Pojem Mamut sa mnohým Bratislavčanom spája s legendárnou pivárňou na nároží Cintorínskej ulice a Ulice 29. augusta. Pôvodný podnik, ktorý bol historickou súčasťou Starého Mesta a roky bol obľúbeným podnikom, je však už dlhšiu dobu zavretý a o jeho ďalšom osude sa polemizuje. Komplex budov, kde sa začala písať aj história skupiny Slobodná Európa, sa mal pôvodne premeniť na hotel, neskôr na bytový dom a aktuálne sa objavuje aj zámer výstavby polyfunkčného objektu. História vzácnej pamiatky siaha až do roku 1872, kedy bola budova postavená ako sladovňa pre najväčší pivovar v Bratislave Stein.
Počiatky a rozvoj industriálnej pamiatky
Počiatky zástavby v tejto časti Starého Mesta siahajú do roku 1872. Práve vtedy tu vznikla sladovňa bratov Steinovcov, ktorá sa stala súčasťou rozsiahleho pivovarníckeho areálu Stein - najvýznamnejšieho podniku svojho druhu vo vtedajšej Bratislave. V jej okolí postupne pribúdali aj menšie, architektonicky menej hodnotné objekty. V roku 1948, po zoštátnení pivovaru, výroba piva začala upadať a sladovňa chátrať. Výrazná premena prišla v období rokov 1976 až 1980. Časť objektov bola odstránená a samotná sladovňa prešla rozsiahlymi úpravami. Stavba bola rozšírená a následne adaptovaná na veľkokapacitnú piváreň a reštauráciu s názvom Stará sladovňa. Priestor v dotyku so Starou sladovňou zostal zastavaný len čiastočne, prevažne drobnými budovami. Nový majiteľ susediacich pozemkov po roku 1989 v tom videl príležitosť na ďalší rozvoj.
Legendárna piváreň Mamut a jej spoločenský význam
Legendárna piváreň, známa ako Mamut, bola dlhé roky obľúbeným podnikom nielen pre svoju bohatú históriu, ale aj pre svoju atmosféru. Práve tu sa začala písať aj história skupiny Slobodná Európa. Jej členovia tu často sedeli pri pive a v roku 1991 vydali skladbu Stará Sladovňa. Mnoho Bratislavčanov si doteraz pamätá populárne hudobné štvrtkové noci. „Je mi ľúto, že to chcú zbúrať. Chodil som sem ešte v začiatkoch a bolo to tu super a hlavne výborná atmosféra,“ netajil svoje sklamanie Karol (54). Avšak, ako vraví Marček, piváreň stratila svoje postavenie po revolúcii, keď všade po Bratislave vznikli nové podniky. „Snažili sme sa tam rozbehnúť rôzne aktivity, ale neúspešne. Keď je budova neobsadená, tak chátra,“ objasnil svoje rozhodnutie o zbúraní Marček.
Budúcnosť Starej Sladovne: Hotely, byty či polyfunkčné objekty?
V minulosti sa objavilo niekoľko zámerov na premenu areálu. Začiatkom 21. storočia sa uvažovalo o výstavbe hotela. Navrhovaná budova mala mať deväť podlaží, ponúknuť 154 izieb, kongresové priestory s kapacitou približne 460 osôb a podzemné parkovisko pre 148 áut. Prevádzka mala fungovať v rámci siete Sorea. V rokoch 2006 až 2007 sa pristúpilo k odstráneniu pôvodných objektov a realizácii prípravnej fázy projektu. Proces povoľovania nadzemnej časti projektu sa však natiahol. Investor, spoločnosť Mamut s.r.o., získal územné rozhodnutie v roku 2013 a stavebné povolenie nadobudlo platnosť v roku 2016. V septembri 2022 začal stavebný úrad Starého Mesta konanie o zmene územného rozhodnutia aj o zmene stavby pred dokončením. Byty sú navrhnuté s loggiami alebo terasami, pričom horné podlažia majú ponúknuť výhľad na mesto. Úpravy sa týkali aj vnútornej dispozície, no bez zásahu do nosných konštrukcií. Parkovanie zabezpečuje existujúca kapacita 184 miest.
Medzičasom, určitý pohyb nastal aj v prípade budovy sladovne. Naplánovaný tu je polyfunkčný objekt, ktorý ju má nahradiť, pričom majiteľ Mamut s.r.o. má k tomuto plánu vydané búracie povolenie. Mesto však vydalo nesúhlasné záväzné stanovisko k novému zámeru. Hlavné vstupy majú byť orientované na ulice Ferienčíkova a Cintorínska. Projekt je členitý a pozostáva z troch samostatných hmôt - uličného bloku na Ferienčíkovej, päťpodlažnej hmoty smerom na Cintorínsku a deväťpodlažného traktu umiestneného vo vnútrobloku. Súčasťou vnútrobloku má byť menšie átrium, situované na pochôdznej streche garáže, kde sa uvažuje o doplnkovej zeleni. Od tretieho po deviate podlažie sa počíta s bytmi a apartmánmi. Celkovo má vzniknúť 47 bytov - tri jednoizbové, 36 dvojizbových a po štyri troj- a štvorizbové. Uvažovalo sa aj so 17 ubytovacími jednotkami. Dopravné riešenie vychádza z napojenia na existujúcu garáž Mamut, ktorá ponúka hlavný vjazd z Cintorínskej aj výjazd na Ferienčíkovu.
Podľa mesta zámer nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. Celok Ferienčíkova nerešpektuje záväznú líniu kompaktného spôsobu zástavby. Problémom je aj podlažnosť, nakoľko „navrhovaná časť stavby s podlažnosťou 5.NP a výškou atiky +17,260 m nedodržiava výšku hrebeňa strechy, nezachováva stavebný objem a nerešpektuje pôdorysné vymedzenie stavebne ukončeného objektu bývalej tratórie. Návrh nedodržal ani regulatívy funkčného využitia pre blok 17/5. V nesúlade je aj celková podlažná plocha - maximálna prípustná výmera je 3.200 m2, pričom plocha navrhovanej stavby predstavuje 4.542 m2. Spracovateľom dokumentácie je JAAR. Prestavbe komplexu Mamut sa teda zatiaľ nedarí a je ťažké odhadnúť, ako sa projekt upraví a kedy by sa mohol areál začať meniť.
Súdne ťahanice a problémy developermi
S otázkami ohľadom budúcnosti legendárnej budovy sme sa obrátili aj na mestskú časť, kde sa objekt nachádza. „V predmetnej stavbe bola v roku 2016 vydaná zmena územného rozhodnutia spojená so stavebným povolením,“ informoval hovorca Starého Mesta Matej Števove. Stavebný úrad v procese vydávania stavebného povolenia podľa jeho slov preverí záväzné stanoviská dotknutých orgánov. „Pokiaľ je žiadosť o vydanie povolenia v súlade so záväznými stanoviskami, stavebným zákonom a príslušnou legislatívou, tak stavebný úrad potrebné rozhodnutie vydá,“ uzavrel Števove.
Paradoxne, na pozadí búrlivých diskusií o budúcnosti historickej budovy Starej Sladovne sa objavujú aj príbehy o nedokončených developerských projektoch a obetiach podvodov. Jeden z takýchto prípadov sa týka bytov, ktoré mali vzniknúť v bývalej administratívnej budove v okrajovej časti Bratislavy. Firma RETAIL PROJEKT BOX, ktorej konateľom je Štefan Šalapa, sľubovala apartmánové bývanie, no prerábku nedokončila. Klienti zaplatili nemalé zálohy, zadlžili sa, no nemajú ani peniaze, ani byty. Polícia tento prípad vyšetruje. Petra Čermáková podpísala rezervačnú zmluvu na byt a zaplatila zálohu 25-tisíc eur. Nikola Bujalková zaplatila až 35-tisíc eur. Obe sa zhodujú, že Štefan Šalapa s nimi od prvého kontaktu komunikoval pravidelne, no po zaplatení záloh sa začal zatajovať.
Predtým, ako si najmete vývojára… Pozrite si toto (Vyhnite sa podvodom)
Klienti sa následne obrátili na súdy, ktoré rozhodli o zriadení záložných práv a vydaní exekučných príkazov. Či sa svojich peňazí dočkajú, bude záležať najmä od dražby celej budovy. Najväčším veriteľom je banka, ktorá developerovi poskytla úver. „Čím viac mám veriteľov, tým sa môj nárok znižuje. Pokiaľ je ten majetok obmedzený a pokiaľ nepokryje všetky pohľadávky všetkých veriteľov, tak dostanú vlastne len pomernú časť zo svojej pohľadávky,“ vysvetlil nezávislý advokát Patrik Ozimanič.
Nepokojní klienti sa zároveň obrátili aj na políciu. Nikola Bujalková podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania podvodu, sprenevery či poškodzovania veriteľa. Domnieva sa, že peniaze klientov nešli na rekonštrukciu bytov, ale na iné projekty konateľa, napríklad na projekt Nová Sladovňa v Košiciach. Ako vlastník a developer sa tu v minulosti prezentovala iná firma Štefana Šalapu, ktorá tiež sľubovala apartmány, brala zálohy, no nič nepostavila. Aj tento prípad polícia vyšetruje a budova je aktuálne v dražbe. „Takže sa to opakuje, o to intenzívnejšia je naša prosba na políciu, aby začala konať a prešetrila to dôkladne,“ dodala Bujkalová. Podľa hovorkyne krajského riaditeľstva polície v Bratislave Jany Šimunkovej, sa prípad aktuálne nachádza vo fáze preverovania.
Dôležitosť preverovania developera
Prípadov s developermi, ktorí ponúkajú domy či byty, od klientov zoberú peniaze, no prácu nedokončia, je stále veľa. Dôležité je preto získať si o firme čo najviac informácií ešte pred tým, ako s ňou čokoľvek podpíšete. Pomôcť môže zoznam dlžníkov finančnej správy, sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, ale aj register úpadcov či exekúcií. Cenným zdrojom informácií môžu byť aj diskusie či hodnotenia na internete. „Ak je to spoločnosť - právnická osoba, tak tam sledujem napríklad Obchodný register SR a zisťujem jednak jej štruktúru, alebo kedy bola založená. V prípade, že a spoločnosť niekoľko mesiacov, mal by som spozornieť a zisťovať, prečo to tak je,“ priblížil Patrik Ozimanič. „Ak máme verejne dostupnú informáciu, že má dlhy voči Sociálnej poisťovni, daňovému úradu, môže to byť aj systémová chyba v danom podniku a to už neveští nič dobré,“ pokračoval Pavel Škriniar z Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave.
O firme vypovedajú aj údaje o jej ziskoch a tržbách. Dajú sa nájsť v registri účtovných uzávierok. V prípade spoločnosti, ktorá mala realizovať projekt na Magnetovej ulici, tieto údaje chýbajú už od roku 2019. „Keď mu zákon prikazuje, že to má robiť, a on to nerobí - tak asi na to má pádny dôvod. A to je ten indikátor toho, že by som sa mal buď pýtať prečo to nerobí, alebo sa vystríhať spolupráce s takýmto subjektom,“ skonštatoval Škriniar.
Ak sa spoločnosti dostanú do problémov, osoby za nimi sa ich snažia zbaviť aj tak, že si založia novú firmu. Ministerstvo spravodlivosti, pod ktoré patria registrové súdy, súčasné pravidlá obchodného registra považuje za dostatočné. „Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov alebo má evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie. Uvedenú skutočnosť preveruje registrový súd obligatórne pred zápisom štatutárneho orgánu. Po vykonaní zápisu registrový súd stanovené obmedzenie ďalej nepreveruje,“ uviedla Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti SR. „Najhoršie je, keď na kúpu nehnuteľnosti ľudia nemajú, požičajú si, a tá nehnuteľnosť ešte nestojí. Ten najhorší scenár je v tom, že sú zadlžení, musia splácať. A tú nehnuteľnosť nemajú, lebo jednoducho bol to celé podvod od začiatku,“ dodal Škriniar. „Splátka na nehnuteľnosť, ktorú sme už mohli užívať, mi tak ide do vzduchoprázdna. Chce sa mi plakať pri pomyslení, že ma toto čaká ešte šesť rokov,“ uzavrela Petra Čermáková.
Tatranská sladovňa a jej finančné problémy
Zaujímavý je aj prípad spoločnosti Tatranská sladovňa, ktorá vyrába slad pre pivovarníctvo od roku 2004. Táto firma sa ocitla v záverečnej fáze platobnej neschopnosti a napriek pokusu o ozdravenie smeruje do konkurzu. Firma v decembri 2025 požiadala súd o reštrukturalizáciu, no svoj návrh koncom januára 2026 stiahla z dôvodu nedostatku peňazí na ďalšie fungovanie. Reštrukturalizačné konanie tak súd 31. januára 2026 definitívne zastavil. O pár dní nato bolo voči firme začaté konkurzné konanie. Podľa dostupných údajov z Finstatu spoločnosti markantne klesli tržby po roku 2023 z približne 8 miliónov eur na 4,7 milióna eur. Firma zároveň nahromadila dlhy voči štátu. Na sociálnych odvodoch dlhuje vyše 56 000 eur a na daniach viac ako 3 000 eur. Počet zamestnancov sa znížil z pôvodných 30 na aktuálnych približne 10 až 15.
Súdne konanie o konkurze iniciovala ešte v auguste 2025 agrárna firma AT Tatry zo Spišskej Belej. Medzi rokmi 2016 a 2023 získala spoločnosť 5 dotácií z európskych fondov, ktorých celková hodnota presiahla 5,75 milióna eur. V tom čase bol spoluvlastníkom sladovne Ladislav Lazár, ktorý pôsobil ako riaditeľ niekoľkých štátnych podnikov počas vlád Smeru a je významnou osobnosťou košickej organizácie strany. Od začiatku minulého roka sa Lazár zo spoločnosti oficiálne stiahol.
Ako sa uvádza na webe spoločnosti, Tatranská sladovňa pôsobí na trhu od roku 2004 a zameriava sa na výrobu, spracovanie a predaj sladu. Okrem samotnej výroby zabezpečuje aj spracovanie sladovníckeho jačmeňa, skladovanie obilnín a distribúciu, ktorú realizuje vlastnou nákladnou dopravou v cisternách s kapacitou 25 ton a vo veľkoobjemových baleniach. Ako informoval portál Trend, slad vyrobený na Slovensku si v posledných rokoch našiel silné postavenie na zahraničných trhoch a krajina sa dnes radí medzi desať najväčších svetových vývozcov tejto komodity. Prevažná časť slovenskej produkcie, približne štyri pätiny, pritom smeruje na export, najmä na poľský trh.
Zánik industriálneho dedičstva verzus revitalizácia
Súčasný stav areálu Starej Sladovne určite nie je vyhovujúci, najmä s ohľadom na potenciál lokality. Na druhej strane, nový projekt počíta s asanáciou vzácneho industriálneho areálu, ktorý je súčasťou bratislavskej histórie. V dobe, keď iní investori chránia a revitalizujú tento typ architektúry, hoci nemusia, je to výrazný krok späť. Nateraz sa podarilo zánik vzácnej sladovne oddialiť, no budúcnosť tohto miesta zostáva neistá. Ideálny scenár by bol taký, ktorý by dokázal skĺbiť zachovanie historickej hodnoty s moderným využitím, čím by sa vytvoril priestor, ktorý by slúžil ako pamiatka na minulosť a zároveň ako živé centrum mesta. „Môžu tam byť aj kancelárske priestory alebo apartmánové bývanie,“ naznačil Marček alternatívu k zbúraniu.