Bulímia: Viac než len vracanie a nízka váha

Poruchy príjmu potravy (PPP) sú komplexné psychické ochorenia, ktoré ovplyvňujú myseľ, telo a dušu. Hoci sa často spájajú s extrémnou chudosťou alebo viditeľnými prejavmi, realita je omnoho nuancejšia. Jednou z najčastejších a zároveň najmenej pochopených porúch je mentálna bulímia. Mýtus o tom, že bulimička musí byť nevyhnutne chudá, je jedným z mnohých, ktoré tento závažný stav obklopujú a sťažujú jeho rozpoznanie a liečbu.

Korene problému: Snaha o kontrolu a vnútorné konflikty

Spoločným faktorom pre poruchy príjmu potravy je snaha o kontrolu. V obdobiach života, kedy máme pocit, že nám veci unikajú spod rúk, sa môžeme chopiť kontroly nad stravou a príjmom potravy ako jedinej oblasti, ktorú si myslíme, že môžeme ovládať. Na druhej strane, v živote s prísnou kontrolou a obmedzeniami môže byť jedlo jediným priestorom, kde si človek dovolí „povolí uzdu“ a cíti sa slobodne. Tento cyklus prejedania sa často vedie k výčitkám svedomia, ktoré následne spustia kompenzačné mechanizmy, čím sa vytvára začarovaný kruh.

Dospievanie a detstvo sú považované za najrizikovejšie obdobia pre vznik PPP. Ľudia často svoje ochorenie skrývajú, zatajujú, alebo si ho sami neuvedomujú, pričom prejedanie pripisujú len slabej vôli. Duševné ochorenia tohto typu dosiahnu fázu, kedy pacient nie je schopný vlastnou vôľou ovplyvňovať svoje správanie spojené s jedlom. Odborná liečba je nevyhnutná, no pacienti si svoj chorobný stav často nepripúšťajú. Medzi tri hlavné príčiny PPP patria genetika, sociálne prostredie a psychologická stránka jedinca.

Ilustrácia mozgu s označenými oblasťami zodpovednými za chuť do jedla a kontrolu impulzov

Mentálna bulímia: Viac ako len vracanie

Mentálna bulímia (bulimia nervosa) je definovaná ako stav, v ktorom sa človek nekontrolovane prejedá, často po snahe dodržiavať striktnú diétu. Vôľa sa stane neovládateľnou a podľahne impulzu hladu. Po takýchto epizódach nasleduje pocit viny, úzkosti a hanby, ktorý vedie k zámernému vyvolaniu zvracania, alebo k iným kompenzačným mechanizmom ako sú laxatíva, diuretiká či nadmerné cvičenie. Pacienti často opisujú epizódy prejedania ako stav, kedy prestávajú cítiť úzkosť a problémy, a jedlo im dočasne poskytuje úľavu. Z prejedania a následnej kompenzácie sa po čase vytvorí cyklus, ktorý je veľmi náročné prerušiť.

Nevraciam = nemám bulímiu? Mýtus, ktorý treba rozptýliť

Typickou predstavou pri ľuďoch s bulímiou je vracanie. Avšak nie každý človek trpiaci bulímiou vracia. V snahe zabrániť nárastu hmotnosti sú typické opakované nezdravé kompenzačné vzorce správania, ani zďaleka však nezahŕňajú len dávenie. Rozlišujeme tzv. purgatívny a reštriktívny typ ochorenia. Purgatívne typy na kompenzáciu využívajú laxatíva, diuretiká či zvracajú (teda je to „očistný typ“), kým pri reštriktívnej forme ľudia hladujú alebo excesívne cvičia. Ak si teda myslíte, že ste „divní“, pretože máte bulímiu, no nevraciate, - nie je to pravda.

Hmotnosť nie je jediný ukazovateľ

Jedným z najväčších mýtov o bulímii je, že postihnutý musí byť podváhou. Podľa americkej klasifikácie DSM-5*, bulímia je charakterizovaná opakovaným prejedaním a používaním nevhodných spôsobov na zabránenie následného priberania. Základným kritériom pri bulímii sú opakované epizódy záchvatového prejedania charakteristické tým, že za pomerne krátky čas (max. do 2 hodín) je zjedený taký objem jedla, aký by väčšina ľudí za daných okolností a času nezjedla. Rovnako je prítomná strata kontroly nad jedlom - pocit, že nedokážeme ovplyvniť, koľko a čo zjeme.

Pri mentálnej bulímii, rovnako ako pri iných diagnózach na spektre porúch príjmu potravy, je sebahodnota úzko previazaná so schopnosťou kontrolovať svoju hmotnosť a stravu. Prítomný je pocit nedostatočnosti, menejcennosti až negatívneho vzťahu k samému sebe a zameranie na postavu a hmotnosť. Tá môže často kolísať alebo sa výrazne meniť smerom nahor alebo nadol. Pri bežnej populácii býva príjem potravy regulovaný pocitmi hladu a sýtosti, ktoré tak zabezpečujú prirodzené udržiavanie si hmotnosti v rozmedzí normy.

Pri mentálnej bulímii však hmotnosť často fluktuuje v medziach normy, prípadne mierne pod či nad. Na prvý pohľad ju preto vôbec nemusí byť vidno. Dôvodom je, že kompenzačné mechanizmy, hoci neúčinné pri chudnutí, prinášajú pocit upokojenia či zdanlivého bezpečia, že prijaté kalórie sú preč. Neznamená to však, že sme reálne schudli. Vracaním sa zbavíme len malého množstva kalórií, väčšina sa absorbuje. Zneužívanie laxatív zasahuje hrubé črevo, zatiaľ čo živiny sa vstrebávajú v tenkom čreve, takže ani to nemá vplyv na hmotnosť. Ide skôr o odvodňovanie, na ktoré telo reaguje zadržiavaním vody, čím sa strach z priberania ešte zvyšuje.

Infografika porovnávajúca typické prejavy anorexie a bulímie

Iné formy porúch príjmu potravy

Do spektra porúch príjmu potravy patria aj menej známe ochorenia:

  • Drunkorexia: Znižovanie príjmu kalórií s cieľom zvýšiť príjem alkoholu, nakoľko alkohol je kalorický.
  • Ortorexia: Posadnutosť zdravou životosprávou, kde jedlo nesmie obsahovať žiadne "nezdravé" zložky.
  • Syndróm nočného prejedania: Prejedanie sa v noci, často spôsobené dodržiavaním diét, sprevádzané nespavosťou a ranným nechutenstvom.

Dôsledky bulímie: Skrytá deštrukcia

Človek trpiaci bulímiou nezdravými kompenzačnými mechanizmami nielenže nesplní svoj cieľ (schudnúť), ale naopak - vážne si nimi ubližuje.

  • Fyzické následky: Dehydratácia, nerovnováha elektrolytov, poškodenie čriev, problémy so zubami a ďasnami (erózia skloviny kvôli žalúdočným kyselinám), zápcha, pálenie záhy, reflux, poškodenie pažeráka až jeho pretrhnutie, srdcová arytmia, závraty, svalová slabosť, znížená hladina leptínu (hormón regulujúci metabolizmus a reprodukciu), čo môže viesť k osteoporóze. Russellove značky - mozole na hánkach prstov spôsobené kontaktom so zubami pri zvracaní - sú jedným z možných, no nespoľahlivých indikátorov.
  • Psychické a emocionálne následky: Depresia, úzkosti, strata zmyslu života, výčitky svedomia, podráždenosť, nesústredenosť, strata záujmu o okolie, únava, nespavosť, zhoršenie výkonu, a v krajných prípadoch samovražedné správanie.

Hoci pri bulímii nie je najväčším rizikom podvýživa ako pri anorexii, dôsledky sú rovnako závažné a ovplyvňujú každodenné prežívanie.

Prečo je tak ťažké liečiť poruchy príjmu potravy? - Anees Bahji

Od rozlíšenia k liečbe: Cesta k uzdraveniu

Ako odlíšiť bulímiu od iných PPP?

Hranica medzi bulímiou a binging-purging typom mentálnej anorexie je tenká. Pri mentálnej anorexii sa nahliada na históriu vývoja telesnej hmotnosti a jej pokles. Bulímia stojí ako samostatná diagnóza a hmotnosť nie je relevantným ukazovateľom. Pri záchvatovom prejedaní nie sú epizódy spojené so žiadnymi kompenzačnými mechanizmami. Priebeh ochorenia, osobnostné črty a predispozície sa líšia.

Cesta von: Prevencia a odborná pomoc

Najefektívnejším spôsobom, ako predchádzať poruchám príjmu potravy, je kvalitná prevencia zameraná na osvetu, vzdelávanie o zdravom stravovaní, rozvoj zdravých spôsobov zvládania stresu a podporu sebaúcty.

Vyliečiť sa z bulímie je možné, no cesta za uzdravením je náročná a vyžaduje si pomoc odborníkov. Liečba musí zahŕňať riešenie psychických aj fyzických problémov. Kľúčové je:

  • Zmeniť pohľad na seba a svoju hodnotu: Akceptovať seba a svoje telo.
  • Prestať manipulovať s jedlom: Normalizovať príjem potravy a hmotnosť.
  • Vyhľadať odbornú pomoc: Terapia u psychológa, psychiatra, prípadne rodinná psychoterapia.
  • Rozvíjať zdravé mechanizmy zvládania stresu: Cvičenie, hobby, meditácia, relaxačné techniky, vyjadrenie pocitov.
  • Podpora blízkych: Empatia, porozumenie a aktívne načúvanie sú neoceniteľné.

Je dôležité uvedomiť si, že PPP je prejavom chorej mysle a dôsledkom vnútorných trápení, strachov a hlbších psychických problémov. Ak vy alebo niekto vo vašom okolí pociťuje príznaky bulímie, nebojte sa vyhľadať pomoc.

Spoločnosť ako celok by sa mala zbaviť komentovania tela ostatných a porovnávania. Namiesto toho by sme mali počúvať a podávať pomocnú ruku. Aj keď blízki zohrávajú v liečbe veľmi veľkú rolu, človek trpiaci PPP si to na konci dňa musí odpracovať sám. Vzdelávaním sa v problematike, návštevou psychológa, rodinnou psychoterapiou môžeme tento proces uľahčiť.

Bulímia nie je rozmar, pubertálna epizóda či túžba páčiť sa. Je to vážne psychické ochorenie, ktoré si vyžaduje pozornosť, porozumenie a odbornú liečbu. A áno, bulimia nemusí byť vôbec spojená s chudosťou.

tags: #bulimia #nemusi #byt #vobec #chuda