V máji minulého roka otriasla Žilinou brutálna vražda len 16-ročného študenta gymnázia Tomáša. Podľa obžaloby ho mala v byte na sídlisku Vlčince dobodať jeho spolužiačka a kamarátka, rovnako stará Judita. Tento prípad, ktorý sa blíži k záveru súdneho procesu, vyvolal množstvo otáznikov a diskusií o nestrannosti súdu, platnosti dôkazov a interpretácii udalostí.
Pochybnosti obhajoby a procesné vady
Obhajoba Judity dlhodobo poukazuje na viaceré nejasnosti a procesné chyby, ktoré podľa nej súd neakceptoval. Jednou z hlavných výhrad bola skutočnosť, že súd nepripustil mnohé dôkazy navrhnuté obhajobou, čím sa podľa ich názoru postavil skôr na stranu obžaloby. Taktiež bolo kritizované doplnenie skutkovej vety samotným súdom po upozornení obhajcu na jej absenciu.
Ďalším sporným bodom bola zmena v znaleckom posudku týkajúcom sa zranení rúk Judity, ku ktorej došlo počas procesu. Táto zmena bola zrejme podnietená zistením prítomnosti Juditinej krvi na podrážkach Tomášových topánok. Súd tiež bagatelizoval Facebookovú komunikáciu medzi Matějom P. a Jakubom Š. a nevypočul svedka - chlapca, ktorý mal byť videný utekať z miesta činu.
Obhajoba tiež poukázala na neztotožnenú osobu z kamerového záznamu, ktorá zodpovedala popisu páchateľa, a na neposkytnutie záznamov z kamier Obchodného centra Dubeň. Ďalšie sporné body zahŕňajú nájdenú krv vo výťahu, ktorá bola označená len ako Tomášova, stratenú rohožku pred vchodovými dverami, nezabezpečené krvné stopy na vonkajšej strane dverí, výpovede susedov o utekajúcej osobe zodpovedajúcej popisu páchateľa, svedectvo susedky o počutí mužského hlasu z bytu v čase vraždy a napokon krvavú stopu na podlahe od čepele noža označeného ako dôkaz B2, ktorá korešponduje s výpovedou Judity.
Argumentácia súdu a protiargumenty
Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení, ktoré je verejne dostupné, uvádza dôvody, prečo niektoré dôkazy nebral do úvahy. Napríklad v prípade utekajúceho chlapca súd argumentuje, že samotná Judita poskytla detailný popis odpočtára elektriny, ktorý s opisom chlapca vôbec nesedel, a preto nebol dôvod považovať chlapca za podozrivého.
Podobne aj v prípade komunikácie medzi M. a J. súd uviedol, že išlo o odpočtára elektriny, nie o „pikera z Vlkov“ a podobné vyjadrenia mladíkov, čo naznačuje, že kontext komunikácie bol pre súd odlišný. Znalecký posudok pána Daroša nebol podľa odôvodnenia Krajského súdu prípustný, pretože znalec mal k dispozícii len fotografie nožov predložené obhajobou a zámerne položené otázky, čím mal menej podkladov ako dvaja znalci, ktorí sa zaoberali posudkami ohľadom rán a nožov.
Tvrdenie, že sa nože nezmestia do rán, bolo vyvrátené. Súd tiež uviedol, že celá obhliadka miesta činu sa nedá znehodnotiť len preto, že vyšetrovateľ nenašiel druhý nôž, čo je podľa súdu tiež diskutabilné. Celá obhajoba rodiny je podľa súdu založená na procesných vadách, odopieraní práv, nesprávnej interpretácii dôkazov a nestrannosti súdu.
Motív, afekt a psychologické aspekty
Jedným z kľúčových aspektov tohto prípadu je otázka motívu. Forenzný psychiater Svetozár Droba uvádza, že v Juditinej osobnosti sa brutalita, s akou bol skutok vykonaný, nejavila ako základná vlastnosť. Skôr išlo o konanie v afekte sebavedomej a pubertálnej osobnosti s nízkym sebahodnotením a nedostatočnými obrannými mechanizmami. Droba pripúšťa, že mozog má schopnosť „vytesňovať“ negatívne či stresujúce situácie, a preto mohlo dôjsť k tomu, že silný afekt Juditin mozog vymazal z pamäti, čo by mohlo vysvetľovať jej telefonát.
Telefónny rozhovor Judity z psychiatrie s matkou, kde sa pýtala „akože niekto tam bol?“, vyvolal pochybnosti, či sa nepýtala na „verziu“ o inom páchateľovi. Afektované reakcie Juditinej mamy, ktorá tvrdila, že by verzie vymýšľali v nemocnici, ak by chceli, a Juditin hlas v telefóne, ktorý znel pokojne, ako keby bola na letnom tábore, boli interpretované rôzne. Niektorí to videli ako dôkaz jej neviny, iní ako manipulatívne správanie.
Svedectvá a alternatívne verzie
Existujú aj alternatívne verzie udalostí. Jedna z nich tvrdí, že chlapec na zázname bol sused, a že „tatik“ (Juditin otec) sa snaží všetkých zmiasť. Podľa tejto verzie si utekajúci chlapec odskočil po vražednú zbraň. Juditina mama mala hneď volať jej priateľovi alebo kamarátovi, ktorý stihol zasiahnuť, kým prišli záchranné zložky.
Iní poukazujú na to, že Judita bola v čase činu mladistvá, milovaná a vždy všetkým zabezpečená, a že aj banalita mohla v jej svete spôsobiť „katastrofu“. Z praxe je známe, že existuje množstvo vrážd bez zjavného motívu.
Napriek tomu, že Judita poskytla popis páchateľa, obhajoba argumentuje, že to nevylučuje verziu o montéroch a taške, ktorú si mohol obliecť ktokoľvek. V komunikácii medzi J.Š. a M.P. sa objavilo, že J.Š. mal byť obeťou, nie T., čo naznačuje, že ich znalosť situácie by mohla byť relevantná. Súdy však toto správanie vyhodnotili ako „pózerstvo“.
Otázky bez jednoznačných odpovedí
Prípad vyvoláva základné otázky: Prečo by slovenská justícia chcela zničiť život vtedy 16-ročnému dievčaťu? Prečo by niekto cudzí dobodal chlapca v náhodnom byte s otvorenými dverami bez strachu z usvedčenia? Prečo sa nikto nebojí, že sa páchateľ vráti? Proces a medializácia sa sústreďujú na spochybňovanie dôkazov, pričom obhajoba operuje s princípom „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“.
Verejnosť často podlieha genderovým stereotypom, kde sa podvedome verí, že pekný človek musí konať dobro. V tomto prípade sa však zdá, že rodina Tomáša nebola zapletená do podplácania, zatiaľ čo rodina Judity, podľa niektorých názorov, využíva finančné prostriedky na jej obhajobu.
Dôkazy a ich interpretácia
Kľúčovým dôkazom je aj nález nožov v komode. Otázkou zostáva, ako sa tam krvavé nože dostali. Niektorí špekulujú o možnosti manipulácie s dôkazmi, čo by bolo vážnym problémom bez ohľadu na Juditinu vinu. Napriek tomu, že v prípade neexistuje priamy dôkaz o páchaní trestného činu, ako napríklad zničená vražedná zbraň, neznamená to neexistenciu páchateľa.
Napriek pochybnostiam a argumentom obhajoby, súdy v prvom stupni uznali Juditu za vinnú. Rozsudok okresného súdu v Žiline bol 12 rokov väzenia. Odvolací súd však nazrel na výpoveď obžalovanej ako na „jednoduché detské klamstvo“. Napriek tomu, že Judita absolvovala detektor lži s výsledkami v jej prospech, Najvyšší súd SR dovolanie odmietol.
Byt hrôzy a jeho predaj
Byt v Žiline, kde došlo k vražde, bol po tragédii ponúknutý na predaj rodinou Judity. Ide o luxusnú nehnuteľnosť v lokalite Bôrik. Cena bytu bola závratná a predaj prebehol pomerne rýchlo. Realitný maklér sa k predaju vyjadroval vyhýbavo, pričom naznačil, že vlastníci sa odsťahovali zo Žiliny. Nie je jasné, či noví majitelia vedeli o histórii bytu.
Záver
Prípad Judity je komplexný a plný protichodných tvrdení, dôkazov a interpretácií. Napriek tomu, že bola odsúdená, otázky o nestrannosti súdu, procesných vadách a možnej manipulácii s dôkazmi zostávajú otvorené. Príbeh priateľstva, ktoré sa skončilo brutálnou vraždou, a následné súdne dilemy ukazujú, aké zložité môže byť hľadanie pravdy a spravodlivosti v prípadoch, kde sú v hre mladí ľudia a ich osudy. Prípad naďalej rezonuje v slovenskej spoločnosti a vyvoláva diskusie o fungovaní justičného systému.