Mnohí zamestnanci pracujúci na základe pracovnej zmluvy uvažujú o rozšírení svojich aktivít o podnikanie. Jednou z najčastejších foriem podnikania, ktorú si volia, je založenie vlastnej spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.). Tento krok však prináša so sebou celý rad otázok, predovšetkým týkajúcich sa postavenia spoločníka a konateľa vo vlastnej firme. Môže byť spoločník alebo konateľ zároveň aj zamestnancom svojej s.r.o.? Ak áno, za akých podmienok a aké sú s tým spojené daňové a odvodové dôsledky?
Podnikanie popri zamestnaní: Základné pravidlá
Vo všeobecnosti platí, že ako zamestnanec v súkromnej sfére, ktorý pracuje na pracovnú zmluvu, môžete podnikať aj keď ste zamestnaný. Existuje však dôležitá výnimka: ak by vaša plánovaná podnikateľská činnosť mala konkurenčný charakter voči vášmu zamestnávateľovi, je vašou povinnosťou si najprv vyžiadať súhlas od zamestnávateľa. Tento súhlas je potrebné si vyžiadať vždy písomnou formou. Ak sa váš zamestnávateľ do 15 dní od doručenia žiadosti nevyjadrí, platí fikcia udelenia súhlasu. Je však dôležité si uvedomiť, že ak vám zamestnávateľ takýto súhlas neudelil a vy napriek tomu začnete podnikať v konkurenčnom segmente, môže to viesť k vážnym právnym následkom, vrátane ukončenia pracovného pomeru.
Samotný proces založenia s.r.o. je pre zamestnanca rovnaký ako u iných osôb. Vyžaduje si podpísanie zakladateľských dokumentov, získanie súhlasu vlastníka nehnuteľnosti k zápisu sídla (prípadne objednanie virtuálneho sídla) a následné vybavenie živnostenských oprávnení pre vašu s.r.o.
Spoločník a konateľ: Kto je kto vo vašej s.r.o.?
Aby sme pochopili vzťah medzi zamestnancom a vlastnou s.r.o., je kľúčové rozlíšiť pojmy spoločník a konateľ.
Spoločník: Spoločník je vlastníkom firmy. Spoločnosť s ručením obmedzeným vlastní jej spoločník, resp. spoločníci, ktorí majú určitý obchodný podiel na spoločnosti. Spoločník vstupuje do s.r.o. s cieľom vykonávania podnikateľskej činnosti a dosahovania zisku z podnikania. Spoločníkom môže byť fyzická, ale aj právnická osoba (napr. iná s.r.o.) a môže ich byť jeden až maximálne 50.
Konateľ: Konateľ je štatutárnym orgánom firmy. Je to osoba, ktorá koná za spoločnosť navonok, uzatvára za s.r.o. zmluvy, zastupuje ju voči úradom a iným subjektom. V prípade jednoosobových „eseročiek“ je často spoločník zároveň aj konateľom, ktorý firmu riadi. Zoznam konateľov každej s.r.o. je dostupný vo verejne prístupnom Obchodnom registri (orsr.sk).
Zamestnanie vo vlastnej s.r.o.: Možnosti a obmedzenia
Otázkou, ktorá najčastejšie rezonuje pri zakladaní vlastnej s.r.o., je možnosť zamestnať sa vo vlastnej firme. Tu je potrebné rozlišovať medzi:
1. Spoločník ako zamestnanec
Spoločník, ktorý nie je zároveň konateľom, sa môže vo vlastnej s.r.o. zamestnať, ak vykonáva prácu pre svoju s.r.o. a táto práca napĺňa znaky závislej práce. V takom prípade je potrebné uzatvoriť riadnu pracovnú zmluvu.
Príklad: Predstavte si, že ste živnostník a otvoríte si malú predajňu s knihami. Aby ste ušetrili na pracovnej sile, budete sami obsluhovať svojich zákazníkov. Ako podnikajúca fyzická osoba nemáte povinnosť uzatvárať žiadnu pracovnoprávnu zmluvu. Ak si však rovnakú malú predajňu s knihami otvorí s.r.o. a obsluhovať zákazníkov by chcel sám spoločník (majiteľ spoločnosti) bez nároku na odmenu, situácia sa komplikuje. V tomto prípade by jeho činnosť mohla byť posúdená ako závislá práca, ktorá vyžaduje uzatvorenie pracovného pomeru.
Je dôležité poznamenať, že ak spoločník vykonáva pre spoločnosť prácu, ktorá spĺňa znaky závislej práce (napr. pravidelne pracuje na pracovisku spoločnosti pod jej riadením a kontrolou), mal by mať s firmou uzatvorený pracovný pomer. Bez neho by mohlo ísť o nelegálne zamestnávanie, najmä ak by takáto činnosť bola hlavným účelom existencie firmy a nebola by spojená s poberaním podielu na zisku.
2. Konateľ ako zamestnanec
Vzťah konateľa k vlastnej s.r.o. je špecifický. Súdy zastávajú názor, že vzťah medzi s.r.o. a jej konateľom musí byť vždy obchodnoprávny. Činnosti vyplývajúce z konateľskej funkcie teda nie je možné vykonávať na základe pracovnej zmluvy. Judikatúra však pripúšťa, aby bol konateľ v spoločnosti aj zamestnaný, avšak pracovnoprávny pomer nesmie byť uzatvorený na druh práce, ktorý by zahŕňal aktivity spadajúce pod pôsobnosť konateľa ako orgánu spoločnosti.
Kombinovaný režim: Konateľ môže fungovať v tzv. kombinovanom režime, kde má so spoločnosťou uzatvorenú:
- Obchodnoprávnu zmluvu o výkone funkcie konateľa: Táto zmluva upravuje jeho práva a povinnosti súvisiace s výkonom funkcie štatutárneho orgánu.
- Pracovnú zmluvu: Táto zmluva by mala byť uzatvorená na druh práce, ktorý nie je náplňou konateľskej funkcie.
Príklad: Konateľ IT spoločnosti sa môže zároveň zamestnať ako programátor. Vtedy by mal uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa a zároveň pracovnú zmluvu na pozíciu programátora. Jeho činnosť ako programátora by nemala spadať pod štatutárne riadenie firmy.
Činnosti, ktoré konateľ nemôže vykonávať v pracovnoprávnom režime:
- Oprávnenia navonok spoločnosti: Konateľ je štatutárny orgán, ktorý koná za spoločnosť voči tretím osobám. Tieto právomoci (napr. podpisovanie zmlúv s obchodnými partnermi) nemôže vykonávať v pracovnom pomere, ale môže ich v obmedzenej miere preniesť na iné osoby (napr. poverením zamestnanca alebo udelením plnomocenstva).
- Obchodné vedenie spoločnosti: Do obchodného vedenia patrí napr. rozhodovanie o organizačných otázkach, vnútornej prevádzke podniku či podnikateľských zámeroch. Tieto činnosti sú úzko spojené s riadením firmy a nemali by byť vykonávané v rámci pracovného pomeru.
Kedy by konateľ mal uvažovať nad pracovnou zmluvou?Ak konateľ pre s.r.o. vykonáva aj činnosti nad rámec svojich konateľských povinností a nie je zároveň spoločníkom (alebo sa na neho nevzťahujú výnimky z nelegálneho zamestnávania), mal by zvážiť uzatvorenie pracovnej zmluvy, aby sa vyhol riziku nelegálneho zamestnávania.
Odvodová a daňová povinnosť: Zamestnanec vs. spoločník/konateľ
Samotná odvodová povinnosť vás ako fyzickej osoby bude závisieť od toho, ako si nastavíte vyplácanie odmeny/zisku vo vašej spoločnosti.
1. Zamestnanie sa vo vlastnej s.r.o. (vyplácanie mzdy)
Ak sa v svojej s.r.o. rozhodnete zamestnať a vyplácať si mzdu, vaša spoločnosť bude musieť zrážať odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne rovnako ako pri akomkoľvek inom zamestnancovi. Vaša s.r.o. bude musieť platiť aj odvody zamestnávateľa.
- Minimálna mzda: Od roku 2024 je základná výška minimálnej mzdy 750 EUR (mesačná) resp. 4,310 EUR (hodinová). Táto suma sa zvyšuje podľa stupňa náročnosti práce. Pre najvyšší stupeň náročnosti môže mesačná minimálna mzda dosiahnuť až 1 330 EUR.
- Odvodové zaťaženie: Pri odmene 700 € mesačne budete platiť približne 98 € na zdravotné poistenie a 242,2 € na sociálne poistenie, plus daň zo závislej činnosti. Celkové daňovo-odvodové zaťaženie sa môže pohybovať od 34 % pri hrubej mzde 700 € až po 49 % pri odmene 5000 €.
Je dôležité si uvedomiť, že firma sa musí zaregistrovať ako zamestnávateľ na Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovom úrade. Každý mesiac je potrebné spracovať mzdy, podať výkazy a dodržiavať všetky pracovno-právne predpisy, vrátane BOZP a pracovnej zdravotnej služby.
2. Poberanie odmeny za výkon funkcie konateľa
Namiesto vyplácania mzdy sa môžete rozhodnúť, že uzatvoríte s firmou zmluvu o výkone funkcie a budete si vyplácať odmenu. Vlastnej s.r.o. sa nemusíte zamestnať.
- Zmluva o výkone funkcie: Táto zmluva upravuje vzťah medzi konateľom a spoločnosťou. Môže byť s pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou.
- Pravidelná odmena: Postupuje sa podobne ako pri pracovnom pomere, je potrebné sa registrovať do poisťovní a podávať mesačné výkazy.
- Nepravidelná odmena: Postup je mierne odlišný. Výhodou je, že neexistuje minimálna výška odmeny za výkon funkcie. Môžete si stanoviť odmenu napríklad na 50 € mesačne.
- Minimálne odvody: Od 1.1.2023 je zavedený minimálny vymeriavací základ pre účely zdravotného poistenia vo výške 234,42 €. To znamená, že budete platiť minimálne 32,81 € na zdravotné poistenie, aj keby bola vaša odmena nižšia.
- Sociálne poistenie: Pre započítanie príjmu do obdobia pre minimálny dôchodok je potrebné dosiahnuť príjem do výšky 24,1 % priemernej mzdy (pre rok 2023 približne 350 €). Pri odmene 350 € zaplatíte 49 € na zdravotné poistenie a 121,09 € na sociálne poistenie. Daň zo závislej činnosti neplatíte, ak si uplatňujete nezdaniteľnú časť na daňovníka.
Odporúčaná možnosť: Vzhľadom na aktuálnu legislatívu sa odporúča zvoliť si zmluvu o výkone funkcie konateľa s odmenou vo výške minimálne 350 €. Tým zminimalizujete svoje odvody a zároveň sa vám bude započítavať "odpracovaný čas" pre účely minimálneho dôchodku.
3. Poberanie podielu na zisku (dividenda)
Ako spoločník máte nárok na podiel z vytvoreného zisku spoločnosti (dividenda). Aby vám mohol byť vyplatený podiel zo zisku, musia byť splnené určité podmienky:
- Zisk musí byť reálne dosiahnutý.
- Z dosiahnutých výnosov musia byť doplnené jednotlivé fondy spoločnosti.
- O rozdelení zisku musí rozhodnúť valné zhromaždenie.
Podiel na zisku si môžete vyplatiť najskôr v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom vaša spoločnosť zisk dosiahla. Z podielu na zisku dosiahnutého v roku 2025 máte povinnosť zaplatiť jednorazovú daň z dividend vo výške 7%.
4. Konateľ bez odmeny
V prípade, ak nie je podpísaná žiadna zmluva o výkone funkcie konateľa a konateľovi nie je vyplácaná žiadna odmena, má status konateľa bez odmeny. V takom prípade ako fyzická osoba nebudete musieť v danom roku odvádzať žiadne odvody ani dane. Vaše iné zamestnanie nijako nesúvisí s daňovou povinnosťou vašej spoločnosti.
Daň z príjmov právnických osôb
Vaša s.r.o. samozrejme musí z dosiahnutého zisku zaplatiť daň z príjmu právnickej osoby. Od roku 2024 je účinná novela zákona o dani z príjmov, ktorá zaviedla novú daňovú povinnosť - minimálnu daň pre právnické osoby (kedysi označovaná aj ako daňová licencia). Spoločnosť je tiež povinná viesť účtovníctvo v systéme podvojného účtovníctva.
Záver: Ktorá možnosť je najlepšia?
Voľba medzi zamestnaním sa vo vlastnej s.r.o., poberaním odmeny za výkon funkcie alebo inou formou odmeňovania závisí od vašich individuálnych potrieb a cieľov.
- Ak chcete mať istotu sociálneho a zdravotného poistenia a zároveň minimalizovať náklady, zmluva o výkone funkcie konateľa s primeranou odmenou (napr. 350 €) sa javí ako najvýhodnejšia možnosť.
- Ak máte iné zamestnanie a chcete len pasívne poberať zisky, zamerajte sa na vyplatenie dividend po splnení zákonných podmienok.
- Ak chcete minimalizovať akékoľvek odvody a dane voči štátu, môžete zvoliť konateľa bez odmeny, avšak s vedomím, že nebudete mať započítané obdobie pre dôchodkové účely.
Pred akýmkoľvek rozhodnutím je však vždy vhodné konzultovať svoju situáciu s daňovým poradcom alebo účtovníkom, aby ste zvolili najoptimálnejšie riešenie pre vašu konkrétnu situáciu.