Implementácia Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 (NRSF) na Slovensku čelí v období rokov 2022 - 2024 značným výzvam, ktoré si vyžadujú systematické riešenia a hlbšie pochopenie komplexnosti problematiky. Napriek prijatiu stratégie v roku 2021 a následnému vytvoreniu piatich akčných plánov (AP) pokrývajúcich kľúčové oblasti ako vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie, zdravie a boj proti protirómskemu rasizmu, realita ukazuje na pretrvávajúce nedostatky v ich implementácii. V roku 2022 bolo z celkovo naplánovaných 139 opatrení splnených len 34 %, a podobný trend pokračoval aj v roku 2023.
Nedostatky v implementácii a ich dôsledky
Kľúčovým problémom identifikovaným v Správe občianskej spoločnosti je fakt, že NRSF primárne necieli na majorityú populáciu. Toto obmedzenie znamená, že opatrenia často nedokážu účinne adresovať hlboko zakorenené predsudky a rasizmus voči Rómom, čím oslabujú celkové snahy o ich začlenenie do spoločnosti. Hoci monitorovacie procesy NRSF vykazujú určité silné stránky, existujú oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie, predovšetkým v kvalite implementácie, inkluzívnosti a schopnosti orgánov plne pochopiť komplexnosť stratégie.
Ročné hodnotiace správy o implementácii akčných plánov, ktoré sú dostupné na webovej stránke Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity (ÚSVRK), poukazujú na to, že NRSF sa monitoruje každoročne, čo presahuje dvojročný cyklus odporúčaný Európskou úniou. Zber údajov o životných podmienkach rómskej populácie prebieha priebežne, pričom aktualizácia Atlasu rómskych komunít bola naplánovaná na rok 2025. Napriek nepretržitému úsiliu o zber údajov a významným investíciám sa však zistenia len zriedka využívajú na formovanie politík. Súčasne sa objavujú aj rozpory medzi niektorými vnútroštátnymi politikami, vrátane novely školského zákona a sociálnych reforiem, a cieľmi NRSF.
Napriek tomu, že niektoré projekty v rámci postcovidového Plánu obnovy a odolnosti majú za cieľ podporovať inklúziu, neriešia dôsledne segregáciu, ktorá naďalej predstavuje systémovú prekážku rovnosti a začleňovania Rómov. Zapojenie rómskych organizácií do implementácie akčných plánov je obmedzené. Aj keď sú Rómovia zamestnaní na regionálnych úradoch a v projektoch, ich zastúpenie vo verejných inštitúciách zostáva nejasné z dôvodu právnych obmedzení týkajúcich sa zberu údajov o etnicite. Do monitorovania a hodnotenia NRSF sa zapája len hŕstka Rómov, pričom nominačné procesy nie sú transparentné.
Pilotný projekt HERO: Inovatívny prístup k bývaniu a posilňovaniu Rómov
V kontexte týchto výziev sa objavujú inovatívne iniciatívy, ktoré sa snažia priniesť konkrétne riešenia. Jednou z nich je pilotný projekt HERO - Housing and Empowerment for Roma (Bývanie a posilňovanie Rómov). Tento projekt je financovaný Európskym parlamentom (EP), riadený Európskou komisiou (EK) a realizovaný Rozvojovou bankou Rady Európy (CEB) spolu s miestnymi partnermi v Slovenskej republike, Bulharsku a Rumunsku.
Cieľom projektu HERO je otestovať inovatívny model sociálneho investovania, ktorý rieši sociálno-ekonomické vylúčenie znevýhodnených ľudí, ako sú marginalizovaní Rómovia. Projekt podporí medziodvetvovú spoluprácu prepájajúcu orgány verejnej správy, finančné inštitúcie a sociálne organizácie s cieľom zlepšiť miestnu správu vecí verejných a sociálno-ekonomické posilnenie Rómov. V rámci projektu budú Rómovia podporovaní prostredníctvom prístupu k mikropôžičkám, školení finančnej gramotnosti, budovania stavebných zručností a pracovného koučingu a mentoringu. Očakávaným výsledkom by malo byť zlepšenie bývania, zamestnanosti a celkovo lepšie životné podmienky. Prístupy sociálnej inovácie majú pôsobiť ako katalyzátor riešení v oblasti zamestnanosti a podporovať miestny rozvoj vedený miestnou komunitou.
Paolo Gentiloni, európsky komisár pre hospodárstvo, vyjadril hrdosť na realizáciu tohto pilotného projektu EÚ, ktorý podporuje znevýhodnené rómske komunity prostredníctvom investičných iniciatív so širokým sociálnym dosahom. Vyjadril nádej, že projekt bude slúžiť ako model pre ďalšie národné a európske programy na podporu inklúzie a odolnosti, ako napríklad program InvestEU. V tomto dôležitom úsilí Komisia spolupracuje s Európskym parlamentom a Rozvojovou bankou Rady Európy.
Na Slovensku sa projekt HERO zameria na obce Dobšiná (okres Rožňava), Jelšava (okres Revúca), Kamenná Poruba (okres Vranov nad Topľou), Podhorany (okres Kežmarok) a Rudňany (okres Spišská Nová Ves). Suma vyčlenená pre projekt HERO na Slovensku je 1 020 000 EUR.
Kľúčové míľniky a partnerstvá projektu HERO
Spustenie projektu HERO na Slovensku bolo sprevádzané podujatím v Spišskej Novej Vsi, kde sa stretli zástupcovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie, Rozvojovej banky Rady Európy a kľúčoví partneri projektu. Na podujatí sa diskutovalo o ceste k projektu HERO na Slovensku, jeho kontexte, skúsenostiach a ďalších krokoch. Realizačnými partnermi projektu HERO na Slovensku sú Slovenská sporiteľňa a.s. (SLPS) v spolupráci s organizáciou Projekt DOM.ov.
Peter Pollák, poslanec Európskeho parlamentu, zdôraznil, že zlepšenie životných podmienok Rómov je kľúčom k ich úspešnému začleňovaniu do spoločnosti a ambíciou projektu HERO je umožniť zraniteľným skupinám financovať vlastné bývanie prostredníctvom splácaných pôžičiek. Tomáš Zdechovský, rovnako poslanec Európskeho parlamentu, uviedol, že projektom chcú radikálne zmeniť situáciu najchudobnejších obyvateľov Slovenska, pričom slušné bývanie spojené s prácou a vzdelaním považuje za základ zmeny.
Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, charakterizoval HERO ako inovatívny spôsob podpory prístupu k bývaniu pre zraniteľné rómske komunity, ktorý zároveň slúži na získavanie poznatkov o tom, ako fungujú cielené rozvojové opatrenia. Vyjadril nádej, že projekt pomôže zmeniť širšie naratívy o chudobe a spoločenskom postavení Rómov. Rainer Lovato, zástupca riaditeľa Rozvojovej banky Rady Európy (CEB), potvrdil, že projekt HERO odráža odhodlanie CEB podporovať sociálnu inklúziu a zlepšovať kvalitu života Rómov v Európe.
Právne a politické rámce a ich vplyv na bývanie Rómov
Problematika bývania Rómov je úzko spojená s širším politickým a legislatívnym rámcom na Slovensku. V súvislosti s čerpaním eurofondov na rómsku problematiku sa objavujú aj otázky týkajúce sa kompatibility národných stratégií s očakávaniami Európskej komisie. Európska komisia žiada od Slovenska, aby sa v prípade nedostatku pozemkov stavali domy pre Rómov mimo obcí, čo bol dôvod, prečo Vladimír Ledecký opustil post štátneho tajomníka. Táto požiadavka poukazuje na rozdielne názory a prístupy k riešeniu otázky bývania.
V rámci iniciatívy podpory takzvaných dobiehajúcich regiónov, do ktorej sa zapojili Prešovský, Banskobystrický a Košický samosprávny kraj, Európska komisia v spolupráci so Svetovou bankou podporuje komplexný rozvoj týchto regiónov, pričom osobitná pozornosť sa venuje podpore bývania pre Rómov. V programovom období 2014 - 2020 bolo na investície do infraštruktúry pre rómske komunity nevyčerpaných približne 170 miliónov eur, ktoré by bolo potrebné minúť do konca roka 2024, inak ich bude potrebné vrátiť späť do Bruselu. Na efektívne využitie týchto prostriedkov je potrebné, aby ministerstvo vnútra vypísalo výzvy na podporu investícií do obydlí pre rómske komunity.
Svetová banka v spolupráci s obcami a krajmi identifikovala prípady, kde je na zlepšenie životnej situácie Rómov potrebné investovať do bývania aj mimo centra obce. Tento prístup je obzvlášť dôležitý v obciach, ktoré nemajú pre nedostatok pozemkov možnosť rómske komunity relokovať bližšie k centru. Príkladom je obec Ostrovany, ktorá by mala záujem, aby sa z výziev na ministerstve vnútra mohli financovať obydlia aj mimo hranice obce. Takéto cielené investície môžu predísť tragickým udalostiam, ako bola nedávna nehoda dvoch Rómov v Ostrovanovoch, pravdepodobne spôsobená vzplanutím provizórnej piecky.
Druhá rovina sa týka nového eurofondového obdobia na roky 2021 - 2027. Pre čerpanie eurofondov je potrebné splniť určité základné podmienky, vrátane pripravenej stratégie inklúzie Rómov do roku 2030. Napriek tomu, že stratégia bola schválená vládou SR, dostala spätnú väzbu z Európskej komisie, že nie je v poriadku a nespĺňa ich očakávania, pretože absentuje investičný aspekt a plán financovania infraštruktúr vrátane bývania Rómov. Bez investičného plánu, ktorý by zahŕňal aj oblasť bývania, Európska komisia nepovažuje túto stratégiu za splnenú podmienku na čerpanie eurofondov, čo môže celý proces čerpania eurofondov natiahnuť.
V Prešovskom samosprávnom kraji, kde iniciatíva pre dobiehajúce regióny funguje najdlhšie, majú až štyri zo šiestich obcí problémy s pozemkami pri investíciách do bývania. Ak sa bude brániť výstavbe nových obydlí mimo obce, problematika tam zostane zakonzervovaná. Pre Chargy pre čerpanie eurofondov na rómsku problematiku je ministerstvo vnútra, na ktorom pôsobí aj Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Je však otázkou, prečo ministerstvo vnútra v prípade rómskej stratégie nerešpektuje špecifické situácie v konkrétnych obciach.
Svojpomocná výstavba a ďalšie možnosti zlepšenia bývania
Okrem štrukturálnych a politických riešení existujú aj konkrétne prístupy, ktoré môžu pomôcť Rómom z marginalizovaných komunít k dôstojnejšiemu bývaniu. Jedným z nich je svojpomocná výstavba. Františka Ondrášiková zo Združenia pre lepší život opisuje prípad klientky, ktorá bola bezdomovkyňa a napriek nízkemu príjmu dokázala dva roky sporiť a zapojiť sa do programu svojpomocného bývania. Vďaka pomoci učňov z murárskej školy sa jej podarilo postaviť vlastný dom. Tento príklad ukazuje, že aj s obmedzenými prostriedkami a podporou je možné dosiahnuť pozitívnu zmenu.
Svojpomocná výstavba je zameraná najmä na aktívne nízkopríjmové rodiny, ktoré si počas prípravného roka sporí a zároveň sa vzdelávajú vo finančnej gramotnosti. Po získaní stavebného povolenia a vysporiadaní náležitostí začína samotná výstavba. Tento proces prebieha v spolupráci s obcou, čo umožňuje zníženie cien za pozemky a zohľadnenie finančnej situácie rodín. Jarmila Holubová, pracovná poradkyňa pochádzajúca z vylúčenej rómskej komunity, zdôrazňuje, že tento prístup môže paradoxne pomôcť búrať predsudky, keď vidia, že človek na sebe pracuje a spláca úver.
Holubová tiež poukazuje na potrebu vzdelávania v oblasti bývania, ktoré môže viesť k eliminácii vzniku nelegálnych stavieb. Stojí za tým nevedomosť a rýchle konanie, keď ľudia nepoznajú riziká a chcú rýchlo postaviť dom, aby mali pokoj. Pochopenie zložitého procesu legálnej výstavby domu je náročné aj pre zbehlejšieho človeka.
Okrem svojpomocnej výstavby existuje niekoľko ďalších ciest k dôstojnejšiemu bývaniu. Tou najzákladnejšou je vysporiadavanie pozemkov a legalizácia už existujúcich stavieb. V prípade poskytnutia náhradného, legálneho bývania sa ponúkajú riešenia ako príspevok na bývanie, sociálne, nájomné či prestupné bývanie. Františka Ondrášiková však upozorňuje na úskalia nízkoštandardného nájomného bývania, ktoré často neobsahuje základné vybavenie ako ústredné kúrenie, kuchynskú linku či kúpeľňu.
Potreba snažiť sa o to, aby Rómovia žijúci v hygienicky a technicky nevyhovujúcich podmienkach získali možnosť bývať lepšie, je zásadná. Samostatné a dôstojné bývanie je jedným z krokov pri riešení sociálneho vylúčenia. Jarmila Holubová na príklade rómskej rodiny žijúcej v sociálnom byte, kde sa pod jednou strechou nachádza desať až pätnásť ľudí, zdôrazňuje trápenie matky a potrebu adekvátneho priestoru pre rodinu. Riešenie bývania je preto kľúčovým prvkom v boji proti sociálnemu vylúčeniu a zabezpečení rovnosti a inklúzie Rómov na Slovensku.
V aktualizovaných akčných plánoch sa tiež navrhujú nové opatrenia a aktivity v prioritných oblastiach vzdelávanie, bývanie a zdravie. V oblasti vzdelávania sa navrhuje realizovať jazykové vzdelávanie pre zamestnancov verejnej a štátnej správy zamerané na ovládanie rómskeho jazyka s cieľom zabezpečiť dostupnosť a možnosť komunikovať v rómskom jazyku v praxi. V oblasti bývania sa navrhuje realizovať zber dát o bývaní a životných podmienkach marginalizovaných komunít s cieľom identifikácie rozdielov v porovnaní s majority populáciou.
Napriek snahám a investíciám je zrejmé, že cesta k plnej implementácii Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 je dlhá a náročná. Vyžaduje si nielen politickú vôľu a finančné prostriedky, ale aj zmenu myslenia, búranie predsudkov a aktívne zapojenie všetkých relevantných aktérov, vrátane samotných rómskych komunít. Inovatívne projekty ako HERO predstavujú nádej na prekonanie prekážok a dosiahnutie udržateľných riešení v oblasti bývania a celkového začlenenia.