Majetkové pomery bývajú po smrti rodinných príslušníkov predmetom mnohých sporov. Aby sa predišlo nejasnostiam a potenciálnym konfliktom, je dôležité, aby fyzická osoba, nazývaná poručiteľ, vopred jasne a v súlade so zákonom určila, ako sa naloží s jej majetkom po jej smrti. Kľúčovým nástrojom na tento účel je závet, známy aj ako testament alebo posledná vôľa. Tento právny akt umožňuje poručiteľovi slobodne rozhodnúť o rozdelení svojho majetku, čím sa predíde dedeniu podľa zákonných pravidiel, ktoré nemusia vždy zodpovedať jeho želaniam. Správne spísanie závetu si vyžaduje dodržanie zákonom stanovených podmienok týkajúcich sa formy, obsahu a zároveň rešpektovanie práv neopomenuteľných dedičov.
Ako spísať závet: Formy a náležitosti
Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa pre prípad smrti. Podstatné náležitosti, ktoré musí obsahovať, sú definované v Občianskom zákonníku. Vôľa poručiteľa, aby sa dedilo inak ako podľa zákona, je častým dôvodom spísania závetu. Závet je formálny, jednostranný, kedykoľvek odvolateľný alebo zmeniteľný prejav vôle rýdzo osobnej povahy, ktorý o svojom majetku pre prípad smrti zostavuje jediná fyzická osoba. Spoločný závet viacerých osôb súčasná právna úprava nepozná. Závet možno kedykoľvek zrušiť či odvolať, prípadne ho nahradiť novším závetom, pretože jeho právne účinky nastávajú až smrťou poručiteľa. V prípade konkurencie viacerých závetov platí, že novší závet má prednosť pred starším závetom v ustanoveniach, ktoré sú protichodné.
Z hľadiska formy sa vyžaduje písomné vyhotovenie. Závet, ktorý je zrealizovaný v ústnej forme, nevyvoláva žiadne právne účinky. Občiansky zákonník rozlišuje tri základné formy spísania závetu:
- Vlastnoručný závet (holografný): Tento typ závetu musí byť celý napísaný vlastnou rukou poručiteľa. Nesmie ísť o mechanické znaky alebo o použitie mechanických písacích pomôcok. Pre jeho platnosť je nevyhnutné, aby bol poručiteľom aj vlastnoručne podpísaný. Okrem toho, v každom závete, vrátane holografného, musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. V prípade, že dátum nie je uvedený vlastnou rukou poručiteľa, ale inak, závet môže byť neplatný.
- Alografný závet: Tento závet nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, ale môže byť zrealizovaný mechanickými prostriedkami, napríklad na počítači či na písacom stroji, alebo rukou inej osoby. Kľúčové je, že poručiteľ ho musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Títo svedkovia musia byť spôsobilí na právne úkony a musia závet taktiež podpísať.
- Závet do notárskej zápisnice: Táto forma je považovaná za najbezpečnejšiu a zároveň najmenej rizikovú z hľadiska neplatnosti. Notár, ako verejný právnik, ručí za to, že závet bude mať všetky zákonom vyžadované formálne aj obsahové náležitosti a za právnu kvalitu ním vyhotovených listín. Taktiež sa presvedčí, že poručiteľ je spôsobilý na právne úkony, je miestne a časovo orientovaný, úkon pochopil a schválil ho, a následne osobne podpísal. Spísanie závetu formou notárskej zápisnice je spoplatnené.
Okrem formy existujú aj obsahové náležitosti, ktoré musí závet spĺňať. Medzi ne patrí určenie dedičov a majetku, ktorý sa má dediť. Ak nie sú určené podiely dedičov, platí, že sú rovnaké. Testamentom je možné odkázať majetok fyzickej alebo právnickej osobe, prípadne štátu. Môže sa týkať celého majetku, ako aj konkrétnej veci. Poručiteľ môže odkázať napríklad auto určitej osobe a zvyšok majetku sa bude dediť podľa zákona. Dedičia musia byť v závete označené takým spôsobom, aby nemohli byť zameniteľní s inou osobou. Nestačí uviesť napríklad len meno "Ján".
Osobitné prípady a náležitosti závetu
Zákon pamätá aj na prípady, kedy poručiteľ nemôže napísať alebo prečítať závet. V takom prípade musí prejaviť svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami. Listina musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok, ale pisateľ nesmie byť zároveň predčitateľom. V závete musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto ju nahlas prečítal, a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu.
Podobne, pre nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, existujú špecifické postupy. Môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč. Listinu je nutné pretlmočiť do znakovej reči a musí v nej byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto ju napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že testament obsahuje jeho pravú vôľu. Zároveň v ňom nesmie chýbať informácia o tom, že závet bol pretlmočený do znakovej reči.
Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok života, môžu tiež spísať závet, avšak len vo forme notárskej zápisnice.
Neopomenuteľní dedičia a vydedenie
Jedným z dôležitých aspektov dedenia zo závetu je inštitút neopomenuteľných dedičov. Tými sú potomkovia poručiteľa. Maloletí potomkovia musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletí potomkovia majú nárok minimálne na jednu polovicu svojho dedičského podielu. Ak tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak opomenutý dedič túto neplatnosť uplatní.
Poručiteľ však má možnosť svojich potomkov vydediť, ak by chcel svoj majetok zanechať niekomu inému. Pre vydedenie platia rovnaké zákonné podmienky ako pre závet. Dôvodmi na vydedenie potomka môžu byť:a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,b) o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka alebod) trvalo vedie neusporiadaný život.Listinu o vydedení však nestačí len zriadiť; musí byť riadne odôvodnená a spísaná v predpísanej forme. Vydedenie môže byť urobené osobitným právnym úkonom alebo môže byť súčasťou závetu.
Kedy je závet neplatný?
Opomenutie nejakej náležitosti môže ovplyvniť platnosť testamentu. Základným pravidlom je zásada formálnej prísnosti, čo znamená, že zákon stanovuje základné náležitosti tohto právneho úkonu, ktorých nedodržanie robí listinu neplatnou v celom rozsahu. Okrem už spomínaného dátumu spísania a podpisu poručiteľa pod textom, medzi časté chyby pri spisovaní závetu patrí nedodržanie formálnych náležitostí. Vzhľadom na to by sme odporučili vyhľadať pri spisovaní závetu právnu pomoc.
Ďalšou chybou je, že v mnohých prípadoch ľudia uvažujú nad závetom až v čase, keď je neskoro. Stáva sa totiž, že závetcov zdravotný stav je už natoľko vážny, že nie je schopný prejaviť svoju poslednú vôľu. Spoločný závet viacerých poručiteľov je tiež neplatný.
Čo ak sa situácia zmení?
Závet môže závetca kedykoľvek zrušiť alebo zmeniť. Ak je spísaný vo forme notárskej zápisnice, je to najbezpečnejšia forma jeho zriadenia. Ak sa po čase situácia v rodine zmení a ten, kto si takto dal zriadiť závet, bude mať časom inú predstavu o tom, ako naložiť s majetkom, stačí spísať nový závet, ktorý automaticky ruší predchádzajúci v rozsahu jeho rozporu. Závet je možné aj fyzicky zničiť (napr. roztrhať) alebo spísať listinu o jeho odvolaní, ktorá musí mať rovnakú formu, aká je potrebná pre závet.
Návod ako vypísať daňové priznanie k nehnuteľnosti - BYT
Závet a darovanie: Aké sú rozdiely?
V súvislosti s plánovaním dedenia sa často stretávame s otázkou, či je vhodnejšie majetok darovať počas života alebo ho zanechať závetom. Základným rozdielom je, že pri závete závetca ostáva naďalej vlastníkom majetku. Počas života majetkom môže akokoľvek právne disponovať, keďže závet je úkonom pre prípad smrti. Pri darovacej zmluve dochádza k zmene vlastníka podpísaním samotnej darovacej zmluvy, ktorej účinky prevodu sa zavŕšia vkladom do katastra nehnuteľností.
Darovanie nehnuteľnosti za života môže priniesť riziká, ako napríklad možné budúce zhoršenie rodinných vzťahov, možnú exekúciu darovaného majetku alebo hrozbu budúceho sporu dedičov, ktorí sa budú cítiť ukrátení. Aj keď je možné zriadiť si doživotné právo užívania nehnuteľnosti, toto vecné bremeno negarantuje, že potomok neskôr neprevedie nehnuteľnosť aj bez súhlasu rodiča. Navyše, toto vecné bremeno nezaručuje morálnu povinnosť dieťaťa doopatrovať rodičov, čo je skôr predmetom osobného záväzku.
Uloženie závetu
Zákon nestanovuje, kde má byť závet uložený. Môže byť u závetcu (poručiteľa), u jeho príbuzného či priateľa. Avšak, závetca musí počítať s rizikom, že takýto závet sa po jeho smrti nemusí nájsť, nemusí byť predložený v dedičskom konaní, môže byť poprípade zničený. Aj preto je dobré, aby originál závetu závetca uložil u notára do notárskej úschovy. Notár závet zaregistruje do Notárskeho centrálneho registra závetov a listín. Tým sa zabezpečí jeho dohľadateľnosť aj v prípade, ak by bol pôvodný dokument stratený. Registrácia závetu do registra je spoplatnená.
Závet je komplexný právny nástroj, ktorý umožňuje fyzickej osobe slobodne rozhodnúť o rozdelení svojho majetku po smrti. Jeho správne spísanie si vyžaduje dodržanie zákonom stanovených podmienok, ako je vek, spôsobilosť a forma, a zároveň rešpektovanie práv neopomenuteľných dedičov. Vzhľadom na možnosť vzniku rôznych komplikácií je vždy vhodné v prípade pochybností vyhľadať odbornú právnu pomoc u notára alebo advokáta.