GEMER/MALOHONT/NOVOHRAD - Pri výbere nového domu či bytu zvyčajne ľudia zvažujú cenu a stav nehnuteľnosti, lokalitu, infraštruktúru či občiansku vybavenosť. V našich regiónoch Gemer, Malohont a Novohrad sa však k týmto faktorom často pridáva ešte jeden, ktorý neraz zohráva rozhodujúcu úlohu - prítomnosť Rómov v obci či lokalite.
Pochopiteľne, pre väčšinu obyvateľov našich regiónov nejde o žiadnu novú alebo prekvapujúcu informáciu. Je to fakt, ktorý vám v neformálnom rozhovore potvrdia napríklad aj mnohí starostovia či úradníci. Podčiarknuť však treba slovko „neformálnom“. Prakticky nik toto tvrdenie nepovie oficiálne, nepodoprie výrok váhou svojej funkcie a menom, ktoré by ste mohli uviesť v článku. „Radšej nie, budú na mňa útočiť, budú mi písať z dákej mimovládky,“ zaznieva typická odpoveď starostu na otázku, či ho v článku v tejto súvislosti môžeme citovať.
Rozdiel v cene pozemkov pre prítomnosť Rómov
Nasledujúce dva príklady, keď prítomnosť Rómov priamo ovplyvňuje cenu nehnuteľností, preto uvádzame bez pomenovania konkrétnych dedín, aby sme ochránili identitu informátorov a zároveň ilustrovali danú problematiku.
Prvým príkladom sú dve približne rovnako veľké obce s niekoľkými stovkami obyvateľov v Lučeneckom okrese. Obe sa nachádzajú len pár kilometrov od mesta, čo ich robí potenciálne zaujímavými pre ľudí hľadajúcich pokojnejšie vidiecke prostredie, no zároveň s dobrou dostupnosťou k väčšiemu sídlu. V prvej z nich vyrástlo v posledných rokoch množstvo nových domov a aj staršie nehnuteľnosti prešli rekonštrukciou. Záujem je aj o nové stavebné pozemky, hoci ich ceny nie sú nízke. V druhej dedine sú pozemky takisto k dispozícii, ale obec sa ich nevie zbaviť prakticky ani za symbolickú cenu. Dôvodom je zásadný rozdiel v etnickom zložení: v prvej dedine žije výhradne majoritná populácia, zatiaľ čo v druhej tvoria takmer polovicu obyvateľov Rómovia. Ako nám v spomínanom neformálnom rozhovore prezradil jeden zo starostov, úplne prvou otázkou, ktorú mu kladú potenciálni záujemcovia o pozemky, je práve dotaz na prítomnosť „Cigánov“ v obci. Tento fakt priamo odráža trhovú hodnotu nehnuteľností a pozemkov v danej lokalite.
Rozruch pre možný príchod Rómov
Druhý príklad pochádza z Rimavskosobotského okresu. Neďaleko mesta sa nachádza obec situovaná mimo hlavnej cesty. V tejto obci vďaka príchodu nových obyvateľov vznikli celé nové ulice. Zaujímavosťou je, že Rómovia by ste tam v súčasnosti stretli len ťažko. Pred pár rokmi však nastala situácia, keď „hrozilo“, že jeden z uvoľnených domov by mohla kúpiť cezpoľná rómska rodina. Táto možnosť vyvolala v obci obrovský rozruch. Prisťahovanie Rómov, navyše takzvaných „olašských“, priamo do centra dediny sa stalo hlavnou a veľmi búrlivou témou miestnych diskusií. Obecní poslanci dokonca zvolali mimoriadne rokovanie zastupiteľstva. Miestni podnikatelia dokonca zvažovali, že sa finančne zložia a dom kúpia spoločne, len aby sa nedostal do rúk Rómom. K tejto situácii, ktorá bola pre niektorých takmer „biblickou pohromou“, však napokon nedošlo a objekt kúpil miestny „biely“ občan.
Prirodzene, toto všetko sa netýka len rodinných domov a pozemkov. Obdobná situácia nastáva aj pri kúpe bytu v bytových domoch. Často je jednou z prvých otázok kupujúceho smerom k predávajúcemu: „A bývajú tu vo vchode aj nejakí Cigáni?“. Ak je odpoveď majiteľa nehnuteľnosti kladná, v očiach potenciálneho kupca to okamžite predstavuje jeden z hlavných argumentov proti realizácii kúpy. Tento faktor má priamy vplyv na cenu bytov a na ich predajnosť v danej lokalite.
Problémy na Českej ulici v Rimavskej Sobote
Iný, avšak súvisiaci problém, riešia obyvatelia a samospráva na Českej ulici v Rimavskej Sobote. Kameňom úrazu je tam bytový dom, do ktorého samospráva v minulosti nasťahovala časť neprispôsobivých obyvateľov, prevažne Rómov. Toto rozhodnutie spôsobilo narastajúcu nespokojnosť pôvodných obyvateľov tejto lokality. „Žiadame vás, aby ste prestali robiť z Českej ulice vylúčenú lokalitu, pokiaľ sa z vyššie uvedených dôvodov (krik, hluk, bitky, štekanie psov a rušenie nočného kľudu i verejného poriadku, pozn. redakcie) budú chcieť ľudia iba odsťahovať, nehovoriac o tom, ako klesá cena našich nehnuteľností,“ prečítal poslanec Tomáš Sliva na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 4. júla 2019 časť petície, ktorú obyvatelia spísali proti spoluobčanom. Táto situácia poukazuje na dôsledky nepremysleného sociálneho inžinierstva a jeho vplyvu na kvalitu života a hodnotu nehnuteľností v danej oblasti.
Je budúcnosťou segregácia?
Ak by sme chceli na túto otázku odpovedať veľmi negatívne, mohli by sme povedať, že nie budúcnosťou - je už prítomnosťou. V našich regiónoch existujú dediny, kde podiel Rómov dosahuje či dokonca presahuje sto percent. Do takýchto obcí väčšina členov majority za žiadnych okolností nechce prísť. Naopak, pre vysokú pôrodnosť rómskeho etnika a odchod mladých „bielych“ z regiónov budú takéto dediny u nás len pribúdať.
Na druhej strane, ako sme už spomenuli vyššie, majorita si chráni svoje „biele“ miesta na mape našich regiónov. Domy v dedinách, kde nie je prítomnosť Rómov, sú cenené oveľa viac ako tie v zmiešaných. Obyvatelia takýchto obcí sú doslova hrdí na to, že u nich v dedine „Cigáni“ nie sú. Táto skutočnosť vytvára pomyselnú „hladkú“ a „nečiernu“ realitnú ponuku, ktorá je v očiach mnohých kupujúcich atraktívnejšia.
Osobitnou kapitolou sú školy, keďže mnohí „bieli“ rodičia nechcú, aby ich deti chodili do jednej triedy s rómskymi spolužiakmi. Radšej ich preto vozia aj do vzdialenejších škôl. Integrácia tak naráža na realitu, ktorá sa prejavuje aj v školskom systéme a vytvára ďalšie bariéry.
Karpiš: Ceny nehnuteľností na Slovensku môžu aj klesať, keďže bude stúpať nezamestnanosť!
Kultúrne dedičstvo a rómska komunita v Gemeri-Malohonte
Napriek citlivosti témy prítomnosti Rómov a jej vplyvu na realitný trh, je dôležité pripomenúť aj kultúrny rozmer a snahy o dokumentáciu a uchovávanie rómskej kultúry v regióne. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, ktoré je piatym najstarším múzeom na Slovensku, sa od roku 1996 špecializuje na dokumentáciu rómskej kultúry. Zbierka múzea zahŕňa už viac ako 700 predmetov z rómskeho prostredia a rozsiahly fotoarchív s viac ako 5 000 fotografiami.
PhDr. Oľga Bodorová, ktorá zasvätila svoj život zachovávaniu kultúrneho dedičstva Gemersko-malohontského regiónu, sa s odbornou precíznosťou venuje dokumentácii kultúr, predovšetkým rómskej, maďarskej, slovenskej a židovskej komunity. Pod jej vedením múzeum zhromaždilo cenné zbierky dokumentujúce tradičný spôsob života v regióne. Medzi jej najvýznamnejšie projekty patrí výstava „Ľudová architektúra a spôsob bývania Rómov v Gemeri-Malohonte,“ ktorá bola vystavovaná nielen na Slovensku, ale aj v Česku a Chorvátsku. Je autorkou mnohých odborných príspevkov a publikácií ako „Rómska kultúra v Gemeri-Malohonte“ či „Hrnčiarstvo v Šiveticiach,“ čím obohatila odborné múzejníctvo.
V roku 2022 sa vo fonde etnológie múzea nachádza 11 151 kusov, ktoré zahŕňajú ľudové staviteľstvo a bývanie, ľudový odev, výrobu z dreva a prútia, nástroje a náradie súvisiace s roľníctvom, pastierstvom, zbierky reprezentujúce jednotlivé remeslá typické pre Gemer-Malohont, ako baníctvo a železiarstvo, drevárstvo, brdárstvo, voštinárstvo, sklárstvo a hrnčiarstvo. Od roku 1996 sa múzeum špecializuje na dokumentáciu rómskej kultúry a fond sa tak rozširuje aj o zbierky reprezentujúce rómske etnikum.
Cez fotografický materiál sú prezentované aj výskumy v teréne, ktoré sú v mnohých prípadoch podkladom pri realizovaní výstav či nadobúdaní nových zbierok. V priestore výstavy, v časti venovanej etnológii, sa návštevníci dozvedia príbehy a udalosti viažuce sa k vystaveným zbierkovým predmetom. V časti zameranej na rómsku kultúru je prezentovaný ženský a mužský odev olašských Rómov z lokality Acățari. Na vystavených fotografiách možno vidieť obydlia v podobe maringotiek, jedno- a dvojpriestorových murovaných domov či bývanie v bytovke.
Ako uvádza múzeum, na území Gemera a Malohontu sa Rómovia začali usadzovať v priebehu 16. až 17. storočia. Jedným z vonkajších prejavov odrážajúcich ich kultúru a spôsob života je aj charakter bývania a architektúra. Kočovní olašskí Rómovia využívali na presun z miesta na miesto drevené vozy, ktoré si v mnohých prípadoch kupovali od sedliakov. V posledných desaťročiach kočovania prešli Rómovia na spôsob bývania v podobe mobilných maringotiek, v ktorých mnohé rodiny žili ešte niekoľko rokov po zákaze kočovania v roku 1958. Pre usadlých Rómov boli príznačné obydlia v podobe zemníc stavaných v kopcovitom teréne, do ktorého bol vyhĺbený obdĺžnikový priestor vystlaný slamou. Po prvej svetovej vojne sa však rodiny usadlých Rómov snažili nájsť lepšie spôsoby bývania, najmä v podobe jednopriestorových obydlí stavaných z dreva alebo z pálených i nepálených tehál s plechovou strešnou krytinou. V súčasnosti Rómovia žijú v najrôznejších typoch obydlí, od jednopriestorového domu, cez dvoj-, troj- a viacpriestorové rodinné domy až po bytovky, pričom posledným typom obydlí sú sociálne byty, ktoré sa v Gemeri-Malohonte začali stavať v 90. rokoch 20. storočia.
Cieľom tohto článku nie je hľadať senzácie či vzbudzovať rasovú a etnickú nenávisť. Skôr poukazuje na komplexnú realitu, kde sa sociálne, ekonomické a kultúrne aspekty prelínajú a formujú obraz regiónu Gemer a Malohont. Vplyv prítomnosti Rómov na ceny nehnuteľností je neodškriepiteľným faktom, ktorý formuje trh a ovplyvňuje rozhodovanie mnohých ľudí.
Historický a kultúrny kontext Gemera a Malohontu
Región Gemera a Malohontu, kedysi súčasť Uhorska, má bohatú a vrstevnatú históriu, ktorá sa odráža v jeho architektúre, kultúrnych tradíciách a demografickom vývoji. Územie dnešného Gemera a Malohontu bolo historicky obývané rôznymi etnickými skupinami, vrátane Slovákov, Maďarov, Nemcov a Rómov. Táto diverzita zanechala svoje stopy v krajine, v podobe sakrálnych stavieb, kaštieľov a ľudovej architektúry.
Zmienka o turistických cestách po Gemeri a Malohonte odhaľuje fascinujúce poznanie krajiny a evanjelickej cirkvi s jej charakteristickými jednoduchými kostolíkmi, ale aj andrášiovskej šľachtickej kultúry. Počas pandémie sa Slováci vo zvýšenej miere venovali turistike a spoznávaniu krás, dejín, atmosféry i kultúrnych hodnôt vlastnej krajiny. Tieto regióny, kedysi menej známe, sa stali cieľom mnohých objaviteľov.
Cesty do regiónu viedli cez Lučenec do Betliara a Štítnika. Ubytovanie bolo možné zabezpečiť bez problémov, aj keď v poslednom období boli izby v Betliari cez víkendy vypredané. Gemer a Malohont, tieto dve čiastočne aj tak trochu maďarské župy, sa menili od západu na východ. Historiou a kultúrou boli ovplyvnené najmä Budapešťou, čo sa odrazilo v architektúre. Surovinové zdroje v zemi zostali a ich ťažba sa v socializme dokonca rozšírila. Aj krásne andrášiovské stavby šťastne prežili Slovenský štát i vojnu. Postupne sa však ťažba prestala vyplácať a krajina sa dostávala do súčasnej devastácie. Zmenila sa skladba obyvateľstva a hladové doliny už len ťažko prežívajú.
Kaštieľ v Betliari (Andrášiovský kaštieľ) pochádza zo začiatku 18. storočia. V 80. rokoch 20. storočia sa projektový ústav venoval aj tomuto mestu, kde videli veľký priestor na projekciu. Obdivovali miestne veľkolepé župné domy, školy a vily. Rimavská Sobota bola pre nich učebnicou eklektizmu. Nádej na rekonštrukciu zachovanej časti mesta sa však nenaplnila, pretože polovica padla za obeť panelákovej výstavbe.
Cesta viedla aj do dedinky Gemer, po ktorej je pomenovaná celá Gemerská župa. Symbolicky sa začala od bronzovej sochy kráľa Mateja Korvína. V Betliari sa navštívili andrášiovské architektonické skvosty a hrad Krásna Hôrka. Andrášiovské mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí je architektonický skvost mníchovského architekta Richarda Berndla.
Námestie v Štítniku s evanjelickým kostolom v gotickom slohu zo 14. a 15. storočia bolo kedysi centrom spoločenského života. Dnes sa zdá, že spoločenský život v meste takmer neexistuje a komunitný je minimálny. Obchody po obvode námestia sa postupne zatvárajú.
Región Gemera a Malohontu je tiež bohatý na evanjelické kostoly, ktoré predstavujú cenné pamiatky. V Ochtinej a Koceľovciach sa nachádzajú kostoly s pôvodnými maľbami, ktoré boli počas reformácie pretreté bielou farbou, čím sa zachovali do dnešných čias. Sondy na iných stenách potvrdzujú existenciu ďalších vzácnych fresiek. Reformácia prišla do Gemera rýchlo a väčšina kostolov v regióne bola a je dodnes evanjelická. V Gemeri neprebehla protireformácia tak ako v iných častiach Uhorska.
Jedinečným objektom je rotunda v Šiveticiach, pochádzajúca z 13. storočia, ktorá je najväčšou románskou rotundou svojho druhu na Slovensku i v celej strednej Európe. Horný Gemer poskytuje aj veľa chátrajúcich banských objektov z minulých storočí.
Zaujímavým prvkom súčasného urbanizmu Gemera sú rómske osady. V Gemeri sa ľudia snažia nepredať staré domy v chátrajúcich mestečkách rómskym obyvateľom, pretože by to znamenalo príchod veľkých rómskych rodín. Takže Rómovia bývajú v osadách po obvode miest.
V Malohonte sa nachádza ďalšia skupina maľovaných kostolov, ako napríklad v Rimavskom Brezove, Kyjaticiach a Kraskove. Tieto stavby svedčia o silnom vplyve reformácie a o bohatstve umeleckého dedičstva regiónu.
Na záver možno konštatovať, že región Gemer a Malohont je miestom, kde sa prelínajú historické udalosti, kultúrne vplyvy a sociálne dynamiky. Prítomnosť Rómov, hoci často diskutovaná v kontexte cien nehnuteľností, je len jednou z mnohých vrstiev, ktoré formujú túto oblasť. Dôležité je vnímať región komplexne, s úctou k jeho histórii, kultúre a všetkým jeho obyvateľom.