História prezidentského bývania: Od Schusterovej vily po Čaputovej dilemu
Bývanie slovenských prezidentov vždy predstavovalo komplexnú otázku, ktorá sa odzrkadľovala v rôznych prístupoch a riešeniach. Zatiaľ čo Grasalkovičov palác slúži ako oficiálne sídlo hlavy štátu s prezidentskou kanceláriou, na bývanie nie je vhodný. Preto snahy o vytvorenie dôstojnej obytnej rezidencie, ktorú by si medzi sebou odovzdávali slovenskí prezidenti, doposiaľ neboli úspešné. Každý z nich si otázku bývania riešil po svojom, čo viedlo k rôznym situáciám, od využívania štátnych bytov až po preferovanie súkromných domov.
Jedným z najvýraznejších pokusov o vytvorenie stálej prezidentskej rezidencie bola kúpa vily na bratislavskom Slavíne v roku 2001. Prezident Rudolf Schuster, ktorý po nástupe do funkcie prejavil záujem o bývanie v Bratislave, vtedy kúpil túto budovu od Východoslovenských železiarní za približne 1,2 milióna eur. Nachádza sa v lukratívnej časti hlavného mesta, hneď vedľa pamätníka Slavín. Schuster v nej býval do roku 2004 a bol prvým a zatiaľ aj posledným prezidentom, ktorý túto vilu obýval.
Po Schusterovi nastúpil Ivan Gašparovič, ktorý však vo vile bývať nechcel. Od začiatku tvrdil, že dom, ktorý mal byť oficiálnym sídlom hlavy štátu, nespĺňa bezpečnostné kritériá a nepovažoval ho ani za pohodlný. Gašparovič sa rozhodol pre bývanie v Limbachu v okrese Pezinok a vilu na Slavíne nevyužíval ani počas svojich dvoch funkčných období. Dokonca uvažoval o predaji vily a získané financie by radšej využil na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach, pričom súčasťou kaštieľa by mohol byť aj služobný byt hlavy štátu.
Rovnako tak odmietol vilu Andrej Kiska. Hoci mal s touto schátranou rezidenciou smelé plány a chcel ju dať opraviť, nakoniec sa ubytoval v prenajatom dome v Ivanke pri Dunaji. Neskôr vymenil túto možnosť za štátny byt v lukratívnej časti Bratislavy na Čmelovci neďaleko vládneho hotela Bôrik, kde ostal až do konca svojho funkčného obdobia. Mesačný nájom tohto bytu, ktorý patrí ministerstvu zahraničných vecí, stál 1300 eur. Kancelária prezidenta vysvetľovala, že avizovaná oprava vily sa nekonala kvôli vysokým nákladom. Rekonštrukcia rezidencie do reprezentačnej podoby by si vyžadovala vysokú sumu peňazí a prezident Kiska, ktorý v Bratislave býval bez rodiny a nepotreboval väčší priestor, sa rozhodol, že rezidencia sa počas jeho funkčného obdobia rekonštruovať nebude.
Čaputovej dilema: Zostať v Pezinku alebo riešiť vilu na Slavíne?
V poradí prvá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá nastúpila do funkcie v júni, avizovala, že chce zostať bývať vo svojom domovskom Pezinku. Žije tam v rodinnom dome s dcérami a partnerom Petrom Konečným. V prípade, že by však mala záujem o štátne bývanie a požiadala by o ubytovanie, bolo by jej zabezpečené. Zo zákona sú totiž najvyššiemu ústavnému činiteľovi v štáte povinní zabezpečiť bývanie, ale keďže Kancelária prezidenta nemá vlastné priestory, musí hľadať nájom.
Napriek tomu, že prezidentka Čaputová momentálne býva v Pezinku, téma jej možného presťahovania sa stále rieši. Záujem nateraz nemá o vilu na Slavíne, ktorá je neobývateľná a chátra. Podľa hovorcu prezidentky Martina Strižinca Zuzana Čaputová nechce, aby štátny majetok chátral, a túto tému chce riešiť komplexne. Preto prebrala záštitu nad architektonickou súťažou študentov, ktorí majú navrhnúť budúce využitie vily na Slavíne. Pripravené návrhy môžu byť istým východiskom pre prípadnú architektonickú súťaž a pomôcť pri hľadaní definitívneho riešenia.
Výbohova supermoderná vila na Slavíne
Výsledky tejto medzinárodnej architektonickej súťaže, do ktorej mohli študenti odovzdať svoje práce do konca februára a odborná porota ich mala vyhodnotiť v polovici marca, by mali byť známe v marci. Definitívne sa o budúcnosti vily na Slavíne, resp. budúceho bývania pre hlavu štátu, rozhodne až po zverejnení výsledkov ideovej súťaže. Súťaž má za cieľ posúdiť súčasný objekt a možnosti jeho využitia pre bývanie a štátnu reprezentáciu, pričom vyhodnotenie je očakávané koncom mája. Riešenie sa hľadá v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí, respektíve Správou služieb diplomatického zboru. Ministerstvo diplomacie uviedlo, že minister Miroslav Lajčák sa už na túto tému rozprával so slovenskou prezidentkou začiatkom júla.
Štátne bývanie pre ústavných činiteľov: Neefektívnosť a nevyužitý potenciál
Otázka bývania pre najvyšších ústavných činiteľov bola riešená aj na úrovni vlády. Už v roku 2018 sa vláda uzniesla na potrebe zabezpečenia bývania pre nich. Predseda vlády Peter Pellegrini a šéf Národnej rady Andrej Danko už svoje vily majú, ale nevyužívajú ich. Národná rada kúpila v lete 2019 od štátnej akciovky za 2,6 milióna eur vilu pre predsedu parlamentu Danka, ten sa však rozhodol ju nevyužívať. Premiér už od leta môže bývať v bývalej Letrichovej vile, ktorú Úrad vlády SR odkúpil od štátnej akciovky za 4,6 milióna eur.
Táto situácia poukazuje na neefektívnosť a nevyužitý potenciál štátneho majetku. Vila na Slavíne, ktorá je už pätnásť rokov neobývaná, chátra, hoci jej prevádzka si každoročne vyžiada tisíce eur. Oprava by si vyžiadala toľko peňazí, že sa do nej zatiaľ nikto nepustil. Ponuky firiem na renováciu sa pohybovali od približne 947-tisíc eur až po 1,26 milióna eur. Bez obyvateľov navyše budova chátra.
Samotná vila je podľa odborníkov na bezpečnosť nevyhovujúca, pretože z nej vedie len jeden východ. Toto je ďalší z dôvodov, prečo sa prezidenti vyhýbali jej využívaniu. Ivan Gašparovič ju nepovažoval za pohodlnú a zdedenú vilu pod Slavínom chcel predať. Andrej Kiska ju síce chcel opraviť, ale nakoniec sa rozhodol pre prenajatý byt.
V súvislosti s bývaním prezidentky Čaputovej sa rieši aj to, či by sa nemala presťahovať. Kancelária prezidenta SR uviedla, že riešenie hľadajú v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí, respektíve Správou služieb diplomatického zboru. Prezidentka sa chce najprv vysporiadať s nevyhovujúcou vilou na Slavíne a až potom riešiť otázku nového bývania. Jej rozhodnutie zostať v Pezinku však ukazuje na preferenciu súkromia a rodinného zázemia pred oficiálnou, no problematickou rezidenciou. Budúcnosť vily na Slavíne ostáva neistá, no architektonická súťaž by mohla priniesť nové pohľady na jej využitie, či už ako reprezentačného priestoru, alebo inej formy štátneho využitia, ktorá by zabránila jej ďalšiemu chátraniu.