Politika na Slovensku je témou, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie a rôzne pohľady. Od čias po Nežnej revolúcii sa vnímame politikov a celý politický systém prešiel mnohými zmenami. Často sa stretávame s názorom, že politici sú nevyhnutnou súčasťou spoločnosti, aj keď ich práca nie je vždy pochopená alebo ocenená. Tento článok sa ponorí do rôznych aspektov politického života na Slovensku, od histórie až po súčasné požiadavky na vstup do politiky, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto fascinujúcu oblasť.
Od "nomenklatúrnych kádrov" k pluralite strán
Po páde komunizmu panovalo v mnohých presvedčenie, že sme sa definitívne zbavili politikov v ich predošlej forme. V minulosti bola politická scéna jasne definovaná straníckou príslušnosťou. Stačilo sa prihlásiť do vtedajšej jednotnej strany, získať "červenú preukážku" a pri správnom správaní sa človek mohol stať "nomenklatúrnym kádrom". Títo jedinci mali zaručený vyšší plat, lepší životný štandard a prístup k tovarom, ktoré boli pre bežných občanov nedostupné. Vtedajší najvyšší politici mali dokonca prístup do špeciálnych obchodov s preferenčným prístupom k nedostatkovému tovaru, ako boli napríklad automobily, na ktoré bežný občan čakal roky po zaplatení vinkulácie. Títo "nomenklatúrne kádre" mali právo vládnuť a tvoriť vládu, pretože, ako sa často zdôrazňovalo, "bez vlády to nejde".
Dnešná situácia je však diametralne odlišná. Máme k dispozícii širokú škálu politických strán a rozhodnúť sa pre tú "správnu", ktorá by mohla viesť k úspechu, sa stalo intelektuálnym problémom vyžadujúcim si hlbšie rozmýšľanie. V porovnaní s minulosťou, kde stačilo prikyvovať, hlasovať a tlieskať, súčasný politický systém kladie oveľa vyššie nároky na orientáciu a pochopenie politických procesov.
Potreba vlády a jej predstavitelia
Argentínsky spisovateľ Jorge Luis Borges vo svojej poviedke "Utópia unaveného muža" načrtol víziu budúcnosti, kde vlády postupne stratili na význame. V rozhovore s mužom z budúcnosti sa dozvedáme, že vlády organizovali voľby, vyhlasovali vojny, určovali sadzby, konfiškovali majetky a snažili sa zaviesť cenzúru, no napokon si ich nikto nevšímal. Tlač prestala uverejňovať ich príspevky a portréty. Hoci Borges bol uznávaný spisovateľ, v tomto predpovednom aspekte sa mýlil. Jeho vízia bola skôr utopická, pretože realita ukazuje, že bez vlády by spoločnosť čelila vážnym problémom.
Bez vlády by totiž nastala situácia, kde by boli vládni ministri a ich spolupracovníci nezamestnaní, čím by sa zvýšila celková nezamestnanosť. K tomuto by prispeli aj novinári, ktorí sa venujú politickej publicistike, rozhovorom a reportážam o vláde. Hoci existuje mnoho celebrít zo šoubiznisu a športu, ich počet by nestačil na nahradenie politikov a uživenie všetkých novinárov a redaktorov. Borges navrhoval, že by si politici museli nájsť "statočnejšiu prácu" a mnohí by mohli byť dobrými komikmi. Hoci aj dnes niektorí politici pôsobia ako komici, ich výkony nie sú vždy hodné potlesku. Preto platí, že vláda musí existovať, aj keby "na chleba nebolo", a s ňou aj politici, bez ktorých by to nešlo.
Vlastnosti a zásady úspešného politika
Stať sa politikom v súčasnosti je zložitejší proces. Okrem základnej podmienky, že sa človek musí narodiť ako "rodený politik", existuje niekoľko ďalších charakteristík a zásad, ktoré sú pre úspešného politika kľúčové.
Rozhodnosť a obozretnosť
Vedeckí psychológovia zdôrazňujú, že politik musí byť rozhodný. Táto vlastnosť mu umožňuje, že keď sa rozhodne niečo urobiť, tak to aj urobí, aj keď by to bolo nezmyselné. Jediným obmedzením môže byť jeho vlastné rozhodnutie to neurobiť. S rozhodnosťou úzko súvisí aj obozretnosť. Politik, ktorý nie je obozretný, si môže veľmi ublížiť. Môže síce ublížiť všetkým okolo seba (okrem svojich blízkych, priateľov a sponzorov), ale nemôže ublížiť sebe. Toto je zásadná vec.
Zásadovosť a presvedčenie o vlastnej múdrosti
Jednou z hlavných zásad je byť zásadne zásadový. Bezzásadový politik nemá šancu uspieť. Neexistuje síce veľa zásad, ktoré musí politik uznávať, ale jednou z najdôležitejších je presvedčenie, že všetci občania sú hlúpi a len on je ten najmúdrejší, že všetko vie a všetko umí.
Absencia vlastného názoru a schopnosť sľubovať
Ďalšou dôležitou zásadou je, že politik nemá žiadny zásadný názor. Mať názor totiž súvisí s nepohodlným rozmýšľaním, na ktoré sú odkázaní len radoví občania, ktorých názor aj tak nikoho nezaujíma. Keď politik náhodou k nejakému názoru príde, automaticky ho považuje za pravdu, o ktorej sa nediskutuje. Ak dôjde k diskusii, je ochotný za svoju pravdu bojovať až do poslednej kvapky alkoholu v krvi. Už ste videli politika, ktorý by nemal pravdu? Politik musí byť vždy ochranca, aj keď si musí vymyslieť, čo bude chrániť. Musí vedieť sľubovať. Nesmie existovať nič, čo by nemohol politik sľúbiť. Príklady takýchto politikov, ktorí sľubovali napríklad výstavbu diaľnice do Košíc, poznáme z vlastnej skúsenosti. Aj keď sa diaľnica vtedy nepostavila, voliči ich volili aj naďalej, s nádejou, že sa možno raz postaví. Možno sa časom viac rozkradne, lebo k diaľniciam patria aj tunely a tunelovanie je pre politika druhá prirodzenosť.
Schopnosť presviedčať a sebahodnotenie
Mnohí si myslia, že politik musí byť presvedčivý. Vôbec nie, ale musí vedieť presviedčať. Politik vás musí neustále presviedčať, že sa budete mať dobre, aj keby vám mal pri tom krky povykrúcať. Samozrejme, že politik priamo nikomu krk nevykrúti. Na to má inštitucionálny aparát, ktorý sa rád priživí na tom, aby sa aj jemu darilo. Politik sa musí vedieť aj ohodnotiť. Najjednoduchší spôsob je schváliť si v parlamente päťnásobok priemerného platu, o ktorom si priemerný zamestnanec môže nechať len snívať. V starovekých Aténach, kolíske demokracie, politici neboli platení a svoju činnosť považovali za česť a službu. V súčasnom trhovom hospodárstve je však situácia iná.
Vstup do politiky a vzdelávanie budúcich lídrov
Proces vstupu do politiky a formovanie budúcich lídrov je kľúčovou otázkou pre zdravý vývoj spoločnosti. Po parlamentných voľbách a zložení koalície nasledujú koaličné rokovania, kde si strany rozdelia ministerstvá a navrhnú svojich ľudí. Pred vymenovaním sa môže prezident alebo prezidentka stretnúť s navrhovanými ministrami, aby si overil ich vhodnosť. Existujú však aj kontroverzné prípady, kedy prezident môže odmietnuť kandidáta z dôvodu vážnych pochybností o jeho vhodnosti, ako napríklad v prípade kandidátky, ktorá neuznávala vedecké poznatky o zmene klímy a schvaľovala násilné riešenia voči ochrancov prírody.
Ústava SR stanovuje, že rovnako ako predseda vlády, aj ministri a ministerky musia byť voliteľní do Národnej rady SR. Niekedy môže byť dočasne poverený aj samotný premiér.
Politická akadémia ako cesta k profesionalizácii
Organizácie ako INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských štúdií) si uvedomujú, že naši politici nie sú vždy dostatočne kompetentní v oblastiach, o ktorých rozhodujú. Preto vznikajú iniciatívy ako Politická akadémia, ktorej cieľom je zvýšiť počet kompetentných ľudí v rozhodovacích pozíciách. Tieto akadémie sa zameriavajú nielen na poslancov parlamentu, ale aj na komunálnu politiku a odborníkov v štátnej správe. Programy sú často nadstranícke a komplexné.
Na Slovensku chýba dlhodobá tradícia vzdelávania politikov, na rozdiel od krajín ako Nemecko, Francúzsko či USA, kde politické strany poskytujú svojim členom vzdelávanie. Politická akadémia sa snaží túto medzeru zaplniť. Programy zahŕňajú prednášky, workshopy a diskusie, ale aj dlhodobú prácu na vlastnom projekte účastníka. Cieľom je, aby si účastníci pripravili projekt vo svojej téme, ktorý by mohol viesť k reálnym výstupom, napríklad legislatívnemu návrhu alebo projektu pre mesto.
Úspechy týchto akadémií sa prejavujú aj v komunálnych voľbách, kde z radov absolventov mnohí kandidovali a získali mandát. Medzi absolventmi nájdeme podnikateľov, lekárov, analytikov, ľudí z reklamných a PR agentúr, ako aj mediálnych pracovníkov. Snažia sa pritiahnuť odborníkov a poskytnúť im potrebné vedomosti a kontakty.
Podmienky kandidatúry a volebné pravidlá
Kandidovať do politiky na Slovensku nie je možné pre občanov, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody, boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony, alebo boli právoplatne odsúdení za úmyselný trestný čin, ak ich odsúdenie nebolo zahladené.
Kandidátnu listinu môže podať registrovaná strana alebo hnutie, prípadne koalícia. Lehota na doručenie kandidátnej listiny je najneskôr 90 dní pred dňom konania volieb. Súčasťou musí byť aj potvrdenie o úhrade volebnej kaucie, ktorá sa vracia strane alebo koalícii, ak získala aspoň dve percentá platných hlasov. Politická strana alebo koalícia môže mať na kandidátnej listine najviac 150 kandidátov. Po podaní kandidátky nie je možné ju dopĺňať ani meniť poradie kandidátov.
Pre voľby do obecného zastupiteľstva a na starostu obce platia špecifické pravidlá. Kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva musí mať trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje, a dovŕšiť 18 rokov veku. V Bratislave a Košiciach môže do mestského zastupiteľstva kandidovať obyvateľ mesta, ktorý má trvalý pobyt v niektorej z mestských častí patriacich do územia mesta.
Predseda ÚVO o novele ZVO 1: Legislatívny proces
Kritika a pravidlá pre vstup do politiky v strane SaS
Niektoré politické strany, ako napríklad Sloboda a solidarita (SaS), majú svoje vlastné, často kontroverzné, pravidlá pre vstup do politiky a formovanie kandidátnych listín. Tieto pravidlá sú často kritizované pre svoju netransparentnosť a zameranie na špecifické kritériá, ktoré nemusia zodpovedať ideálu kompetentného politika.
Medzi tieto pravidlá patria:
- Nízke požiadavky na vzdelanie: "Pravidlo: aby si dostal miesto na kandidátke nesmieš mať vysoké akademické vzdelanie. Ideálne postačuje maturita - akceptovateľné je tiež získanie vysokoškolského titulu formou kompilátu, resp. komplagiátu." SaS garantuje svojim členom s maturitným vzdelaním zvoliteľnú pozíciu pri voľbách do Europarlamentu, resp. v národnom parlamente vedúcu funkciu v niektorom z výborov.
- Podpora podnikania bez skúseností: "Musíš podporovať podnikateľské prostredie ale nesmieš mať žiadne podnikateľské skúsenosti." Akceptovateľné je riadenie súkromnej materskej školy, kaderníctva, resp. krátkodobé vedenie komunálneho podniku na odvoz a likvidáciu odpadu.
- Angažovanie sa v agende bez znalostí: "Musíš sa angažovať v agende, o ktorej nič nevieš." Ak si vyučený obuvník, pošlú ťa riadiť školstvo. Ak si viedla materskú školu, dostaneš pod palec celý rezort zdravotníctva. Ak si sa staral o IT, vymenia ťa za ministra obrany. Navyše musíš byť pripravený bez obáv (a okamžite) vymeniť rezort.
- Boj za práva žien: "Musíš vytrvalo a statočne bojovať za slobodu a práva žien."
- Ignorovanie regiónov: "Nesmies poznať ani zastupovať (resp. ani len navštevovať) regióny Slovenska." Maximálne je dovolený výjazd bezvýznamných a bezmenných poslancov do obcí, ktoré sa zviditeľnili humorným spôsobom na sociálnych sieťach.
- Deklarácia a následné označenie: "Pred voľbami musíš neustále deklarovať, že SAS ponúka občanom Slovenska najlepších kandidátov a politikov. Zároveň musíš byť pripravený týchto najlepších kandidátov a politikov na pokyn svojho straníckeho predsedu v priebehu 12 hodín označiť za odpad, zlodejov, zradcov a idiotov."
- Dlhá prítomnosť v politike bez výsledkov: "Musíš byť v politike min. 12 rokov a nič reálne nedosiahnuť."
- Najlepší program bez konkrétnych krokov: "Musíš deklarovať, že SAS má najlepší volebný, predvolebný aj akýkoľvek program."
- Boj proti cirkvi: "Musíš intenzívne a vytrvalo bojovať proti r.k. cirkvi. Odporúčajú sa osvedčené frázy o farizejoch, zlodejoch a pedofíloch. Ďalej sa odporúča opakované a dôrazné požadovanie odluky cirkvi od štátu - bez akejkoľvek racionálnej verejnej diskusie alebo argumentácie."
Tieto pravidlá naznačujú, že vstup do politiky, a najmä do niektorých politických strán, môže byť založený skôr na iných kritériách než na skutočnej kompetencii a záujme o službu verejnosti. To len potvrdzuje, že cesta k lepšej politike na Slovensku je stále dlhá a plná výziev.