Prípad poslanca Miroslava Číža zo strany Smer-SD, ktorý od roku 2012 využíva štátny byt napriek tomu, že vlastní nehnuteľnosť v Bratislave, vyvoláva otázky o transparentnosti a spravodlivosti prideľovania štátneho majetku. Situácia, kedy politik poberá paušálne náhrady ako mimobratislavský poslanec, pričom má k dispozícii bývanie v hlavnom meste, poukazuje na potenciálne zneužívanie systému a na potrebu prehodnotenia pravidiel týkajúcich sa poslancov a ich nárokov na bývanie.
Vlastníctvo bytu v centre Bratislavy za zlomok trhovej ceny
Miroslav Číž, poslanec za Smer-SD, si v roku 1998 kúpil dvojizbový byt v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Zaujímavosťou je, že za túto nehnuteľnosť zaplatil sumu necelých 700 eur. Nešlo pritom o náhodnú kúpu, ale o odkúpenie pôvodne nájomného bytu, ktorý mu bol pridelený na základe nájomnej zmluvy z roku 1996. Vtedajšia legislatíva umožňovala vskutku „čarovné veci“, ktoré sa postarali o to, že za byt s rozlohou 67,94 metra štvorcového v centre Bratislavy zaplatil už v tom čase činný politický straník neuveriteľných 678,48 eur. Táto suma je len o málo vyššia ako aktuálna minimálna mzda na Slovensku. Byt sa nachádza na Panenskej ulici, len na skok od budovy Národnej rady SR.
Štátny byt ako „služobné ubytovanie“
Napriek tomu, že poslanec Číž je dodnes vlastníkom spomínaného bratislavského bytu, po parlamentných voľbách v roku 2016 požiadal Kanceláriu Národnej rady SR aj o pridelenie služobného ubytovania. Táto možnosť mu bola umožnená na základe skutočnosti, že trvalý pobyt si uvádza v obci Štiavnické Bane, teda mimo Bratislavy. Využívanie štátneho bytu v hlavnom meste, zatiaľ čo mu patrí vlastný byt, vyvoláva otázky o účelnosti a morálnosti takéhoto konania. Poslanec taktiež naďalej poberá paušálne náhrady ako mimobratislavský poslanec, čo predstavuje ročný príjem vo výške tisícok eur.
Otázky o obecných bytoch a „bytoch zadarmo“
Prípad poslanca Číža nepriamo otvára aj širšiu diskusiu o prideľovaní obecných bytov a mýtoch s nimi spojených. V texte sa objavuje objasnenie, že Rómovia nedostávajú byty zadarmo. Môžu získať príspevok na bývanie alebo požiadať o bývanie v obecných bytoch, rovnako ako všetci ostatní, ktorí si nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Príspevok na bývanie je súčasťou dávky v hmotnej núdzi a jeho výška závisí od počtu členov domácnosti. Pre jednotlivca to môže byť mesačne 63,90 eur k dávke v hmotnej núdzi vo výške 74 eur, čím jeho celkový príjem dosiahne 137,90 eur.
Aby mohol človek poberať príspevok na bývanie, musí splniť určité podmienky, ako napríklad byť majiteľom nehnuteľnosti alebo mať k nej nájomnú zmluvu. Táto podmienka môže byť pre obyvateľov osád, ktorí nemajú vlastnícke listy k svojim príbytkom, problematická.
„Byty zadarmo“ v skutočnosti predstavujú obecné byty nižšieho štandardu, ktoré zabezpečujú obce, VÚC alebo iné subjekty. Záujemca o takýto byt sa musí podieľať na jeho výstavbe aspoň 20% práce a následne platiť mesačné nájomné, ktoré vrátane energií môže byť vyššie ako v prípade vlastného bývania. Výšku nájomného určuje obec alebo majiteľ.
Nájomníci obecných bytov nesmú mať dlhy voči obci a ich deti musia plniť školskú dochádzku. Navyše, aspoň jeden člen domácnosti musí byť za posledné dva roky zamestnaný aspoň 12 mesiacov, čo znevýhodňuje dlhodobo nezamestnaných. V prípade nesplnenia podmienok (vznik dlhov, nezamestnanosť) musí nájomca byt opustiť. Do obecného bytu sa potom nasťahuje iba osoba, ktorá vie dokladovať pravidelný príjem a nemá dlhy.
Problém s vybývanosťou „bytov zadarmo“ je podľa dostupných informácií zanedbateľný. Hodnotenia výstavby bytov nižšieho štandardu poukazujú skôr na ich nekvalitnú výstavbu, keďže sa stavajú lacno a rýchlo s cieľom zisku. Obyvatelia nájomných bytov sa zároveň snažia dbať na udržiavanie spoločných priestorov a iných bytov, aby neboli označení ako „neprispôsobiví“ a nemuseli byt opustiť.
Na obecné byty existujú poradovníky, pričom prednosť majú zvyčajne mladé rodiny s deťmi alebo dôchodcovia. Rómovia často dostávajú byty nižšieho štandardu v inej časti obce, zatiaľ čo majorita obyvateľstva má prístup k lepším bytom.
Kritickým problémom na Slovensku je celkový nedostatok obecného bývania, teda štartovacích bytov pre mladé rodiny, seniorov alebo ľudí s nízkymi príjmami. V porovnaní s Rakúskom, kde je v majetku štátu 60 % všetkých bytov, Slovensko výrazne zaostáva.
Kauzy lacných mestských bytov: Politici a celebrity v centre pozornosti
Prípad poslanca Číža nie je ojedinelý. Bratislava sa v minulosti zbavovala svojich bytov veľmi rýchlo, čo viedlo k viacerým kauzám spojeným s politikmi a celebritami, ktorí získali mestské byty za nízke ceny. Medzi známe prípady patrí bývalý predseda KDH Ján Figeľ, ktorý získal od vtedajšieho primátora Andreja Ďurkovského 4-izbový mestský byt s rozlohou 150 m² za v prepočte 1800 eur. Samotný Andrej Ďurkovský odkúpil od mesta byt s rozlohou 217 m² za 27 000 eur. Bývalý primátor Andrej Ďurkovský za osem rokov pridelil 941 bytov a exstarostka Starého Mesta Miloslava Zemková za štyri roky 661 bytov. Medzi ďalších, ktorí získali lacné mestské byty, patria bývalý predseda KDH Alojz Hlina, niekdajší minister financií Ivan Mikloš a iné známe osobnosti. Poradca a hovorca prezidenta Andreja Kisku, Roman Krpelan, kúpil trojizbový byt v Ružinove za 1695 eur.
Predaj obecných bytov sa končí
Tieto prípady naznačujú systematický problém s prideľovaním a predajom mestských a štátnych nehnuteľností, ktorý často uprednostňuje politicky a verejne známe osoby pred bežnými občanmi. Je preto nevyhnutné, aby sa pravidlá pre prideľovanie a odkupovanie štátneho majetku sprísnili a zabezpečila sa ich maximálna transparentnosť a spravodlivosť.
Možný predaj bytu v kúpeľnej obci Číž
V kontexte diskusie o bývaní a cenách nehnuteľností sa v poskytnutých informáciách objavila aj ponuka na predaj trojizbového bytu v osobnom vlastníctve v kúpeľnej obci Číž. Byt s rozlohou 96 m² sa nachádza na prvom z dvoch poschodí a pozostáva z troch obytných miestností, kuchyne, kúpeľne, WC, vstupnej chodby a komory. K bytu prislúcha aj pivnica a balkón. Byt prešiel čiastočnou rekonštrukciou (plastové okná, plávajúca podlaha v kuchyni a chodbe, dlažba v kúpeľni a WC) a predáva sa čiastočne zariadený. Kúrenie zabezpečuje nový plynový kotol (kupovaný v 12/2021), ohrev vody bojler a v kúpeľni a WC je elektrické kúrenie. Mesačné náklady vrátane energií, internetu a fondu opráv sú do 180 eur. K bytu sa predáva aj pozemok o rozlohe 21 m² s možnosťou výstavby garáže. Cena nehnuteľnosti je 34 000 eur a je konečná, vrátane provízie, právneho servisu, poradenstva, správneho poplatku na katastri a hypotekárnych služieb.
Táto ponuka, hoci nesúvisí priamo s prípadom poslanca Číža, slúži ako príklad aktuálnej ponuky na trhu s nehnuteľnosťami a ilustruje cenové hladiny v menej lukratívnych lokalitách v porovnaní s centrom Bratislavy.
Celkovo prípad poslanca Miroslava Číža odhaľuje viaceré nedostatky v systéme prideľovania a využívania štátneho majetku a poukazuje na potrebu dôslednejšej kontroly a transparentnosti. Otvára sa tak diskusia o tom, či sú súčasné pravidlá dostatočné na zabezpečenie spravodlivého prístupu k bývaniu pre všetkých občanov, nielen pre tých, ktorí majú politické alebo iné výhody.