Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) predstavuje špecifický právny inštitút, ktorý upravuje majetkové vzťahy medzi manželmi počas trvania manželstva a po jeho zániku. Jeho pochopenie je kľúčové pre správne riešenie mnohých životných situácií. Publikácia „Judikatúra vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ vyšla v roku 2008 ako druhá vo vtedy ešte novej edícii tematicky zameraných výberov súdnych rozhodnutí. Po desiatich rokoch teda nastal čas na revidovanie tejto zbierky, a to aj s ohľadom na rekodifikáciu civilného procesného práva a zmeny v ďalších právnych predpisoch. Výber judikatúry obsahuje nielen publikované, ale aj nepublikované súdne rozhodnutia, a to predovšetkým slovenských súdov, ale aj českých súdov. Pri nepublikovaných súdnych rozhodnutiach bola tzv. právna veta vytvorená zostaviteľom publikácie, nejde teda o oficiálny výber publikovanej judikatúry. Cieľom tejto publikácie je ponúknuť systematický prehľad slovenskej a českej judikatúry, ktorá formuje aktuálnu rozhodovaciu činnosť súdov o problematike BSM v celej jej šírke. Zahŕňa rozhodnutia, ktoré riešia majetkové vzťahy manželov voči 3. osobám vrátane ich veriteľov, otázky rozsahu spoločného majetku a možností jeho modifikácie počas trvania manželstva a v neposlednom rade tiež hmotnoprávne a procesnoprávne aspekty vyporiadavania BSM po jeho zániku. Zaradené judikáty sú pre lepší prehľad redakčne upravené a zoradené do jednotlivých kapitol na základe v nich posudzovaných meritórnych otázok. Svojím obsahom môže kniha poslúžiť nielen odbornému publiku - sudcom, advokátom, notárom či exekútorom, ale aj bežným ľuďom hľadajúcim riešenie špecifickej životnej situácie, ktorá určitým spôsobom súvisí práve s BSM.
Základné princípy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Spoluvlastníctvo teda vyjadruje pluralitu subjektov, teda jedna vec je vlastníctvom viacerých osôb. BSM môže vzniknúť iba medzi manželmi, zatiaľ čo podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť spravidla medzi ktorýmikoľvek osobami. Výnimočne môže podielové spoluvlastníctvo vzniknúť aj medzi manželmi (napr. v BSM vystupujú vždy iba dve osoby, a to manžel a manželka. v BSM nemajú manželia určené podiely ku konkrétnym veciam, ale tieto veci vlastní každý z nich v celosti. Charakteristickým znakom BSM je totiž jeho bezpodielovosť, kým pri podielovom spoluvlastníctve má každý spoluvlastník určený svoj podiel k veci, ktorý je najčastejšie vyjadrený zlomkom (napr. V súlade s vyššie uvedeným, na to, aby vec mohla patriť do BSM, musí existovať manželstvo medzi mužom a ženou. Následne je potrebné, aby jeden z manželov (prípadne obaja) nadobudli vec počas trvania manželstva (napr. Predmetom bezpodielového spoluvlastníka sú nielen veci (hnuteľné a nehnuteľné - napr. motorové vozidlo, vybavenie domácnosti, byt, chata), ale i práva (napr. Do BSM patria predovšetkým príjmy manželov zo zamestnania, pričom sem možno zahrnúť najmä (i) príjmy z pracovného pomeru (mzda, plat, odmeny), (ii) príjmy zo sociálneho zabezpečenia (napr. Bezpodielové spoluvlastníctvo tvoria tiež výhry získané vo vecnej lotérii alebo inej žrebovacej akcii. Dôležitý je čas výhry, nie zakúpenia žrebu.
Vylúčenie vecí z BSM
Existujú však aj veci, ktoré z BSM ex lege (§ 143 Občianskeho zákonníka) vylúčené sú, aj keď boli nadobudnuté počas trvania manželstva. Týmito vecami sú:a) veci získané darom. Ak by boli obdarovanými obaja manželia, potom nadobudnú vec do podielového spoluvlastníctva.b) veci získané dedičstvom.c) veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Jedným z predpokladov vylúčenia veci z BSM - a to ex lege (§ 143 Občianskeho zákonníka) - je skutočnosť, že ide o vec, ktorá podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov. Ako poznámku k citácii uvedených ustanovení dovolací súd pripomína, že v odborných právno-teoretických publikáciách sa vyskytuje názor, podľa ktorého mal zákonodarca v záujme presnejšieho vyjadrenia účelu a zmyslu ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka uviesť, že do BSM nepatria veci slúžiace „výlučne“ na výkon povolania jedného z manželov (viď „Občiansky zákonník, Peter Vojčík a kolektív, Iura edition, …d) veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Reštitučné predpisy slúžia na nápravu majetkových krívd, ku ktorým došlo pred rokom 1989, kedy štát zabral pozemky súkromným osobám.
Darovanie medzi manželmi v zásade nie je možné (z hľadiska práva). Platí totiž, že každá vec, ktorú nadobudne jeden z manželov počas trvania manželstva, a táto vec nie je z masy BSM vylúčená, patrí do BSM. Teda ak manžel zarobí peniaze a za tieto následne kúpi motorové vozidlo, automaticky sa stáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Darovanie vozidla manželke vo vyššie uvedenom prípade by bolo možné vtedy, ak by manžel vozidlo kúpil za peniaze, ktoré patria do jeho oddeleného majetku (t. j. do výlučného vlastníctva manžela). O uvedenú situáciu môže ísť napr. v prípade, ak manžel dostane darom finančné prostriedky, za tieto kúpi vozidlo a daruje ho manželke.
Dôležitým hľadiskom v tejto súvislosti je, do akej miery bola stavba rozostavaná, resp. Podstatné teda je, či rozostavaná stavba v čase uzatvorenia manželstva už vykazovala prvky dlhodobej životnosti.
Zánik a vyporiadanie BSM
Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov nastáva najčastejšie smrťou jedného z manželov, rozvodom manželstva alebo vyhlásením manželstva za neplatné. V prípade rozvodu manželstva BSM zaniká zo zákona ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Po zániku BSM je potrebné majetok vyporiadať.
Čiastková dohoda o vyporiadaní majetku v BSM a vyporiadanie BSM súdom:Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku existujúceho ku dňu jeho zániku. Pokiaľ došlo medzi rozvedenými manželmi k čiastkovej dohode vyporiadaní majetku, túto bez ďalšieho nemožno s poukazom na princíp zmluvnej autonómie považovať za neprípustnú. Hodnoty, ktoré boli čiastkovou dohodou platne vyporiadané neprichádza do úvahy, pri nadväzujúcom ďalšom vyporiadaní znovu vyporiadavať, ani preskúmavať správnosť ustanovení dohody o rozdelení časti spoločného majetku, prípadne spoločných záväzkov, či správnosť ustanovenia o vyrovnaní podielov v rámci tohto čiastočného vyporiadania. Vo vzťahu k predchádzajúcej čiastočnej dohode o vyporiadaní však treba neskôr prihliadať na to, ako boli v dohode premietnuté zásady vyplývajúce z § 150 OZ tak, aby kritériá uvedené v tomto ustanovení neboli neodôvodnene použité nejednotne.
Vyplatenie dedičských podielov zo spoločných prostriedkov oboch manželov:I. Súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Spravodlivosť musí byť vždy prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo ako hodnotový činiteľ. Pre hľadanie práva je vždy nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na skutkových zisteniach. II. V ustanovení § 143 OZ sú v závislosti od povahy nadobúdacieho úkonu určené veci, ktoré sú vyňaté z bezpodielového spoluvlastníctva napriek tomu, že boli nadobudnuté za trvania manželstva. Sú nimi veci získané darom, dedením a vydaním v rámci predpisov o reštitúcii majetku len jednému z manželov. Ak jeden z manželov nadobudol do svojho vlastníctva majetok s povinnosťou vyplatiť dedičské podiely iných dedičov a tieto podiely boli za trvania manželstva zaplatené zo spoločných prostriedkov oboch manželov, predstavujú takto vyplatené podiely náklady vynaložené zo spoločného majetku na majetok jedného z manželov.
Postavenie strán sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov:V prípade návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide o tzv. iudicium duplex, teda konanie, v ktorom majú jeho účastníci zároveň postavenie navrhovateľa i odporcu. Podaním návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa uplatňuje aj právo sťažovateľa na vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Z postavenia účastníkov, ktorí sú jeden aj druhý zároveň navrhovateľom a odporcom, zároveň vyplýva aj to, že jeden bez druhého nemôže sám disponovať návrhom. Zastavením konania o návrhu na vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov sa postavenie jednej strany v skôr začatom konaní o vyporiadanie toho istého bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemení (nezhoršuje). Táto strana má možnosť robiť návrhy týkajúce sa rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konaní, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podanom druhým účastníkom.
Odvolanie proti rozsudku o vyporiadaní BSM - výška poplatku:Základným pravidlom pri určení sadzby súdneho poplatku podľa § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a výpisu z registra trestov v znení neskorších predpisov (ZSP) je totožnosť sadzieb v prvostupňovom i v odvolacom konaní. Logickým a systematickým výkladom treba dospieť k tomu, že toto pravidlo sa musí uplatniť aj v prípade spoplatňovania odvolacieho konania o vyporiadaní BSM takou istou sadzbou súdneho poplatku ako prvostupňové konanie. Totiž odvolanie je z hľadiska úpravy procesného práva návrhom na začatie odvolacieho konania, a preto nie je nijaký dôvod, aby odvolateľa (navrhovateľa) mala zaťažovať takzvaná konečná poplatková povinnosť podľa sadzobníka položky 6 písm. b) ZSP za vyporiadanie BSM, ktoré sa práve odvolaním spochybňuje. Odvolateľa nemožno zaťažovať poplatkovou povinnosťou za vyporiadanie BSM už raz uloženou odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu, t. j.
Modifikácia BSM počas manželstva
Pokiaľ ide o účel zákona, úprava bezpodielového spoluvlastníctva obsiahnutá v § 143 a nasl. nesmeruje k ochrane spoločného majetku pred sekundárnymi dopadmi úkonov jedného z manželov. Inak by zákonodarca v § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezakotvil možnosť, aby sa pohľadávka veriteľa len jedného z manželov mohla pri výkone rozhodnutia uspokojiť i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov; ak by nejaká snaha o ochranu spoločného majetku predsa len existovala, § 147 ods. 1 by ju znegoval. 31. O tom, že zákonodarca chcel v ustanovení § 145 ods. 1 Občianskeho zákon …
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a uzavretie zmluvy o pristúpení k dlhu jedným z manželov:Súčasná platná právna úprava pripúšťa, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený v sfére mimo spoločných vecí prevziať na seba samostatné záväzky, t. j. zaväzovať sa v rámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, a to bez toho, aby takéto právne úkony bolo možné považovať za relatívne neplatné a tiež pre prípad nedobrovoľného splnenia samostatného záväzku jedného z manželov možnosť uspokojenia i z majetku patriaceho do BSM, ku ktorému má druhý manžel ideálny podiel, a to v závislosti od skutočnosti, či výlučný majetok dlžníka bude postačujúci pre uspokojenie veriteľa. Ak právna úprava vo svojej podstate je neznesiteľná, nemožno sa od nej odkláňať len preto, že v istej oblasti vyvoláva nespravodlivosť. Úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsiahnutá v § 143 a nasl. Obč. Zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí, a aplikácia ustanovenia § 145 OZ je v tomto prípade vylúčená.
Uzavretie zmluvy o pôžičke len jedným z manželov. Uznanie dlhu zo zmluvy o pôžičke:Ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy v pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi. Rozhodnutie o vyporiadaní BSM má zásadne účinky len medzi bývalými manželmi a nie je možné ním zasiahnuť do práv tretích osôb, hlavne veriteľa. Tu však treba pripomenúť, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ustanovenie § 147 ods.
Zánik bezpodielového spoluvlastníctva dohodou; interpretácia § 143a OZ:K zúženiu zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva nesmie dôjsť do takej miery, že by bezpodielové spoluvlastníctvo prestalo vôbec existovať. Inak povedané, inštitút zúženia rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva upravený v ustanovení § 143a Občianskeho zákonníka neumožňuje, aby dojednanie podľa jeho znenia nepredstavovalo zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, ale de facto upravovalo jeho zánik, a to ani s prihliadnutím na prípadnú zhodu vôle manželov, teda v občianskoprávnych vzťahoch na inak akceptovanú zásadu zmluvnej voľnosti (autonómiu vôle).
Hodnota členského podielu v bytovom družstve a obchodný podiel
Hodnota členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM:I. II. Ak súd pri určovaní ceny vychádzal z takmer trojročného znaleckého posudku, odklonil sa od vyššie uvedeného právneho názoru, podľa ktorého bol povinný vychádzať z ceny nehnuteľnosti s príslušenstvom v čase vyporiadania BSM.Právna veta: Podstata právneho názoru odvolacieho súdu, pokiaľ ide o okamih, ku ktorému treba zisťovať hodnotu členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM, spočíva v súlade s názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu v tom, že pri oceňovaní členského podielu treba vychádzať zo stavu (stavu družstevného bytu) i obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve a nie v dobe vyporiadania BSM. Na rozdiel od tohto právneho názoru, najvyšší súd vo vzťahu k tejto otázke zaujal odlišný (iný) právny ná …
Obchodný podiel ako predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov:Ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Súvisiace publikácie a judikatúra
V oblasti rodinného práva a súdnych sporov sú dôležité aj nasledujúce publikácie a judikáty:
Zákon o rodine - Veľký komentár, 3. aktualizované vydanieTlačená kniha / E-knihaAutor: JUDr. Róbert Bános, JUDr. Martina KošútováRok vydania: 2023Počet strán: 531Vydavateľstvo Eurokódex prináša na knižný trh tretie aktualizované vydanie veľkého komentára zákona č. 36/2005 Z. z. Publikácia ponúka podrobný a praktický výklad Zákona o rodine z autorského pera skúsených advokátov Róberta Bánosa a Martiny Košútovej. Súčasťou komentára je ucelená judikatúra vzory právnych podaní. Odborne erudovaný komentár je hodnotnou a praktickou publikáciou, ktorá svojim čitateľom najmä z radov širokej odbornej verejnosti, advokátom, sudcom, pracovníkom orgánov sociálno-právnej ochrany detí poskytuje cenné rady pre ich každodennú prax a pomáha im nájsť odpovede na otázky, ktoré v súvislosti s rodinným právom vznikajú. Môže však byť aj dôležitou učebnou pomôckou pre študentov právnických fakúlt, ako aj pre ostatné subjekty dotknuté ustanoveniami zákona o rodine. Komentár reflektuje aj najnovšiu právnu úpravu vrátane zmien súvisiacich s reformou súdnej mapy a Exekučného poriadku. Právny stav aktualizovaného komentára k zákonu o rodine je k 1. 6. 2023.
Odmeny a náhrady advokátov - JudikatúraTlačená kniha / E-knihaAutor: Mgr. Barbora MagočováRok vydania: 2024Počet strán: 396Publikácia obsahuje súhrn redakčne upravených súdnych rozhodnutí, o ktorých by mal vedieť každý advokát a koncipient, ale tiež sudca či súdny úradník. Upozorňuje, na čo by si advokáti mali dať pozor, ak nechcú prísť o šancu na zaplatenie či úspešné vymoženie palmárov. Detailne sumarizuje judikátórne závery, vďaka ktorým možno rozlíšiť konania, v ktorých sa tarifná odmena za úkon odvíja od ocenenia riešenej veci v peniazoch, od konaní, ktoré sa, naopak, považujú za peňažne neoceniteľné.
Súdne poplatky - JudikatúraTlačená kniha / E-knihaAutor: Mgr. Barbora MagočováRok vydania: 2024Počet strán: 372Súdne poplatky predstavujú základnú zložku trov súdneho konania. Na rozdiel od trov právneho zastúpenia sa ich plateniu v drvivej väčšine prípadov nemožno nijako vyhnúť; úhrada príslušného súdneho poplatku je totiž spravidla kľúčovou podmienkou pre poskytnutie súdnej ochrany. V tejto publikácii nájdete súhrn redakčne upravených súdnych rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a slovenských krajských súdov, ktoré sú prehľadne usporiadané do jednotlivých kapitol podľa nimi riešenej problematiky. Publikácia obsahuje judikátórne závery, ktoré vám pomôžu s rozlíšením úkonov, na ktoré sa vzťahuje poplatková povinnosť, od úkonov, ktoré, naopak, nemožno spoplatňovať. Početná skupina zaradených rozhodnutí sa venuje spresneniu rozsahu oslobodenia od poplatkovej povinnosti.
Trovy súdneho konania - JudikatúraTlačená kniha / E-knihaAutor: Mgr. Barbora MagočováRok vydania: 2020Počet strán: 601Otázka náhrady trov konania úzko súvisí so základným právom na spravodlivý proces, ale tiež s právom vlastniť majetok. S prihliadnutím na uvedené by mali byť normy upravujúce náhradu trov vždy interpretované tak, aby uplatnenie oprávneného nároku v konečnom dôsledku neprinieslo víťaznej strane sporu majetkovú ujmu. Zároveň však musia byť pravidlá konštantne aplikované tak, aby bolo zabránené krokom, ktoré nemajú za cieľ presadzovanie práv, ale len navyšovanie priznanej náhrady trov na úkor protistrany. Všetky vyššie uvedené postuláty sa (viac či menej) pretavujú aj do konkrétnych súdnych rozhodnutí. Táto publikácia si kladie za cieľ poskytnúť čo najkomplexnejší obraz o aktuálnej rozhodovacej činnosti ohľadom trov konania a ich náhrady. Zohľadňuje právnu úpravu obsiahnutú vo všetkých troch základných procesných kódexoch účinných od roku 2016. Orientácia v jednotlivých tematických aspektoch je uľahčená prehľadným rozčlenením rozhodnutí podľa ich obsahovaného zamerania. Judikatúra k trovám súdneho konania obsahuje výber 225 rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, krajských súdov aj súvisiacich rozhodnutí českých súdov, ktoré sa týkajú úpravy trov súdneho konania.
Právna veta: Pokiaľ ide o účel zákona, úprava bezpodielového spoluvlastníctva obsiahnutá v § 143 a nasl. nesmeruje k ochrane spoločného majetku pred sekundárnymi dopadmi úkonov jedného z manželov. Inak by zákonodarca v § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezakotvil možnosť, aby sa pohľadávka veriteľa len jedného z manželov mohla pri výkone rozhodnutia uspokojiť i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov; ak by nejaká snaha o ochranu spoločného majetku predsa len existovala, § 147 ods. 1 by ju znegoval.
Právna veta: Zrušenie rozsudku podľa zákona č. 119/1990 Zb. nemá za následok obnovenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zaniknutého počas trvania manželstva uložením trestu prepadnutia majetku. Pokiaľ za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo obnovené rozhodnutím súdu, nemôže si jeden z bývalých bezpodielových spoluvlastníkov úspešne uplatniť nárok na vydanie celej veci podľa zákona č. 140/1961 - Trestný zákon.
Právna veta: Ak manželia po dobu troch rokov od rozvodu užívali spoločný byt aj s bytovým zariadením tak, že každý z nich užíval vyčlenené časti bytu a zvyšok bytu užívali spoločne bez toho, aby vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo dohodu alebo aby podali návrh na jeho vyporiadanie, došlo k vyporiadaniu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v spoločnom byte zo zákona podľa § 149 ods.
Právna veta: Jednou zo základných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia je vecná súvislosť (spojitosť) medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Práve absencia tejto vecnej spojitosti medzi predmetom navrhovaného predbežného opatrenia a predmetom konania vo veci samej bola zásadnou skutočnosťou, pre ktorú súd navrhovanému predbežnému opatreniu vyhovieť nemohol a bolo ho potrebné zamietnuť, na viac táto skutočnosť už bola v dostatočnom rozsahu uvedená v skorších rozhodnutiach o predbežných opatreniach (v konaní 7C/53/2012), ktorými sa …
Právna veta: V preskúmavanej veci dovolateľka opodstatnene namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Pokiaľ ide o posúdenie, či sa odvolací súd pri riešení tejto otázky (ne)odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, treba uviesť, že do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR (pozri R 71/2018). Podľa dovolacieho súdu dovolateľkou označené judikáty t …
Tento článok poskytuje základný prehľad problematiky bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadania, pričom čerpá z relevantnej judikatúry a právnej úpravy. Vzhľadom na komplexnosť témy a neustále sa vyvíjajúcu súdnu prax sa odporúča v prípade konkrétnych právnych otázok konzultovať s odborníkom.
tags: #bezpodielove #spoluvlastnictvo #manzelov #judikatura