Čo Znamená Byť Kresťanom: Od Historického Zásahu po Osobný Vzťah

Na celom svete je veľa ľudí, ktorí o sebe hrdo hovoria, že sú kresťania, ale často svojím správaním ubližujú druhým. Niektorí sú sebeckí, nečestní alebo neláskaví. Iní sú možno neverní svojmu partnerovi. Je ľahké o sebe povedať, že som kresťan. No iba slová nestačia. Zahŕňa to oveľa viac.

Príslušnosť k cirkvi je možné prenášať z generácie na generáciu, je možné odovzdávať ju ako dedičstvo. Za odovzdávanie tradície treba byť vďačný, ale tradícia z nás neurobí kresťanov. Status „byť kresťanom“ nie je možné zdediť ako napríklad farbu očí alebo materské znamienko. Kdesi som čítal peknú vetu: „Boh má vždy len deti - nikdy vnúčatá.“ A Božím dieťaťom sa človek stáva tým, že sa „znovu narodí“.

Pojem „byť kresťanom“ prežíva na Západe určitú infláciu. Určite viete, že počas inflácie peniaze strácajú svoju hodnotu. Bankovky sú síce ešte v obehu, ale človek si za ne môže kúpiť vždy menej a menej. Hovorí sa o kresťanskej výchove, kresťanskom myslení alebo o kresťanských hodnotách. Len keď sa človek opýta, čo to vlastne presnejšie znamená, dostane spravidla veľmi obšírnu a nejasnú odpoveď. Padajú výrazy ako „solidarita“, „láska k blížnemu a spolupatričnosť“ - akoby práve toto bolo špecifikom kresťanstva. Najčastejšie mnohí očakávajú humanitu. Kto by vlastne mal niečo proti spolupatričnosti? S pojmom „byť kresťanom“ sme dopadli tak ako s ojazdenými pneumatikami: stratili na hodnote - opotrebovali sa.

Pôvod a Premena Identifikácie: Od Nadávky k Povolaniu

Výraz kresťan sa prvýkrát v Biblii objavuje v Skutkoch apoštolov, konkrétne v 11. kapitole v súvislosti so založením cirkevného spoločenstva v Antiochii. Práve v tomto meste učeníkov „po prvý raz nazvali kresťanmi". (Sk 11,26) Kresťanmi sú podľa Biblie učeníci Ježiša Krista. (Skutky 11:26)

Pôvod termínu „kresťan“ sa vzťahuje na mesto Antiochia v 1. storočí nášho letopočtu (pozri: Skutky apoštolov 11:26). Je možné, že na začiatku bol termín „kresťan“ používaný ako urážka. Slovo doslovne znamená „malý Kristus.“ Avšak, v priebehu storočí veriaci v Krista prijali pojem „kresťan“, v ktorom nachádzajú svoju identitu ako nasledovníci Ježiša Krista. Websterov slovník definuje kresťana ako „osobu vyznávajúcu vieru v učení Ježiša Krista.”

V minulosti to však bolo inak. Byť kresťanom v prvotnej cirkvi - to človeka niečo stálo. Priznať sa k Ježišovi, tomu Ukrižovanému a Zmŕtvychvstalému, človeka neraz stálo samotný život. Raná Cirkev vedela osloviť antický svet a jej členská základňa sa pomerne rýchlo rozširovala. Kresťania prišli s niečím, čo vtedajší ľudia nepoznali. Kresťanstvo nebolo náboženstvo v zmysle dodržiavania rituálov a uzmierovania vrtošivých bohov. Bolo a je o niečom inom, o niečom autentickom, o niečom, čo má skutočne šťavu.

V raných časoch cirkvi kresťania vzbudzovali verejné pohoršenie alebo ich verejne odsudzovali. Pripisovala sa im nadávka christanoi. Nie preto, že sa angažovali za humánnejší svet, to vlastne nikoho nevyrušovalo. Pohoršujúco pôsobilo ich vyznanie, ktoré v krátkej forme znelo: Jesus Kyrios. V preklade: Ježiš je Pán. Kto sa priznal k Ježišovi, bol vystavený nebezpečenstvu. Kto ho nazval Pánom, ten musel počítať s masívnym tlakom. V prostredí starého Ríma, kde si cisári udeľovali tituly Božský alebo Pán, sa takéto vyznania trestali smrťou. Všetci poddaní rímskeho impéria museli pred sochami cisárov padnúť na kolená. Kresťania to však odmietali robiť. Boli označovaní za „ateistov“, keďže neuctievali panteón rímskych bohov. A pretože pre kresťanov bol bezkonkurenčne dôležitejší ich Pán, hádzali ich do rímskych arén ako potravu levom alebo sa museli skrývať v katakombách.

To je niečo, čo si na našom znudenom „kresťanskom Západe“ už vôbec nevieme predstaviť: že byť kresťanom bolo v minulosti nebezpečné, pretože za vieru sa kládol aj život. Slovo kresťan pôsobilo ako rozbuška. Kedysi bolo „značkou“. Oproti tomu sa dnes z výbušného slova kresťan stala vyhorená nábojnica. Kresťanom sa môže nazývať každý, kto chce - aj keď už nikto nevie, čo to vlastne znamená.

Esencia Kresťanstva: Osobný Vzťah a Poslušnosť Slovu

Kresťanom sa človek nestáva len "papierovo" alebo automaticky krstom. Aj keď mnohí z pokrstených v útlom detstve sa stali iba pokrstení pohania, proces, ako sa stať kresťanom, Biblia chápe ako hlboký zárez do života človeka.

Sám Ježiš povedal: „Ak zostanete verní môjmu slovu, ste naozaj moji učeníci.“ (Ján 8:31) Samozrejme, nikto nedokáže poslúchať Ježiša dokonale. Ale kresťan sa snaží riadiť tým, čo Ježiš učil, a žiť podľa toho každý deň.

Kresťanstvo nie je len o rituáloch, chodení do kostola alebo vykonávaní určitých vecí a zdržiavaní sa iných. Stať sa kresťanom je o osobnom vzťahu s Ježišom Kristom. Pre mnohých je to viera v Ježiša Krista, rozhovory s Bohom, upokojenie v ťažkých chvíľach a radosť v tých ľahších okamihoch. Je to viera vo vlastnú schopnosť zvládnuť to, čo je človeku naložené.

Čo Ježiš Učil a Robil

Stredobodom kresťanstva je vzťah s Kristom, ktorý je pre jeho učeníka „cestou, pravdou a životom.“ (Jn 14,6) Kresťan je stúpencom Cesty (Sk 9,2) a nasledovníkom Krista. A nielen jeho nasledovníkom - pre kresťana sa Kristus nestáva len akýmsi vzdialeným vzorom alebo ideálom.

1. Láska k Blížnemu ako Nové Prikázanie:

• Čo Ježiš povedal: „Dávam vám nové prikázanie: Milujte jeden druhého. Tak ako som ja miloval vás, aj vy milujte jeden druhého.“
• Čo Ježiš robil: Ježiš prejavoval nesebeckú lásku všetkým, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzali alebo aké mali postavenie. Uzdravoval chorých, sýtil hladných a dokonca dal za druhých svoj život.
• Čo robia kresťania: Kresťania majú druhých radi a dávajú to najavo tak, že sú štedrí, nestranní a ochotní odpúšťať. Pomáhajú tým, ktorí sú v núdzi, a sú ochotní pre to aj niečo obetovať.

2. Integrita a Pravdivosť:

• Čo Ježiš povedal: „Ja som…“ (V kontexte viacerých výrokov o pravde a svetle).
• Čo Ježiš robil: Ježiš nikdy neklamal a vždy sa správal čestne. Druhými nemanipuloval ani ich nezavádzal. Bol známy tým, že hovoril pravdu, aj keď sa to druhým nepáčilo.
• Čo robia kresťania: Kresťania neklamú. Poctivo platia dane, nekradnú a usilovne pracujú počas celej svojej pracovnej doby. (Rimanom 13:5-7; Efezanom 4:28) Nezavádzajú druhých pre vlastný prospech, nepodvádzajú na skúškach ani neuvádzajú nepravdivé informácie v životopise či iných dokumentoch.

3. Pokora a Miernosť:

• Čo Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí ťažko pracujete a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, pretože som mierny a pokorný, a opäť nadobudnete silu.“
• Čo Ježiš robil: Ježiš bol prístupný a mierny. Mal rád deti, utešoval skľúčených a ku všetkým bol úctivý.
• Čo robia kresťania: Kresťania sa s druhými rozprávajú láskavo, nie sú drzí ani hrubí. (Efezanom 4:29, 31, 32) Zaujímajú sa o druhých a hľadajú príležitosti, ako im pomôcť.

4. Vernosť v Manželstve:

• Čo Ježiš robil: Aj keď sa Ježiš nikdy neoženil, povzbudzoval tých, čo sú v manželstve, aby si boli verní. (Matúš 19:9) Varoval pred akýmkoľvek konaním, ktoré by mohlo manželstvo rozbiť.
• Čo robia kresťania: Kresťania nerobia nič, čím by manželstvo zneuctili. (Hebrejom 13:4) K svojmu manželskému partnerovi sa správajú s láskou a úctou.

Radikálna Zmena: Obrat v Myslení a Konaní

Radikálna zmena, ktorú Biblia opisuje ako „stať sa kresťanom“, je prirovnávaná k novému narodeniu. „Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie“ (J 3,3). Tento proces znamená obrat v myslení a konaní, odklonenie sa od doterajšej cesty a nasmerovanie na cestu Božieho zasľúbenia a vedenia.

Život bez Ježiša sa končí a začína sa život s ním. „Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli a hľa, nastali nové“ (2K 5,17).

Pokánie a Viera v Evanjelium

Keď Ježiš kázal o prichádzajúcom Božom kráľovstve, hneď k tomu dodal: „Čiňte pokánie a verte v evanjelium“ (Mk 1,15). Byť kresťanom znamená byť pokorným, byť pravdivým sám pred sebou. To neznamená, že nekresťan má nutne problémy s pokorou. Autentický kresťan si však osobitne uvedomuje svoju ohraničenosť, svoju slabosť a to, že si sám nevystačí a že sám seba nevykúpi. Tam, kde niet Boha nastupujú samovykupiteľské systémy a ideológie. Človek nemôže byť sám sebe spasiteľom.

Kresťan si nechá všetko darovať. Bezvýhradne dôveruje svojmu Stvoriteľovi a nezabúda mu všetko odovzdať, každú časť života. Nič si nenecháva pre seba. Uvedomuje si, že je ako dieťa, ktoré sa spontánne nechá milovať svojim Otcom.

Spasenie ako Nezaslúžený Dar a Osobná Aplikácia

Kresťan skrze vieru v Krista milosťou získava spasenie (rozumej zachránenie od večného oddelenia od Boha) ako Boží dar, ktorý si nemôže zaslúžiť žiadnymi skutkami ani morálnym životom. (Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil: Biblia, Efezským 2,8-9.)

Výkupná Cena a Dôvera v Krista

Ježiš Kristus vyhlásil, že: „ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10:45). Slovo výkupné znamená platba, ktorá musí byť vykonaná výmenou za prepustenie určitej osoby. Ježiš zaplatil naše výkupné, aby nás vyslobodil z otroctva hriechu a jeho následkov, z fyzickej smrti, po ktorej nasleduje večné odlúčenie od Boha.

Ježiš zaplatil toto výkupné smrťou na kríži, aby tak zaplatil za naše hriechy (1. Korintským 15:3, 2. Korintským 5:21). Keďže Ježiš bol Boh v ľudskej podobe, Jeho smrť mala nekonečnú hodnotu, dostatočnú na zaplatenie za hriechy celého sveta (1. Ján 2:2).

Stať sa kresťanom nie je len o pochopení týchto faktov, ale o osobnom prijatí. Jediné, čo musíš urobiť, je prijať Ježiša za svojho Spasiteľa, plne prijať Jeho smrť ako postačujúcu obeť za svoje hriechy (Ján 3:16) a úplne Mu dôverovať ako svojmu Spasiteľovi (Ján 14:6; Skutky 4:12).

Kresťanom je človek, ktorý pozná Ježiša ako Krista, Syna živého Boha. Ktorý Ho pozná ako Boha, ktorý sa zjavil v tele a ktorý nás miloval tak veľmi, že zomrel za naše vykúpenie.

Abrahám ako Vzor Osobitnej Viery

Pre pochopenie, čo znamená byť ozajstným kresťanom, apoštol Pavol poukazuje na Abraháma v Liste Rimanom. Kresťan osobne aplikuje lekcie Abrahámovej viery tak, že sa mu vierou pripočíta Kristovo ospravedlnenie.

A. Naša viera musí byť osobná: Pre naše poučenie je to napísané v knihe Genesis. Dôležité je, aby veriaci nehovorili len "náš Boh", ale aj "môj Boh"! Biblia bola napísaná preto, aby sme jej rozumeli a používali ju ako kompas svojho života.

B. Naša viera musí byť pevná: Pavol hovorí o Bohu, ktorý ospravedlňuje tých, ktorí veria v Pána Ježiša. Pre kresťana je dôležité dodržiavať rovnováhu Trojjedinosti, ako je to zdôraznené v Písme - všetko začína u Boha a Bohom končí.

C. Naša viera musí obsahovať biblické pravdy: Kresťan nemôže dôverovať sám sebe, svojmu úsudku, ani zdravému sebavedomiu. Musí veriť tomu, čo Písmo učí o všadeprítomnosti ľudského hriechu, o Bohu, ktorý je svätý, spravodlivý a milujúci, a v Ježišovo plné božstvo a plné človečenstvo.

D. Naša viera musí klásť dôraz na Kristovu spravodlivosť: V učení o ospravedlnení ide o to, že nás Boh vyhlásil za spravodlivých na základe toho, že Ježiš vzal na seba naše hriechy a vyniesol ich na kríž, kde nám bola pripočítaná Jeho spravodlivosť. Kresťan verí bez výhrad tomu, že Ježiš bol vydaný na smrť za naše hriechy a prestúpenia.

Život pod Nadvládou Kristovej Lásky a Dôsledky

Byť kresťanom znamená byť pohltený Kristovou láskou. „Láska Kristova spája nás, ktorí takto súdime: jeden umrel za všetkých, teda všetci umreli a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych.“

Kresťanstvo nie je len o tom, že verím nejakým predstavám o Kristovej láske. Táto túžba po Kristovi pochádza z pohľadu na Kristovu smrť: „Keď zomrel On, zomrel som aj ja.“ Kresťan žije každý deň z daru, ktorou je Božia milosť.

Kresťan ako Dar pre Svet

Kresťana charakterizuje štedrosť v dávaní. Všade kde sa nachádza má byť pre druhých darom. Je svetlom vo tmách, pretože čerpá posilu od pravého Svetla.

Avšak, kresťania môžu skĺznuť na cesty, ktoré nie sú v súlade s autentickým, radostným evanjeliom:

1. Rigorizmus: Kresťanstvo chápané ako súbor nariadení a prikázaní. Chýba mu skutočný vzťah s Bohom a zabúda na to, že Boh predchádza človeka v každom jeho konaní.
2. Vlažné kresťanstvo: Akési neurčité, tekuté kresťanstvo, ktoré nepozná kríž ani obetu. Život bez kríža je ilúzia, prelud. Prijatý a objatý kríž je zdrojom milostí. Autentický život je predovšetkým životom obety.

Kresťan dúfa v Krista, v posmrtný život v Nebeskom kráľovstve v spoločenstve Boha Otca, Ježiša Krista, Ducha svätého, ostatných kresťanov a Božích anjelov. Svätou knihou kresťanov je Biblia, živé Božie Slovo, skrze ktoré môžu ľudia spoznávať Boha, Jeho charakter, sami seba a Boží zámer s nimi.

Hľadanie Boha a Praktické Prejavy

Kresťan verí, že tu je osobný Boh, ktorý sa zjavuje človeku v celom stvorenstve, v Biblii, v jeho živote. Verí, že s Ním možno komunikovať. Najvýraznejšie sa Boh prejavil v osobe Ježiša Krista, ktorý je nielen obyčajným človekom, ale skutočne živým Bohom, Emanuelom, Bohom s nami.

Cesta kresťana je často kolísanie medzi vierou a nevierou, medzi čnosťou a neresťou, medzi víťazstvom a pádom. Hoci mnohí majú dojem, že sú v kresťanstve akoby doma kvôli kultúrnemu dedičstvu, toto prostredie samo osebe nekonvertuje. Ježišova cesta si vyžaduje osobnú odpoveď.

Každý človek má odlišnú cestu k Bohu. Priľnutie k Bohu alebo konverzia možno v ľudskej rovine prirovnať k zaľúbeniu sa. Najprv prichádza očarenie, fascinácia Bohom, potom môžu prísť viaceré dilemy a človek sa snaží svoju vieru racionálne uchopiť.

Viera bez zmeny života je len barličkou. Kresťan identifikuje svoj život s Ježišom, krok za krokom, a snaží sa čo najviac prepodobniť v Ježiša.

Kresťan nielen prijíma, ale aj dáva. V kontexte viery v Krista, ktorý dal život ako výkupné, sa kresťan stáva nástrojom Božej lásky. Vyprosme si milosť, aby sa aj naše rodiny stali účastné milostí Nazaretskej rodiny, kde vládla skutočná láska a harmónia, kde bol vždy Boh na tom prvom mieste. Nech nám túto milosť vyprosí Preblahoslavená Mária s jej ženíchom, svätým Jozefom.

Kresťan je človek, ktorý verí, že Boh Otec vydal svojho Syna, aby niesol jeho hriechy, svojím životom za ne zaplatil, zomrel a bol vzkriesený z mŕtvych, aby bolo potvrdené jeho ospravedlnenie. Toto je nosný pilier viery. Vierohodnosť Kristovho vzkriesenia videlo a dosvedčilo veľa vierohodných svedkov. Ježišovo vzkriesenie je pre nás najväčším dôkazom, že Boh má moc nad všetkým stvorením.

tags: #co #znamena #byt #krestanom