Osmák degu, ľudovo nazývaný aj čílskou veveričkou, je fascinujúci hlodavec, ktorý si v posledných rokoch získava čoraz väčšiu obľubu ako domáci maznáčik. Toto nenáročné, od prvého pohľadu roztomilé zvieratko, pôvodne zaradené do čeľade veveričkovitých, bolo neskôr vedecky zaradené medzi hlodavce blízko príbuzné morčatám. Jeho jedinečné vlastnosti, ako je vysoká inteligencia, spoločenskosť a nenáročnosť na chov, ho predurčujú na to, aby sa stal skvelým spoločníkom pre rodiny s deťmi či jednotlivcov hľadajúcich aktívneho a zábavného domáceho miláčika.
Pôvod a život v divokej prírode
Osmák degu (Octodon degu) pochádza z juhoamerického Čile, kde obýva skalnaté a kamenisté oblasti s riedkou vegetáciou v pohorí Ánd, pričom sa vyskytuje až do nadmorskej výšky 1200 metrov. Jeho prirodzeným prostredím sú otvorené krajiny s nízkymi kríkmi a stromami. Zaujímavosťou je, že sa nevyhýba ani blízkosti ľudských obydlí, a preto ho možno stretnúť aj v parkoch, záhradách či dokonca na smetiskách.
V prírode žijú osmáci degu vo veľkých rodinných skupinách, ktoré môžu tvoriť až stovky jedincov. Tieto kolónie sú zložené z viacerých rodinných jednotiek, pričom každá rodina si chráni svoje teritórium. Komunikácia medzi rodinami a jednotlivcami je intenzívna a slúži na varovanie pred nebezpečenstvom, obranu územia a sociálnu interakciu. Samčekovia v divočine často stavajú vysoké kopčeky z vetvičiek, ktoré slúžia ako pozorovateľne a zároveň symbolizujú ich postavenie v skupine - čím vyšší kopček, tým vyššie postavenie. Pri zaznamenaní nebezpečenstva vydáva osmák ostrý piskľavý zvuk, čím varuje celú kolóniu.
V svojej domovine sú osmáci degu považovaní za škodcov, pretože dokážu spôsobiť značné škody na plodinách. Tento spôsob stravovania však nie je pre nich prirodzený ani zdravý, čo pravdepodobne prispieva k zvýšenému počtu ochorení v divokej populácii.
Vzhľad a charakteristika
Osmák degu, latinsky Octodon degu, je hlodavec, ktorý svojím vzhľadom pripomína zmes veveričky, potkana a trpasličieho králika. V niektorých krajinách je prezývaný aj „kefkochvostý potkan“. Dospelý jedinec dosahuje dĺžku približne 15 cm, pričom jeho chvost je rovnako dlhý a na konci je zakončený charakteristickou štetinkou chlpov. Sfarbenie srsti je zvyčajne hnedočierne s krémovým alebo plavým sfarbením na bokoch a bruchu, hoci sa vyskytujú aj výnimočné farebné varianty.
Výrazné, veľké oči tmavej farby sú olemované svetlejšou srsťou, čo im dodáva bdelý vzhľad. Uši sú stredne veľké a pomerne výrazné. Ako všetci hlodavce, aj osmákom neustále rastú zuby, preto je nevyhnutné im poskytovať predmety na ich obrusovanie. Ich stoličky majú jedinečný tvar, ktorý pripomína číslo osem, od čoho je odvodený aj ich názov „osmák“ (z latinského „octo“ - osem a gréckeho „odoús“ - zub). V dospelosti majú zuby tmavooranžovú farbu, čo je znakom dobrého zdravotného stavu a nie choroby, vzniká reakciou slín s chlorofylom z rastlín. Zadné nohy sú dlhšie ako predné, čo im umožňuje obratné skákanie a šplhanie.
Tieto zvieratká sú mimoriadne aktívne a zvedavé, neustále potrebujú nejakú formu stimulácie a pohybu. Pri zabezpečení spoločnosti a dostatku priestoru na pohyb sú mimoriadne spoločenské a milé. Vyznačujú sa vysokou čistotnosťou a na rozdiel od iných hlodavcov netrpia typickým zápachom. Keď sa zľaknú, začnú výrazne pískať a postavia sa na zadné nohy.
Spoločenský život a správanie
Osmáci degu sú vysoko spoločenské tvory so silnou sociálnou väzbou, čo by mal každý chovateľ zohľadniť. V prírode žijú v skupinách a v zajatí sa im najlepšie darí v spoločnosti aspoň dvoch jedincov. Samotársky chov sa neodporúča, pretože osamelé zvieratá môžu byť náchylnejšie na agresivitu, neurotické správanie a dokonca aj depresiu. Chov dvoch samcov alebo dvoch samíc spolu je zvyčajne bezproblémový, pretože jedinci rovnakého pohlavia menej konkurujú. Spoločné hry, maznanie a interakcie medzi skupinou osmákov poskytujú chovateľovi fascinujúci pohľad na ich sociálny život.
Ich komunikačné spektrum je široké a zahŕňa rôzne zvuky od varovného pískania, cez „štebotanie“, „cvrlikanie“ až po „trilkovanie“. Tieto zvuky sprevádzajú ich vzájomné interakcie a sú neoddeliteľnou súčasťou ich sociálneho života.
Napriek tomu, že osmáci degu sú známi tým, že nehryzú, je dôležité si uvedomiť, že ide o živé tvory. Pri manipulácii s nimi je potrebná opatrnosť a ohľaduplnosť. Získanie ich dôvery si vyžaduje čas a trpezlivosť. Hneď po príchode domov by sa im malo dopriať čas na adaptáciu. Odporúča sa najprv ponúkať im potravu z ruky, aby si postupne zvykli na prítomnosť človeka a osmelili sa. Nikdy by sa nemali chytať za koniec chvosta, pretože podobne ako jašterice, aj oni sú schopní pustiť jeho časť ako obranný mechanizmus. Strata chvosta je pre nich bolestivá a zanecháva trvalé následky, pretože už nikdy nedorastie.
Bytové podmienky pre osmáka
Pri chove osmákov degu v zajatí je kľúčové vytvoriť im prostredie čo najpodobnejšie ich prirodzenému habitatu.
Klietka a jej vybavenie
Pretože osmáci degu sú mimoriadne aktívni a potrebujú veľa pohybu, je nevyhnutná dostatočne priestranná klietka. Minimálne rozmery pre jedného až dvoch jedincov by mali byť okolo 60x60x100 cm, ale platí pravidlo, že čím väčšia, tým lepšia. Odporúča sa klietka s kovovým alebo skleneným spodkom, pretože plastové dno môžu osmáci ľahko prehrýzť.
Vzhľadom na ich šplhavú povahu je dôležité klietku vybaviť rôznymi prvkami, ktoré im umožnia preliezať a skákať. Vhodné sú drevené vetvy, preliezky, tunely, plošinky na odpočinok a hojdacie siete. Dôležité je, aby tieto prvky neboli vyrobené z mriežkovaných materiálov, v ktorých by si mohli zachytiť labku.
Keďže ich zuby neustále rastú, je nevyhnutné im poskytnúť predmety na ich obrusovanie. Vhodné sú drevené hračky, korene, konáriky ovocných stromov (bez chemického ošetrenia) alebo dokonca špeciálne hryzáky z prírodných materiálov.
Kolotoč pre hlodavce je tiež dôležitou súčasťou vybavenia, ale je potrebné dbať na jeho bezpečnosť. Musí byť dostatočne veľký, aby si osmák pri behaní neohýbal chrbticu, a mal by mať rovný povrch bez priečok, kde by sa mohli zachytiť nohy.
Nezabudnite na misku s vodou (najlepšie napájačku s guľôčkou) a misku na krmivo.
Podstielka
Pre podstielku sú najvhodnejšie hobliny s nízkou prašnosťou, drevené peletky, konopné pazderie alebo špeciálne papierové podstielky. Vyhnite sa pilinám, pretože sú príliš prašné a môžu dráždiť dýchacie cesty. Podstielku je potrebné pravidelne vymieňať, aby sa udržala hygiena, ale pri výmene nečistite celú klietku naraz, aby si zvieratko nestratilo svoj pach a nedostalo sa do stresu.
Teplota a prostredie
Osmáci degu pochádzajú z horských oblastí Čile, kde sa teploty pohybujú okolo 20 °C. Sú citliví na extrémne teploty, preto klietku nikdy neumiestňujte k radiátoru, na priame slnko, k oknu alebo na balkón. Teploty nad 30 °C môžu byť pre nich život ohrozujúce, rovnako ako nízke teploty, pri ktorých môžu ľahko prechladnúť. Klietka by mala byť umiestnená na pokojnom mieste bez prievanu.
Kúpeľ v piesku
Osmáci degu sa, podobne ako činčily, čistia v piesku. Nikdy by sa nemali kúpať vo vode, pretože by to poškodilo ich srsť a hrozilo by riziko prechladnutia. Vhodná je miska s pieskom pre činčily, ktorú im do klietky umiestňujete aspoň raz či dvakrát týždenne na krátky čas. Tento rituál je pre nich nielen hygienický, ale aj zábavný.
Osmák degu jako mazlíček
Strava osmáka degu
Osmák degu je striktný bylinožravec a jeho tráviaci systém je prispôsobený na stravu s nízkym obsahom cukrov, sacharidov a tukov. V prírode sa živia rôznymi cibuľkami rastlín, hľuzami, trávami, listami a kôrou stromov.
Základ stravy
Základom ich jedálnička by malo byť kvalitné seno, ku ktorému by mali mať neustály prístup. Seno je pre nich nielen zdrojom vlákniny, ale slúži aj ako stavebný materiál na hniezdenie. Môžete im ponúknuť aj sušené bylinky, kvety a listy.
Doplnky stravy
Okrem sena je vhodné dopĺňať stravu čerstvou zeleninou, ako je mrkva, brokolica, šalát, uhorka či paprika. V malých množstvách je možné podávať aj ovocie, avšak s veľkou opatrnosťou, pretože obsahuje veľa cukru, na ktorý sú osmáci náchylní. Sušenému a kandizovanému ovociu sa radšej úplne vyhnite.
Vhodné sú aj špeciálne granule pre osmákov alebo činčily, ktoré neobsahujú sušené ovocie ani cukor. V malom množstve môžete občas ponúknuť aj pár orieškov či slnečnicových semienok, ale kvôli vysokému obsahu tuku by to malo byť skôr výnimkou ako pravidlom.
Čomu sa vyhnúť
Je nevyhnutné sa vyhnúť sladkostiam (med, dropsy), čerstvému pečivu, kukuričným chlebíčkom, potravinám s vysokým obsahom tuku a krmivám určeným pre iné hlodavce, ak nie sú špeciálne označené ako vhodné aj pre osmákov. Tieto potraviny môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy, najmä cukrovku.
Zdravie a starostlivosť
Osmáci degu sú zvyčajne odolné zvieratá, ale ako každý živočích, aj oni môžu trpieť určitými zdravotnými problémami.
Najčastejšie choroby
Najčastejšie ochorenia súvisia s nesprávnou výživou, predovšetkým s cukrovkou, na ktorú sú osmáci extrémne náchylní kvôli atypickej štruktúre ich inzulínu. Dôležitým psychologickým faktorom je aj samota, ktorá môže viesť k rôznym zdravotným problémom. Medzi ďalšie možné ochorenia patria očné problémy, nakoľko majú citlivé oči, a vrodené choroby ako zákal.
Prevencia a starostlivosť
Dôležité je dbať na správnu výživu, zabezpečiť dostatok pohybu a spoločnosti. Pravidelná kontrola zubov a pazúrov je samozrejmosťou. V prípade akéhokoľvek podozrenia na chorobu je potrebné vyhľadať veterinárneho lekára špecializujúceho sa na hlodavce.
Rozmnožovanie
Osmáci degu dosahujú pohlavnú dospelosť okolo prvého roka života. Gravidita je dlhá, trvá 87 až 93 dní, a samička rodí 3 až 9 mláďat. Mláďatá sa rodia plne osrstené, vidia a majú vyvinuté zuby. Už niekoľko hodín po narodení začínajú preskúmavať svoje okolie a veľmi skoro prijímajú aj pevnú stravu. Samčeky sú často dobrými otcami a pomáhajú s výchovou mláďat.
Vhodnosť pre chovateľov
Osmák degu je skvelým spoločníkom pre staršie deti alebo dospelých, ktorí mu dokážu venovať dostatočný čas a pozornosť. Vďaka svojej inteligencii, nenáročnosti a spoločenskej povahe sa ľahko ochočí a dokáže sa naučiť rôzne triky, napríklad pribehnúť na zapískanie či zavolanie menom. Jeho aktivita počas dňa, najmä ráno a večer, ho robí zaujímavým na pozorovanie. S dobrou starostlivosťou sa môže dožiť 7 až 9 rokov, čím sa stáva dlhodobým a verným členom rodiny.