Keď sa povie dom pod zemou, mnohí si predstavia temný, vlhký priestor bez okien. Realita je však úplne iná a tento spôsob bývania prináša množstvo benefitov, ktoré oslovujú čoraz viac ľudí. Od úspory energií až po harmóniu s prírodou, bývanie pod zemou predstavuje moderné riešenie s dlhou históriou. Mnohé kultúry po celom svete, od ľadových arktických oblastí až po suchú Austráliu či africké púšte, zanechali v histórii stopy budovania obydlí, ktoré boli čiastočne alebo úplne zakryté zeminou. Dôvod je jednoduchý: v lete vytvára príjemný chládok, zatiaľ čo v zime dokáže naakumulovať veľké množstvo tepla. Po celý rok prirodzene udržiava stabilnú teplotu aj vlhkosť, a to úplne bez potreby elektronických zariadení.
Od "Krtkodomu" k Talpahouse: Vízia a realizácia
Slovák Martin Pribila, zakladateľ firmy Talpahouse, pre Refresher porozprával, ako takýto dom funguje. Na Slovensku postavil už viac ako 30 ekologických podzemných domov. Ako mladý študent sa inšpiroval brožúrou o americkej architektúre z 30. rokov. „Niekoľko rokov sa mi ľudia smiali. Prečo? Pretože si mysleli, že to nie je reálne. Verili, že to u nás nikdy neuspeje, lebo je tu vlhko, tma alebo niečo podobné, a jednoducho to nebude fungovať,“ spomína Pribila. V začiatkoch niesol jeho nápad názov Krtkodom, ktorý vznikol, keď autorov kamarát podpichol s tým, že jeho stavby pôsobia ako krtince. Dnes sa jeho firma volá Talpahouse a jej stavby sa tiahnu naprieč celým Slovenskom - od Rohožníka až po Banskú Bystricu a Košice. „Prvý dom som staval hneď po škole. Mal som 24 rokov a nič som nevedel,“ dodáva.
Energetická efektivita a úspora nákladov
Jedným z najvýraznejších benefitov bývania pod zemou sú extrémne nízke náklady na energie. „Náklady na energie klesnú až o 70-90 % oproti klasickým domom postaveným v roku 2000,“ uvádza Martin Pribila. Zem, ktorá obklopuje stavbu, pôsobí ako prirodzená tepelná izolácia. Vytvára takzvanú „tepelnú batériu“, ktorá v lete udržiava príjemný chládok a v zime akumuluje teplo. Tento dom je energeticky pasívny, čo znamená, že jeho prevádzka je mimoriadne úsporná. Klimatizáciu možno vynechať, pretože zem prirodzene reguluje vnútornú teplotu. Pasívne vetranie funguje aj bez elektrickej energie. „Štúdie ukazujú, že v dome sa teplota stabilne drží okolo 24 stupňov Celzia s optimálnou vlhkosťou vzduchu, a to bez potreby akýchkoľvek elektronických zariadení,“ vysvetľuje konateľ spoločnosti. Pri testovaní funkčnosti domu počas horúcich letných dní s teplotami blízko 40 °C sa teplota vo vnútri nikdy nevyšplhala nad 26 °C, a to aj napriek absencii vonkajších roliet, prístrešku či klimatizácie.
Architektonické a konštrukčné riešenia
Napriek tomu, že dom je z veľkej časti skrytý pod zemou, neznamená to absenciu prirodzeného svetla. Architekti využívajú rôzne techniky, ako sú svetelné komíny, ktoré privádzajú denné svetlo do interiéru. V prípade vily vo Švajčiarsku, ktorá je postavená pod zemou v chránenej krajinnej oblasti, sa dbalo na to, aby sa nenarušil okolitý vzhľad. Vila je dvojpodlažná, s rozlohou viac ako 160 metrov štvorcových, a ponúka priestor aj pre viac ľudí. K vile patrí aj veľká polkruhová terasa s výhľadom na krajinu. Interiér je kombináciou moderného nábytku so staršími prvkami, pričom na stenách bol použitý pohľadový betón. V obývacej izbe upúta pozornosť čierno vymaľovaná stena s bielymi detailmi.
V inej realizácii, dome v lokalite U Pevnůstky, sa autori inšpirovali predvojnovým bunkrom. Dom je z veľkej časti zapustený do terénu, no vďaka svetelným komínom je v ňom dostatok prirodzeného svetla. Z vonku je dom charakteristický betónovými prvkami a zelenou strechou, ktorá plynule prechádza do terénu. Dom tvorí dva celky na rôznych výškových úrovniach a otvára sa na juh s výhľadom. Z obytných priestorov je možné vyjsť na krytú terasu. Výrazným architektonickým prvkom je vystupujúca časť domu s pracovňou. Materiálová a výrazová striedmosť sa prejavuje aj v interiéri, kde dominuje hra svetla, tmy a tieňov. Dispozícia bola riešená podľa potrieb majiteľov s výhľadom do budúcnosti. K domu sa prichádza pozdĺž garáže, pričom vstup je cez krytú terasu. Hlavný spoločenský priestor obsahuje kuchynský kút, jedáleň a oddychovú časť s krbom. Na obytný priestor nadväzuje chodba slúžiaca aj ako šatňa, z ktorej sa vchádza do technickej miestnosti, kúpeľne a detskej izby. Detskú izbu je možné v budúcnosti rozdeliť na dve menšie. Na konci chodby je spálňa rodičov a schodisko do pracovne s výhľadom.
Pri výstavbe krtkodomu sa kladie dôraz na výber vhodných materiálov. Betón sa používa proti tlaku zeminy, drevo na stropy a podlahy. Prvý postavený dom mal hlinené steny aj podlahy, konopnú fasádu a recyklované sklo ako tepelnú izoláciu. Dôraz sa kladie na vylúčenie plastov a používanie recyklátov. Bežný dom má zabudovaných až 252 kilogramov plastov. Náhrada plastových či asfaltových fólií betónom alebo kaučukovou izoláciou je ťažšie, no do budúcna spoľahlivejšie riešenie. V súčasnosti sa hľadá spôsob použitia recyklovaného betónu.
Slovenský rekord: Dom postavený za 35 hodín
Bezpečnosť a odolnosť
Zem, ktorá obklopuje dom, slúži ako prirodzená ochranná vrstva. Je nehorľavá, a preto chráni dom pred požiarom a zároveň odvádza blesky. Zem ako strecha s hrubou vrstvou zeminy ľahko odolá akémukoľvek krupobitiu. Pri klasických domoch pri silnom vetre dochádza k ochladzovaniu stien a úniku tepla, čo sa pri podzemných domoch vďaka zemine minimalizuje. Zem pôsobí ako štít, ktorý chráni dom pred extrémnymi poveternostnými podmienkami.
Prírodné materiály a ekologický prístup
Bývanie pod zemou je často spojené s maximálnym využitím prírodných materiálov. Okrem už spomínaného dreva a hliny sa využívajú aj konopné fasády a recyklované sklo ako izolácia. Pri výstavbe týchto domov nevzniká odpad ohrozujúci životné prostredie a počas celej životnosti neuvoľňujú žiadne škodlivé látky. Taktiež je energeticky sebestačný a napriek jeho výstavbe ostane 95 % zelene naďalej súčasťou pozemku. Prírodné materiály sa využívajú aj na reguláciu vlhkosti v dome.
Široké spektrum klientov
Záujemcovia o tento typ bývania sú rôznorodí. „Záujemcov je naozaj veľa, skutočne kvantum,“ hovorí Pribila. Medzi klientmi sú mladé rodiny, dôchodcovia, ale aj ľudia s úspešnou kariérou. „Staviame dvojgeneračné domy aj sebestačné farmy aj moderné mestské domy pre ľudí s úspešnou kariérou,“ dodáva. Pocit slobody, ktorý príroda poskytuje, sa stal atraktívnym najmä po pandémii, keď mestskí ľudia začali vyhľadávať pobyt v prírode.
Štandardné bývanie vs. bývanie pod zemou
Hoci pôsobí veľmi prírodne, keďže jeho väčšia časť je chránená zemou, zhotovený je z overených materiálov, ktoré sa využívajú i na stavbu štandardných murovaných domov. Cena stavby je individuálna, podobne ako pri štandardných tehlových domoch. Stavba na svahu je síce náročnejšia, no takýto pozemok sa predáva lacnejšie ako rovinatý. „Niektorí sa však trochu zľaknú cien, pretože počítajú iba so stavbou samotnou. Zistili sme, že mnohí architekti uvádzajú ceny v tabuľkách, ktoré sú približne o 30 % podhodnotené oproti reálnej cene,“ upozorňuje Pribila. Dizajn tvorí až tridsať percent ceny, preto treba striedmo vyberať posledné detaily.
Luxusné podzemné rezidencie a bunkre
Príkladom luxusného bývania pod zemou je vila vo Švajčiarsku, ktorá je postavená s minimálnym zásahom do okolitej krajiny. Taktiež existujú aj extrémne konštrukcie, ako napríklad podzemný luxusný bunkrový dom v Amerike, ktorý je postavený ako viacpodlažný tunel. V prípade núdze by v ňom dokázalo žiť až 75 ľudí a disponuje vlastnými zdrojmi vody, elektrocentrálami a podzemnými poliami na pestovanie ovocia a zeleniny. Každé poschodie z 15-tich stojí tri milióny dolárov a ponúka vybavenie ako knižnica, kino, posilňovňa a bazén.
Časový harmonogram výstavby
Ak človek nájde vhodný pozemok, samotná práca na takejto nehnuteľnosti potrvá zhruba šesť mesiacov. „Stačí svah s prevýšením od jeden a pol metra, ktorý sa predáva ešte ako rovinatý pozemok,“ približuje Pribila. Po zarátaní prestojov pre počasie, dodacie lehoty a vzhľadom na súčasnú situáciu s občasným nedostatkom tovaru a kontrolou rozpočtu, stavba podľa neho bude hotová zhruba o dvanásť mesiacov.
Bývanie pod zemou, kedysi považované za nekonvenčné, sa dnes stáva čoraz populárnejším a praktickejším riešením. Ponúka nielen výhody v podobe nízkych energetických nákladov a ekologického prístupu, ale aj pocit bezpečia a spojenia s prírodou. S rozvojom technológií a inovatívnych architektonických prístupov sa otvárajú nové možnosti pre tento typ bývania, ktorý má potenciál zmeniť pohľad na to, ako môžeme žiť v súlade s naším prostredím.