Biely Kostol, malebná obec na Trnavskej pahorkatine, sa nachádza len štyri kilometre severozápadne od krajského mesta Trnava. Táto lokalita ponúka návštevníkom jedinečnú kombináciu pokojného vidieckeho prostredia a dostupnosti mestských služieb. Históriu obce, ktorá siaha až do 13. storočia, obohacujú archeologické nálezy, architektonické skvosty a zaujímavé historické udalosti.
Počiatky osídlenia a stredoveké obdobie
Lokalita obce Biely Kostol bola osídlená už v neolite. Archeologické výskumy tu odhalili sídlisko volútovej kultúry a hroby z doby halštatskej, čo svedčí o dlhodobej prítomnosti ľudí v tejto oblasti. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1244, kedy kráľ Belo IV. pridelil trnavským hosťom zem zvanú Parna, čo je zhruba dnešné územie obce. Táto oblasť je považovaná za predchodcu dnešného Bieleho Kostola. Názov obce sa v stredovekých dokumentoch objavuje v rôznych podobách. V rokoch 1332-1337 sa uvádza ako Alba Ecclesia, neskôr sa nazývala possessio Feyrhegyház v roku 1387 a Weissenkirche v roku 1934.
Matej Bel, významný slovenský polyhistor, prvý etymologizoval názov obce. Podľa neho Slováci volajú dedinu Biely Kostol od belosti kostola, ktorou kedysi predtým žiaril. V roku 1398 kráľ Žigmund mandátom vydaným vo Vyšehrade prikázal Bratislavskej kapitule, aby do držby obce Biely Kostol uviedla Šimona, syna Štefana z Lefantoviec. V roku 1468 Nitrianska kapitula dohodu ohľadom vena a svadobného daru Kataríny, dcéry Františka Šimoniho a manželky Michala z Veľkých Lefantoviec, písomne potvrdila v Bielom Kostole. V tomto období sa tiež objavujú prvé zmienky o trnavských rybníkoch v Kamennom mlyne, ktoré neskôr zohrali dôležitú úlohu v živote obce.
Obdobie spustošenia a nový rozmach
Temné obdobie v histórii Bieleho Kostola nastalo v roku 1561, kedy je Alba Ecclesia deserta - Biely Kostol opustený. Dôvodom spustošenia obce bolo táborenie španielskeho vojska. Keď spustnutú obec v roku 1548 kráľ Ferdinand daroval Tomášovi Tóthovi a jeho potomkom, spomína sa už len ako majer s rybníkom. Toto obdobie predstavuje zlomový bod, po ktorom sa obec začala opäť pomaly stavať na nohy.
Významným impulzom pre rozvoj obce bolo založenie Trnavskej univerzity v roku 1635 rádom jezuitov. Biely Kostol si vybrali ako svoju oddychovú zónu. V tom čase okrem kaplnky stálo v Bielom Kostole len sedem domov s približne tridsiatimi stálymi obyvateľmi. Jezuiti však začali s zveľaďovaním novonadobudnutého majetku. Postavili jezuitskú rezidenciu (kaštieľ) a založili malú farmu. Za vlády Márie Terézie (1740-1780) Biely Kostol nebol riadnou dedinou a jeho obyvateľstvo tvorili prevažne nádenníci pracujúci na jezuitskom majetku. V roku 1773 bol zrušený jezuitský rád, čo prinieslo aj majetkové zmeny. Biely Kostol bol v roku 1775 prepustený Antonovi Brunšvikovi, obľúbencovi Márie Terézie. Súpis dane platiaceho obyvateľstva z roku 1828 uvádza v Bielom Kostole 37 obývaných domov, v ktorých bývalo spolu 43 rodín.
Sakrálne a architektonické dominanty
Hoci názov obce evokuje prítomnosť kostola už v minulosti, súčasný Kostol Krista Kráľa, ktorý je dominantou obce, bol postavený až v rokoch 1940-1941. Pôvodný kostol v obci bol zasvätený sv. Martinovi a jeho najstarší opis pochádza z roku 1634. Súčasný kostol patrí medzi významné sakrálne pamiatky Trnavského kraja. Jeho história siaha do čias staršieho sakrálneho objektu, ktorý prešiel viacerými prestavbami. Pôvodný objekt bol v roku 1721 zbarokizovaný, no v roku 1957 došlo k výraznej prestavbe, ktorá mu dala súčasnú podobu jednoloďového priestoru s rovným uzáverom svätyne. Na jeho hlavnej fasáde dominuje veža zakončená stanovou strechou. Interiér kostola pochádza prevažne z 20. storočia.
Jednou z najvýznamnejších pamiatok Bieleho Kostola je aj barokový kaštieľ, postavený v roku 1719. Táto dvojpodlažná štvorkrídlová stavba slúžila ako letné sídlo a majer trnavskej jezuitskej univerzity. Kaplnka umiestnená v severnom krídle a arkádová chodba dodávajú kaštieľu osobitý šarm. Vonkajšie fasády sú členené vysokým pilastrovým rádom. Na osi vstupného traktu sa nachádza kamenný vstupný portál. V strede severného krídla je umiestnená kaplnka s polygonálnym uzáverom vystupujúcim z fasády v podobe rizalitu. Miestnosti sú radené za sebou a prístupné z okružnej arkádovej chodby. Západné krídlo bolo pôvodne určené na hospodárske účely. Počas socializmu bol kaštieľ adaptovaný na kultúrny dom, no v súčasnosti slúži ako Obecný úrad a sídlo rôznych firiem. Stav historického sídla však nie je ideálny.
20. storočie a súčasnosť
Začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia patril majer a viaceré hospodárske budovy Júliusovi Schlesingerovi, ktorý spolu s manželkou obýval aj tunajší kaštieľ a v chotári vlastnil takmer všetku pôdu. V období rokov 1914 - 1948 zaznamenala obec Biely Kostol rozmach. Jedným z hlavných cieľov obyvateľov bolo postaviť kostol, ktorý vzhľadom na názov obce paradoxne chýbal. Kostol sa podarilo dokončiť v roku 1941.
Po druhej svetovej vojne, po pozemkovej reforme v roku 1948, bol majer pridelený k štátnym majetkom a neskôr ho dostalo miestne JRD (Jednotné roľnícke družstvo), ktoré patrilo medzi prvé v okrese a dokonca na celom Slovensku. K významnej zmene v živote obce došlo 1. januára 1974, keď bola administratívne pripojená k mestu Trnava. Toto spojenie trvalo až do roku 1993, kedy sa obec znovu osamostatnila. V roku 1998 bola uzavretá zmluva o vstupe do „Združenia obcí v povodí Parnej“. V tom istom roku mal Biely Kostol 1 100 obyvateľov.
V súčasnosti je Biely Kostol modernou obcou, ktorá si zachováva svoj vidiecky charakter a zároveň využíva blízkosť mesta Trnava. Obec sa aktívne rozvíja a snaží sa vytvárať kvalitné podmienky pre život svojich obyvateľov. Starosta Pavol Kováč, ktorý je vo funkcii prvé volebné obdobie a z titulu svojho povolania architekta, má pomerne jasný názor na budúcnosť obce. "Biely Kostol je od Trnavy odčlenený administratívne, ale územne už takmer nie. Zástavbou pri Kamennom mlyne na strane Trnavy a našou na Podolkoch sa k sebe približujeme relatívne rýchlo. Minimálna vzdialenosť od krajského mesta má na svedomí aj zatvorenie miestnej školy od roku 2015 - činnosť školy ako zariadenia však nebola zrušená, ale prerušená." V súčasnosti obec tvorí školský obvod spolu so susediacou obcou Ružindol, kde je aj sídlo a areál školy. Obec nemá ani svojho lekára a nevytvára v podstate žiadne väčšie pracovné príležitosti, obyvateľov živia podniky v Trnave alebo v okolí. Biely Kostol vníma architekt na stoličke starostu ako dobré miesto pre Trnavčanov, ktorí si v obci stavajú na nových lokalitách svoje bývanie. Obec si zachováva ešte stále pokojný vidiecky ráz v dotyku s rušným mestom, čo považuje za jednu z jej devíz. „Samostatná existencia nám umožnila napríklad uchádzať sa o prostriedky z rozvojových fondov,“ konštatoval Kováč.
Zaujímavosti a legendy: Tajné chodby a mŕtvi mnísi
Jednou z najfascinujúcejších kapitol histórie Bieleho Kostola a jeho okolia sú tajné chodby. Našla sa tajná chodba z Trnavy do Kamenného mlyna, údajne s pozostatkami mŕtveho mnícha s mešcom zlata. Záhradný múr Západoslovenského múzea (kláštora klarisiek) na rohu Múzejnej a Kapitulskej sa nenaklonil náhodou. Povolila pod ním stáročná tehlová klenba podzemnej cesty zo stredovekého mesta až po Biely Kostol.
Historik prof. PhDr. Claudius Prášek, DrSc., z Archeologického ústavu SAV v Nitre vysvetľuje: „Trnavské podzemie primárne vzniklo ako sústava pivníc, ktoré boli postupne poprepájané. Tak ako má dnes Tom Cruiss v záhrade svoj slávny protiatómový bunker, v stredoveku sa aj v Trnave každá stavba povinne začínala budovaním úkrytov a únikových chodieb, v dnešnej terminológii tzv. panic rooms. Väčšina z nich dodnes nie je známa z jednoduchého dôvodu: Nenašli sa o nich žiadne záznamy ani plány preto, lebo boli a aj navždy mali ostať tajnými!“
Posledné sústredené výskumy a náhodné deštrukcie povrchových stavieb, ako v prípade múzejného múra, však už vniesli do trnavského podzemia hodne svetla. Hlavné chodby v hraniciach mesta slúžili na rýchle presuny obrancov na kritické miesta hradieb. Z nich odbočovali vedľajšie ramená za hradby za účelom jednak rýchlej evakuácie šľachty a ďalších vyvolených vrstiev, a jednak na prechod obranných jednotiek za hradby s cieľom obchvatného útoku na tyle nepriateľa.
Podzemie Trnavy vyzerá ako ementál a tajné chodby sa križujú nielen navzájom, ale aj nad sebou vo dvoch až troch úrovniach. Známy je prípad z rekonštrukcie Zeleného domu v 70. rokoch minulého storočia, keď sa robotníci prepadli aj s miešačkou z jednej pivnice do druhej a aj v tejto sa ešte voda z prevrátenej miešačky okamžite stratila v pukline na podlahe. Pri výkopových prácach v cukrovare zas robotníci objavili vyše tri metre širokú a rovnako vysokú klenutú chodbu s vyjazdenými koľajami a ryhami v stenách od osí vozov pri vyhýbaní. Šli po nej asi šesťdesiat metrov až po zával. Skoro umreli od hrôzy, keď našli spod neho trčať nohy kostry v mníšskom habite a ruku, ktorá zvierala kožený mešec so zlatými mincami. Keďže neboli peniaze na ďalší prieskum, archeológovia vstup do chodby zabetónovali.
„Práve toto je nepochybne hlavná tajná chodba od kláštora Klarisiek do Kamenného mlyna,“ hovorí prof. Prášek. „V roku 1534, keď už Ostrihomská kapitula po úteku pred Turkami sídlila v Trnave, bol mlyn strategickým objektom a jedinou zásobárňou múky pre mesto. Ako potvrdzujú účtovné záznamy v archíve, magistrát mlyn dokonca vyzbrojil delami na odrazenie prvého útoku. Medzitým mali byť všetky zásoby obilia a múky prevezené podzemím na konských povozoch buď do mesta, alebo ďalšou chodbou k jezuitom do opevneného bielokostolského kaštieľa.“
V podzemí trnavských kostolov
Aktivity a turistika
Pre milovníkov prírody a histórie ponúka obec Biely Kostol Náučný chodník chotárom Bieleho Kostola. Neďaleké Trnavské rybníky sú domovom až 150 chránených druhov vtákov, čo robí z tejto oblasti raj pre ornitológov a milovníkov prírody. Cez obec vedie aj cyklotrasa Šúrovce - Trnava - Častá, ktorá je ideálna pre cyklistov všetkých vekových kategórií. Biely Kostol je výnimočnou obcou, ktorá spája bohatú históriu, prírodné krásy a moderné možnosti trávenia voľného času. Či už hľadáte pokojné miesto na prechádzku, historické pamiatky alebo aktívny oddych, Biely Kostol vás určite nesklame.