Sexuálne zneužívanie detí je jednou z najzávažnejších foriem násilia, ktoré môže mať ničivé a celoživotné následky na psychickom a emocionálnom zdraví obetí. Napriek tomu, že spoločnosť sa postupne stáva vnímavou k tejto problematike, stále pretrvávajú mnohé nepochopenia a zjednodušujúce pohľady, ktoré môžu brániť adekvátnemu riešeniu a prevencii. Tento článok sa snaží komplexne priblížiť túto citlivú tému, rozlišovať jej formy, identifikovať rizikové faktory a poukázať na dôležitosť dôvery a podpory zo strany okolia.
Definícia a formy sexuálneho zneužívania
Keď hovoríme o sexuálnom zneužívaní, máme tým na mysli prekračovanie intímnych hraníc dieťaťa nejakým dospelým človekom. Väčšinou majú ľudia predstavu, že ide o pohlavný styk, a ak k nemu nedošlo, tak sa, samozrejme, nič nestalo. Definícia sexuálneho zneužitia je však oveľa širšia. Je to vystavenie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, činnosti či správaniu. Ide o traumatizujúci zážitok, ktorý ovplyvňuje celý ďalší život obeti.
Zneužívanie môžeme rozdeliť na dotykové a bezdotykové formy.
Dotykové formy zahŕňajú:
- Pohlavný styk, ktorý sa mohol uskutočniť aj nejakým predmetom.
- Análny či orálny styk.
- Bozkávanie, objímanie, dotýkanie sa alebo aj hladkanie dieťaťa cez oblečenie.
Bezdotykové formy sú rovnako závažné a zahŕňajú:
- Vystavenie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, činnosti či správaniu prostredníctvom pornografického materiálu, alebo nútenie dieťaťa sa naň pozerať.
- Nútenie dieťaťa pozerať sa na masturbáciu, prípadne ho nútiť, aby ono samo masturbovalo.
- Aj keď sa páchateľ dieťaťa fyzicky nedotkne, dieťa sa stáva svedkom niečoho, čo nevie spracovať, a je nútené byť objektom, hoci sa páchateľ iba pozerá. Ide teda aj v tomto prípade o veľmi závažnú vec a neplatí tu žiadna matematika.
Prežívanie traumy a individuálne faktory
Miera prežívania traumy sa od obete k obeti môže líšiť. Všetko závisí od viacerých faktorov:
- Vek a dĺžka trvania zneužívania: Čím mladšie dieťa a čím dlhšie zneužívanie trvá, tým hlbšie môže byť trauma.
- Odolnosť a sebavedomie dieťaťa: Vlastná psychická odolnosť a sebavedomie môžu ovplyvniť schopnosť dieťaťa vyrovnať sa s traumou.
- Vzťahová väzba s páchateľom: Zneužívanie zo strany blízkej osoby, napríklad rodinného príslušníka, je často traumatickejšie ako zo strany cudzej osoby.
- Podpora zo strany rodičov a okolia: Dôležitá je reakcia okolia, podpora zo strany rodičov, učiteľov a iných dôveryhodných dospelých.
- Vzťahy s rovesníkmi a vlastná sebaúcta: Silné sociálne väzby a zdravá sebaúcta môžu pôsobiť ako ochranný faktor.
- Citová deprivácia: Deti, ktoré zažívajú citovú depriváciu, môžu byť náchylnejšie stať sa obeťami.
- Rýchlosť a spôsob ošetrenia skúsenosti: Ako rýchlo a adekvátne bola celá táto skúsenosť ošetrená a usporiadaná, má zásadný vplyv na proces hojenia.
Zľahčovanie bezdotykových foriem a dôležitosť dôvery v deti
Jedným z najväčších problémov pri riešení sexuálneho zneužívania je tendecia dospelých zľahčovať alebo ignorovať signály, ktoré deti vysielajú. Keď dieťa hovorí, že nemá rado dotyčnú osobu, lebo sa s ním napríklad hrá "divné hry" a už by na stretnutie s ňou nechcelo ísť, väčšinou dospelí či rodičia zareagujú štýlom, že dieťa preháňa alebo je lenivé a nechce sa mu. Vysvetľujeme si to tým, že v poriadku nie je pravdepodobne to dieťa.
Je nevyhnutné, aby sme deťom verili a brali ich slová vážne. PhDr. Agnieszka Jarkowska, ktorá dlhé roky pracovala s deťmi v Poľsku, si uvedomila túto skutočnosť, keď začala deťom veriť. Keď v rodine alebo u známych počula deti hovoriť, že učiteľ telocviku je nejaký zvláštny, stačilo, že položila otázku: "A čo je na ňom také zvláštne?" - a deti hneď začali rozprávať o tom, ako sa na nich pozerá a že je im to nepríjemné. Keby bola rodič, pravdepodobne by reagovala hneď. Prečo by jej dieťa malo byť objektom nevhodného správania a nejakého prekračovania hraníc? Preto si myslí, že by sme mali deťom veriť, pýtať sa a počúvať ich, brať ich komunikáciu vážne.
Skryté signály a symptómy
Správanie dieťaťa, ktoré môže byť dôsledkom zneužívania, nemusí byť vždy zjavné. Drogy, alkohol, sebapoškodzovanie, poruchy príjmu potravy sú len symptómy. Deti nie sú zlé, ako si niekedy myslíme, len sa im udiali zlé veci. PhDr. Agnieszka Jarkowska spomína, ako v detskom domove, kde pracovala, bolo jedno dievča, ktoré sa veľmi intenzívne poškodzovalo. Vtedy si nevedela rady a dnes si uvedomuje, že to mohlo byť volanie o pomoc, signál, že sa doma niečo dialo. Vtedy však nebola schopná to identifikovať a sústredila sa viac na samotný jav, ako na jeho príčiny. Vždy sa potrebujeme pozerať na správanie dieťaťa ako na symptóm, za ktorým sa skrýva niečo viac.
Kde dochádza k zneužívaniu a kto sú páchatelia?
Všeobecne sa dá povedať, že dievčatá sú viac vystavené riziku v rodinách, chlapci v inštitúciách. To je asi taká všeobecná štatistika. Keby sme však mali hovoriť o tom, kde najčastejšie dochádza k zneužívaniu, tak je to, bohužiaľ, v rodine. Páchateľom je nejaký rodinný príslušník - otec, matka, ujo, brat, sestra, niekto blízky. A potom, samozrejme, sú tu inštitúcie - škola, športové kluby, cirkev, krúžky… Všetky tie miesta, kde je dieťa zverené do opatery dospelého a vytvára si s ním blízky vzťah.
Ak by sme však mali hovoriť o dôsledkoch, tak by sme museli povedať, že asi najväčší dosah má predsa len zneužívanie kňazom. Ten totiž vystupuje v úlohe otca a v úlohe zástupcu Boha. Okrem prekročenia intímnych hraníc tam teda dochádza aj k narušeniu vzťahu s Bohom. Keď ma už totiž ani Boh nemôže zachrániť, všetko je stratené.
Štatistiky z jedného centra v USA, kde sa zaoberajú liečbou páchateľov - kňazov, hovoria, že 70 % páchateľov bolo samých obeťou sexuálneho zneužívania v detstve. To naznačuje, že mnohí páchatelia sami potrebujú pomoc a liečbu.
Profil obete a rizikové faktory
Hovorí sa o niektorých rizikových faktoroch, ktoré môžu zvyšovať pravdepodobnosť, že sa dieťa stane obeťou. Môže ísť napríklad o dieťa, ktoré je z rodiny, kde nemá žiadnu podporu. Nemusí to byť hneď patologická rodina, kde sa pije alebo je tam prítomné násilie. Stačí, že rodičia sú veľmi zaneprázdnení a venujú celý svoj čas práci, aby zabezpečili rodinu. Takéto deti sú svojím spôsobom osamelé. Potrebujú byť vypočuté, potrebujú, aby sa im niekto venoval a preukázal im svoju pozornosť. Pre páchateľa sú to ideálne obete. Keď potom od dospelého počujú slová, ako si môj najlepší priateľ, s tebou sa môžem podeliť o svoje tajomstvá, dieťa do takejto pasce spadne.
Ďalej je to každá zraniteľnosť dieťaťa, či už nejaký hendikep, alebo emočná slabosť, prípadne choroba.
Následky sexuálneho zneužívania
Následky sexuálneho zneužívania sú rozsiahle a môžu sa prejavovať v rôznych oblastiach života obete.
- Sociálny život: Dôvera môže byť narušená, a ak obeti neuverí ani nikto z dospelých, môže sa stať obeťou zneužitá viackrát.
- Pochybnosti o sebe samom: Dieťa v prvom rade začne pochybovať o sebe samom. Prichádzajú myšlienky na to, že s ním nie je niečo v poriadku, že je zlé. Vytvára sa teda obrovský pocit viny a presvedčenie, že to obeť chcela a že to nejakým spôsobom vyprovokovala. Dojem, že nie ten dospelý je zlý, ale že zlyhal vinou obete. Obeť s takýmto pocitom viny žije veľa rokov a nevie si odpustiť. Niekedy rýchlejšie odpustí tomu páchateľovi ako samej sebe.
- Sexuálna oblasť: V prípade chlapcov, ak mali prvú sexuálnu skúsenosť s dospelým mužom v pubertálnom veku a telo zažilo nejaký príjemný pocit a vzrušenie opakovane, môže sa stať, že chlapec bude mať problém so svojou sexuálnou identitou. Keďže mal homosexuálne zážitky, mohol by si myslieť, že je homosexuál. Prežíva v tom obrovský zmätok. Poznám obete, ktoré mi povedali, že nevedia, či sú naozaj homosexuáli.
- Pocit hanby a nehodnosti: Ženy, ktoré boli obeťami zneužívania, prežívajú zase veľmi často pocit hanby, pocit, že sú špinavé a že si nezaslúžia byť milované. Veľmi často tieto ženy ostávajú samy. Nie sú schopné nadviazať nejaký vzťah, nie sú schopné dôverovať mužom.
- Poruchy príjmu potravy: V neposlednom rade sa môžu u obetí vyskytnúť rôzne poruchy príjmu potravy, ako anorexia či bulímia. Všetko sú to akoby formy vnútorného vzdoru voči tomu, čo sa stalo. Ak obeť zažila v akte sexuálneho zneužívania vzrušenie, má pocit, akoby ju zradilo vlastné telo, a preto ho nenávidí. Akým spôsobom ho potom možno potrestať? No napríklad tým, že mu obeť odoprie jedlo alebo sa začne sebapoškodzovať.
- Ekonomické následky: Hoci menej priame, aj ekonomické následky môžu byť prítomné, najmä ak zneužívanie viedlo k narušeniu vzdelania alebo pracovných príležitostí.
Grooming - proces manipulácie
Proces, odkedy si páchateľ vyhliadne obeť a postupnou manipuláciou ju „zatlačí do kúta“, aby ju následne atakoval, nazývame tiež grooming. Prekvapivo, keď hovoríme o groomingu a jeho fázach, môže sa niekomu na začiatku zdať, že ide o vytváranie normálneho vzťahu.
- Budovanie vzťahu: Prvou fázou groomingu je práve budovanie vzťahu. Môžeme použiť príklad kňaza a miništrantov. Farár povie mladému kaplánovi, že bude mať na starosti skupinu miništrantov. Kaplán vyhlási stretnutie a tam si spomedzi chlapcov vyhliadne jedného, s ktorým ten vzťah začne byť v niečom trochu iný, exkluzívny.
- Etapa testovania: Na rozdiel od normálneho vzťahu však v tomto vzťahu nastáva ďalšia fáza, a tou je etapa testovania, keď páchateľ prekračuje hranice a zisťuje, či sa dieťa niekomu prizná a povie o tom napríklad rodičom alebo nie. Tu môže ísť napríklad o prekračovanie behaviorálnych hraníc - dlhšie objímanie či pohladkanie - a overovanie si, ako bude na to dieťa reagovať. Alebo ide o nejaké porušenie pravidiel. Rodičia napríklad nedovolia byť dieťaťu dlhšie ako jednu hodinu na internete, ale páchateľ to dieťaťu dovolí a povie, že to bude ich tajomstvo, a zisťuje, či sa s tým chlapec doma zverí alebo nie. Toto testovanie pri normálnom vzťahu neexistuje, pri groomingu je veľmi dôležité, pretože páchateľ si musí byť istý, že dieťa mu už natoľko dôveruje, že je schopné prekročiť aj niektoré svoje hranice a pravidlá kvôli nemu.
- Vylúčenie zo skupiny a udržanie tajomstva: Páchateľ tiež musí obeť vylúčiť zo skupiny, aby nemala jej podporu. Napríklad v skupine miništrantov už ostatní vidia, že ten jeden je privilegovaný, má kľúče, zatvára faru, zostáva dlhšie. Poslednou fázou groomingu je, že páchateľ sa snaží o to, aby dieťa tajomstvo udržalo. Zmenšenie rizika odhalenia je spojené s tým, keď sa dieťa presvedčí, že to samo chcelo, pretože prežilo vzrušenie. Dieťa nerozumie tomu, že cítilo vzrušenie, lebo je to automatická reakcia tela, za ktorú ono vôbec nemôže.
Všetky komentáre typu, veď si za mnou prichádzal, sám si to chcel zo strany páchateľa potom spôsobujú, že dieťa sa bojí ísť za rodičom alebo nejakým dospelým, lebo má pocit, že urobilo niečo zlé a nikto mu neuverí. Týmto spôsobom páchateľ dieťa spracuje, „zgroominguje“ a ono sa ocitá akoby v pasci. Kým došlo k zneužitiu, bolo dieťa presvedčené, že zažíva výnimočný vzťah a pre toho dospelého bolo niekým výnimočným. Keď k zneužitiu dôjde, náhle sa dieťaťu zrúti celý svet a ono sa v tom celom nevie nájsť. Je to preň veľké prekvapenie. Navyše, grooming sa týka aj celého okolia, ktoré musí páchateľ presvedčiť o tom, že je dôveryhodný.
Dôležitosť komunikácie a prevencie
Často opakujem rodičom, aby hovorili svojim deťom, že hoci by sa stalo niečo veľmi zlé a dieťa si bude myslieť, že je to nezvratné, musí vedieť, že za nimi vždy môže prísť a oni ho nikdy neodmietnu. To je kľúčový moment. Jeden páchateľ, ktorý zneužil stovky detí, sám uviedol príklad dieťaťa, ktoré sa pri tom prekračovaní hraníc obrátilo na rodičov, a to aj napriek tomu, že ho za to čakal nejaký trest. Malo však natoľko dôveru voči svojim rodičom, že to priznalo, a to ho zachránilo.
Vysvetlenie obnovených spomienok na sexuálne zneužívanie
V rodinách je obeť prístupnejšia. Páchateľ nemusí strácať čas so zoznamovaním sa, lebo je súčasťou rodiny. Táto etapa tam ani nie je. Ženy, ktoré po rokoch hovoria svoje svedectvo, spomínajú, že sa to začínalo úplne nevinne. Až na strednej škole si tieto dievčatá všimli, že ich kamarátky nemajú takéto skúsenosti alebo aspoň o tom nerozprávajú. Takéto dievča začne cítiť, že niečo nie je v poriadku. Na začiatku to dieťa otcovi verí a potom prichádza jasná informácia, že je to za hranou. Jedna z obetí hovorila, že svojho otca v noci nenávidela, ale keď prišiel deň, tak to bol jej najúžasnejší, milovaný ocko a medzi nimi bol silný vzťah, ktorý si nemohla dovoliť stratiť. Aký obrovský musí byť ten zmätok. Navyše, páchateľ je veľmi často milý, nežný, láskavý. Toto je to, čo obeť najviac zväzuje - tá láskavosť a fakt, že ide o niekoho blízkeho, od ktorého sa nečaká útok. Útok prichádza úplne nečakane a obeť často nevie reagovať. Keď na vás ide niekto s nožom, tak sa hneď budete brániť, lebo cítite ohrozenie, ale ak ho necítite a náhle niekto zaútočí, zostanete prekvapení, paralyzovaní. Toto si obete často vyčítajú - že nereagovali, že „zamrzli“ a páchateľ to bral ako súhlas a ešte im to prízvukoval.
Terapia a pomoc obetiam
Postupy pri terapii sú rôzne a závisí to od toho, kto akú terapeutickú školu vyznáva a používa. Väčšinou prvé, čo je potrebné, je nejakým spôsobom zastabilizovať obeť. Obeť totiž žije v neustálom napätí a v úzkostiach. Veľmi častým symptómom tej posttraumatickej stresovej poruchy sú tzv. flashbacky. Nie sú to iba spomienky. Dá sa to opísať tak, akoby som ešte raz so všetkými emóciami prežívala tú istú situáciu. Každý flashback je akoby opakovaná traumatizácia. Potrebujeme preto obetiam pomôcť nejako s tým pracovať, aby mohli fungovať vo svojom každodennom živote.
V prípade detí je úplne základnou vecou, keď sa to zneužívanie naďalej deje, aby sme ich z toho prostredia vytiahli. Zneužívanie sa musí zastaviť, to je prvá vec. No a potom pracujeme s dieťaťom v tom zmysle, aby to vedelo nejako zo seba vyrozprávať a spracovať.
Letné prázdniny a zvýšené riziko
Ktorý školák by nemiloval prázdniny? Na dni plné voľnosti a dobrodružstiev sa netešia len deti, využívajú ich aj pedofili a sexuálni agresori. Mnohí z nich boli sami sexuálne zneužívaní. Podľa policajných štatistík len za prvý polrok na Slovensku znásilnili 29 detí, boli natočené a polícia našla dva pornofilmi, v ktorých hlavnými hrdinami boli deti! Letné prázdniny sú na spoznávanie lásky ako stvorené. V Česku nedávno robili prieskum o sexuálnom správaní. Podľa neho z 200 tínedžerov majú v 13 rokoch za sebou prvú sexuálnu skúsenosť štyria chlapci a jedno dievča. O rok neskôr je to už dvojnásobok. Že sa zblížia rovesníci je prirodzené. Nie každý má babičku, ktorá postráži celé dva mesiace svojich vnúčikov, navyše, keď tí väčší túžia po voľnosti. Aj vaše deti sú väčšinu prázdnin ponechané samy na seba?
Varovné signály a prevencia v digitálnom veku
Aj keď sa téma sexuálneho zneužívania týka predovšetkým detí, je dôležité si uvedomiť, že riziko existuje aj pre tínedžerov, najmä v online prostredí. Kybergrooming sa stal bežným javom na sociálnych sieťach a internetových zoznamkách. Útočníci často vystupujú pod falošnou identitou a využívajú detskú naivitu a nižšiu schopnosť vyhodnocovať riziká.
- Chvála a komplimenty: Manipulátor začína rozhovor o osobných, až intímnych témach, pochváli vzhľad dieťaťa.
- Postupné posúvanie hraníc: Pýta sa na intímne témy, žiada o fotografie, pričom postupne zvyšuje svoje nároky.
- Využívanie detskej naivity: Manipulátor využíva, že deti v začínajúcej puberte ešte nežijú sexuálnym životom, ale táto téma ich veľmi zaujíma.
- Falošný pocit bezpečia: Internet umelo navodzuje pocit bezpečia, človek sa tu menej kontroluje.
- Vydieranie a nátlak: Keď dieťaťu prestáva byť príjemné, snaží sa povedať dosť. To je paradoxne ďalšia chyba, pretože dieťa má pocit, že v tej situácii zostalo úplne osamotené.
- Mýty o agresoroch: Sexuálny predátor môže byť hocikto, dokonca aj spolužiak v škole.
Je extrémne dôležité, aby rodičia s deťmi komunikovali o bezpečnosti na internete, vysvetlili im, že svet internetu je rovnako nebezpečný ako reálny svet a že s cudzími ľuďmi sa nekomunikuje a nič sa im neposiela. Všetky takéto informácie môžu byť neskôr zneužité proti nim. Pri akomkoľvek prejave vydierania či nátlaku zo strany neznámej osoby by mali okamžite informovať rodiča alebo inú dôveryhodnú osobu.
Detský krízový dom a pomoc obetiam
Detské krízové centrá, ako napríklad Náruč v Žiline, poskytujú špecializovanú starostlivosť deťom, ktoré boli sexuálne zneužívané alebo týrané. Okrem odbornej starostlivosti o deti spolupracujú aj s ich rodinami. Mnohé z týchto detí totiž chcú byť v kontakte so svojimi blízkymi, paradoxne aj s tými, ktorí im reálne ubližovali.
V týchto centrách sa diagnostikuje miera ohrozenia, poskytuje sa terapeutická starostlivosť a hľadajú sa spôsoby, ako dieťa bezpečne vrátiť do rodiny, alebo mu nájsť náhradné bezpečné prostredie.
Zneužívanie detí v rodinách a spoločnosti
Násilie na deťoch sa pácha vo všetkých častiach spoločenského spektra. Vo verejnosti je predstava, že násilie na deťoch sa pácha len v sociálne ohrozených rodinách, ktoré sú marginalizované alebo žijú na okraji chudoby. Alebo je tam väčšia miera závislosti od alkoholu či iných látok. Áno, aj. Ale tým, že sa v posledných rokoch viac zameriavame na sexuálne zneužívanie, prichádzajú k nám deti aj zo stredných vrstiev, alebo aj z lepšie situovaných rodín. V praxi sa ukazuje to, čo hovoria múdre knihy, že násilie, či už sexuálne, psychické alebo fyzické, prechádza skrze všetky sociálne vrstvy, akurát v niektorých sociálnych skupinách sa dá lepšie maskovať, prípadne sa dajú nájsť účinnejšie spôsoby, ako sa obhájiť, pokiaľ niekto vznesie obvinenie.
Ignorácia okolia a jej dôsledky
Často sa stretávame s ignoráciou okolia, ktoré roky dokázalo prehliadať zjavné problémy. Susedia v paneláku niekedy nepomôžu a neoznámia, že vo vedľajšom byte sa deje niečo zlé. Žijeme veľmi izolovane a ľudia dnes neradi strkajú nos do cudzích vecí. Pritom v našej sfére vyložene potrebujeme istú mieru angažovanosti a osobného hrdinstva, poukázať na to, že niekde sa tým deťom nedarí alebo sú priamo ohrozované. Ľudia si radšej nechcú špiniť ruky a privierajú oči. Táto ľahostajnosť môže byť spôsobená strachom, nevedomosťou, alebo zlou skúsenosťou so systémom sociálnoprávnej ochrany detí.
Latentnosť a neskoré odhalenie
Iba tretina obetí sa ešte počas detstva niekomu zdôverí, že je alebo bola zneužívaná. S problematikou sexuálneho zneužívania je spojená veľká miera latencie, teda skrytosti a utajenia. Deti reagujú rôzne a nie vždy trauma musí vyplývať priamo z aktu sexuálneho zneužitia. Ľudia laicky vnímajú tento fenomén ako niečo, čo dieťaťu fyzicky ubližuje a že si je toho vedomé. Ale veľakrát sú tie deti zmätené z toho, čo sa deje, prípadne vôbec nemusia mať poznanie, že spôsob kontaktu, ktorý s ním dospelá osoba má, je zneužívanie.
Obzvlášť to vidíme u menších detí alebo u detí z málo podnetného prostredia, v ktorom je takpovediac emočný hlad. Takéto deti môžu zvýšenú pozornosť zo strany zneužívateľa vnímať ako niečo, čo si v podstate užívajú a čo vnáša do ich života zmenu, sú zrazu stredobodom pozornosti. A pokiaľ zneužívajúce praktiky nie sú realizované fyzicky ubližujúcim spôsobom, tieto deti ich môžu akceptovať a spolupracovať. Keď si uvedomia, že to, čo sa dialo, bolo niečo, čo sa nemá diať, zažívajú pocity viny a zahanbenia a majú v sebe neskutočný zmätok. A s týmto pracuje páchateľ, ktorý zmätok dieťaťa využíva na to, aby ho primäl k mlčaniu. Presvedčí ho, že nebyť jeho spolupráce, zneužívanie by neprebehlo a že na tom nesie prinajmenšom rovnakú, ak nie väčšiu vinu. Toto prinúti dieťa mlčať, aby sa vyhlo obvineniu.
Dôležitosť podpory a otvorenej komunikácie
Preto je nevyhnutné, aby sme si tieto deti všímali v ešte mladšom veku, najneskôr v predškolskom, kedy je ešte osobnosť dieťaťa formovateľná. Čím mladšie dieťa sa k nám dostane, tým väčšia šanca je, že dokážeme zvrátiť negatívny vývin jeho osobnosti. Kľúčom k prevencii prehlbovania problémov je otvorená komunikácia medzi rodičom a dieťaťom. Znamená to počúvať bez zľahčovania pocitov, bez moralizovania či okamžitého riešenia. Pre dieťa je často dôležitejšie cítiť, že mu niekto rozumie a berie ho vážne, než dostať hotové rady. Keď vie, že môže hovoriť bez strachu z trestu alebo výsmechu, zverí sa skôr. Sme tu pre Vás - vždy, keď to budete potrebovať.
tags: #chlapci #tuzia #byt #zneuzivany