V širšom kontexte slovenského verejného života, kde sa mieša politika, umenie, dobročinnosť a snaha o zmysluplné napredovanie, sa vynára osobnosť, ktorá spája tieto zdrojo. Hoci pôvodný impulz k tomuto textu vychádzal z kritiky očkovacej lotérie a jej moderátorky Very Wisterovej, ktorá vyvolala nečakanú vlnu emócií a nepochopenia, širší pohľad odhaľuje komplexnejší obraz. Eva Wisterová, známa aj zo spolupráce s Marcelom Forgáčom v relácii RTVS "Byť zdravý je výhra", sa v širšom kontexte spomína v súvislosti s podujatiami a iniciatívami, ktoré presahujú jej mediálnu prezentáciu.
Očkovacia lotéria: Kontroverzný štart a nešťastné nedorozumenia
Pilotný diel očkovacej lotérie, iniciovaný vtedajším ministrom financií Igorom Matovičom, mal slogan "byť zdravý sa oplatí". Avšak pre mnohých sa stal skôr symbolom sklamania a nešťastných okolností. Namiesto očakávaných výhier sa mnohí vyžrebovaní stretli s komplikovanými pravidlami, ktoré im zabránili v získaní finančných prostriedkov. Príkladom je Matej z Ružindola, ktorý bol druhým v poradí vyžrebovaným hráčom o 100-tisíc eur. Jeho zážitok popisuje, ako ho moderátorkin kriklavý prejav a následné "divné zvuky" vystrašili natoľko, že telefón zložil. "Ja som si myslel, že to je nejaký prank. Nie je predsa normálne sa najprv predstaviť, až potom prípadne vydávať divné zvuky (najlepšie teda bez tých zvukov)?" uviedol Matej na Reddite. Po zložení telefónu si uvedomil, že ide o očkovaciu lotériu. Keďže bol vyžrebovaný, jeho meno bolo spomenuté pri ďalšom žrebovaní s navýšenou sumou o 200 000 €, čo naznačuje, že jeho zloženie telefónu viedlo k ďalšiemu žrebu. Matej vyjadril zmier s tým, že "takéto veci sa stávajú" a verí, že aj keď nevyhral, stane sa mu "iná dobrá vec".
Tento incident poukazuje na dôležitosť jasnej komunikácie a citlivého prístupu pri podobných verejných podujatiach, kde sú emócie a reakcie účastníkov kľúčové.
Petra Toth: Podnikanie s odkazom a filantropiou
Mimo rámca politických iniciatív a mediálnych kontroverzií sa objavuje osobnosť Petry Toth, ktorá svoje umenie a podnikanie pretavila do významnej filantropickej činnosti. Na začiatku svojej kariéry, keď sa venovala tvorbe šperkov, čelila nedôvere a podceňovaniu, s poznámkami, že sa "len hrá s korálkami". Dnes je však uznávanou šperkárkou, ktorej práca je spojená s podporou slovenského folklóru a kultúrneho dedičstva. Jej iniciatívy presahujú rámec biznisu a dotýkajú sa aj sociálnej oblasti.
Počas pandémie COVID-19 sa angažovala v roznášaní teplomerov, a po vypuknutí vojny na Ukrajine pôsobila ako dobrovoľníčka na hraniciach, kde pomáhala uzimeným deťom. Jej šperky s ľudovými motívmi nie sú len umeleckými dielami, ale aj nástrojom na pomoc. Prostredníctvom nich podporila napríklad záchranu rodného domu Boženy Slančíkovej-Timravy v Polichne, oživila zabudnutý kroj matky Andyho Warhola v obci Miková a venovala ho obci spolu s pamätnou izbou. Týmto spôsobom Petra Toth ukazuje, že podnikanie a filantropia môžu ísť ruka v ruke, a že aj jednotlivci môžu významne prispieť k zlepšeniu spoločnosti. V podcaste "Bod k dobru" prináša príbehy filantropov a búra tabu spojené s týmto pojmom. Jej prístup je založený na presvedčení, že "každý by sa mal podieľať na tom, ako sa tu máme" a "nerobí to preto, aby ju niekto chválil, ale vie, že to je potrebné."
Filantropia v rôznych podobách: Od mlyna Klepáč po Wall Street
Príbehy filantropie na Slovensku sú rozmanité a svedčia o širokej škále iniciatív a osobností, ktoré sa snažia pomáhať. Podcast "Bod k dobru" prináša mnoho takýchto inšpiratívnych príbehov.
Manželia Ludmila a Viliam Sedlárovci, po emigrácii do Švajčiarska a neskôr do Austrálie, sa po páde komunizmu vrátili na Slovensko a venovali sa obnove mlyna Klepáč v Bratislave. Ich snom bolo vytvoriť uprostred prírody oázu pre mládež a deti, ktoré sami nemali. Viliam Sedlár sa pustil do rekonštrukcie v pokročilom veku a dokázal nadchnúť ľudí pre spoluprácu. Po jeho smrti pokračuje v napĺňaní ich filantropického odkazu správca fondu Peter Robl.
Peter Gajdoš, slovenský gymnazista, ktorý sa vďaka futbalovému štipendiu dostal na americkú univerzitu, sa dnes ako úspešný investor sám venuje podpore slovenských stredoškolákov. Spolu s Mariánom Bočekom založil v roku 2007 nadáciu GBE Foundation, ktorá poskytuje štipendiá pre talentovaných mladých ľudí. Jeho pomoc vychádza z vlastnej skúsenosti a presvedčenia, že "namiesto toho, aby sme si kupovali zbytočne luxusné veci, by sme mohli pomôcť nášmu gymnáziu."
Novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová sa vo svojej práci zameriava na témy generačnej chudoby a bezdomovectva. Svoje sociálne siete využíva na informovanie a podporu užitočných projektov, pričom zdôrazňuje dôležitosť "poľudšťovania týchto tém" a poukazuje na to, že "každému z nás sa môže stať, že skončí na ulici."
Zoltán Berghauer, ktorý vybudoval svetoznámu firmu na výrobu bazénov, po predaji svojho podielu investuje peniaze aj čas do výstavby škôl v Afrike a Nepále. Jeho rozhodnutie pomáhať vychádza z presvedčenia, že "čo mi bolo dané, musím dať aj niekomu inému."
Manželia Vlasta a Igor Valentovičovci, majitelia obchodu s hudobninami, investovali milión eur do záchrany národnej kultúrnej pamiatky - Domu Albrechtovcov v Bratislave. Z ruín vybudovali kultúrne centrum, kde opäť znie klasická hudba, čím nadviazali na tradíciu známej bratislavskej hudobníckej rodiny.
Fedor Gál, sociológ a jeden z lídrov Nežnej revolúcie, po zbohatnutí na predaji podielu vo firme založil viaceré nadácie a otvorene hovorí, že "väčšinu peňazí porozdával."
Tieto príbehy ukazujú, že filantropia na Slovensku má mnoho tvárí - od záchrany kultúrneho dedičstva a podpory vzdelávania až po priamu pomoc ľuďom v núdzi. Spoločným menovateľom je túžba prispieť k lepšiemu svetu a zmysluplne využiť svoje prostriedky a vplyv.
Japonská kultúra a diplomacia na Slovensku
Okrem filantropických iniciatív sa v poskytnutom texte objavujú aj informácie o diplomatických a kultúrnych aktivitách Japonského veľvyslanectva na Slovensku, ktoré poukazujú na snahu o prehlbovanie vzájomného porozumenia a spolupráce.
Veľvyslanec Makoto Nakagawa sa aktívne zúčastňoval na rôznych podujatiach, ktoré prezentovali japonskú kultúru a podporovali slovenské iniciatívy. Jeho návštevy miest ako Topoľčany, Trenčianske Teplice či účasť na konferenciách s ázijskými veľvyslancami svedčia o jeho záujme o slovenskú spoločnosť a snahu o budovanie mostov medzi oboma krajinami.
Obzvlášť zaujímavá je jeho angažovanosť v projekte "Kvitnúce Slovensko", v rámci ktorého sa naprieč Slovenskom vysádzali stromy sakúr pri príležitosti 100. výročia nadviazania vzťahov medzi Slovenskom a Japonskom. Taktiež sa venoval prednáškam pre žiakov slovenských škôl o Japonsku, čím podporoval záujem mladých ľudí o túto krajinu.
Jeho účasť na uvítacom ceremoniáli pre slovenských olympionikov po návrate z LOH v Tokiu a stretnutia s členmi delegácie, ktorí navštívili Japonsko s bývalým prezidentom Ivanom Gašparovičom, dokazujú snahu o udržiavanie a rozvíjanie priateľských vzťahov.
Tieto aktivity, hoci sa zdajú byť mimo hlavnej témy článku, ilustrujú širší kontext spoločenského diania na Slovensku, kde sa prelínajú rôzne sféry - od politiky a médií až po umenie, filantropiu a medzinárodné vzťahy.
Umenie a aukcie: Podpora liečebných zariadení a rozvoj kultúry
V neposlednom rade, text obsahuje informácie o aktivitách aukčnej spoločnosti DARTE, ktorá organizuje benefičné aukcie umenia s cieľom podporiť rôzne nemocnice a liečebné zariadenia, ako napríklad NsP Sv. Jakuba v Bardejove či Liečebňu sv. Filomény. Tieto aukcie nielenže prispievajú k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti, ale zároveň podporujú slovenských a zahraničných umelcov a rozvíjajú trh s umením.
DARTE organizuje pravidelné aukcie, ktoré ponúkajú široký záber umeleckých diel od klasického až po moderné umenie. Spoločnosť sa snaží o inovácie, napríklad prostredníctvom živých online prenosov aukcií, ktoré umožňujú dražiť aj medzinárodným klientom. Týmto spôsobom DARTE nielenže propaguje umenie a podporuje charitatívne účely, ale zároveň prispieva k zviditeľneniu slovenského umenia na medzinárodnej scéne.
Medzi najvýznamnejšie udalosti patria aukcie diel známych umelcov ako J. T. Mousson, ktorého diela dosiahli nové svetové rekordy, či Jozefa Jakobyho. Spoločnosť tiež organizuje tematické výstavy a vernisáže, ktoré obohacujú kultúrny život v regióne. Tieto aktivity ukazujú, ako umenie môže slúžiť nielen ako investícia, ale aj ako prostriedok na pomoc a podporu spoločensky prospešných cieľov.
tags: #byt #pani #wisterovej #v #kosiciach