Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov: Komplexný prehľad

Občiansky zákonník rozlišuje dve základné formy spoluvlastníctva: podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Kým podielové spoluvlastníctvo je charakterizované spoluvlastníckym podielom, ktorý určuje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníctva, v prípade bezpodielového spoluvlastníctva nie je majetkovoprávny vzťah medzi spoluvlastníkmi určený žiadnym podielom. Každý z bezpodielových spoluvlastníkov je vlastníkom celej veci, teda 1/1, samozrejme, obmedzený vlastníckym právom druhého bezpodielového spoluvlastníka. Táto forma vlastníctva je špecifická pre manželov a prináša so sebou celý rad právnych aj praktických dôsledkov.

Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)

Ako už z názvu vyplýva, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) môže vzniknúť len medzi manželmi a taktiež je potrebné zdôrazniť, že vzniká priamo zo zákona. Spravidla vzniká uzavretím manželstva a zanikne zánikom manželstva. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok nadobudnutý manželmi za trvania manželstva ktorýmkoľvek z manželov je ich spoločným vlastníctvom. Táto zásada odráža ideu jednoty manželstva a rovnakého postavenia manželov v hospodárskej sfére.

Existujú však zákonné výnimky z tejto zásady. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria:

• Veci získané dedičstvom alebo darom: Ak jeden z manželov získa majetok dedičstvom alebo darom, tento majetok zostáva jeho výlučným vlastníctvom a nezaraďuje sa do BSM. Toto pravidlo platí aj v prípade, ak dedičstvo alebo dar pripadne obom manželom súčasne, pokiaľ nie je v darovacej zmluve či závete výslovne uvedené inak.
• Veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov: Sem patria predmety osobnej hygieny, oblečenie špecifické pre výkon povolania, pracovné nástroje nevyhnutné pre konkrétnu profesiu, ktoré nie sú bežnou domácou potrebou. Je dôležité rozlišovať medzi vecami, ktoré slúžia výlučne jednému z manželov, a tými, ktoré môžu byť s určitou mierou užívané oboma.
• Veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov: Ide o majetok, ktorý bol pôvodnému vlastníkovi (jednému z manželov) vrátený na základe reštitučných zákonov, pričom tento majetok mal vo vlastníctve už pred uzavretím manželstva alebo mu bol vydaný ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Za zmienku nepochybne stojí aj to, že takto zákonom vymedzený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva si manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť. Táto dohoda musí mať formu notárskej zápisnice. Manželia tak môžu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnúť veci, ktoré by v zmysle zákona do neho nepatrili (napr. dedičstvo, dary a pod.), no rovnako z bezpodielového spoluvlastníctva manželov vylúčiť tie veci, ktoré by doň inak patrili. Možná je aj dohoda o tom, že bezpodielové spoluvlastníctvo vznikne až ku dňu zániku manželstva.

Nakladanie s vecami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Právo užívať veci v bezpodielovom spoluvlastníctve prislúcha obom manželom. Spôsob ich užívania závisí od povahy spoločných vecí a predovšetkým od dohody manželov. Rovnako obaja manželia uhrádzajú spoločné náklady vynaložené na veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj náklady spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Pokiaľ ide o majetkovoprávne dispozície manželov so spoločnými vecami, právna úprava rozlišuje, či ide o „bežné záležitosti“ alebo o „ostatné veci“.

• Bežné záležitosti: Aj keď zákon pojem „bežné veci“ bližšie nešpecifikuje, patria sem najmä úkony, ktoré sa týkajú každodennej správy spoločného majetku. Môže ísť o nákupy potravín, oblečenia pre rodinu, objednávky služieb pre domácnosť, bežné platby za energie a de facto všetko potrebné pre normálny chod domácnosti. Každý z manželov je oprávnený samostatne nakladať s vecami patriacimi do BSM v rámci bežných záležitostí.
• Ostatné veci: Všetky iné veci ako bežné zákon považuje za „ostatné veci“. Na nakladanie s týmito vecami, ktoré zásadnejšie zasahujú do majetkových práv oboch manželov, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Medzi takéto úkony patria napríklad prevod nehnuteľnosti, uzatvorenie zmluvy o záložnom práve, predaj významného spoločného majetku, alebo napríklad darovanie spoločnej nehnuteľnosti. Ak dôjde k právnemu úkonu týkajúcemu sa ostatných vecí bez súhlasu jedného z manželov, tento právny úkon je neplatný. Manžel, bez súhlasu ktorého bol právny úkon urobený, sa môže dovolať jeho neplatnosti v rámci trojročnej premlčacej doby. V praxi sa stretávame aj s prípadmi prevodu spoločnej nehnuteľnosti bez súhlasu manžela, čo vedie k súdnym sporom o neplatnosť takýchto prevodov.

Dlhy a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Počas trvania manželstva môžu manželom vzniknúť spoločné dlhy, z ktorých sú zaviazaní obaja spoločne a nerozdielne (solidárne). Môžu však vzniknúť aj samostatné dlhy jednotlivého manžela.

• Spoločné dlhy (solidárne): V zmysle platnej právnej úpravy, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí, ktoré sú v BSM, sú oprávnení a povinní obidvaja manželia spoločne a nerozdielne. To znamená, že veriteľ môže vymáhať celú pohľadávku od ktoréhokoľvek z manželov.
• Samostatné dlhy: Ak jednému z manželov vznikne za trvania manželstva samostatný dlh (napríklad z jeho vlastného podnikania, alebo z osobného pôžičky, ktorá nesúvisí so spoločným majetkom), druhý z manželov nie je osobne zodpovedný za splnenie takéhoto dlhu a nie je povinný takýto dlh splniť.

Avšak, vzhľadom na existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zákon pripúšťa, aby pohľadávka veriteľa len jedného z manželov bola uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K takejto situácii dochádza najčastejšie vtedy, keď pohľadávku veriteľa nemožno uspokojiť najmä zo samostatného (výlučného) majetku manžela - dlžníka. V takom prípade môže veriteľ podať návrh na exekúciu a uspokojiť sa z majetku patriaceho do BSM. Obvykle je bežné, najmä pri podnikaní jedného z manželov, že ten z manželov, ktorý nepodniká, podá návrh na súd, aby tento zrušil ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následnom majetkovom vyporiadaní by prípadný výkon rozhodnutia smeroval len voči výlučnému majetku manžela - dlžníka.

Bezpodielové spoluvlastníctvo nehnuteľnosti

Pri nehnuteľnostiach sa často stretávame s otázkami týkajúcimi sa ich nadobudnutia, užívania a vysporiadania.

• Nadobudnutie nehnuteľnosti počas manželstva: Ak počas trvania manželstva jeden z manželov nadobudne nehnuteľnosť, táto sa stáva automaticky súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ nespĺňa niektorú zo zákonných výnimiek (napr. dedičstvo, dar). Slovenský právny poriadok neumožňuje zmluvne BSM vylúčiť tak, ako je to v niektorých iných krajinách.
• Nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou: Každý z manželov môže vybavovať bežné veci týkajúce sa spoločných záležitostí. V ostatných veciach, ktoré sa týkajú podstatnejšieho nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou (napr. predaj, záložné právo, dlhodobý prenájom), sa vyžaduje súhlas oboch manželov pod sankciou relatívnej neplatnosti. Pojem „bežná“ vec vo vzťahu k nehnuteľnosti nie je zákonne definovaný. Podľa súdnej praxe sa za bežné záležitosti považujú veci týkajúce sa spoločného užívania nehnuteľnosti, ktoré sa opakujú alebo podstatne nezasahujú do spoločných užívacích práv. Naopak, za bežnú vec sa nepovažuje darovanie nehnuteľnosti, uzatvorenie zmluvy o záložnom práve, dlhodobá nájomná zmluva, všetky právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny a predaja nehnuteľnosti. Ak sú podľa zmluvy o prevode nehnuteľnosti kupujúcimi obaja manželia, musia obaja zmluvu aj podpísať.

• Vysporiadanie po zániku manželstva: BSM zaniká právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Od tohto dňa už bývalí manželia nenadobúdajú majetok do BSM, ale každý do svojho výlučného vlastníctva. Pri vysporiadaní BSM sa môže pri spoločnej nehnuteľnosti postupovať rôznymi spôsobmi.
  • Dohoda: Vysporiadanie je možné uskutočniť dohodou bývalých manželov. Dohoda musí mať písomnú formu a účinnosť nadobudne vkladom do katastra nehnuteľností.
  • Súdne rozhodnutie: Pokiaľ nedôjde k dohode, môže na návrh jedného z bývalých manželov o vysporiadaní rozhodnúť súd. Súd môže prikázať nehnuteľnosť len jednému manželovi, ktorý musí druhého manžela vyplatiť. Pri rozhodovaní súd zohľadňuje rôzne okolnosti, napríklad kto mal nehnuteľnosť v držbe a kto sa o ňu staral. Na rozdiel od pravidiel vysporiadania podielového spoluvlastníctva, pokiaľ ani jeden z manželov nebude nehnuteľnosť chcieť, nemožno nariadiť jej predaj a rozdeliť už len jej výťažok. Toto ustanovenie je dôležité, pretože znamená, že súd nemôže donútiť bývalých manželov k predaju spoločnej nehnuteľnosti, ak o to nikto z nich nemá záujem.

Zdanenie príjmov z predaja nehnuteľnosti v BSM

Právna úprava zdanenia príjmov z predaja nehnuteľností v BSM závisí od toho, či bola nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku.

• Nehnuteľnosť nebola v obchodnom majetku: Príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zahrňuje do základu dane (čiastkového základu dane) u každého z manželov v rovnakom pomere, ak sa manželia nedohodnú inak. Táto dohoda o inom pomere zahrnovania príjmov do základu dane musí byť v súlade s daňovými predpismi. V tomto prípade je dôležité, že sa do doby vlastníctva pre účely oslobodenia od dane započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
• Nehnuteľnosť bola v obchodnom majetku: Ak jeden z manželov mal predmetnú nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku používanom na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, potom príjem z predaja tejto nehnuteľnosti dosiahnutý po jej vyradení z obchodného majetku zdaní ten z manželov, ktorý mal túto nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku ako posledný. Ak obaja manželia využívali nehnuteľnosť v BSM na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z predaja sa rozdelí medzi oboch manželov v takom pomere, v akom nehnuteľnosť využívali pri svojej činnosti. V prípade, že nehnuteľnosť bola zaradená v obchodnom majetku a predáva sa, príjem z jej predaja nie je oslobodený od dane z príjmov a ide o zdaniteľný príjem.

Príklady z praxe:

• Manželia predali byt nadobudnutý v roku 2021 za 110 000 eur, ktorý nebol v obchodnom majetku, za 190 000 eur v roku 2025. Ak sa dohodnú, celý príjem z predaja môže zahrnúť do základu dane jeden z manželov.
• Manželia predali byt nadobudnutý v januári 2021 za 150 000 eur, za 190 000 eur v máji 2025. Ak sa nedohodli inak, príjmy z predaja zahrnú do základu dane v rovnakom pomere.
• Manželia podnikajúci ako SZČO vlastnia od roku 2015 nehnuteľnosť v BSM, ktorú využívajú na podnikanie v rovnakom pomere. V marci 2015 jeden z manželov zaradil nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku. V apríli 2025 nehnuteľnosť predali za 100 000 eur. Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej v čase predaja do obchodného majetku manžela, príjem z jej predaja nie je oslobodený od dane z príjmov a ide o zdaniteľný príjem z podnikania.
• Manželia vlastnia nehnuteľnosť v BSM od roku 2021. V roku 2022 jeden z manželov zaradil nehnuteľnosť do obchodného majetku v súvislosti s živnosťou. V roku 2025 ju vyradil z obchodného majetku a následne predali. Keďže neuplynulo päť rokov od vyradenia z obchodného majetku, príjem nie je oslobodený od dane.
• Manželia nadobudli byt do BSM v marci 2011. Po rozvode v roku 2021 byt nadobudla na základe dohody manželka a v apríli 2025 ho predala. Byt nebol v obchodnom majetku. Do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v BSM.
• Manželia vlastnili byt v BSM, po rozvode pripadol manželke, ktorá manžela vyplatila. Manželka neskôr zomrela a časť bytu zdedil manžel a dcéra. Pri predaji bytu v roku 2025 sa pri výpočte daňových výdavkov zohľadňuje, či bol byt nadobudnutý kúpou alebo dedením.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká zo zákona uzatvorením manželstva a nie je možné sa mu vyhnúť. Notársky overenou dohodou sa však dá upraviť jeho rozsah, časové okolnosti či spôsob spravovania, čo môže prispieť k predchádzaniu budúcim nedorozumeniam a sporom.

tags: #bezpodielove #spoluvlastnictvo #domu