Prírodovedný kútik: Brána k poznaniu a rešpektu k prírode

Prírodovedný kútik, či už v materskej škole, na základnej škole alebo dokonca v domácom prostredí, predstavuje fascinujúce miesto, kde sa deti môžu zoznámiť s tajomstvami prírody. Jeho správne vytvorenie a naplnenie podnecujúcimi prvkami je kľúčové pre rozvoj detskej zvedavosti, lásky k rastlinám a zvieratám, a v neposlednom rade, pre pestovanie úcty k životnému prostrediu. Ideálny prírodovedný kútik nie je statickou expozíciou, ale dynamickým priestorom, ktorý odráža rytmus prírody a mení sa s každým ročným obdobím.

Dynamika a sezónne zmeny v prírodovednom kútiku

Kľúčovou vlastnosťou ideálneho prírodovedného kútika je jeho dynamika, ktorá sa prejavuje v pravidelných zmenách zodpovedajúcich aktuálnemu ročnému obdobiu. Táto premenlivosť nielenže udržuje pozornosť detí, ale zároveň im názorne demonštruje cyklické procesy v prírode.

Na jar sa kútik môže rozžiariť pestrými farbami kvitnúcich rastlín. Farebné kvety v črepníkoch, ako sú hyacinty, narcisy, prvosienky a bahniatka, prinesú do priestoru sviežosť a vôňu jari. Zároveň je to ideálny čas na pestovanie - sadenice žeruchy, cibule, pažítky či pšenice môžu deťom ukázať, ako rastliny rastú a ako sa o ne starať.

Leto v prírodovednom kútiku môže byť obohatené o prírodné materiály nazbierané počas výletov. Kamienky zaujímavých tvarov, mušle prinášajúce spomienku na more, a voňavé bylinky, ktoré môžu deti spoznávať nielen zrakom, ale aj čuchom a hmatom, dodajú kútiku letný charakter. Obilniny môžu symbolizovať hojnosť a zrelosť leta.

Jeseň je obdobím bohatým na farby a plody. Farebné listy stromov, ktoré deti môžu zbierať a aranžovať, spolu s plodmi ako sú jablká, hrušky, ale aj menej tradičné pre školské prostredie ako jarabina, gaštany, žalude či orechy, vytvoria autentickú jesennú atmosféru. Tieto prvky nielenže vizuálne obohatia kútik, ale môžu slúžiť aj ako základ pre rôzne edukačné aktivity.

Zima prinesie do kútika pokoj a iné druhy materiálov. Šišky rôznych veľkostí a tvarov, vetvičky ozdobené bielou farbou imitujúcou sneh alebo jemným posypom umelého snehu, vytvoria zimnú krajinu. Tieto prvky sú nielen dekoratívne, ale môžu byť aj podnetom na rozhovory o živote v prírode počas chladnejších mesiacov.

Nezanedbateľnou súčasťou kútika v každom ročnom období sú aj práce detí. Ich výtvory, modely či fotografie z prírody nielenže skrášlia priestor, ale zároveň slúžia ako vizuálna spätná väzba a motivácia pre ďalšiu tvorbu.

Atraktívnosť a bezpečnosť: Základné predpoklady

Aby prírodovedný kútik plnil svoju funkciu, musí byť predovšetkým atraktívny a bezpečný. Farebnosť a vizuálna príťažlivosť sú nevyhnutné na upútanie detskej pozornosti. Použitie rôznych textúr, tvarov a materiálov stimuluje zmyslové vnímanie detí. Je dôležité, aby predmety v kútiku boli prispôsobené veku detí. Časti dekorácií, ktoré by mohli predstavovať riziko (napr. malé časti, ostré predmety), by mali byť umiestnené mimo dosahu najmenších detí alebo by mali byť nahradené bezpečnými alternatívami.

Pri vytváraní takéhoto miesta je vhodné využiť nábytkové zostavy, ktoré budú korešpondovať s účelom miestnosti. Nábytok a doplnky sú veľmi dôležitým aspektom, ktorý treba zohľadniť pri tvorbe tematických kútikov v materskej či základnej škole. Voľba materiálov by mala byť odolná a ľahko udržiavateľná.

Podpora starostlivosti a aktívneho poznávania

Prírodovedný kútik by mal byť nielen miestom na pozorovanie, ale predovšetkým priestorom, ktorý podnecuje deti k aktívnej starostlivosti o rastliny a zvieratá. Možnosť polievať kvety, starať sa o bylinky, či dokonca pozorovať drobných živočíchov (ak je to bezpečné a etické), rozvíja u detí zodpovednosť a empatiu.

Deti milujú činnosť, nechcú len pozorovať. V prírodovednom kútiku by sa preto mali nachádzať aj didaktické pomôcky, ktoré uľahčia poznávanie charakteristických znakov ročných období a zmien prebiehajúcich v prírode. Tieto pomôcky by mali byť interaktívne a hravé, aby podporovali aktívne zapojenie detí do učenia.

Skvele sa na to hodí mäkká nástenka v tvare stromu s hruškami. Takáto nástenka môže slúžiť na pripínanie rôznych prvkov súvisiacich s ročnými obdobiami, ako sú listy, kvety, plody, alebo obrázky zvierat. Aby sme vzbudili zvedavosť detí a vášeň pre spoznávanie prírodných javov, stojí za to zabezpečiť najmenším prístup k mikroskopu. Samozrejme, prispôsobme zariadenie veku detí.

Pokiaľ hovoríme o kútiku pre materskú školu a mladšie ročníky základných škôl, najlepšie sa osvedčí mikroskop typu „Vajce“. Toto zariadenie kombinuje mikroskop a kameru v jednom. Ľahko ho možno pripojiť k počítaču a zväčšiť pozorované vzorky až 43-krát. Toto umožňuje deťom detailne preskúmať štruktúru listov, hmyzu, semien či kryštálov, čo otvára úplne nový rozmer poznávania.

Bylinky a ich všestranné využitie: Prírodná lekárnička a kozmetika

Príroda je nesmierne štedrá a ponúka nám množstvo zdrojov pre naše zdravie a pohodu. Bylinky, ktoré si môžeme sami nazbierať alebo vypestovať, tvoria akúsi prírodnú lekárničku a zároveň základ pre výrobu domácej kozmetiky. K bylinám je však potrebné pristupovať s citom a rešpektom, brať si z prírody len toľko, koľko skutočne potrebujeme, a zbierať ich čistými nástrojmi, aby sme nepoškodili rastlinu a umožnili jej ďalší rast.

Bylinkové čaje, kúpele, obklady či tinktúry majú blahodarné účinky na naše zdravie. Oleje a maceráty z bylín tvoria základ pre výrobu krémov a iných kozmetických prípravkov, čo nám otvára dvere k výrobe vlastnej, prírodnej kozmetiky.

Hovorí sa, že v prírode nájdete liek na každú chorobu. Zaobstaraním určitých rastlín dokonca dokážeme nahradiť bežné lieky. Byliny môžeme striedať podľa obdobia zberu, prípadne si urobiť zásoby, ale vždy s mierou, aby v prírode ostali rastliny aj pre iných obyvateľov Zeme.

Azda najčastejším zdravotným problémom je bolesť hlavy, proti ktorej sa oplatí mať doma harmanček, mätu, medovku alebo rozmarín. Čaj z týchto bylín, ale aj naparovanie, pôsobí upokojujúco a liečivo. Je dôležité bylinky nezalievať vriacou vodou, iba horúcou, aby sa zachovali ich cenné látky.

Bolesť zubov sa dá vyriešiť klinčekmi. Tie zalejeme vriacou vodou, necháme vychladnúť a následne si s výluhom vyplachujeme ústnu dutinu. Výluh z klinčekov môžeme použiť aj ako kloktadlo pri bolestiach hrdla namiesto slanej vody. Rovnaké účinky má aj tymian, ktorý pôsobí protizápalovo. Kloktanie by malo trvať aspoň minútu, výplach úst 5 minút.

Spomínaný harmanček a medovku môžeme použiť aj na zníženie teploty. Čaj z lipy je taktiež nápomocný proti teplote, a zároveň je skvelým prípravkom proti prechladnutiu. Podobné účinky má aj čaj z kvetov bazy.

Pri bolestiach svalov môžeme použiť olej z ľubovníka. Kostihojová masť zas pomáha pri bolestiach kostí. Olej či masť z akejkoľvek rastliny si dokážeme vyrobiť sami, prípadne kúpiť od miestneho bylinkára alebo lokálneho výrobcu.

Jednoduchý recept na ľubovníkový olej:

Pre inšpiráciu vám ponúkame jednoduchý recept na ľubovníkový olej, ktorý zvládne aj úplný začiatočník vo svete bylinkárstva.

Čo budeme potrebovať?

• Olivový olej (alebo iný za studena lisovaný, dávame dôraz na kvalitu)
• Čerstvé kvety ľubovníka bodkovaného
• Sklenená nádoba (napríklad kompótový pohár)

Postup prípravy:Kvety ľubovníka nenechávame odležať, v sklenej nádobe ich zalejeme olejom až po okraj, a to ihneď po zbere. Nádobu nechávame otvorenú, prípadne použijeme gázu na prekrytie. Necháme macerovať na slnku minimálne 8 týždňov. Olej kontrolujeme a príležitostne premiešavame drevenou varechou. Tekutinu precedíme cez gázu, ktorú na záver vyžmýkame.

Účinky a použitie:

• Pri bolestiach svalov používame ako masážny olej.
• Pôsobí priaznivo na stav ciev a žíl.
• Posilňuje srdcovú činnosť.
• Pôsobí relaxačne a upokojujúco.
• Pomáha pri uštipnutiach, poraneniach a popáleninách.
• Má hrejivý účinok.

Byliny budú mať najväčší účinok, keď si ich nazbierate v pravom čase a spracujete správnym spôsobom. Pre lepšie uchopenie poznatkov o liečivej sile prírody odporúčame múdrosti Hildegardy z Bingenu alebo knihy Márie Trebenovej. Ak nemáte možnosť nazbierať či vypestovať si vlastné rastliny, kupujte ich v sypanej podobe. Klasické čajové vrecká totiž často obsahujú mikroplasty. Prírodná liečba však nemusí hneď zabrať, pokiaľ je telo preplnené chémiou z iných zdrojov.

Ochrana vtáctva v mestskej zeleni: Nevyhnutnosť pre biodiverzitu

Vtáky hniezdia v mestskom prostredí už od čias prvých miest. Niektoré druhy sa mu v procese synantropizácie prispôsobujú, väčšina vtáčích druhov tu však naopak mizne. Príčin je viacero, no jednou zo zásadných je rýchly úbytok zelene a nešetrné zásahy do nej. Prečo vtákom v meste venovať pozornosť? Ochrana vtáctva má, okrem toho, že sú takmer všetky voľne žijúce vtáky zákonom chránené, a mnohé z nich sú ohrozené, viacero podstatných dôvodov. Sú zdrojom radosti a turizmu a sú to veľavravné ekologické bioindikátory, ktorých prítomnosť či neprítomnosť nám napovie, či sa v danom životnom prostredí dejú pozitívne alebo negatívne zmeny. Ak vtáky v meste nenájdeme, musí nám byť jasné, že toto prostredie nie je vhodné ani pre ľudí. Takéto prostredie je zrejme hlučné či znečistené a chýba tu zeleň. A tak, ako potrebujú zeleň vtáky, potrebujeme ju aj my.

Z nášho pohľadu je zeleň významný ekostabilizačný prvok mestského prostredia, predstavuje pre nás zdroj stimulov a relaxu, ochladzuje prehriatu mestskú klímu a zachytáva prach a hluk. No a pre vtáky je zeleň predovšetkým miestom, kde môžu nerušene hniezdiť a vyhľadávať zdroje svojej potravy. Za mestskú zeleň považujeme všeobecne verejnú zeleň, ale aj vegetáciu v záhradách a neverejných priestoroch, každú drevinu a krovinu rastúcu na území miest a obcí.

Cieľom v tomto kontexte je zhrnúť dlhoročné skúsenosti pri ochrane vtáctva mestskej zelene do niekoľkých zásad a vhodných postupov pri jeho ochrane so zreteľom na druhy, ktoré hniezdia v mestskej zeleni. Ide o praktickú pomôcku určenú pracovníkom štátnej správy, samosprávy, „údržbárskym“ firmám, arboristom, dendrológom, ale aj bežnej verejnosti, ktorá si všíma negatívne zmeny okolo nás.

Legislatívne požiadavky a prax

Treba na úvod prízvukovať, že legislatívne požiadavky na ochranu vtáctva vyplývajú predovšetkým z reálnych údajov a poznatkov o trendoch a početnosti jednotlivých druhov. Na ich základe vznikajú nielen atlasy rozšírenia, ale, žiaľ, aj červené knihy a zoznamy ohrozených druhov, ktoré sa neustále rozširujú. Aktualizované poznatky naznačujú významný pokles veľkosti populácií väčšiny, najmä hmyzožravých, druhov vtáctva. Inak povedané, vtákov je stále menej a všímajú si to už nie len ornitológovia, ale aj laická verejnosť. Z miest miznú už nielen vrabce a lastovičky, ale aj belorítky, dážďovníky, žltochvosty, mucháre, skaliariky, penice, červienky atď.

Na Slovensku je východiskovou právnou normou vzťahujúcou sa k ochrane ohrozeného vtáctva Zákon o ochrane prírody (Zákon č. 543/2002 Z.z. a jeho aktuálna úprava Zákonom č. 198/2014 Z.z.). Podľa § 33 (Chránené druhy), ods. 3, sa za chránené živočíchy považujú aj všetky druhy voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov Európskej únie. Na ochranu vtáctva v praxi sa vzťahuje § 35, podľa ktorého je ho zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli a úmyselne ho rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie. A keďže vtáky hniezdia aj v mestskej zeleni, je to jeden z pádnych dôvodov, prečo je ju potrebné chrániť a to nielen v rámci výrubových konaní, ale aj počas výrubov, na ktoré nie je potrebné žiadať povolenie a počas tzv. údržby zelene.

Zákon v jeho novelizovanej podobe menuje množstvo dôvodov, prečo a kedy nie je potrebné žiadať o súhlas na výrub. Bez prebehnutia výrubového konania sa tak stávajú ohrozené nepriamo všetky vtáky hniezdiace na stromoch s obvodom kmeňa do 80 cm ak rastú v záhradách, na stromoch s obvodom kmeňa do 40 cm ak nie sú súčasťou tzv. verejnej zelene, vtáky hniezdiace v súvislých krovitých porastoch v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 (20 m2 mimo zastavaného územia obce), na drevinách nepôvodných inváznych druhov, na stromoch, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie alebo život človeka atď. Tieto vtáky nemusia byť ohrozované vedome, ale často len z dôvodu nepozornosti, nedbanlivosti, prehliadnutia skryto umiestneného hniezda. Ak človek, ktorý uskutočňuje výrub nie je súčasne odborníkom, ornitológom, vtáky hniezdiace na predmetných drevinách sú v ohrození života. Podobná situácia nastáva aj pri ošetrovaní drevín a krovín a dokonca aj trávnikov (aj v rámci bežnej údržby verejnej zelene, zastrihávania krovín, orezov a kosenia vo vegetačnej sezóne), ktorým môžu byť rovnako ohrozené hniezdiace vtáky a to vyrušovaním počas ošetrovacích prác či priamo likvidáciou hniezd a mláďat. Rezy živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm sa dokonca musia vykonávať najmä vo vegetačnom období (s výnimkou produkčných drevín a z dôvodu ohrozenia života a majetku).

Na túto, pre vtáky nepriaznivú, situáciu myslí okrajovo vykonávacia vyhláška uvedeného zákona, Vyhláška č. 24/2003 Z.z.. Podľa § 17 ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov. Keďže sa na ošetrovanie drevín a krovín nevzťahuje výrubové konanie, neexistuje spôsob, akým by sa dali zásahy firiem a zamestnancov v takomto prípade účinne usmerniť. Samozrejme nehovoríme o zámernej likvidácii vtákov. Zrejme žiadny vykonávateľ zásahov do vegetácie nezničí obsadené vtáčie hniezdo vedome a naschvál či už z morálnych dôvodov, alebo zo znalosti environmentálnej legislatívy. Ide o nevedomé vyrušovanie a likvidáciu. Pracovníci, ak aj poškodia hniezdo či mláďatá, zo strachu pred pokutou takýto zásah nikomu neohlásia. Hroziacej katastrofe sa tak nedá predchádzať.

Vtáky hniezdiace na drevinách a v krovinách, na ktoré je potrebné žiadať súhlas, sú na tom o niečo lepšie. Bežne sa stáva, že obec (orgán ochrany prírody) nestihne rozhodnúť o výrube mimo vegetačné obdobie, teda obdobie, kedy už vo vegetácii môžu hniezdiť vtáky alebo si niekto stoj čo stoj presadí výrub vo vegetačnom období. Vegetačné obdobie, podľa Vyhlášky č. 24/2003 Z.z., začína 1. aprílom a končí 30. septembrom. Podľa § 17 tejto vyhlášky pri vydávaní súhlasu na výrub dreviny orgán ochrany prírody môže prihliadať na to, aby sa výrub dreviny uskutočnil najmä v období vegetačného pokoja, teda mimo uvedených termínov. V praxi sa tak však nie vždy deje a žiadateľom orgány vyhovejú a výrub schvália (prihliada sa pritom na zdravotný stav dreviny, hygienické podmienky s ohľadom na bývanie ľudí a stabilitu koreňového systému). Má to však jednu podmienku, ktorá je dôležitá pre zabezpečenie ochrany vtáctva v mestskej zeleni určenej na výrub. V takejto situácii je totižto žiadateľ povinný predložiť orgánu ochrany prírody aktuálny (nie starší ako 7 dní) odborný ornitologický posudok, ktorý písomne preukazuje, že vegetáciu pred výrubom skontroloval fundovaný odborník, ornitológ, a že v tejto vegetácii nič nehniezdi. Ak tam ornitológ nájde hniezda, v posudku to uvedie. Žiadateľ o výrub má následne niekoľko možností:

• buď počká do skončenia celej vegetačnej sezóny, výrub jednoducho odloží, čo však nie je vždy zlúčiteľné s dôvodmi, prečo bol výrub odsúhlasený práve vo vegetačnej sezóne (teda neodkladne),
• alebo počká do ukončenia hniezdenia zistených vtákov v predmetnej vegetácii (otázka niekoľkých dní až týždňov), predbežný čas ukončenia vie skúsený ornitológ stanoviť a situáciu môže overiť opakovaním obhliadky a posúdením aktuálneho stavu vo vegetácii,
• alebo sa výrub uskutoční operatívne s prihliadnutím na tie stromy a kroviny, kde sa hniezda nachádzajú (môžu sa napríklad vyrúbať až ako posledné po ukončení hniezdenia v zmysle vyššie uvedeného postupu),
• alebo si žiadateľ o výrub požiada MŽP SR o výnimku z ochrany zistených druhov. Udelenie výnimky by sa v praxi realizovalo prekládkou nájdených hniezd mimo predmetné dreviny. V praxi je však takéto opatrenie veľmi rizikové a rozhodnutie o jeho schválení je časovo zdĺhavé, neprimerané k dĺžke hniezdenia tých ktorých druhov. Je preto jednoduchšie iba počkať do ukončenia hniezdenia zistených vtáčích druhov.

Táto povinnosť, predložiť orgánu ochrany prírody (obci) ornitologický posudok, vyplýva z ods. 10 článku 3 (Povinnosti na úseku ochrany drevín) Usmernenia generálneho riaditeľa sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny MŽP SR k ochrane drevín č. 2/2017-6 z roku 2017. Vychádza sa z citovaného § 17 Vyhlášky č. 24/2003 Z.z. Ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov. Z uvedeného vyplýva, že ak ošetrovaním alebo udržiavaním drevín môže dôjsť k porušeniu zákazov vyplývajúcich z druhovej ochrany chránených živočíchov, vyžaduje sa na ošetrovanie a udržiavanie drevín výnimka zo zákazov druhovej ochrany, ktorú s ohľadom na § 65 ods. 1 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z. povoľuje MŽP SR. Písmeno h) v zákone znie nasledovne: h) môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o druhy podľa § 40. Udelenie takejto výnimky si však vyžaduje skutočne závažné dôvody. Ako sa uvádza v ods. 2 zmieňovaného § 40, orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Pre žiadateľa o výrub je preto podstatne jednoduchšie iba preukázať, že o takúto výnimku žiadať nemusí. Týmto dokladom preukazujúcim neprítomnosť chránených živočíchov je práve odborný ornitologický posudok.

Ak sa aj cez uvedené legislatívne požiadavky na ochranu vtáctva v mestskej zeleni dopustí žiadateľ o výrub alebo jeho vykonávateľ trestuhodného zlikvidovania vegetácie a všetkého, čo v nej žije, do škody, ktorú spôsobí sa započíta aj spoločenská hodnota chránených druhov vtákov, ktorá sa stanoví znaleckým posudkom. Spoločenskú hodnotu vtáctva upravuje a taxatívne menuje spomenutá Vyhláška č. 24/2003 Z.z. vo svojej Prílohe č. 32 (Spoločenská hodnota druhov vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na území Slovenskej republiky; Tabuľka).

Kde všade môžu hniezdiť vtáky

Vtáky môžu hniezdiť v mestskej zeleni prakticky kdekoľvek, dokonca nie je podmienkou ani to, že musia mať kľud pre svoj nerušený vývoj či kŕmenie. V súčasnosti si mestské populácie viacerých druhov zvykajú na ruch a prítomnosť ľudí či dopravných prostriedkov. Ide o proces známy ako synantropizácia, ktorý sa prioritne spája s prispôsobovaním v prírode žijúcich populácií vtákov na mestské prostredie. Nálezy niektorých hniezd môžu naozaj prekvapiť. Vtáky zahniezdia aj pri autobusových zastávkach, na rušných staveniskách, ale samozrejme s najväčšou pravdepodobnosťou vždy v priestore, kde nachádzajú kľud a dostatok potravy (sady, parky, vetrolamy, záhrady, akákoľvek líniová vegetácia, živé ploty, ale aj solitérne dreviny). Hniezda vtákov však bývajú umiestnené väčšinou skryto, bez ohľadu na to, či ide o kroviny, alebo dreviny. Dôvodom je ochrana pred predátormi (mačka, straka).

• V krovinách: Najčastejšie tu hniezdia na konároch, ktoré sú ešte dostatočne pevné, aby udržali hmotnosť hniezda, a dostatočne rozvetvené, aby bolo možné hniezdo poriadne „ukotviť“. Bežný je prekryv olistením (alebo prekryv sekundárnou vegetáciou - ostružina, chmeľ, brečtan, liana). Je to akási „čiapočka“, ktorá celé hniezdo zakrýva. Vidno je tak obvykle len z interiérového pohľadu, keď sa človek pozrie smerom zvnútra krovinného porastu. Takto hniezdia v krovinách napríklad drozdy čierne, vrchárky modré, penice čiernohlavé, penice popolavé, slávik krovinový, stehlík konôpka, strakoš červenochrbtý. Niektoré vtáky hniezdia vo vyššej bylinnej etáži (napr. v trsoch žihľavy či tŕstia). Často ide o penice čiernohlavé. Vtáky zahniezdia v mestskom prostredí výnimočne aj na zemi alebo pri zemi, napr. strnádka žltá, slávik červienka a kolibkárik čipčavý.
• Na mladších nízkych drevinách: Z pohľadu vtáctva ide o najmenej atraktívne dreviny, nakoľko často neposkytujú dostatočné olistenie a teda úkryt. Takéto rizikové porasty si vyberajú skôr neskúsené mladé páry a sú obvykle viac vystavené predačnému tlaku. Teda takéto hniezda sú sporadicky neúspešné. Aj navzdory tomu im treba dať šancu na prežitie. Zahniezdiť tu môže drozd čierny, drozd čvíkotavý, stehlík zelienka, stehlík pestrý, pinka lesná, výnimočne straka čiernozobá, hrdlička záhradná a holub hrivnák.
• Na starších vyšších drevinách: Hniezda na veľkých starších, výrazne rozvetvených a olistených, drevinách je naozaj veľmi problematické nájsť, tu je už nevyhnutná asistencia odborníka s potrebným technickým vybavením. Bližšie ku kmeňu, kde je podklad pre umiestnenie hniezda pevnejší, nájdeme hniezda väčších vtáčích druhov (ale skôr vzácne, keď môžu, inklinujú k okraju rovnako ako menšie druhy). Môže ísť o holuba hrivnáka, hrdličku záhradnú, straku čiernozobú, drozda čierneho, drozda plavého, vranu popolavú a vranu čiernu. Na okraji dreviny, kde je prekryv olistením výraznejší, môžeme nájsť hniezda aj uvedených druhov, ale aj drozda čvíkotavého, stehlíka zelienky, stehlíka pestrého, sedmohláska hájového, kanárika poľného, vlhy hájovej, zriedkavo tiež hniezdnu kolóniu havrana poľného či hniezdo myšiarky ušatej alebo sokola myšiara. Posledné zmieňované druhy využívajú opustené hniezda vrán, strák a havranov.
• V dutinách: Dutiny sú špecifická oblasť dreviny, ktorá poskytuje výborné hniezdne podmienky pre celú plejádu vtáčích druhov a dokonca aj netopiere a hmyz. V dutinách stromov v mestskom a vidieckom prostredí zahniezdia krutihlav hnedý, ďateľ veľký, ďateľ prostredný, brhlík lesný, viaceré druhy sýkoriek, vrabce domové, aj poľné, muchár sivý, žltochvost domový, vzácne žltochvost lesný, kavka tmavá a sova lesná.

Ako správne postupovať pri údržbe zelene

Základom je presunúť čo najviac aktivít spojených s údržbou zelene a výrubmi mimo vegetačné obdobie. Čo sa presunúť nedá, musí rešpektovať priestor a čas potrebný pre úspešné, a pokiaľ možno, nerušené vyhniezdenie vtáctva. Tam, kde rozhoduje o povolení výrubu orgán ochrany prírody, musí žiadať od vlastníka pozemku (žiadateľa) odborný ornitologický posudok, ktorý preukazuje, že na dotknutom poraste nič nehniezdi. Ak hniezdi, treba počkať. Hlavnou zásadou pri ošetrovaní drevín, kosení trávnikov či výruboch drevín je však vždy predovšetkým opatrnosť. Je potrebné predvídať a porast pred zásahom prezrieť, aj keď ornitológom nie ste, stačí do krovín, ktoré ideme obrezať, aspoň nazrieť.

• Kosenie: Pri kosení je potrebné hlavne správne načasovanie. Ak sa termín kosenia, z akýchkoľvek dôvodov, „prehupne“ do vegetačnej sezóny, je potrebné začať čo najskôr. V tráve totižto môžu - okrem spomenutých hniezdičov - poskakovať vyletené mláďatá (napr. drozda čierneho, plavého, čvíkotavého, tiež žltochvosta domového atď.). Z hniezd vyskakujú ešte pred tým, ako vedia lietať a pohybujú sa po zemi, kde ich dokrmujú rodičia. Hlavné obdobie „vyskakovania“ prvých mláďat závisí od počasia a regiónu (na juhu začínajú vtáky hniezdiť skôr, na severe môže byť hniezdenie posunuté aj o niekoľko týždňov), zv…

tags: #co #ma #byt #v #kutiku #prirody