Pojem "tučný" sa dnes skloňuje v mnohých kontextoch, od módnych trendov až po vážne zdravotné problémy. Často sa na začiatku, najmä z diaľky, javí ako módny výstrelok pubertiakov, z ktorého vyrastú, alebo ako niečo, čo rodičia dokážu zo svojho potomka "vytĺcť". Realita je však oveľa zložitejšia. Byť tučný neznamená len mať vyššie číslo na váhe; je to komplexný stav, ktorý môže byť spojený s vážnymi zdravotnými rizikami, ale aj s poruchami vnímania vlastného tela, ktoré sa radia medzi závažné duševné ochorenia.
Poruchy príjmu potravy: Choroba duše s genetickým základom
Poruchy príjmu potravy, ako sú mentálna anorexia alebo bulímia, sú vážne a často smrteľné ochorenia, voči ktorým sú jedni aj druhí bezmocní. PhDr. Ing. Jana Sladká, riaditeľka občianskeho združenia Anabell, a psychologička Mgr. Adamčíková poukazujú na to, že tieto poruchy sa stále často považujú za ochorenie duše, ktoré vyvolávajú vonkajšie okolnosti, najmä v detstve a počas dospievania. Avšak, súčasné výskumy naznačujú, že s predispozíciou na ne sa môžeme aj narodiť.
Medzinárodný výskum, na ktorom sa podieľalo aj pražské Centrum pre poruchy príjmu potravy, potvrdil presné umiestnenie génu na dvanástom chromozóme, ktorý má podiel na zvýšenom riziku rozvoja anorexie. Tento gén bol v minulosti spájaný aj so syndrómom diabetu 1. typu. Je však dôležité zdôrazniť, že gén sám osebe ochorenie nespúšťa. Zrejme vzniká spolupôsobením rizikových genetických faktorov a rizikového prostredia.
Poruchy príjmu potravy sú ochorenia, na ktorých rozvoji sa vždy podieľa viacero faktorov. Patria sem držanie diét, posmeškov týkajúcich sa vzhľadu, osobnostné črty, stravovacie vzorce v rodine, záťažové udalosti, ale aj vplyv sociálnych sietí a médií.
Narušené vnímanie tela a závislosť od kontroly
To, čo každý z nás chce, je mať zo seba dobrý pocit, cítiť sa sebavedomo a hodnotne, aby nás tak vnímali aj druhí ľudia. Chceme mať pocit, že sme to zvládli, mať pocit kontroly a byť šťastný. V tomto kontexte je pochopiteľné, že jedinci s poruchami príjmu potravy sa snažia o kontrolu nad svojím telom a jedlom.
Ovplyvňujú sociálne médiá negatívne duševné zdravie tínedžerov?
Pre mentálnu anorexiu je typické narušené vnímanie vlastného tela. Človek s týmto ochorením, hoci dostáva od druhých informácie o tom, ako vyzerá, sám seba tak nevníma. Bez ohľadu na telesnú hmotnosť sa vidí ako tučný. Podobne ako pri iných duševných poruchách, aj tu sa ľudia pýtajú, prečo postihnutý nevníma realitu tak ako ostatní. Je to prejav choroby. Ak má niekto chorý žlčník, považuje sa za normálne, že nemôže jesť určité jedlá alebo mu niečo nerobí dobre. Pri mentálnej anorexii je však vnímanie vlastného tela extrémne skreslené.
Paradoxne, aj v situácii, keď si postihnutí uvedomujú, že ich stav je život ohrozujúci a snažia sa pribrať, mnohí sa nepochopiteľne tešia, keď znova schudnú. V skutočnosti v tom však žiadna kauzalita nie je. To, že človek s mentálnou anorexiou chce napriek život ohrozujúcej podváhe žiť, neznamená, že prestane byť závislý od manipulácie s jedlom alebo že po nej prestane túžiť. Pri manipulácii s jedlom dochádza v mozgu k podobným biochemickým a štrukturálnym zmenám ako pri závislosti od drog, čo vedie k vytvoreniu závislosti.
Veta "vyzeráš dobre" môže byť pre človeka s poruchou príjmu potravy veľmi citlivá. Ak je vyslovená v čase hlbokej choroby alebo na hranici vyliečenia, môže byť vnímaná pozitívne. Ak však zaznie v zmysle "vyzeráš dobre, konečne nie si taká vychudnutá, pristane ti, keď si teraz pribrala", pre krehkú psychiku liečeného anorektika je to ako blikanie výstražného znamenia. Človek s mentálnou anorexiou na každú zmienku o jeho vzhľade reaguje rovnako. Jeho záver je jasný a nevyvrátiteľný: "Je tučný." Ide o chorobné a ovládajúce presvedčenie, ktoré môže mať až hĺbku bludu.
Obezita: Viac než len estetický problém
Pojem "tučný" primárne označuje niekoho alebo niečo, čo má nadmerné množstvo tuku. V medicíne a výžive sa používa na opísanie stavu obezity, zatiaľ čo v kulinárstve sa vzťahuje na jedlá s vysokým obsahom tuku. Slovo "tučný" je odvodené od slova "tuk", ktoré má praslovanský pôvod.
Obezita, nazývaná aj adipozita, je nadmerné ukladanie energetických zásob v podobe tuku z rôznych príčin. Dochádza k nej, ak je príjem energie väčší ako výdaj. Príčinou je najčastejšie kombinácia väčšieho energetického príjmu, nedostatku pohybu, dedičných vplyvov, psychických vplyvov a spôsobu výživy v detstve. Zriedkavo ju spôsobuje iné ochorenie, napríklad endokrinologické alebo psychické choroby.
Pre belošskú európsku populáciu je podľa kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) obezita definovaná indexom telesnej hmotnosti (BMI) vyšším ako 30. Pre ázijskú a pacifickú populáciu je obezita definovaná BMI vyšším ako 25, niekedy ako 27.
Obezita môže byť androidného typu, nazývaný aj mužský alebo centrálny typ, s rozložením tuku v oblasti trupu a brucha. Tento typ sa považuje za zdravotne rizikovejší, pretože dochádza k zmnoženiu viscerálneho tuku v dutine brušnej, ktorý je vysoko metabolicky aktívny. Druhý typ je gynoidný, nazývaný aj ženský typ, s hromadením tuku v oblasti bokov, ktorý je menej škodlivý.
Vplyv stravy a genetiky na obezitu
Základnou príčinou obezity je energetický príjem prevyšujúci výdaj, čo vedie k nahromadeniu tukového tkaniva. Tukové tkanivo okrem úlohy zásobárne energie, tepelnej izolácie a mechanickej ochrany organizmu plní aj úlohu sekrécie hormónov a cytokínov. Pri obezite sú adipocyty preplnené tukom, nie sú schopné absorbovať nárazové dávky lipidov v krvi a produkujú látky, ktoré majú významný podiel na vzniku aterosklerózy a diabetes mellitus 2. typu.
Na vzniku obezity sa nepochybne podieľajú genetické faktory. Fyziologicky je človek nastavený na prekonávanie nedostatku potravy, nie na boj s jej prebytkom. Nevhodný spôsob stravovania, nevhodné množstvo a zloženie stravy (prebytok glycidov a tukov), jednoduchý prístup k potrave, ale aj psychické faktory (lenivosť, kompenzácia nudy, stresu, depresie) a hormonálne odchýlky môžu prispieť k rozvoju obezity.
Napriek tomu, existujú aj príklady, kedy ľudia s vysokým výskytom obezity netrpia pridruženými zdravotnými problémami. Výskum v oblasti zdravia Eskimákov žijúcich v delte Yukonu na Aljaške ukázal, že až 70% z nich trpí obezitou, avšak bez bežných zdravotných komplikácií spojených s nadmernou hmotnosťou. Ich jedálny lístok obsahuje veľké množstvo mastných rýb, čo naznačuje, že vysoký obsah omega-3 mastných kyselín ich chráni pred škodlivými účinkami obezity. Pri rybách platí, že čím tučnejšia, tým lepšia a tým vyšší obsah omega-3.
Veda a spoločnosť: Pohľad na obezitu a "tučnotu"
Pohľad spoločnosti na obezitu sa neustále vyvíja. Prešli sme od tolerancie cez otvorenú náruč až k istému druhu "zbožného uctievania". V posledných rokoch sa objavujú iniciatívy ako "body positivity" a "body acceptance", ktoré nabádajú k pozitívnemu prístupu k vlastnému telu. Festivaly tučnoty, ako napríklad FatCon, oslavujú obezitu, pričom sa niekedy spájajú s hnutiami za oslobodenie tučných ľudí.
Niektoré teórie dokonca spájajú obezitu s históriou, napríklad s nadvládou bieleho muža alebo transatlantickým obchodom s otrokmi. V tomto kontexte sa zmienka o cvičení môže označovať ako "trigger warning" (varovný signál), pretože samotný koncept fyzického pohybu môže niektorých účastníkov traumatizovať.
V Spojených štátoch je obezita hlavnou príčinou úmrtí, napriek tomu jej normalizácia postupuje, čiastočne aj vďaka kampaniam ako "body positivity", z ktorej sa stala "Fat Pride". Okrem tradičných nárokov, ako je zaberanie dvoch sedadiel v lietadle alebo sťažnosti na predsudky v práci, sa obezita presúva aj do lekárskej ambulancie. Lekári, ktorí nechcú predpísať určitý liek či zákrok, kým pacient neschudne, sú podľa fat aktivistov obviňovaní z diskriminácie. Argumentuje sa, že schudnúť sa aj tak podarí málokomu a že za to môže genetika. Niektorí lekári dokonca tvrdia, že je "úplne v poriadku byť tučný, je to rovnako zdravé ako byť chudý".
Je zaujímavé, že propagáciu obezity ako pozitívneho stavu vykonávajú predovšetkým ženy. Reč o oslobodzujúcej obezite u mužov sa taktne vynecháva. Podobne aj v obchode, zatiaľ čo v dámskych oddeleniach módnych reťazcov pribúdajú figuríny a oblečenie na plus size modelkách, u mužov sa situácia výrazne nemená.
Liečba a prevencia obezity
Obezita je jedným z najrozšírenejších ochorení v civilizovanom svete a jej výskyt rýchlo stúpa. Podľa odborníkov je obezita semenišťom najrôznejších chorôb - od cukrovky, cez srdcovo-cievne ochorenia až po rôzne kožné problémy.
Základom liečby obezity je stanovenie výšky a telesnej hmotnosti pacienta na výpočet indexu telesnej hmotnosti (BMI). Okrem BMI je dôležité zisťovať aj obvod pása, pomer pás/boky a ďalšie parametre, napríklad množstvo podkožného tuku. Riziko pridružených ochorení určí kompletné vyšetrenie pacienta.
Liečba obezity zahajuje diétou so zníženým obsahom energie, zvýšením pohybovej aktivity a intervenciou k zmene životného štýlu. Diéta by mala byť založená na navodení negatívnej energetickej bilancie, s pravidelnosťou v jedle, znížením obsahu tukov a dostatkom vlákniny, vitamínov a minerálov. Energetický príjem by mal byť okolo 6 000 kJ (asi 1 500 kcal) denne.
Zvýšenie fyzickej aktivity má priaznivý vplyv nielen na zníženie telesnej hmotnosti, ale aj na zlepšenie celkového zdravotného stavu. Aj obézni, ale fyzicky aktívni ľudia ("fit-fat") môžu mať lepšiu zdravotnú prognózu ako štíhli necvičiaci. Pohybová aktivita by mala trvať minimálne 45 minút, trikrát týždenne.
Farmakoterapia môže uľahčiť chudnutie, ale často má nežiaduce účinky a pacienti ju časom prestávajú užívať. Chirurgická liečba je poslednou možnosťou v liečbe obezity a spočíva v zmenšení objemu žalúdka alebo skratových operáciách.
Zhrnutie: Komplexný pohľad na "tučnosť"
Byť tučný teda neznamená len jednoznačné zdravotné riziko, ani len psychickú poruchu. Je to komplexný stav ovplyvnený génmi, životným štýlom, prostredím a v neposlednom rade aj vnímaním seba samého a spoločnosti. Pochopenie všetkých týchto aspektov je kľúčové pre adekvátny prístup k ľuďom, ktorí sa s týmito výzvami stretávajú.