Architektonické štúdiá na Slovensku, ako napríklad bratislavský ateliér playarchitects, ktorý tvoria architekti Matúš Gondek a Branislav Hantabal, prinášajú nové pohľady na tvorbu verejných priestorov a budov. S dlhoročnými skúsenosťami v spolupráci so samosprávami a zameraním sa na kvalitu, nie na najnižšiu cenu, poukazujú na kľúčové problémy slovenského stavebníctva a verejného sektora. Ich prístup k projektom, od škôl po komunitné centrá, odráža snahu o udržateľnosť, funkčnosť a estetiku, s dôrazom na potreby budúcich užívateľov a širšej komunity.
Investičný dlh vo verejných budovách a priestoroch
V každej obci a meste na Slovensku existuje značný investičný dlh, ktorý je potrebné riešiť pri obnove verejných budov a priestranstiev. Podľa architekta Matúša Gondeka z ateliéru playarchitects je tento dlh všadeprítomný, nie je viazaný na špecifickú kategóriu verejných budov. Verejný priestor nie je ani tak zanedbaný, ako skôr chronicky podfinancovaný. Štatistiky Útvaru hodnoty za peniaze z Ministerstva financií SR odhadli, že k roku 2022 chýbalo na Slovensku vo verejných priestoroch 4,8 až 6,2 miliardy eur. Táto astronomická suma sťažuje dobiehanie zanedbaných investícií.
Branislav Hantabal z toho istého ateliéru dodáva, že situácia nie je primárne o type budovy, ale skôr o schopnosti samospráv efektívne čerpať eurofondy. Je smutné, že Slovensko nie je v pozícii, aby mohlo dostatočne investovať z vlastných zdrojov. Všetky realizované projekty sú v podstate financované z európskych peňazí, čo kladie dôraz na šikovnosť konkrétnej samosprávy pri získavaní finančných prostriedkov. Počas svojej "domácej úlohy", kedy obehanli približne 20 starostov, zistili, že podfinancovanie samospráv je enormné. Častokrát je hlavným problémom zháňanie peňazí na samotnú projektovú činnosť. Keď je projekt už naprojektovaný a vybavené stavebné povolenie, financovanie sa zháňa omnoho ľahšie.
Ako ďalej uvádza Branislav Hantabal, verejné obstarávanie často uprednostňuje cenu pred kvalitou, čo je bežný jav vo verejnej správe. Matúš Gondek k tomu dodáva, že ich ateliér sa cielene neprofiluje tak, aby súťažil na najnižšiu cenu. Toto je ich strategické obchodné rozhodnutie. Napriek tomu vidia posun za posledných 20 rokov - samosprávy si čoraz viac uvedomujú, že peniaze investované do verejných budov, ktoré aj tak prejdú cez projektové dotácie, môžu byť využité efektívnejšie prostredníctvom kvalitnejších riešení. Kľúčové je však správne nastavenie procesov a manažmentu tak, aby výberové konanie zohľadňovalo kvalitu.
Prestavba školských budov: Od technického zhodnotenia k inovatívnemu vzdelávaniu
Začiatok školského roka prirodzene vyvoláva otázky týkajúce sa stavu školských budov. Branislav Hantabal poznamenáva, že za 30 rokov od ich školskej dochádzky sa školy nezmenili, čo vytvára spomínaný investičný dlh. Z pohľadu architekta sa školy maximálne vymaľovali a vymenili okná, ale ich základná koncepcia zostala rovnaká. Staré školy však nie sú zlé; boli postavené kvalitne a s dôrazom na funkčnosť.
Matúš Gondek rozširuje túto tému o zmeny v požiadavkách na vzdelávacie prostredie. Okrem technických aspektov, ako je zateplenie či výmena okien, sa menia aj požiadavky na spôsob výučby, čo súvisí s pripravovanou reformou školstva, ktorá má začať platiť v roku 2026. Rekonštrukcie škôl musia preto zohľadňovať nielen technické parametre, ale aj meniaci sa systém výučby. Nemusí ísť o radikálne prestavby, ale o dopĺňanie priestorov a prvkov, ktoré v súčasných školách chýbajú, pričom tieto zmeny nemusia byť finančne náročné.
Jedným z ich kľúčových projektov je komplexná rekonštrukcia Základnej školy na Atómovej ulici v Trnave. Tento projekt zahŕňa nielen vnútorné priestory, ale aj exteriérové úpravy, študovne a priehľadné triedy, ktoré umožnia deťom a učiteľom navzájom sa pozorovať. Branislav Hantabal opisuje budovu ako v zlom statickom stave s chybami pri realizácii, čo si vyžiadalo odstránenie podláh a vytvorenie čistého priestoru pre novú dispozíciu. Nová koncepcia počíta s klastrovými triedami namiesto klasických, presunutím šatní k triedam a otvoreným parterom s polyfunkčnými spoločnými priestormi.
Projekt reflektuje nový školský systém s tromi stupňami základného školstva a otvorenými triedami, ktoré umožňujú flexibilné prepojenie a "miešanie" žiakov. Dôležitá je aj technická stránka, vrátane chladenia, kúrenia a tienenia, s ohľadom na meniace sa klimatické podmienky. Celý priestor je doplnený zeleňou, vrátane zelených medzistriech a striech, s cieľom vytvoriť priaznivú mikroklímu a podporiť zelenú a modrú infraštruktúru, ktorá je pre Trnavu kľúčová.
Matúš Gondek zdôrazňuje, že aj keď sa mení dispozícia, základná konštrukcia starších školských budov často poskytuje dostatočný priestor a kvalitné parametre (šírka chodieb, veľkosť učební, presvetlenie). Nerekonštruujú budovy s dobovými limitmi, ale využívajú otvorenosť skeletu na posunutie dispozície a integráciu moderných technológií.
Branislav Hantabal dodáva, že sa usilujú o najnižšiu možnú uhlíkovú stopu, aj napriek rozsiahlym búracím prácam. Dôležitá je spolupráca s pedagógmi, ktorým počas participačných stretnutí vysvetľujú funkčnosť budovy, zelené strechy a zadržiavanie dažďovej vody. Verí, že keď budova bude stáť, pedagógovia pochopia jej koncepciu a budú ju správne využívať na odovzdávanie vedomostí deťom. V projekte sa uvažuje aj o chove drobných zvierat, pestovateľských prácach, školskej záhrade, ekoparku a exteriérových triedach pre priame spojenie detí s prírodou.
Učitelia sa pýtajú na detaily, ale aj na koncepčné otázky týkajúce sa parkovania, umiestnenia technológií, skladových priestorov a celkového spôsobu učenia. Architekti sa im snažia vysvetliť, ako môžu nové dispozície budovy podporiť inovatívne formy výučby, vrátane učenia v chodbách a spoločných priestoroch, čo je bežné v moderných školách.
Čo sa týka športových priestorov, ihriská existujú a prechádzajú revíziou a doplnením. Okrem klasického exteriérového ihriska s povrchom pre rôzne druhy športov je tu aj samostatný prírodný areál s preliezkami a exteriérovými triedami, ktorý umožňuje oddelenie rôznych aktivít. V Trnave sa rekonštruujú aj areály základných škôl s cieľom otvoriť ich verejnosti. Parky a upravené exteriérové priestory budú slúžiť nielen škole, ale aj širokej verejnosti. Mesto plánuje využívať priestory v parteri na mimoškolské aktivity, klubovne a komunitné podujatia, čím posilňuje postavenie školy v rámci komunity.
Revitalizácia a komunitný život: Príklady z Trnavy
Ďalším dôležitým projektom je prestavba bývalého detského domova na Materskú školu K. Mahra v Trnave. Pôvodná budova mala kvalitné dispozície, typické pre predškolské zariadenia, čo umožnilo jej adaptáciu namiesto zbúrania. Tento prístup môže byť inšpiráciou pre iné obce pri práci so staršími školkami a predškolskými zariadeniami. Projekt je vo fáze odovzdávania podkladov pre územné rozhodnutie a zahŕňa participáciu s prevádzkovateľmi susedných areálov. Cieľom je vytvoriť centrum sídliska, ktoré bude slúžiť nielen počas vyučovania, ale aj ako miesto stretávania a komunitného života. Podpora kohézie obyvateľov, ich interakcie a znižovanie polarizácie spoločnosti sú kľúčové aspekty.
Materská škola K. Mahra v Trnave je príkladom revitalizácie zanedbaného areálu. Branislav Hantabal zdôrazňuje dôležitosť komunity pri týchto projektoch. Aj keď sú triedy menšie, k dispozícii je multifunkčná hala spojená s kuchyňou a jedálňou, ktorá môže slúžiť na vystúpenia či trhy. Pred školou je malé námestie a celkovo budova ponúka priestory pre komunitné aktivity s rodičmi.
Trnava je známa svojím cyklistickým zameraním, čo architekti vítajú ako nutnosť v súčasnej dobe. Hoci existujú rodičia, ktorí deti vozia autom, väčšina obyvateľov dochádza do škôlky pešo do 10-15 minút, čo je preferovaný spôsob dopravy. Mesto zbiera dáta o dochádzke, aby navrhovalo realistické riešenia týkajúce sa dopravy a parkovania, namiesto pocitových rozhodnutí. Aj keď je možný prísun autom, je potrebné, aby deti prešli pár metrov. Pri škôlkach je to dôležitejšie ako pri starších školákoch, ktorí zvládnu prejsť aj 200 metrov, pokiaľ nejde o nebezpečné úseky.
Moderné bývanie a architektonické prístupy: Príklady z praxe
Okrem verejných stavieb sa architekti venujú aj súkromným projektom, ktoré často prinášajú inovatívne riešenia a odrážajú aktuálne trendy v bývaní.
V Bratislave, v projekte Sky Park by Zaha Hadid, navrhol architekt Marek Abramovič z ateliéru abrama architekti príležitostné bývanie pre mladého muža. Dispozícia bytu je prispôsobená zaoblenej fasáde objektu a je prehľadne delená na dennú a nočnú zónu. Kladol sa dôraz na detaily a kvalitu použitých materiálov.
Ďalším zaujímavým príkladom je prerábka starého jednoizbového bytu na dvojizbový v Banskej Štiavnici. Architekti Tomáš Brbúch, Dóra Máthé a Martin Bujna z Ateliéru Gresling cielene otvorili pôvodnú chodbovitú dispozíciu a vytvorili loftovú atmosféru s nadštandardnou svetlou výškou. Vytvorili jasný koncept otvorenej dispozície, kde sú hlavné obytné priestory doplnené "obslužnými" funkciami vizuálne spojenými do tmavého "boxu". V tomto projekte sa prejavila snaha o naplnenie architektonických ambícií a overenie trendových riešení ako betón, preglejka a surovosť materiálov.
Tento projekt je zároveň ukážkou práce majiteľov bytu, ktorí sa aktívne podieľali na realizácii a využívali vlastnú dielňu na výrobu nábytku a stolárskych výrobkov. Byt slúži ako "showroom" ich nápadov a testovacie priestory pre materiály a povrchy, ako sú betónové pracovné dosky či drevené povrchy ošetrené voskovým olejom. Neštandardné riešenia, ako odlievanie betónovej pracovnej dosky priamo na kuchynské korpusy či jednoliata lakovaná betónová podlaha v kúpeľni, dodávajú priestoru unikátny charakter. Realizácia trvala približne pol roka, pričom veľká časť prác bola vykonaná svojpomocne.
V okolí Banskej Štiavnice a Banskej Bystrice sa nachádza viacero príkladov jedinečného bývania, čo môže súvisieť s umelecko-dizajnérskou atmosférou regiónu. Ateliér Eliška v obci Staré Hory pri Banskej Bystrici je príkladom priestoru, ktorý jeho architektka využíva ako ateliér a "showroom". Ide o otvorený koncept ubytovania s minimalistickým a funkčným dizajnom, kde väčšina nábytku má viacero funkcií. Tento projekt je tiež príkladom ekologického bývania, postaveného z prírodných materiálov, s vykurovaním zabezpečeným elektrickými fóliami v hlinených omietkach a unikátnou nórskou liatinovou pecou.
Ateliér Eliška je postavený z prírodných stavebných materiálov a spája sa so susednou Drevenicou Inga, čím vytvára kontrast medzi tradičnou a modernou architektúrou. Spoločne môžu slúžiť ako "dvojdom" pre väčšie skupiny. K vybaveniu patrí aj detské ihrisko a dôraz sa kladie na ekologické upratovanie. Vďaka veľkým preskleniam ponúka ateliér nádherné výhľady a spojenie s prírodou, pričom nenarúša jej charakter. Je to miesto, ktoré dýcha históriou aj súčasnosťou a ponúka zážitok v srdci Slovenska.
Ďalším príkladom príležitostného bývania s výhľadom na panorámu hlavného mesta je priestor navrhnutý ateliérom abrama architekti. Tento projekt, umiestnený v bratislavskom Sky Parku, sa zameriava na detaily a kvalitu použitých materiálov, pričom rešpektuje špecifickú zaoblenú fasádu budovy.
V neposlednom rade, Atelier Objectora predstavuje miesto, kde sa remeslo stretáva s umením. Vytvára autorské šperky a dizajnové objekty s dôrazom na detail, jedinečnosť a filozofiu Wabi Sabi, ktorá oslavuje autenticitu a plynutie času. Každý kúsok je ručne vyrobený s rešpektom k tradičným technikám a osobnej vízii.