Už dlhé roky sa mnohí návštevníci Košíc, ktorí sa pristavia pri južnej strane Dómu sv. Alžbety, pýtajú na vytesaný portrét básnika Pavla Országha Hviezdoslava s jeho typickou mašľou pod krkom. Tento portrét, umiestnený do kameňa nad dvierkami do bočného schodiska, vyvoláva zvedavosť a otázky. V roku stého výročia odchodu Pavla Országha Hviezdoslava do večnosti sa rozhodlo objasniť skutočný príbeh tohto "záhadného" portrétu ctenej košickej verejnosti, návštevníkom mesta i všetkým ctihodným čitateľom.
Jozef Weber: Staviteľ s významným podielom na rekonštrukcii Dómu sv. Alžbety
Za portrétom sa skrýva príbeh Jozefa Webera, skúseného nemeckého staviteľa, ktorého by sme dnes nazvali stavbyvedúcim. Jeho minulosť zahŕňala spoluprácu na obnovách historických budov, čo bolo zrejme kľúčovým dôvodom, prečo ho Imrich Steindl, profesor na Technike v Budapešti a zodpovedný za obnovu košického Dómu sv. Alžbety, poveril v júli 1877 vedením tejto náročnej stavby. Weberove schopnosti a precíznosť sa ukázali ako neoceniteľné.
Počas svojho pôsobenia v Košiciach sa Jozef Weber stal významnou postavou. Jeho profesionalita a odbornosť boli nespochybniteľné, čo viedlo k jeho povereniu ďalšími dôležitými úlohami. Ako ocenenie jeho práce môžeme hodnotiť skutočnosť, že po veľkom požiari mesta Bardejov v apríli 1878 bol práve Weber poverený vedením opráv Chrámu sv. Egídia. Táto ďalšia zodpovednosť svedčí o jeho vynikajúcich schopnostiach a dôvere, ktorú si získal v staviteľských kruhoch.
Nečakaný odchod a veľkolepý pohreb Jozefa Webera
Tragická udalosť zasiahla stavbu Dómu sv. Alžbety 13. októbra 1880, kedy Jozef Weber neočakávane zomrel. Jeho strata bola pre mesto a pre samotnú stavbu citeľná. Mesto mu na znak úcty vystrojilo veľkolepý pohreb, ktorý svedčil o jeho dôležitosti a rešpekte, ktorý si počas svojho života získal. Na pohrebe sa zúčastnili nielen pracovníci zamestnaní na oprave Dómu sv. Alžbety, ale aj mestská rada a úradníci pod vedením mešťanostu a široká mestská verejnosť.
Pohrebný sprievod bol mimoriadne slávnostný a dojemný. Pred samotným pohrebným sprievodom kráčala hasičská hudobná kapela, ktorá svojou hudbou umocňovala slávnostnú atmosféru. Za ňou nasledovali štyri kľúčové remeselnícke odvetvia, ktoré sa priamo podieľali na oprave kostola: kamenári, murári, sochári a kováči. Títo remeselníci boli oblečení vo svojich sviatočných uniformách, s čiernym flórom na modrých či bielych čiapkach, a niesli insígnie svojho remesla, čím symbolizovali ich prínos k obnove. Rakvu Jozefa Webera nieslo šestnásť kamenárov a sochárov, odetých v čiernom. Osmí z nich sa striedali v nesení rakvy, zatiaľ čo ďalší ôsmi držali smútočné stuhy. Sprievod kráčal slávnostným tempom na úpätie Kalvárie, odkiaľ bola rakva po hrob už len slávnostným pohrebným kočom. Tento pohreb bol dôkazom toho, aký význam mal Jozef Weber pre mesto Košice a pre stavbu Dómu sv. Alžbety.
Viliam Fröde a odhalenie pamätníka Jozefa Webera
Po nešťastnej smrti Jozefa Webera nastúpil v decembri 1880 na miesto stavbyvedúceho Viliam Fröde. Fröde bol rovnako skúseným staviteľom, ktorý predovšetkým pracoval vo Viedni, a priniesol do Košíc svoje rozsiahle skúsenosti. Jeho úlohou bolo pokračovať v prácach na obnove Dómu sv. Alžbety a zabezpečiť ich úspešné dokončenie.
Ako spomienku na prvého stavbyvedúceho, Jozefa Webera, bolo v nasledujúcom roku, pred odovzdaním zreštaurovanej svätyne, osadené nad gotickým portálikom na južnej strane svätyne jeho reliéfne podobizeň. Toto umelecké dielo bolo prácou Waltera Aubrama. Samotná hlava bola precízne vytesaná z kvalitného kameňa. Pôvodný rám okolo hlavy, vytvorený zo spišského pieskovca, však časom značne zvetral. V rokoch 1989 až 1990 bol preto tento rám nahradený novým kusom kameňa. Bohužiaľ, v tom období dodávateľ obnovy, spoločnosť PKZ Wroclaw, nemal k dispozícii archívnu fotodokumentáciu pôvodného nápisu okolo Weberovej hlavy. Z tohto dôvodu meno a letopočet na novom kamennom ráme nebol obnovený. Dnes tak okoloidúci, aj keď sa pozrú na portrét, sa už nedozvedia, kto sa na nich z portálika dómskej svätyne usmieva, a príbeh Jozefa Webera zostáva pre mnohých skrytý.
Pavol Országh Hviezdoslav: Život a dielo velikána
Hoci portrét v Dóme sv. Alžbety patrí Jozefovi Weberovi, jeho podobnosť s Pavlom Országhom Hviezdoslavom je zjavná a často vedie k zmätkom. Je však dôležité si pripomenúť, kto bol Pavol Országh Hviezdoslav a prečo je jeho pamiatka taká dôležitá. Rodný dom Pavla Országha Hviezdoslava sa nachádzal vo Vyšnom Kubíne. Dátum jeho výstavby nie je presne známy. Dňa 2. februára 1849 sa tu narodil syn Pavol, tretí potomok manželov Mikuláša Országha - Vyšňanovie a Terezie Országhovej, rodenej Medzihradskej. Mal staršieho brata a sestru.
Hviezdoslavov rodný dom bohužiaľ vyhorel v novembri 1916. Pri príležitosti 25. výročia jeho smrti bol na mieste, kde dom stál, postavený malý pamätník ako spomienka na jeho život a dielo. Vznik modelu rodného domu v mierke 1:50 bol možný vďaka pomoci Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. V tomto múzeu je venovaná časť expozície životu a dielu tohto velikána slovenskej literatúry. Súčasťou múzejnej zbierky je aj nádherný model rodného domu spisovateľa v mierke približne 1:20, ktorý slúžil ako predloha pre spomínanú prácu. Na dotvorenie detailov modelu poslúžili aj viaceré fotografie z archívu múzea.
Pavol Országh Hviezdoslav- Minifilm
Filmový chodník slávy a pocta Milanovi Kňažkovi
Spomienka na významné osobnosti slovenskej kultúry sa odráža aj v iných formách uctenia. Príkladom je Filmový chodník slávy v Bratislave, ktorý od roku 2009 oceňuje mimoriadne prínosy slovenských filmových a divadelných osobností. V septembri pred tromi rokmi (pozn. redakcie: článok neuvádza konkrétny rok, ale kontext naznačuje blízkosť k súčasnosti) sa pred Divadlom Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave konalo jubilejné, už 15. slávnostné odhalenie pamätnej dlaždice na tomto chodníku. Tento rok bola pocta udelená hercovi, hudobníkovi a aktivistovi Milanovi Kňažkovi (v čase článku mal 80 rokov). Jeho život a dielo oslovili nielen filmových, ale aj divadelných fanúšikov a jeho prínos pre slovenskú kultúru je nesporný.
Milan Kňažko, pätnásty ocenený na Filmovom chodníku slávy, vo svojom príhovore vyjadril hlbokú vďačnosť: „Veľmi ťažko sa mi teraz hovorí, pretože najmä čo by som mal a chcel povedať, je ďakujem, ďakujem, ďakujem a tak donekonečna.“ Pri slávnostnom odhalení dlaždice mu prišli vzdať hold mnohí kolegovia. Emil Horváth s úsmevom poznamenal: „Sme svedkami, že človek aj napriek celoživotnému snaženiu môže skončiť na dlažbe.“ Vladimír Černý vyjadril svoj obdiv slovami: „Je super a špičkový herec, ktorý v živote dokázal mnoho vecí.“
Pamätné dlaždice na Filmovom chodníku slávy sú charakteristické mramorové platne s integrovaným kovovým dielom, na ktorom je vyryté meno a podpis ocenených osobností. Medzi legendami, ktoré si pred Milanom Kňažkom prevzali túto poctu, patria mená ako Ladislav Chudík, Emília Vášáryová, Božidara Turzonovová či Juraj Kukura. Tieto dlaždice slúžia ako trvalá pripomienka ich výnimočného talentu a prínosu pre slovenskú kinematografiu a divadlo.
tags: #bydlisko #pavla #orsaga #hviezdoslava