Arogancia: Keď sebavedomie prekročí hranice rešpektu

Arogancia, definovaná v slovníku cudzích slov ako hrubosť, drzosť, nadutosť, spupnosť či bezočivosť, je vlastnosť, s ktorou sa v živote stretol takmer každý z nás. Často sa na ňu nazerá v spojitosti so sebavedomím, ako na navonok odvážne sebavedomé jednanie s pohŕdajúcimi prejavmi voči ostatným. Ale čo sa skutočne skrýva za touto fasádou nadradenosti? Pochopenie arogancie si vyžaduje hlbší pohľad na jej prejavy, príčiny a dopady na naše medziľudské vzťahy a komunikáciu.

Charakteristické prejavy arogantného správania

Najvýraznejšou črtou arogantného jednania je presvedčenie človeka o tom, že on sám už dosiahol vrchol dokonalosti vo všetkých oblastiach života. Tento pocit nadradenosti a pohŕdania ostatnými je bežnou súčasťou jeho správania. Svoju nespokojnosť často smeruje priamo na človeka, čo spôsobuje, že sa v jeho spoločnosti môžeme cítiť neschopní či menejcenní. Arogantný človek sa v každej situácii správa k svojmu okoliu nadradene, pohŕda názormi ostatných a znevažuje úspechy priateľov alebo kolegov. Verí, že je vždy lepší ako niekto druhý a potrebuje sa utvrdzovať vo svojej výnimočnosti tým, že ponižuje druhých. Svoj svet presadzuje na úkor svetov iných a používa aroganciu ako životnú stratégiu na získanie výhod.

V komunikácii a jednaní arogantného človeka výrazne chýba empatia a asertivita. Na rozdiel od asertívneho jedinca, ktorý vie diplomaticky a príjemne vyjadriť svoj názor či požiadať o pomoc bez toho, aby kohokoľvek ponižoval, arogantný človek potrebuje byť za každú cenu víťazom v akýchkoľvek názorových výmenách. Tvrdenie, že "dvoje k tomu dodal a odmieta diskutovať o jednej veci viac ako uznal za vhodne," je typickým príkladom ignorovania snahy o konštruktívnu diskusiu a prejavu nadradenosti.

Korene arogancie: Komplexy a neistota

Za fasádou arogancie sa najčastejšie skrývajú komplexy menejcennosti. Pýchou môže človek maskovať závisť voči ostatným ľuďom. Zastrašovanie je ďalšou zbraňou arogantného človeka, ktorý sa snaží zahnať do kúta niekoho, kto má možno pravdu, no on túto "prehru" nedokáže uniesť. Potrebuje vždy a za každých okolností zvíťaziť. Arogancia je postoj nadradenosti, ktorý v skutočnosti slúži na zakrytie vlastných komplexov. Človek to robí predovšetkým neustálym zdôrazňovaním významu svojich úspechov.

Arogantní ľudia majú často spoločné črty s narcistickou poruchou osobnosti. Veria, že sú zvláštni a jedineční a môžu ich pochopiť iba tí, ktorí sú rovnakí ako oni. Preto sa stretávajú len s ľuďmi, ktorí sú rovnako "zvláštni" alebo majú vysoké postavenie. Vyžadujú si prílišný obdiv, robia si vysoké nároky a očakávajú špeciálne zaobchádzanie alebo automatický súhlas s ich názormi. Ich osobnosťou charakteristikou je aj vykorisťovanie ostatných, teda využívanie druhých na dosiahnutie vlastných cieľov. Chýba im empatia, sú neochotní pripustiť si alebo rozpoznať pocity a potreby druhých ľudí.

Ďalším motívom arogancie môže byť závisť. Niekedy skrývame za arogantnú fasádu poriadnu dávku neistoty. Ľudia, ktorí trpia nedostatkom sebavedomia, sa často správajú neprístupne. Ten, kto nie je dôležitý, ale má silnú potrebu dôležitým byť, musí pred druhými predstierať, že je dôležitý. Ak je totiž človek sebaistý a disponuje sebaúctou, predstierať nepotrebuje.

Rozdiel medzi aroganciou a zdravým sebavedomím

Je dôležité odlíšiť aroganciu od zdravého sebavedomia. Zdravé sebavedomie sa prejavuje úctou a rešpektom voči sebe aj ostatným, ako aj realistickým vnímaním vlastných schopností. Sebavedomý človek si vie priznať chybu, pozná svoje silné aj slabé stránky, záujmy a to, čo ho napĺňa alebo zraňuje. Pri arogancii ide o negatívny postoj nadradenosti a presvedčenia o vlastnej neomylnej pravde.

Psychológovia zdôrazňujú, že medzi aroganciou a sebavedomím by nikdy nemal byť rovnocenný znak. Tieto dva postoje sú v skutočnosti opačné. Sebavedomí ľudia poznajú svoju hodnotu a schopnosti a nepotrebujú ponižovať ostatných, aby sa cítili dobre. Na rozdiel od arogantných ľudí, dokážu realisticky hodnotiť svoje schopnosti, poznajú svoje kladné a záporné stránky. Neboja sa kritiky, vedia si pripustiť chyby a denne prejavujú optimizmus voči svetu.

Arogancia v osobných a profesionálnych vzťahoch

Arogantný človek môže na prvý pohľad pôsobiť charizmaticky, avšak po komunikácii s ním môže jeho jednanie odradiť a pôsobiť odpudzujúco. Nikto nechce byť neustále považovaný za neschopného alebo menejcenného. Komunikácia s arogantným človekom je náročná, najmä ak ide o konkrétnu záležitosť, kde sme presvedčení o svojej pravde, ale nie je možné ju tomuto človeku vysvetliť. Na všetko má svoje zdôvodnenie a odpoveď.

Arogantnému človeku chýba sebareflexia - nedokáže sa pozrieť na veci z inej stránky a reálne zhodnotiť svoje jednanie. Chýbajúca empatia mu neprináša nových priateľov, čo sa prejavuje pohŕdaním voči ostatným a spokojnosťou so sebou samým, bez potreby byť s niekým "za dobre". Pocit nadradenosti a dominancie je prítomný v osobnom aj pracovnom vzťahu. Časté sú konflikty s kolegami či priateľmi, ktorí sa pustia do "boja za pravdu" s arogantným jedincom.

V profesionálnom živote sa arogancia prejavuje aj v tom, že arogantní manažéri sa často sťažujú na nemotivovaných zamestnancov a premýšľajú, ako ich motiváciu zlepšiť. V lepšom prípade ich obdarujú lístkami do divadla, pošlú ich na teambuilding (ktorého sa sami nezúčastnia) alebo im objednajú pizzu, keď musia zostať dlhšie v práci. Nad zmenou vlastného správania však často neuvažujú, hoci práve to by zamestnanci možno najviac privítali.

Ako sa vysporiadať s aroganciou: Stratégie pre zvládanie a zmenu

Zbaviť sa arogancie a rozvíjať pokoru je dlhý a náročný proces. Korene arogancie sú zväčša hlboko v človeku a vždy existuje nejaký spúšťač, ktorý toto správanie naštartoval. Použitie príkladu arogantného človeka ako negatívneho vzoru, či výstrahy o to, čo všetko v živote stratil, môže viesť k zamysleniu sa nad vlastným správaním. Trpezlivosť a pomoc pri hľadaní príčin arogantného správania sú kľúčové. Cesta je dlhá a kroky pomalé, ale ak človek na sebe chce pracovať a má v okolí podporu, je to možné.

Ako sa správať v prítomnosti arogantného človeka?

Aby ste predišli sklamaniu, v prvom rade nečakajte, že vaša pravda bude uznaná. S najväčšou pravdepodobnosťou sa pravdy v prítomnosti arogantného človeka nikto iný nedočká. Nečakajte ani možnosť byť vypočutý.

• Neberte si nič osobne: Predídete tak pocitu menejcennosti či sklamania a nenecháte si pokaziť náladu. Buďte si vedomí svojej hodnoty.
• Budujte svoje sebavedomie: Schopnosť patrične sa prejaviť môže arogantného jedinca na chvíľu zastaviť a uvedomiť si, že nebudete ľahkou "obeťou" jeho jednania. Tento boj potom môže opustiť.
• Dajte najavo nesúhlas: Povedzte im, že sa vám niečo nepáči alebo nesúhlasíte. Tým môžete narušiť ich pocit dokonalosti a neomylnosti. Keďže sú zaslepení sebou, chýba im sebareflexia a uvedomenie si prekročenia hranice.
• Skúste prekvapivé reakcie: Správajte sa prekvapivo milo, aj keď je to v protiklade so situáciou. Šok z vašej reakcie ich môže zaskočiť.
• Zhrňte ich slová s minimom emócií: Arogantný človek sa potrebuje cítiť vypočutý.
• Nečakajte súhlas na vaše nápady: Ak máte možnosť podeliť sa o svoje myšlienky, urobte to, ale nečakajte súhlas, aby ste sa vyhli sklamaniu.
• Uvádzajte zdroje a skúsenosti: Ak máte príležitosť, uveďte zdroj svojich myšlienok alebo konkrétnu skúsenosť, ktorá formovala váš názor. Arogantný človek sa síce môže hádať, ale vy máte čisté svedomie, lebo vaše tvrdenie má základ v overených zdrojoch.
• Vysvetlite, prečo by vás nemal považovať za odlišných: Arogantní ľudia majú talent zraňovať city druhých, čím si utvrdzujú svoju výnimočnosť. Niektorí nie sú empatickí vôbec, iní dokážu vycítiť, kedy sa cítite mizerne.
• Doprajte si priestor: Základom je nereagovať prehnane. Snažte sa zamerať na fakty a problém, ignorujte absurdnú či iracionálnu reakciu. Ak potrebujete priestor na premyslenie, zoberte si ho.
• Zmeňte tému komunikácie: To môže byť mätúce pre arogantného človeka, ktorý sa snaží ovládať konverzáciu.
• Vyhnite sa príliš blízkym a dlhým interakciám: Často sa usmievajte, hovorte málo, sem tam prikývnite a naplánujte si, ako odísť.
• Smejte sa nahlas tam, kde je to nevhodné: Tým sa konverzácia zvrtne a umožní vám prejsť na novú tému.
• Použite neveriacky tón: Keď už máte počúvania dosť, povedzte mu: „Naozaj?“ s neveriacim tónom a pozerajte sa mu priamo do očí.
• Hrajte sa na zaneprázdnených: Ak musíte pracovať s arogantným človekom, snažte sa pôsobiť veľmi zaneprázdnene, zdvihnite telefón a simulujte konverzáciu. Nechajte ho čakať a snažte sa pôsobiť neosobne.
• Buďte úprimní: Ak arogantný človek vám stále lezie na nervy, povedzte mu, čo si o ich arogancii myslíte a ako sa cítite. Nekričte ani ho neurážajte.
• Nehádajte sa: S arogantnými ľuďmi sa nehádajte, pretože nikdy nebudú vnímať váš uhol pohľadu. Ak aj áno, budú tvrdiť, že sa mýlite.

Arogancia a syndróm "resting bitch face"

Je zaujímavé, že niekedy arogantné a namyslené nie sme, ale okolie nás tak vníma. S týmto majú problém ľudia, ktorí trpia tzv. syndrómom "resting bitch face" (permanentne nasratý výraz). Často to vôbec nie je vaša chyba, svaly tváre sa samé od seba dajú do tejto polohy a vy potom musíte čeliť otázkam: Si smutná? Hneváš sa? Ak odpoviete NIE, nasleduje "A prečo sa neusmeješ?". Nuž nemáme každý potrebu škeriť sa 24 hodín denne. To však väčšina ľudí nepochopí a tak sa radšej len usmejte.

Je zmena možná?

Existuje nádej, že človek, ktorý je správaním veľmi arogantný, sa dokáže zaprieť a zmeniť? Odpoveď je áno, ale cesta je náročná. Arogancia je často naučená stratégia, ktorá slúžila na ochranu pred zraniteľnosťou. Ak človek na sebe chce pracovať a má v okolí náležitú podporu, je možné dosiahnuť zmenu. Pokiaľ okolie, kolegovia a rodina nekorigujú arogantné správanie, pýcha a nadutosť rastie. Pýchu živí moc bez kontroly. Ľudia sa k nám správajú tak, ako im my sami dovolíme.

tags: #arogant #asi #to #tak #ma #byt