Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov: Komplexný pohľad na spoločný majetok

Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb (minimálne dvoch) k tej istej veci. Občiansky zákonník uzákoňuje, že vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) je jedným z druhov spoluvlastníctva upravené v Občianskom zákonníku. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže vzniknúť výlučne len medzi manželmi, t. j. ide o právnu úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi.

I. Podstata a vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je základnou formou usporiadania majetkových vzťahov medzi manželmi. Pojmovým znakom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tzv. bezpodielovosť. Bezpodielovosť vyjadruje (znamená), že miera účasti manželov na spoločnom majetku nie je vyjadrená podielmi ako v prípade podielového spoluvlastníctva. Každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci v bezpodielovom spoluvlastníctve. Majetkové vzťahy medzi manželmi podliehajú zvláštnemu právnemu režimu vzhľadom na účel a funkciu manželstva. Manželstvom sa podľa zákona o rodine rozumie zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine. Medzi inými osobami ako manželmi tento druh spoluvlastníctva vzniknúť nemôže. Samotným uzavretím manželstva však ešte bezpodielové spoluvlastníctvo nevzniká. K nadobudnutiu majetku do bezpodielového spoluvlastníctva dochádza až na základe právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú vznik vlastníckeho práva, napr. kúpnou zmluvou, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa Občianskeho zákonníka platí, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva. Do BSM nepatria veci získané dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Taktiež môžu vyhradiť vznik svojho BSM ku dňu zániku manželstva. Každá z týchto dohôd musí byť urobená len vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom a uzatvorenej manželmi pred notárom. Manželia sa môžu voči inej osobe na každú z týchto dohôd odvolať len vtedy, ak im takáto dohoda známa. Pokiaľ sa tieto dohody týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vznikne aj pri uzavretí neplatného manželstva, nie však v prípade domnelého manželstva. Občiansky zákonník na vznik BSM nevyžaduje, aby manželia spolu fakticky žili a tvorili spoločnú domácnosť.

II. Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky veci, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva a ktoré nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva. To znamená, že od vzniku manželstva sobášom až po jeho zánik (rozvodom, smrťou, vyhlásením za mŕtveho) alebo po zrušenie BSM súdom za trvania manželstva.

Výnimky z bezpodielového spoluvlastníctva:

• Veci získané dedičstvom alebo darom: Ak jeden z manželov zdedí automobil alebo dostane dar, tento majetok zvyčajne nepatrí do BSM, pokiaľ sa manželia nedohodnú inak.
• Veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania: Predmety osobnej hygieny, oblečenie určené na bežné nosenie, pracovné nástroje alebo vybavenie, ktoré slúži výlučne jednému z manželov na výkon jeho povolania, nie sú súčasťou BSM.
• Veci vydané v rámci reštitúcie: Majetok, ktorý bol jednému z manželov vydaný na základe reštitučných predpisov a ktorý vlastnil pred uzavretím manželstva, zostáva v jeho výlučnom vlastníctve.
• Majetok nadobudnutý výlučne z prostriedkov jedného manžela pred manželstvom: Ak si jeden z manželov kúpil nehnuteľnosť výlučne z vlastných peňažných prostriedkov, ktoré mal pred uzavretím manželstva, ide o transformáciu jeho výlučného majetku a táto nehnuteľnosť zostáva v jeho výlučnom vlastníctve.

Manželia sa môžu dohodou dohodnúť, že určitý majetok bude patriť do BSM, aj keď podľa zákona by tam inak nepatril. Typickým príkladom je dar alebo dedičstvo - napríklad ak jeden z manželov zdedí automobil, ale chce, aby bol jeho vlastníkom aj partner, dohodou môžu auto zaradiť do BSM. Naopak, dohoda môže určiť, že časť majetku nebude súčasťou BSM, aj keď by podľa zákona byť mala. Pri rozšírení alebo zúžení BSM môže byť ich predmetom len majetok, ktorý manželia ešte len idú nadobudnúť. „Dohoda o rozšírení alebo zúžení BSM sa môže týkať aj konkrétneho majetku, napríklad konkrétnej nehnuteľnosti, ktorú manželia alebo jeden z nich plánujú kúpiť a nechcú, prípadne chcú, aby patrila do BSM. Dôležité je dohodu o rozšírení alebo zúžení BSM uzavrieť predtým, ako takúto nehnuteľnosť kúpia. Dohodu o rozšírení alebo zúžení BSM môžeme uzavrieť totiž len k majetku, ktorý ešte manželia nenadobudli,“ objasňuje JUDr.

III. Nakladanie s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve

Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne. Spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Pokiaľ ide o majetkovoprávne dispozície manželov so spoločnými vecami, právna úprava rozlišuje, či ide o „bežné záležitosti“ alebo o „ostatné veci“.

• Bežné záležitosti: Aj keď zákon pojem „bežné veci“ bližšie nešpecifikuje, patria sem najmä úkony, ktoré sa týkajú každodennej správy spoločného majetku, či už sú to nákupy, objednávky služieb a de facto všetko potrebné pre normálny chod domácnosti. Každý z manželov môže tieto záležitosti vybavovať samostatne.
• Ostatné veci: Všetky iné veci ako bežné zákon považuje za „ostatné veci“, na zariaďovanie ktorých sa vyžaduje súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. V tejto súvislosti treba podotknúť, že manžel, bez súhlasu ktorého bol právny úkon urobený, sa môže dovolať jeho neplatnosti v rámci trojročnej premlčacej doby.

Podnikanie a bezpodielové spoluvlastníctvo:

Podnikateľ pri začatí podnikania potrebuje súhlas druhého manžela na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov má podnikanie manžela významný ekonomický dosah a prípadné neúspešné podnikanie môže mať vplyv na rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S podnikaním manžela je teda vo všeobecnosti spájaná vyššia miera ohrozenia majetkových pomerov manželov. Súhlas druhého manžela je potrebné udeliť už pri začatí podnikania, a to pred prvým úkonom, pri ktorom má byť v súvislosti s podnikaním použitý spoločný majetok. K ďalším právnym úkonom súvisiacim s podnikaním sa už súhlas druhého manžela nevyžaduje. Zákon pre udelenie súhlasu neustanovuje žiadnu formu. Ide o jednostranný právny úkon manžela adresovaný druhému manželovi. Súhlas s jednorazovým použitím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve na konkrétny podnikateľský účel sám osebe nie je považovaný za súhlas v zmysle tohto ustanovenia.

IV. Dlhy a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Počas trvania manželstva môžu manželom vzniknúť spoločné dlhy, z ktorých sú zaviazaní obaja spoločne a nerozdielne, no môžu vzniknúť aj samostatné dlhy niektorého z nich. V zmysle platnej právnej úpravy, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obidvaja manželia spoločne a nerozdielne, hovoríme o solidárnom dlhu oboch manželov. Ak však jednému z manželov vznikne za trvania manželstva samostatný dlh, druhý z manželov nie je osobne zodpovedný za splnenie takéhoto dlhu a nie je povinný takýto dlh splniť. Ale na druhej strane, vzhľadom na existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon pripúšťa, aby pohľadávka veriteľa len jedného z manželov bola uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Samozrejme, k takejto situácii dochádza najčastejšie vtedy, keď pohľadávku veriteľa nemožno uspokojiť najmä zo samostatného (výlučného) majetku manžela - dlžníka.

V prípade, ak sa dlh nemôže splatiť zo samostatného majetku dlžníka, môže nezadlžený manžel navrhnúť súdu zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva. Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následnom majetkovom vyporiadaní by prípadný výkon rozhodnutia smeroval len voči výlučnému majetku manžela - dlžníka.

V. Zánik a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Tak, ako BSM vzniká uzatvorením manželstva, zánikom manželstva súčasne zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo. Uvedené vyplýva aj priamo z ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Spôsoby zániku manželstva a BSM:

• Rozvod: Bezpodielové spoluvlastníctvo v tomto prípade zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým sa manželstvo rozviedlo.
• Smrť jedného z manželov: Manželstvo môže tiež zaniknúť smrťou jedného z manželov alebo vyhlásením za mŕtveho.
• Zrušenie súdom počas trvania manželstva: Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov súd zruší aj v prípade, ak jeden z manželov získa oprávnenie na podnikanie. Vyžaduje sa však, aby manžel získal živnostenské oprávnenie alebo iné než živnostenské oprávnenie podľa osobitných predpisov. Ak teda manžel získal oprávnenie na podnikanie, môže druhý z manželov podať návrh na súd, aby bezpodielové spoluvlastníctvo zrušil. Podanie návrhu nie je časovo obmedzené. Filozofia zrušenia BSM v tomto prípade vychádza z toho, že bezpodielové spoluvlastníctvo slúži predovšetkým potrebám rodiny a na uspokojovanie jej potrieb. S podnikaním je spojené podnikateľské riziko, preto podnikanie môže mať negatívny dopad aj vo vzťahu k BSM, a teda môže negatívne postihnúť aj druhého manžela - nepodnikateľa (prípadne celú rodinu).

Závažné dôvody na zrušenie BSM počas manželstva:

Obsah pojmu „závažné dôvody“, ktorý je podmienkou pre vyhovenie návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva podľa ustanovenia § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno vopred presne určiť. Bude vecou konkrétneho zistenia súdu o pomeroch v manželstve účastníkov, o ich vzájomnom vzťahu i o správaní odporcu toho manžela, ktorý podáva návrh, či sú dané podmienky pre vyhovujúce rozhodnutie. Keďže primárnym účelom BSM je zabezpečovanie potrieb manželov a rodiny, potom možno za závažný dôvod pre zrušenie BSM považovať taký, ktorý sa tomuto účelu prieči.

Ďalšie dôvody zániku BSM:

• Trestný čin manžela: Bezpodielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť aj tým, že jeden z manželov spácha trestný čin, za ktorý mu súd uloží trest prepadnutia majetku. Tento trest môže súd uložiť najmä v prípadoch, kedy páchateľ (manžel) trestným činom získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu. Trest prepadnutia majetku môže byť tiež uložený za spáchanie konkrétnych trestných činov, ktoré sú uvedené v ustanovení § 58 ods. 2 Trestného zákona a páchateľ (jeden z manželov) nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v takom prípade zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bol tento trest uložený.

VI. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

Po zrušení BSM dochádza k jeho vyporiadaniu. K vyporiadaniu BSM môže dôjsť aj bez toho, aby rozvedení manželia vyvinuli akúkoľvek iniciatívu, resp. automaticky zo zákona. Predmetom vyporiadania môže byť ale iba ten majetok, ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Spôsoby vyporiadania BSM:

1. Dohodou bývalých manželov: Bývalí manželia si môžu vyporiadať majetok z BSM tak, ako im najviac vyhovuje. Dohoda o vyporiadaní BSM, ak sa vyporiadava aj nehnuteľnosť, musí byť podpísaná overenými podpismi a musí sa zavkladovať do katastra nehnuteľností. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ide o základnú zásadu pri vyporiadavaní BSM, ktorú je povinný rešpektovať predovšetkým súd. V prípade uzatvorenej dohody o vyporiadaní BSM nie je vadou a ani nespôsobuje neplatnosť dohody, ak si manželia spoločný majetok vyporiadajú aj v inom pomere. Manželia sa tiež môžu dohodnúť, že jeden z nich nedostane nič.
2. Súdnym rozhodnutím: Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Vyporiadanie súdom je finančne náročné, keďže účastníci musia uhradiť súdny poplatok a trovy advokáta. Súdny poplatok je pritom vo výške 3 % z hodnoty vyporiadaného majetku. Súdne konania zároveň trvajú vždy niekoľko rokov. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
3. Zo zákona: Ak po troch rokoch od zániku manželstva nedošlo k vyporiadaniu dohodou alebo súdom, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. Toto spoluvlastníctvo vzniká zo zákona, teda nie je potrebné ďalšie rozhodnutie o existencii tohto stavu. Na katastri nehnuteľností však budú rozvedení manželia stále evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci s podielom 1/1. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Lehota na vyporiadanie:

Pokiaľ sa manželia chcú dohodnúť na vyporiadaní BSM, alebo jeden z nich bude mať záujem na tom, aby bolo BSM vyporiadané súdom, je potrebné žalobu doručiť súdu v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty. Čo sa týka dohody o vyporiadaní BSM, táto musí byť tiež uzatvorená do troch rokov od zániku manželstva (napr. po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva).

Prihliadanie na potreby detí a zásluhy:

Pri vyporiadaní sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V tejto súvislosti sa môže vynárať otázka, či je namieste uplatniť disparitu podielov v prípade, ak jeden z manželov pracoval, dosahoval nadštandardné príjmy, z ktorých sa zabezpečovali hnuteľné veci a vybavenie domácnosti, kým druhým z manželov bol napr. dlhodobo na rodičovskej dovolenke. Ak druhému manželovi nie je možné nič vytknúť v súvislosti so starostlivosťou o rodinu, prichádza do úvahy disparita podielov iba v prípade mimoriadnych zásluh druhého manžela o nadobudnutie spoločného majetku.

VII. Obchodný podiel a bezpodielové spoluvlastníctvo

Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Právna teória považuje obchodný podiel za inú majetkovú hodnotu, ktorá je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov. Obchodný zákonník definuje podiel ako mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.

Aj napriek zrejmej nemožnosti zaradenia obchodného podielu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je ojedinelý názor, že obchodný podiel možno za určitých okolností zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to v prípade, ak jeden z manželov použil na vklad do spoločnosti alebo na nadobudnutie obchodného podielu v spoločnosti prostriedky, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Obchodný podiel je nehmotnou majetkovou hodnotou, nejde preto o vec v právnom zmysle slova. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda patria výnosy z obchodného podielu, predovšetkým podiel na zisku, za predpokladu, že boli vyplatené. V prípade, ak zanikne účasť manžela (spoločníka) v spoločnosti počas jej trvania, do bezpodielového spoluvlastníctva vstupuje vyplatený vyrovnací podiel alebo pri prevode obchodného podielu vyplatená odplata za obchodný podiel manžela (bývalého spoločníka).

V prípade, ak sa jeden z manželov stane spoločníkom v obchodnej spoločnosti, a druhý z manželov nie je spoločníkom, vznikajú otázky ohľadom nakladania s obchodným podielom. Nezhody v týchto otázkach existovali aj medzi jednotlivými senátmi Najvyššieho súdu SR, čo napokon viedlo k ustáleniu právnej praxe.

VIII. Rozlíšenie bezpodielového a podielového spoluvlastníctva

Občiansky zákonník rozlišuje podielové a bezpodielové spoluvlastníctvo. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže existovať iba medzi manželmi a vzniká zo zákona, obvykle pri uzatvorení manželstva a končí jeho zánikom. Nie všetko však do bezpodielového spoluvlastníctva patrí. Obaja manželia majú právo užívať veci v bezpodielovom spoluvlastníctve a delia sa o náklady na ich udržiavanie.

Podielové spoluvlastníctvo znamená, že každý vlastník má presne určený podiel (napr. polovicu, tretinu). Svoj podiel môže samostatne spravovať, predať či darovať, ale pri niektorých úkonoch je potrebný súhlas ostatných spoluvlastníkov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je špecifické tým, že žiadne podiely neexistujú. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ ste nadobudli nehnuteľnosť počas trvania manželstva, tá sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva.

tags: #bezpodielove #spoluvlastnictvo #manzelov #po #troch #rokoch