
Lukáš Kovanda je ekonomický konzultant a autor populárnej a odbornej literatúry. V súčasnosti pôsobí ako hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen. Každý robí chyby. Niektoré sú do očí bijúce, iné sa ako chyba ukážu až v momente, keď prídu negatívne následky. A tie? Tie na seba nechajú čakať poriadne dlho, občas až do tridsiatky. S naším šikovným ilustrátorom sme si pre teba pripravili článok o veciach, ktoré mnohí po tridsiatke ľutujú. Ak sa v tejto životnej etape už nachádzaš, smola, no ak ťa ešte len čaká, zbystri pozornosť. Zanedbávať tieto veci sa vôbec nevypláca, a keď tak urobíš, po tridsiatke začneš ľutovať, že…
…si sa nevybláznilMožno si mal dlhodobý vzťah, možno si behal po brigádach, aby si si našetril na školné v zahraničí. Tak či onak, nasávať prvú polovicu víkendu a druhú vyspávať opicu bolo na samom chvoste tvojich priorít. Na jednej strane si rád, že si svoj čas trávil zmysluplne… na tej druhej ťa to trochu škrie. „Pamätáš, ako sme vtedy utekali pred tým vyhadzovačom?“ spomínajú kamoši pri pive na staré dobré časy a ty nemáš čím prispieť do debaty. Teraz si to už nemáš ako vynahradiť. O šiestej sa dotrepeš z roboty, hodíš do seba večeru a spávaš so sliepkami. Nuž, možno v ďalšom živote.
…si kašľal na jazykyAngličtina, nemčina, francúzština či ruština, nejaký jazyk sa do vás v tej škole určite snažili vtesnať. Lenže ty si na to kašľal. „Veď existujú prekladače,“ smial si sa, keď z teba učiteľka nevedela vydolovať súvislú vetu v angličtine, a reálne si si myslel, že ti cudzie jazyky v budúcnosti budú len do počtu. Bože, ako si sa mýlil. Teraz ideš do zahraničia a hanbíš sa ako pes. Jedlo si objednáš rukami-nohami, na hoteli si vystačíš aj s tupým úsmevom, ale keby ti letecká spoločnosť stratila batožinu, si v prdeli ako minuloročný sneh. S malou dušičkou teda prezeráš ponuky jazykových škôl a ide ťa rozdrapiť, že si sa tomu nevenoval, kým to bolo zadarmo.
…si sa nestaral o svoje teloNa strednej si to riešiť nemusel, vybavil to metabolizmus. Mohol si zožrať aj vola, niekde medzi obháňaním báb a vyvádzaním s kamošmi si to skrátka vybehal. No potom prišla robota, sedavý životný štýl a ani si sa nenazdal, zrazu ti boli malé všetky nohavice. Po tridsiatke túto nemilú skutočnosť už viac ignorovať nemôžeš. BMI kolíše na hranici obezity, z každého jedla ťa páli záha a nové diagnózy odhaľuješ prakticky obdeň. Žiadne „od pondelka“ - buď začneš teraz, alebo ťa to vyjde draho.