Architektúra, ako umenie a veda o navrhovaní a výstavbe budov, je neodmysliteľne spätá s detailom. Práve ten často rozhoduje o tom, či sa stavba stane len obyčajnou stavbou, alebo sa povýši na skutočné architektonické dielo s pridanou hodnotou, ktoré obstojí v skúške času. Budovy, ku ktorým máme vzťah, majú dlhšiu životnosť, pretože sú súčasťou našej komunity alebo žijeme v ich susedstve. Uviedol to Jakob Dunkl, architekt a zakladateľ architektonického štúdia querkraft architekten v Bratislave na konferencii GREEN BUILDING SUMMIT 2024. Tento pohľad zdôrazňuje nielen estetickú, ale aj emocionálnu a spoločenskú funkciu kvalitnej architektúry.
Príklady, ktoré inšpirujú: Od Ikea po múzeum na hraniciach
Výborným príkladom budovy, ktorá si získala srdcia ľudí a dokonca aj vlastný fanklub, je podľa Jakoba Dunkla novostavba obchodného domu Ikea vo Viedni. Tento úspech nespočíva len v funkčnosti či dizajne, ale v schopnosti vytvoriť priestor, s ktorým sa ľudia stotožňujú a ktorý sa stáva súčasťou ich života. Ďalším fascinujúcim príkladom je budova múzea moderného umenia financovaná zo súkromných prostriedkov na rakúsko-talianskych hraniciach. Táto stavba sa krátko po svojom dokončení stala pamiatkovo chránenou budovou, čo svedčí o jej výnimočnej architektonickej hodnote a potenciáli stať sa trvalou súčasťou kultúrneho dedičstva.
Jakob Dunkl ďalej zdôraznil, že „Budovy môžu byť nedokonalé a pritom sú krásne.“ Na príklade múzea v Ingolstade ukázal, že krásnu budovu môžeme jednoducho nechať nedotknutú a ponechať jej len voľnejšiu funkciu v podobe miesta na stretávanie. V tomto prípade bola umelecká galéria umiestnená do podzemia, kde je limitovaný prístup denného svetla. Toto riešenie demonštruje, že funkčnosť nemusí byť vždy primárnym cieľom a že architektonická krása môže spočívať aj v koncepte, ktorý akceptuje a využíva obmedzenia.
Nové prístupy a udržateľnosť v architektúre
Tretí ročník konferencie GREEN BUILDING SUMMIT 2024, ktorý sa uskutočnil 24. apríla v Bratislave na plávajúcom Pontone na Dunaji, priniesol na Slovensko nové témy a inovatívne prístupy architektonického navrhovania a stavebných postupov. Predsedníčka Slovenskej komory architektov (SKA) Nora Vranová pripomenula dôležitú výzvu: až 75 % budov v Európskej únii bolo postavených pred rokom 1990. „Otázka, pred ktorou dnes stojíme, je, ako využiť tento existujúci fond,“ zdôraznila. Toto konštatovanie poukazuje na rastúci význam renovácie a adaptácie existujúcich budov, čím sa znižuje potreba novej výstavby a šetria sa cenné zdroje.
Stratégiu pracovných ekosystémov budúcnosti predstavil Kasper Fabritius, sales and marketing manager z fínskej spoločnosti Senaatti. Táto spoločnosť presadzuje princíp efektívnosti nehnuteľností vo verejnom sektore. Podľa neho môžu byť udržateľnosť a úspornosť dosiahnuté v materiálových riešeniach aj v aktívnom prístupe k efektívnej spolupráci. V čase, keď sa reálna denná obsadenosť kancelárskych budov blíži k 25 % a rozloha pripadajúca na jedného pracovníka presahuje desiatky metrov štvorcových, ide o dôležitú zmenu uvažovania. „Roky sme žili v predstave, že je dôležité dosiahnuť status mať vlastnú kanceláriu sám pre seba,“ uviedol Fabritius. Globálny priemer práce z domu je 2,3 dňa z týždňa, čo znamená, že prázdne kancelárske priestory treba vykurovať, upratovať a udržiavať bez reálneho využitia. „Prázdne kancelárie nevytvárajú komunitu. Tá sa tvorí cez spoluprácu a komunikáciu,“ dodal. Dnes sa hovorí o novom type industriálnej revolúcie, keď ľudia začínajú pracovať tam, kde žijú, a nechcú toľko dochádzať.
Moderné kancelárske priestory a budúcnosť práce
Drevo, prefabrikácia a výzvy legislatívy
Vittorio Salvadori, Head of Project Acquisition v spoločnosti CREE z Rakúska, predstavil inovatívne trendy v stavebníctve. „Vo svete je dnes už viac ako 300 výškových budov postavených z drevených konštrukcií. Je to výsledok moderných technologických postupov,“ uviedol. Zdôraznil, že hoci ide o prototypy s jedinečným dizajnom, „udržateľným riešením je prefabrikácia ako časovo aj finančne efektívna stratégia vo výstavbe.“ Salvadori predstavil možnosti kompozitných dreveno-betónových konštrukčných systémov a celý proces výstavby z prefabrikovaných kompozitných prvkov, ktorý sa po takmer desaťročnej práci v CREE podarilo zosystematizovať. Na Slovensku je však výstavba vyšších drevostavieb brzdí požiarna bezpečnosť ako aspekt, ktorý bráni ich širšiemu uplatneniu.
Samppa Lappalainen, CEO a partner fínskeho architektonického štúdia JKMM, poukázal na alarmujúci fakt: „Podľa výskumov sa v priemere budovy „dožívajú“ len 43 rokov.“ Apeloval na potrebu prispôsobiť legislatívu tak, aby rekonštrukcie budov boli dostupnejšie a menej finančne náročné. Každé mesto má podľa neho budovy, ktoré sú historicky cenné, a preto nie je možné ich zbúrať. Zároveň sa však do ich renovácie nikto nehrnie, pretože je to veľká výzva. Na príklade Fakulty umení vo Fínsku ukázal, ako striedmy repertoár výrazových prostriedkov dokáže vyzdvihnúť kvality pôvodnej budovy.
Príroda, materiály a komplexné využitie budov
Alfred Berger, architekt a zakladateľ kancelárie Berger-Parkkinen Architekten z Rakúska, sa venoval pretrvávajúcej kráse prírodných materiálov a realizáciám, ktoré intenzívne využívajú prírodné zdroje. Zdôraznil aj dôležitosť komplexného využitia budov. „Je to úloha developerov, vymyslieť program a náplň, ktorá udrží budovy využité a živé počas celého dňa tak, ako sa to podarilo v obytnom súbore v štrnástom viedenskom obvode,“ uviedol. Cirkulárne využitie materiálov ilustroval na projekte rodinnej hrobky pre súkromného investora, kde boli prepojené kamene zo zbúranej stavby, ktoré sa na pozemku nachádzali storočia nepoužité. Nevyhnutnou súčasťou cirkularity sú prírodné systémy.
Ich dôležitosti v kontexte udržateľnej architektúry a architektonickej kvality sa venoval Milan Tomac, architekt a partner z ENOTA Architects zo Slovinska. „Snažíme sa kopírovať prirodzené procesy v tvorbe. Menej dizajnujeme, viac sa necháme inšpirovať prírodnými algoritmami,“ opísal koncepčný prístup ateliéru k novým zadaniam. Ukázal to na realizácii wellness centra v rodinnom hotelovom rezorte, kde tvarovanie objemov, fasád a striech plne rešpektuje prirodzený ráz krajiny so zmiešanými lesmi a zvlneným horizontom.
Vzdelávanie v oblasti architektúry a jej vplyv na spoločnosť
Konferenciu slávnostne otvoril Richard Teichmann, podpredseda európskej siete Svetovej rady pre zelené budovy (WGBC). Podujatie vzniklo s podporou generálnych partnerov J&T Real Estate a VÚB banka a konalo sa pod záštitou prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej a ďalších významných osobností.
Teoretička architektúry a profesorka z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok FAD STU, profesorka Henrieta Moravčíková, zdôraznila, že porozumieť architektúre by malo byť súčasťou všeobecného vzdelania. Popri rozšírení osnov smerom k náuke o prostredí, kultúre či priamo architektúre už na prvom stupni základných škôl sa ako riešenie ponúka aj intenzívnejšia popularizácia architektúry v masovokomunikačných prostriedkoch. „Na Slovensku napríklad dodnes nemáme v denníkoch permanentné rubriky reflektujúce nové architektonické diela,“ hovorí profesorka Moravčíková.
Modernizmus a jeho dedičstvo: Práca DOCOMOMO
Profesorka Moravčíková pôsobí ako predsedníčka slovenskej pracovnej skupiny DOCOMOMO - medzinárodnej organizácie na výskum a ochranu modernej architektúry. „Slovenská pracovná skupina je súčasťou širokého medzinárodného kolektívu expertov, ktorí sa zaoberajú výskumom, ochranou a popularizáciou architektúry a urbanistických celkov, čo vznikli v intenciách modernizmu v uplynulom storočí,“ vysvetľuje. Úlohou každej národnej pracovnej skupiny je napĺňať tento zámer s ohľadom na architektonické dedičstvo konkrétnej krajiny a zároveň toto regionálne špecifické prepájať s univerzálnym celosvetovým dedičstvom. Skupina pozostáva z architektov a historikov architektúry z celého Slovenska. Ich práca zahŕňa výskumnú činnosť, ktorej výsledkom je napríklad národný register diel modernej architektúry, rad publikácií, ale aj spracované architektonicko-historické a reštaurátorské výskumy či návrhy na zápis diel do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Významnou súčasťou ich práce je angažovanie sa v prospech ochrany a záchrany architektonického dedičstva modernizmu v prípade jeho ohrozenia dlhodobým zanedbávaním či deštrukciou. Medzi najväčšie „boje“ za záchranu moderného architektonického dedičstva patria liečebný dom Machnáč, nemocnica na Bezručovej, komplex hotela a obchodného domu na Kamennom námestí v Bratislave či aktuálne úsilie o záchranu bratislavského Istropolisu. Slovenská pracovná skupina sa významne pričinila aj o vyhlásenie bratislavského krematória, budovy Slovenského rozhlasu či komplexu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre za národné kultúrne pamiatky.
Kompromisy v architektúre a ženský pohľad na profesiu
V jednom zo starších rozhovorov profesorka Moravčíková uviedla, že architektúra bez kompromisov takmer neexistuje. „Svoje záujmy má developer, investor, budúci vlastník, obyvateľstvo aj architekt,“ hovorí. Manažovaním procesov plánovania a výstavby, a teda aj hľadaním kompromisov, sa predstavitelia miest, samospráv či štátnej správy zaoberajú prakticky od prvých zložitejších stavebných zámerov. Demokratické spoločenstvá majú tendenciu rokovať o zámeroch verejne s účasťou čo najväčšej časti dotknutej verejnosti. V menej demokratických alebo autoritatívnych spoločenstvách sa zámery často taja, ale predkladajú sa direktívne. „Dostatočný priestor na obhajobu verejného záujmu je tak určitým lakmusovým papierikom otvorenosti spoločnosti,“ dodala.
Čo sa týka zastúpenia žien v architektúre, v jej absolventskom ročníku na Fakulte architektúry tvorili ženy viac ako 40 %. „V päťdesiatych rokoch to bolo 6 % a dnes je to vyše 50 %. Veľmi zjednodušene by sa tak dalo povedať, že ženy si v architektúre vydobyli pevné pozície. Nie je to ale celkom tak. Jedno je množstevná prevaha a iné je viditeľnosť v profesii. Tam máme ešte stále čo doháňať,“ konštatuje.
Postmoderna, dekonštruktivizmus a odvážne experimenty
Postmoderná architektúra predstavovala radikálny obrat od prísnych pravidiel modernizmu. Priniesla do tvorby symboliku, hru s významom a historické odkazy. Z jej princípov neskôr vyrástol dekonštruktivizmus, ktorý cielene narúša tradičné formy, poriadok a logiku priestoru. Tento smer neponúka riešenia, ale otázky, a prináša stavby, ktoré sú skôr intelektuálnym manifestom než obyčajným útočiskom.
Práve takto možno čítať tvorbu Petra Eisenmana a jeho experimentálny dom House II z roku 1969, ktorý patrí medzi najodvážnejšie príklady architektonického myslenia 20. storočia. Dom mal predstaviť experiment s novým prístupom k rodinnému bývaniu, kde sa architektúra stáva nielen funkčným obydlím, ale aj prostriedkom na vyjadrenie komplexných konceptov priestoru a formy. Architektonické riešenie domu je značne neortodoxné, s výraznou geometrickou štruktúrou, ktorá sa prelína cez celú fasádu. Konštrukcia pozostáva z oceľových stĺpov a nosníkov s nenosnými drevenými stenami. Dispozícia domu je rozdelená na niekoľko zón, ktoré sú navzájom prepojené, no zároveň oddelené pomocou geometrických línií a čiar, ktoré presahujú do priestoru. Špecifickosť dispozície spočíva v tom, že tradičné usporiadanie izieb bolo narušené zámerným rozbitím lineárnosti a hierarchie, čo vytvára dynamiku a vizuálnu hru v priestore. Materiálové riešenie interiéru reflektuje vonkajšiu architektúru domu, kde dominujú hladké betónové plochy, drevo a sklo, ktoré spolu vytvárajú harmonický kontrast medzi prírodným a industriálnym. House II môže byť inšpiráciou pre súčasných architektov a tvorcov rodinných domov predovšetkým svojím dôrazom na koncept a filozofiu, ktorá presahuje obyčajné funkčné riešenie.
Rafinované zámery a splynutie s lokalitou
Dom v alpskej dedine na severe Talianska, ktorý stojí na mieste vo výške 861 metrov, vyvoláva dvojaké reakcie. Prvá časť sa týka jeho nie celkom tradičného vzhľadu, druhá ospevuje jeho účelovo skromný vzhľad. Za realizáciou stojí architektonické štúdio, ktoré stavilo na rafinovanú formu a asymetrický vzhľad trojpodlažnej stavby ako jeden zo sofistikovaných výrazových prostriedkov. Bez nich by bolo zbytočné hovoriť o dome ako o diele.
Na pokrytie betónového plášťa bola použitá svetlá omietka zhotovená z miestneho materiálu, čím sa dosiahlo elegantné a dôstojné architektonické riešenie. Cieľom neutrálne ladenej fasády je nenútene zapadnúť do prírodného prostredia. Homogénnosť stavby podporujú jednoduché pravouhlé okenné otvory nepravidelne rozsiate po jej celom obvode.
V interiéri vládne prísny minimalistický štýl. Zariadenie na mieru vyhotovené z prírodného materiálu sa podieľa na zvláštnom efekte, ktorý vyúsťuje do obdivu dizajnérskych trendov. Všetko je v interiéri uspôsobené tak, aby nezostali bokom prírodné krásy, ktoré tvoria hlavnú podstatu bývania v tejto lokalite. Nábytok na seba zbytočne nevťahuje pozornosť a radšej motivuje obyvateľov domu, aby sa pozerali na zarámované obrazy - okná s výhľadom na horské štíty. Myšlienku architektov je niekedy ťažké rozlúsknuť na prvý pokus, ale dá sa ich pohľadu na svet aspoň trochu naučiť.
Ikonické stavby a nekonvenčné tvary
Budovy s kancelárskymi priestormi, ktoré majú atypický dizajn, na svete každým rokom pribúda. Dielo architektov Vlada Milunića a Franka O. Gehryho, Tančiaci dom v Prahe, by malo byť symbolom uvoľňovania sa československého národa zo socialistického zovretia. Predlohou im bol tanečný pár Fred Astaire a Ginger Rogersová. Budova Fred je tá statickejšia časť s vyšším priemerom hore a je prevažne z betónu. Sklenená budova s ladnými ženskými krivkami so stiahnutým pásom je Ginger, ktorá akoby sa o Freda opierala.
Aj mesto mrakodrapov a pravouhlých križovatiek, akým je New York, v sebe ukrýva nejeden architektonický skvost. Jedným z nich je budova Flatiron so súkromnými kanceláriami, ktorá stojí na rohu 5th Avenue a Broadwaya už od roku 1902. Trojuholníkový tvar, ktorý jej navrhol Daniel Burnham, láka aj dnes turistov z celého sveta. Názov nesie podľa tvaru žehličky a jej najužšia časť na rohu ulíc je len 2 metre široká.
10-podlažná budova v druhom najväčšom meste Litvy, Kaunas, nie je ani tak zaujímavá svojim tvarom, ako fasádou. Je tvorená 4 500 sklenenými panelmi a každý z nich je súčasťou fascinujúcej mozaiky. Dizajn budovy absolútne nezapadal do historického centra mesta, museli ju preto situovať na predmestie blízko diaľnice. To však vôbec nebráni tomu, aby sa jej turisti vyhýbali. Práve naopak, aj vďaka večernému osvetleniu budovy sa stáva jednou z ich častých zastávok.
Obrátená pyramída v hlavnom meste Slovenska, Dom odborov (NTC), patrí dozaista k ikonám slovenskej architektúry. Budova sa dostala do hľadáčika nielen turistov, ale aj hollywoodskych režisérov. Dom odborov nesie právom titul Stavba storočia a od roku 2017 je aj Národnou kultúrnou pamiatkou.
Piano House, Ryba a ďalšie nekonvenčné diela
V dnešnej dobe už dávno neplatí, že budova musí mať klasický rovnomerný tvar. V modernej architektúre je možné všetko. Dôkazom sú aj niektoré originálne a netradičné stavby po celom svete, ktoré sa úplne vymykajú predstave o klasickej architektúre.
Piano House v Číne je súbor budov, ktorý je považovaný za najromantickejšiu budovu v krajine a vznikol na základe študentského projektu. Pozostáva z obrieho klavíra a huslí a nachádza sa v čínskej provincii An Hui. Jeho súčasťou je 60-lôžkové opatrovateľské centrum a 20-lôžkové denné jasle. Samotná budova pozostáva z troch úrovní a obsahuje aj ďalšie sochy zvierat.
Gigantická ryba vo svojich útrobách ukrýva regionálnu kanceláriu, ktorá koordinuje rozvoj rybolovu v krajine. Tvar bol navrhnutý tak, aby reprezentoval produkt danej značky. Jej futuristická fasáda pozostáva z akrylových panelov, ktoré generujú vlastnú solárnu energiu.
Minimalizmus v architektúre: Filozofia jednoduchosti a funkčnosti
Minimalizmus je jedným z najvýraznejších a najúčinnejších trendov v modernom dizajne, ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, čistými líniami a maximálnym využitím priestoru. Podstata minimalizmu v architektúre sa sústredí na odstránenie všetkého nadbytočného a zameranie sa na čisté, jednoduché formy. Tento prístup sa často vyznačuje jednoduchými geometrickými tvarmi, otvorenými priestormi a jasnými líniami. Každý prvok v minimalistickom priestore má svoj účel, nič nie je náhodné ani zbytočné.
Kľúčové charakteristiky minimalistickej architektúry:
- Jednoduchosť a čistota: Minimalistické stavby sa vyznačujú jednoduchými geometrickými formami a čistými líniami. Často sú to ploché strechy, rovné fasády a minimálne ozdoby. Farby sú prevažne neutrálnych tónov - biela, čierna, šedá alebo prírodné materiály ako drevo alebo kameň.
- Otvorené a vzdušné priestory: V minimalistických interiéroch je dôraz kladený na maximálne využitie priestoru. Priečky sú často minimalizované, miestnosti sú vzdušné a plynulo prepojené. Všetko je navrhnuté tak, aby sa vytvoril dojem priestornosti a svetla, s dôrazom na prirodzené svetlo.
- Funkčnosť a efektívnosť: Každý prvok v minimalistickej architektúre má svoj konkrétny účel. Nábytok, zariadenie a konštrukcie sú funkčné a premyslené do najmenších detailov. Funkčnosť je na prvom mieste, čo znamená, že všetky dekorácie a zbytočnosti sú eliminované.
- Použitie kvalitných materiálov: Minimalizmus si zakladá na kvalitných a udržateľných materiáloch, ktoré vytvárajú estetiku prostredia. Drahé prírodné materiály ako drevo, betón, sklo a kov sa používajú v jednoduchej, ale účinnej forme, čím sa zvyšuje celková kvalita priestoru.
- Integrácia s prírodou: Minimalizmus často kladie dôraz na prepojenie interiéru s exteriérom. Otvorené okná, priestranné terasy a terasa integrujú prírodu do každodenného života. Tieto prvky nielen zlepšujú vizuálny dojem, ale aj prispievajú k energetickej efektívnosti budovy.
Výhody minimalizmu v architektúre:
- Efektívne využitie priestoru: Minimalizmus umožňuje lepšie usporiadanie a využitie priestoru. Menej nábytku, menej príslušenstva - všetko má svoje miesto, čo vedie k vyššej organizovanosti a prehľadnosti.
- Energetická efektívnosť: Minimalistické domy často integrujú pasívne solárne systémy, lepšiu izoláciu a využívanie prirodzeného svetla, čo znižuje náklady na energie a prispieva k udržateľnosti.
- Pokoj a harmónia: Jednoduché, čisté línie a minimalizmus v detailoch prispievajú k vytvoreniu pokoja a harmónie v priestore. Tieto interiéry podporujú relaxáciu a lepšiu koncentráciu, preto sú obľúbené aj v kancelárskych priestoroch.
- Dlhodobá nadčasovosť: Minimalistické stavby majú tendenciu byť nadčasové. Ich jednoduchosť a kvalitné materiály znamenajú, že nebudú zastarané ani po mnohých rokoch. Tento dizajn sa vyhýba rýchlo pominuteľným trendom a zameriava sa na trvalú hodnotu.
Minimalizmus v praxi:
- Japonská architektúra: Japonci majú dlhú históriu minimalistického dizajnu, ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou a prírodnými materiálmi. Často využívajú tradičné prvky ako papierové steny a drevo, ktoré dodávajú priestoru teplý, prírodný charakter.
- Moderná architektúra: Mnohé moderné stavby po celom svete, ako napríklad domy od architektov ako Tadao Ando alebo Mies van der Rohe, používajú minimalistické prvky na vytvorenie dokonalých, čistých línií a vzdušných priestorov.
Minimalizmus v architektúre nie je len o vzhľade, ale aj o filozofii, ktorá sa zameriava na funkčnosť, efektivitu a kvalitu. Tento prístup prináša do našich životov väčší poriadok, harmonický dizajn a udržateľnosť, čo má pozitívny vplyv na našu pohodu a životné prostredie.