Chudoba je komplexný sociálny fenomén, ktorý sprevádza ľudstvo po celú jeho históriu. V súčasnosti, v globalizovanom svete, nadobúda nové dimenzie a stáva sa jednou z najpálčivejších výziev, ktorej čelia jednotlivé spoločnosti, vrátane tej slovenskej. Cieľom tohto článku je preskúmať, čo presne znamená byť chudobný, poukázať na rôzne definície a prístupy k jej pochopeniu, analyzovať jej prejavy a dôsledky na Slovensku a načrtnúť možnosti jej zmiernenia.
Historické a filozofické pohľady na chudobu
Ľudské dejiny by sme s troškou nadsádzky mohli nazvať aj „históriou chudoby.“ V celých dejinách chudoba ako sociálny jav sprevádzala jedincov, alebo aj celé veľké sociálne skupiny. Vnímanie chudoby sa, prirodzene, v tomto procese postupne menilo. Od chápania chudoby sv. Tomáša Akvinského, ako stavu daného Bohom, ktorý je na svete preto, aby bohatí mali príležitosť konať skutky milosrdenstva a kajúcnosti, cez Vivesom vypracovaný systém komunitnej starostlivosti o chudobných prostredníctvom práce, až po Malthusovo odmietanie všetkých opatrení na podporu chudoby, či rôzne koncepcie štátnej sociálnej politiky realizované v 20. storočí. Napriek zmenám, ktorými obsah tohto pojmu v minulosti prešiel, jedno zostáva stabilné - chudoba je chápaná ako stav, v ktorom jedincovi chýbajú prostriedky na realizáciu vlastných potrieb. Chudobou tak označujeme inferiórne podmienky života so závažnými individuálnymi i spoločenskými dôsledkami.
Definícia chudoby: Mnohotvárnosť pojmu
Chudoba je veľmi komplexný a zložitý pojem a v súčasnosti je považovaná za jeden z najzávažnejších problémov globalizovaného sveta. O chudobe teda paradoxne vieme tak veľa, že máme problém jasne a najmä stručne povedať, čo to vlastne chudoba je. Predovšetkým nie sú vždy jasne vymedzené pojmy, ktoré spolu súvisia: chudoba, bieda, nerovnosť, bezmocnosť, nedostatok, núdza. Svoju rolu tu zohrávajú aj rozdiely jednotlivých jazykov, respektíve ustálenosť odbornej terminológie v nich. Neexistuje žiadna absolútna a všeobecne uznávaná definícia alebo hranica, ktorá vymedzuje pojem chudobného. Zvlášť je to markantné pri definícii chudoby v hospodársky vyspelých krajinách, kde je zabezpečená situácia základných životných potrieb, najmä jedlo, ošatenie a strecha nad hlavou.
Chudoba možno chápať ako výraz extrémnej nerovnosti, lepšie povedané ako odstup od určitej časti populácie nielen od bohatých, ale aj od celého zvyšku populácie. V súčasnom svete sa nerovnosť a chudoba neustále vytvárajú a roztržka medzi bohatstvom a chudobou narastá ako v globálnom, tak aj v národnom meradle. Chudoba je často spájaná s pojmom nerovnosť, nie sú to však pojmy totožné, ale súvisiace. Chudoba sa definuje ako výraz „extrémna nerovnosť, respektíve ako dištanc určitej časti populácie nie len od bohatých, ale i od celého zvyšku populácie“ (Mareš 1999, s.39).
Všeobecná koncepcia chudoby neexistuje a kritériá chudoby sú závislé od tradícií a od aktuálnej koncepcie sociálnej spravodlivosti. Najširšie poňatie chudoby presadzované v súčasnosti niektorými medzinárodnými organizáciami zahŕňa okrem príjmu i dostupnosť verejných služieb a stav výživy. Chudoba je bežne považovaná za sociálny problém, inokedy je považovaná za sociálnu deviáciu, taktiež biedu a sociálnu patológiu. „Chudoba je v rôznych koncepciách a prístupoch rôzne definovaná a meraná, vždy však ide o inferiorné podmienky života so zvláštnymi individuálnymi a spoločenskými dôsledkami“ (Cantalamessa 1999, s. 45).
Čoraz častejšie sa namiesto pojmu chudoba používa pojem sociálna exklúzia, respektíve sociálne vylúčenie. Sociálna exklúzia je širší koncept než chudoba, vyjadruje riziko marginalizácie a vylúčenia pre indivíduá a skupiny vo viacerých oblastiach života a vždy zahŕňa chudobu. Naopak, chudoba nemusí vždy znamenať exklúziu (Schavel et al. 2008, s. 32). Chudoba sa vzťahuje k spotrebnému štandardu, dosahovaniu nízkych alebo neadekvátnych materiálnych prostriedkov. Zároveň je sociálna exklúzia vždy spojená so sociálnou inklúziou, čo znamená, že ak sú ľudia vylúčení z jednej sféry, zároveň sú začlenení do sféry inej (napr. matky sú vylúčené z trhu práce a sú zaradené do rodín).
Existuje viac konceptov chudoby a pohľadov na ňu. Niektoré sociálne či politické koncepty sa pozerajú na chudobu napríklad aj z pohľadu nedostatočného prístupu k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti či politickej moci. „Najčastejšie sa ale pod chudobou rozumie nedostatok financií a malé materiálne vlastníctvo. Nie všetko, čo sa často pokladá za materiálnu chudobu, chudobou aj v skutočnosti je“ (Tvrdoň, Kasanová 2004).
Absolútna vs. Relatívna chudoba
Pri snahe definovať chudobu teoreticky, sa najčastejšie používajú dva pojmy: chudoba absolútna a relatívna.
Absolútna chudoba ju popisuje v termínoch prežitia, a odvoláva sa teda na nevyhnutné podmienky, ktoré zabezpečujú, aby človek nezomrel. Hranica skutočnej chudoby sa vyjadruje absolútne, t. j. prostredníctvom určitej pevne stanovenej hodnoty, ktorá stačí na zabezpečenie základných potrieb, ako sú jedlo, pitná voda, ošatenie a primerané bývanie. Domácnosť je klasifikovaná ako chudobná, ak jej príjem nedosahuje túto fixne stanovenú hranicu. V tradičnom chápaní je to stav materiálnej deprivácie, teda nedostatku. Na Slovensku, ako jedna z mála krajín v Európe, máme aj ľudí žijúcich v absolútnej chudobe, prevažne v rómskych osadách. Globálne sa za absolútnu chudobu považuje príjem na osobu, ktorý nepresahuje dva doláre na deň.
Relatívna chudoba najlepšie vystihuje profesor Peter Townsend z London School of Economics. Hovorí, že jedincov, rodiny a skupiny v populácii možno považovať za chudobných, ak im chýbajú zdroje na zabezpečenie niektorých druhov stravy, životných podmienok a výdobytkov, ktoré sú zvyčajné v spoločnostiach, do ktorých patria. Pri takomto prístupe sa teda berie do úvahy aj stupeň rozvoja spoločnosti a pomery, ktoré v nej prevládajú. Všeobecná koncepcia chudoby neexistuje a kritériá chudoby sú závislé od tradícií a od aktuálnej koncepcie sociálnej spravodlivosti. Relatívna chudoba sa odvíja od priemerného príjmu v krajine - mediánu. Človek trpí relatívnou chudobou, keď jeho príjem nedosahuje 60 percent mediánu danej krajiny. Podľa Eurostatu sú za chudobných považovaní tí ľudia, ktorých ročný príjem nedosahuje 60 percent priemerného príjmu dospelého človeka. Ide tak o relatívne porovnanie.
V posledných dňoch sa v médiách aj v rôznych diskusiách narába s pojmami ako chudobou ohrozené skupiny obyvateľstva. Pritom pojem chudoba nie je na Slovensku legislatívne upravený. K meraniu chudoby sa dá pristúpiť dvoma rôznymi spôsobmi. Jeden prístup poskytuje pohľad cez výdavky domácností, v druhom prístupe je základom rozloženie príjmov všetkých domácností. Pomoc v hmotnej núdzi je aj najčastejšie spoločnosťou vnímaná ako synonymum chudoby. Pomoc v hmotnej núdzi je založená na inštitúte „životného minima“. Životné minimum je priamo definované ako spoločensky uznaná minimálna úroveň čistých príjmov osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Štát poskytne sociálnu pomoc osobám a domácnostiam, ak ich príjmy nedosahujú úroveň stanoveného životného minima.
Druhým konceptom je meranie príjmovej chudoby podľa výšky disponibilných príjmov domácností. Zjednodušene povedané, domácnosti s nižším príjmom ako väčšina domácností, sú považované za domácnosti ohrozené chudobou, nakoľko sú tieto domácnosti vylúčené z účasti na „bežnom“ štandarde spoločnosti. Vyjadrené technicky, pod hranicou chudoby sú tie domácnosti, ktorých príjmy nedosahujú vypočítanú hranicu stanovenú ako 60 % mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Túto hranicu (vyjadrenú v eurách) každoročne vypočítava Štatistický úrad na základe údajov z výberového zisťovania EU-SILC. A keďže tu sa sleduje úroveň príjmov danej domácnosti voči príjmom iných domácností, ide o relatívnu hranicu chudoby.
Chudoba na Slovensku: Stav a príčiny
Chudoba je prítomná na celom svete, v Európe, ale aj v Slovenskej spoločnosti. Pozornosť si zasluhuje aj poznanie, akým spôsobom sa chudoba a hlavne jej príčiny odrážajú vo verejnej mienke. Je to dôsledok neprajnosti osudu, lenivosti, absencie pevnej vôle, nespravodlivosti v spoločnosti, alebo dokonca je to nevyhnutná súčasť pokroku? Frekvencia týchto postojov a názorov je zaujímavejšia, ak ich dávame do medzi generačných porovnaní a súvislostí.
V 19. a prvej polovici 20. storočia sa niektoré územia Slovenska na základe zaostávajúcej industrializácie marginalizovali a boli charakteristické chudobou. Zaostávanie, a tým schudobnenie regiónov Slovenska v minulosti, sa aj v súčasnosti prejavuje vysokou nezamestnanosťou, narastajúcou chudobou a taktiež sociálnopatologickými javmi. Po roku 1989 sa problematika chudoby nesmelo, ale predsa len dostala do povedomia verejnosti. Určité opatrné používanie výrazu chudoba sa skôr chápe ako výraz zlyhania sociálnej politiky, než ako dôsledok pôsobenia trhovej ekonomiky či súčasť sociálnej diferenciácie. Paralelne so sociálno-ekonomickými nerovnosťami, ktoré sa spravidla viažu a koncentrujú regionálne, sa na Slovensku prehlbujú aj priestorové disparity. V období socializmu sa podarilo na Slovensku bez dôrazu na ekonomickú efektívnosť odstrániť výrazné rozdiely v ekonomickej úrovni regiónov. Nesprávnosť princípu rovnakej redistribúcie medzi sektormi a jednotlivými regiónmi ako aj „zakrytie” regionálnych nerovností sa potom výrazne a ostro prejavovali, a aj doteraz prejavujú.
V súčasnosti sa sociálno-ekonomická situácia nezlepšila, skôr zhoršila. Príchodom hospodárskej a finančnej krízy sa zvýšila nezamestnanosť, a to má veľký vplyv na chudobu jednotlivých ľudí. Slovensko patrilo dlhodobo k európskym krajinám s najnižšími príjmovými nerovnosťami, v priebehu 90. rokov však dochádza k postupnému nárastu príjmovej nerovnosti. Z hľadiska medzinárodnej komparácie nejde o ojedinelý trend vývoja vyskytujúci sa len na Slovensku a v ostatných postsocialistických krajinách. Ekonomické nerovnosti rástli aj v západnej Európe, severnú Ameriku nevynímajúc. Vývojom spoločnosti sa transformačné procesy v Slovenskej republike čoraz evidentnejšie prejavili vo vznikajúcich sociálnych a ekonomických nerovnostiach, ktoré mali za dôsledok chudobu ľudí. Jedným z najviditeľnejších sú sociálno-ekonomické nerovnosti. Tieto nerovnosti sa prejavujú v príjme či v majetku.
V oblasti výskumu i v niektorých štatistických meraniach sa pojem chudoba používa a vtedy sa najčastejšie spája s príjmom jednotlivca alebo domácnosti, ktorý je pod určitou hranicou. Spomedzi krajín únie je na Slovensku druhý najmenší podiel ohrozených ľudí chudobou podľa najnovšieho merania Eurostatu. Na Slovensku hrozí chudoba 11 percentám obyvateľov. V porovnaní krajín Európskej únie tak Slovensko spolu s Holandskom obsadilo druhú priečku. Najmenej chudobných v Európe má Česká republika. Vo všetkých ostatných štátoch je miera chudoby vyššia. V krajinách Európskej únie hrozí chudoba priemerne 17 percentám ľudí.
Za chudobných považuje Eurostat tých ľudí, ktorých ročný príjem nedosahuje 60 percent priemerného príjmu dospelého človeka. Ide tak o relatívne porovnanie. Najohrozenejšími skupinami obyvateľstva sú deti do 17 rokov a seniori nad 65 rokov. Chudoba v Európe hrozí pätine mladých ľudí a 19 percentám dôchodcov. Na Slovensku je podľa Eurostatu ohrozených 17 percent mladých a desatina seniorov. Opačná situácia je v prípade zamestnaných ľudí. Spomedzi zamestnancov hrozí chudoba na Slovensku šiestim percentám ľudí, v Európe ôsmim percentám. Údaj, ktorý Eurostat meral, bol „riziko chudoby“ - čiže aké percento populácie žije z príjmu pod hranicou 60 percent priemerného príjmu v krajine. Prísne vzaté, príjem pod touto hranicou ešte neznamená, že je človek naozaj chudobný. Z prieskumu vyplýva, že v Európskej únii je priemerne ohrozených chudobou 16 percent ľudí, teda asi 72 miliónov. Priemer však zakrýva výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami.
Výpovedná hodnota relatívnej chudoby je niekedy spochybňovaná - „chudobný“ človek v krajine s vyšším priemerným príjmom je stále bohatší, má vyšší príjem ako časť „bohatých“ v krajine s nižším priemerným príjmom. A nie je dôležité, koľko bankoviek má človek v peňaženke, ale čo si môže za ne kúpiť. Skutočná chudoba predstavuje nedostatok materiálnych potrieb nevyhnutných pre každodenné prežitie, t. j. jedlo, pitnú vodu, ošatenie a primerané bývanie.
Na identifikáciu materiálne ohrozenej skupiny ľudí na Slovensku môžeme využiť systém sociálnej pomoci ľuďom v hmotnej núdzi. Každý má právo žiť dôstojne. Aj keď Európska únia patrí k najbohatším regiónom sveta, aj tu existujú milióny ľudí, ktorí žijú pod hranicou biedy. Minulý rok bol taktiež Európsky rok chudoby, ktorý sa prekryl s finančnou, ekonomickou a sociálnou krízou. Musíme sa pozastaviť nielen na Slovensku, ale v celej Európe a svete, aby sa stala chudoba podnetom pre spoločné uvažovanie. Mali by sme budovať Európu, a teda aj Slovensko, ako krajinu, kde ľudia môžu žiť bez útrap, ktoré im spôsobuje chudoba a sociálne vylúčenie.
Dopady chudoby na jednotlivca a spoločnosť
Chudoba zasahuje do všetkých stránok ľudského života. Nielenže obmedzuje prístup k základným životným potrebám, ale má hlboké dôsledky aj na psychiku, sociálne vzťahy a celkovú kvalitu života. Ľudia žijúci v chudobe často čelia stigmatizácii, diskriminácii a pocitu menejcennosti.
- Sociálna exklúzia: Chudoba často vedie k sociálnemu vylúčeniu, kedy sú ľudia odrezaní od bežných spoločenských aktivít, pracovných príležitostí a dokonca aj od základných služieb. Toto vylúčenie môže byť prenosné z generácie na generáciu, čím sa vytvára začarovaný kruh.
- Zdravie: Chudoba je neodmysliteľne spojená so zhoršeným zdravotným stavom. Nedostatočná výživa, zlé hygienické podmienky, stres a obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti prispievajú k vyššiemu výskytu chorôb a nižšej dĺžke života.
- Vzdelávanie: Deti z chudobných rodín často čelia prekážkam vo vzdelávaní. Nedostatok zdrojov, slabšie stimuly v domácom prostredí a sociálne rozdiely môžu viesť k horším študijným výsledkom a obmedzeným budúcim príležitostiam. Výskumy ukazujú, že na Slovensku závisia študijné výsledky najviac od prostredia, z ktorého dieťa pochádza. Deti z týchto rodín majú často menšiu slovnú zásobu a sú hendikepované nielen materiálne, ale aj stimulujúcim prostredím.
- Psychické zdravie: Chudoba predstavuje obrovskú psychickú záťaž. Pocit bezmocnosti, beznádeje, úzkosti a depresie sú častými sprievodnými javmi. Dlhšie trvajúca chudoba môže viesť k pasivite, rezignácii a naučenej závislosti.
- Pracovné návyky a motivácia: Chudoba, najmä dlhodobá nezamestnanosť, môže viesť k strate pracovných návykov a zručností, čo ďalej sťažuje návrat na trh práce. Vzniká začarovaný kruh, kde nezamestnanosť vedie k chudobe a chudoba sťažuje nájdenie zamestnania.
- Sociálne vzťahy: Chudoba môže zaťažovať rodinné vzťahy, viesť k napätiam a konfliktom. Mladí ľudia, ktorí vyrastajú v chudobe, sa môžu cítiť menejcenní a čeliť šikane od svojich rovesníkov.
Pracujúci chudobní: Nový fenomén?
Nový fenomén, o ktorom sa na Slovensku príliš nehovorí, sú tzv. pracujúci chudobní. Mýtus, že práca nás automaticky vytrhne z chudoby, sa ukazuje ako nedostatočný. Práca nemusí automaticky priniesť slušný príjem a niekedy neprinesie ani jeho zvýšenie oproti nezamestnanosti. Keď sa pozrieme na výšku minimálnej mzdy a fakt, že rozloženie spoločnosti vždy kopíruje Gaussovu krivku, teda vždy tu budú ľudia, ktorí budú pracovať za minimálnu mzdu, je otázne, či týmto ľuďom pomáhať ešte nejako inak. Problémom je, že produkty sú dnes tak lacné, že neodrážajú reálne náklady na ich výrobu. Presúvanie výroby do chudobnejších krajín má negatívny dopad aj na krajiny ako Slovensko. Z hľadiska zamestnávateľa preto často nie je iná možnosť, ako ponúkať minimálne mzdy alebo rovno zrušiť prevádzku.
Riešenia a možnosti zmiernenia chudoby
Nezjednodušovať chudobu a nástroje na odstraňovanie chudoby. Chudoba je mnohorozmerný jav: nie sú to len nedostatočné finančné zdroje a príjem či už zo zamestnania alebo sociálnych dávok. Chudoba je zraniteľnosť, neistota, nedostatok príležitosti, nespravodlivosť. Prihlásiť sa na všetkých úrovniach k dosiahnutiu cieľa zmierniť a skončiť s chudobou a sociálnou exklúziou a zabezpečiť prístup k právam a dôstojnosti pre všetkých.
Takéto odhodlanie vyžaduje prelamovať stereotypy a nerozdeľovať chudobných na tých, čo si „pomoc zaslúžia” a „nehodných našej pomoci”. Rôzne kampane zvyšujúce poznanie štrukturálnych príčin chudoby a sociálneho vylúčenia a bojujúce so stereotypmi o chudobných. Presadzovať chápanie chudoby ako porušenie ľudských práv je však náročná úloha, pretože sa po desaťročia posilňoval obraz, že chudoba je osobné zlyhanie. Navyše, veľká časť spoločnosti trpí neistotou a väčšou či menšou mierou nedostatku a programy zamerané na sociálne začleňovanie najviac znevýhodnených chápe ako niečo, čo sa deje na jej úkor a na jej účet.
- Participácia a dialóg: Budovanie spoločnosti, v ktorej má každý miesto, nie je možné bez participácie a záväzkov. Nutná je participatívna demokracia, aby bolo počuť aj hlasy ľudí, ktorí prežívajú chudobu a aby tieto hlasy mohli ovplyvňovať ľudské konanie, ale aj verejnú mienku a získavať jej podporu pre riešenie sociálnych otázok formou posilňovania rovnosti v prístupe k základným právam. Treba posilniť dialóg s chudobnými ľuďmi a s mimovládnymi organizáciami bojujúcimi proti chudobe.
- Posilnenie sociálnych služieb: Chudobu sa nedá riešiť len výškou dávok, ale najmä službami, ktoré človek od štátu dostane. Od terénnej sociálnej práce, cez prístup k lacnému bývaniu až po nízkoprahové centrá a mimoškolskú komunitnú činnosť. Peniaze nie sú spôsobom, ako niekoho vytrhnúť z biedy. Treba mu skôr namiesto ryby dať udicu.
- Investície do vzdelania a prevencie: Je potrebné investovať do vzdelávania detí z chudobných rodín a do programov prevencie sociálneho znevýhodnenia. Štát by mal v prvých rokoch života dieťaťa viac investovať, aby sa mu to neskôr mnohonásobne vrátilo.
- Zmena vnímania chudoby: Je potrebné odbúrať predsudky spojené s chudobou a vnímať ju nielen ako osobné zlyhanie, ale ako komplexný spoločenský problém. Prezentovať chudobu ako porušenie ľudských práv je náročná, ale dôležitá úloha.
- Znižovanie regionálnych disparít: Riešenie chudoby si vyžaduje aj zameranie sa na regióny s vysokou mierou nezamestnanosti a zaostávania. Podpora rozvoja týchto regiónov je kľúčová pre znižovanie celkovej chudoby.
Chudoba je fenomén, ktorý sa v každej spoločnosti vyskytoval a vyskytuje. Moderné štáty v nadväznosti na prijatie dokumentov o ľudských právach sa snažia chudobu znižovať. Do veľkej miery sociálnymi transfermi, teda finančnou pomocou zo strany štátu, či už vo forme dávok, príspevkov, dôchodkov a podobne.
Východiskom z tejto situácie je zmena perspektívy a spoločenského prístupu. Je potrebné pochopiť, že chudoba nie je len problémom jednotlivcov, ale celospoločenskou výzvou, ktorá si vyžaduje spoločné úsilie a zodpovednosť. Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je neoddeliteľnou súčasťou úsilia na prekonanie krízy. Pričasto sú dôsledkami recesie postihnutí práve tí zraniteľnejší. Preto by sa malo stať podnetom na zvýšenie povedomia a vytvorenie dynamiky pre inkluzívnejšiu spoločnosť. Na Slovensku, v celej Európe a svete potrebujeme otvoriť debatu o spravodlivosti ako rovnosti životných šancí pre všetkých bez ohľadu na to, v akej rodine sa narodili a na akom území - kontinente - jednotliví ľudia žijú. Hľadanie riešení nesie v sebe veľkú zodpovednosť za životy ľudí, ktorí chudobou trpia, a to nielen v politickej rovine, pri tvorbe zákonov, ale aj v spoločenskej rovine.