Tento článok sa zaoberá definíciou a reguláciou bývania nižšieho štandardu, primárne sa zameriavajúc na ubytovacie zariadenia a minimálne požiadavky na byty. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad o legislatívnych rámcoch, technických požiadavkách a prevádzkových povinnostiach súvisiacich s touto problematikou na Slovensku.
Legislatívny rámec bývania nižšieho štandardu
Základným predpisom upravujúcim prevádzkovanie akýchkoľvek živností je zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v platnom znení. V prípade ubytovacích služieb bez poskytovania pohostinských činností, kam patrí aj poskytovanie ubytovania v súkromí, ide o tzv. voľnú živnosť. V zmysle § 4 ods. 18 prvá veta vyhlášky č. 277/2008 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, je "Ubytovanie v súkromí predstavuje ubytovanie hostí v izbách rodinných domov alebo je na tento účel poskytovaný celý objekt, najmä rodinný dom, prázdninový dom, rodinná chalupa alebo rodinná chata." Ubytovanie v súkromí sa rozdeľuje na jednu až tri hviezdičky podľa miery splnenia požiadaviek na danú triedu ubytovacieho zariadenia stanovených vo vyhláške. Pokiaľ máte záujem o prevádzkovanie ubytovacích služieb v izbe s tromi hviezdičkami, je potrebné, aby zariadenie a vybavenie izby zodpovedalo požiadavkám tam určeným. Ďalšie povinnosti prevádzkovateľa sa týkajú napríklad rozmerov príležitostných lôžok, okien, vnútornej vybavenosti izieb a ďalších detailných podmienok. Preto je dôležité preštudovať si podrobnejšie vyhlášku č. 227/2008 Z. z. (prístupnú napr. online), kde sa dozviete všetky podmienky prevádzkovania ubytovania.
Vy ako podnikateľ ste zodpovedná za zaradenie ubytovacieho zariadenia do správnej kategórie a triedy (§ 7 ods. 18 vyhlášky č. 277/2008 Z. z.). Okrem toho, v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v platnom znení (ďalej len „zákon o verejnom zdraví“), ste ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia povinná zabezpečiť, aby Vaše ubytovacie zariadenie spĺňalo požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku ubytovacích zariadení ustanovené vykonávacím predpisom. Týmto predpisom je vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. V § 9 a nasl. tejto vyhlášky nájdete požiadavky na vybavenie, vetranie, upratovanie ubytovacích zariadení a ďalšie náležitosti, ktoré ako prevádzkovateľ musíte vo svojom ubytovacom zariadení spĺňať.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 353/2006 Z. z. z 10. mája 2006 o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia upravuje podrobnosti o požiadavkách na vnútorné prostredie budov, minimálne stanovené požiadavky na byty nižšieho štandardu, požiadavky na ubytovacie zariadenia a podrobnosti o povinnostiach prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia.
Minimálne požiadavky na byty nižšieho štandardu
Zákon o verejnom zdraví ustanovuje v § 9 ods. 21, že minimálna obytná plocha bytu nižšieho štandardu je najmenej 12 m2 na užívateľa a 6 m2 na každú ďalšiu osobu, ktorá s ním žije v domácnosti. Toto ustanovenie je kľúčové pri definovaní bývania nižšieho štandardu z hľadiska obytného priestoru.
Požiadavky na ubytovacie zariadenia
Vyhláška MZ SR č. 259/2008 Z. z. detailne špecifikuje požiadavky na ubytovacie zariadenia, ktoré zahŕňajú rôzne aspekty od priestorového usporiadania až po základné vybavenie. Tieto požiadavky sa líšia v závislosti od typu ubytovacieho zariadenia a jeho určenia.
Priestorové a funkčné usporiadanie
V zmysle § 1 ods. 2 písm. g) vyhlášky, ubytovacími zariadeniami sa rozumejú budovy alebo ich časti, kde sa poskytuje prechodné ubytovanie internátneho typu najmenej pre 10 osôb, najmä vysokoškolské internáty, stredoškolské internáty, ubytovne, domovy sociálnych služieb, domovy dôchodcov. Ďalej, podľa § 1 ods. 2 písm. h), sú to ubytovacie zariadenia s časovo obmedzeným ubytovaním (najviac tri mesiace v roku), napríklad sezónne ubytovacie zariadenia, útulky, zariadenia opatrovateľskej služby. Ubytovacia bunka je definovaná ako časť ubytovacieho zariadenia, ktorú tvoria dve alebo tri izby, spoločná predsieň a zariadenia na osobnú hygienu (§ 1 ods. 2 písm. i)).
Požiadavky na plochu izby, počet izieb v ubytovacích bunkách, počet ubytovaných a základné vybavenie izby sú podrobne uvedené v prílohe č. 5 tabuľkách vyhlášky, a to pre rôzne typy zariadení:
- Internátneho typu (školské internáty, účelové zariadenia pre VŠ študentov, zariadenia podporovaného bývania, zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia, zariadenia opatrovateľskej služby a rehabilitačné strediská).
- Núdzového bývania, domovy na polceste, zariadenia dočasnej starostlivosti o deti a zariadenia sociálnych služieb pre seniorov a odkázaných na pomoc.
- Sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, špeciálne výchovné zariadenia.
- Jednoduché ubytovacie zariadenia s prechodným ubytovaním.
- Ubytovacie zariadenia s nižším štandardom.
- Zariadenia sociálnych služieb poskytujúce rodinné ubytovanie.
V prípade ubytovacích zariadení, kde sa používajú poschodové postele, je dôležité dodržať minimálnu svetlú výšku izby (najmenej 2 600 mm) a objem vzduchu na jedného ubytovaného (najmenej 13 m3). Toto platí výnimočne v určitých typoch zariadení, ako sú napríklad ubytovne s časovo obmedzeným ubytovaním, ubytovacie zariadenia s nižším štandardom, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a v jednoduchých ubytovacích zariadeniach s prechodným ubytovaním.
Vykurovanie a vetranie
Všetky vnútorné priestory s dlhodobým aj krátkodobým pobytom ľudí musia byť vetrané. Vetranie sa zabezpečuje prirodzeným alebo núteným vetraním a jeho spôsob sa určuje podľa počtu osôb, vykonávanej činnosti, tepelnej záťaže a miery znečistenia ovzdušia. Cieľom je zabezpečiť dostatočné množstvo vzduchu na dýchanie, čistotu vnútorného ovzdušia a zabrániť obťažovaniu ľudí pachovými látkami.
V obytných miestnostiach sa požaduje výmena najmenej 15 m3 čerstvého vzduchu za hodinu na jednu prítomnú osobu. Pri nútenom vetraní a klimatizácii s čiastočným obehom vzduchu nesmie podiel vonkajšieho vzduchu klesnúť pod 15 % celkového množstva vymieňaného vzduchu. Obehový vzduch možno použiť len vtedy, ak nie je znečistený plynnými látkami a časticami. Vonkajší vzduch na nútené vetranie a klimatizáciu sa musí nasávať z miest chránených pred znečistením a pred ohrevom slnečným žiarením. Vetracie zariadenia sa musia udržiavať vo vyhovujúcom technickom stave a ich kontrola musí byť pravidelne zaznamenávaná.
Teplota nekrytých vykurovacích telies umiestnených v oblasti možného pohybu ľudí nesmie prekročiť 110 °C. V prípade, ak sa vykurovacie telesá nachádzajú v blízkosti miest dlhodobého pobytu ľudí, musí sa kontrolovať ich vplyv na lokálnu nepohodu.
Osvetlenie
Vnútorné priestory s dlhodobým pobytom osôb musia mať vyhovujúce denné osvetlenie. Požiadavky na denné osvetlenie sa zabezpečujú podľa prílohy vyhlášky. Zasklenie s činiteľom priestupu svetla v smere normály najmenej 0,6 je požadované pri dlhodobom pobyte ľudí. Na vnútorné prostredie budov bez denného svetla sú taktiež stanovené špecifické požiadavky. Umelé osvetlenie sa objektivizuje meraním, rovnako ako denné osvetlenie, ak nie je možné použiť vypočítané údaje.
Tepelno-vlhkostná mikroklíma
Optimálne a prípustné podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy sa určujú v závislosti od oblečenia ľudí, ich celkovej tepelnej produkcie a fyzikálnych faktorov ako teplota vzduchu, operatívna teplota, výsledná teplota guľového teplomeru, relatívna vlhkosť vzduchu a rýchlosť prúdenia vzduchu. V priestoroch určených na dlhodobý pobyt ľudí sa zabezpečujú optimálne podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy v teplom aj chladnom období roka.
Na žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy priestorov určených na pobyt ľudí nesmú byť viditeľné stopy po plesni, po zatečení a ani po kondenzácii vodnej pary. Po zistení takéhoto nedostatku sa musí zabezpečiť jeho odstránenie vhodnou úpravou nevyhovujúcich stavebných konštrukcií alebo úpravou vetrania a vykurovania.
V priestoroch s krátkodobým pobytom ľudí (napr. chodby, schodiská, vstupné haly, sklady, zariadenia osobnej hygieny, šatne, čakárne) sa parametre tepelno-vlhkostnej mikroklímy upravujú podľa účelu a spôsobu využitia.
Zariadenia na osobnú hygienu
V ubytovacích zariadeniach musia byť zriadené zariadenia na osobnú hygienu. Tieto zahŕňajú umyvárne a záchody, ktoré môžu byť buď súčasťou ubytovacej bunky (so samostatným vchodom z predsiene), alebo spoločné pre viac ubytovacích miestností, oddelené pre mužov a ženy, so samostatným vchodom z chodby. Spoločné umyvárne nesmú byť spojené priechodom so spoločnými záchodmi. Ručné sprchy musia byť umiestnené v uzavretých alebo polouzavretých kabínach.
Požiadavky na vybavenie zariadení na osobnú hygienu sú špecifikované v prílohe č. 5 tabuľkách vyhlášky, a to pre rôzne typy ubytovacích zariadení, vrátane tých určených pre seniorov, osoby odkázané na pomoc, deti, ako aj pre jednoduché ubytovacie zariadenia a ubytovacie zariadenia s nižším štandardom.
Ostatné povinnosti prevádzkovateľa
Okrem spomínaných legislatívnych požiadaviek, prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia má aj ďalšie povinnosti:
- Vypracovanie prevádzkového poriadku: V zmysle zákona o verejnom zdraví ste povinná vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie. Schváleniu podlieha aj každá prípadná zmena tohto poriadku.
- Miestne dane a poplatky: V zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, prevádzkovateľ ubytovania je platiteľom dane z ubytovania, ktorú vyberá od ubytovanej osoby. Sadzbu dane určuje obec. Prevádzkovateľ má tiež oznamovacie povinnosti voči obci a povinnosť viesť evidenciu na účely dane.
- Sociálne a zdravotné poistenie a daň z príjmu: Ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) ste povinná platiť odvody na sociálne a zdravotné poistenie a príjem z prevádzkovania činnosti je predmetom dane z príjmu. S tým súvisí povinnosť podávať daňové priznanie a platiť daň v prípade dosiahnutia zákonom stanovených limitov zdaniteľných príjmov.
- Účtovníctvo: Ako SZČO ste povinná viesť účtovníctvo v zmysle zákona č. 431/2001 Z. z. o účtovníctve.
Dodržiavanie uvedených požiadaviek je nevyhnutné pre zabezpečenie adekvátnych podmienok bývania a prevádzkovania ubytovacích zariadení v súlade so zákonom a ochranou zdravia a pohody ubytovaných osôb. Zanedbanie týchto povinností môže viesť k sankciám zo strany kontrolných orgánov.