V posledných rokoch sa v slovenskom právnom poriadku objavilo viacero legislatívnych zmien, ktoré sa dotýkajú rodín, detí a ich starostlivosti, ale aj environmentálnych aspektov podnikania. Ide o opatrenia, ktoré reagujú na tragické udalosti, ale aj na potrebu implementácie európskych noriem a zlepšenie celkového fungovania štátnych systémov. Tieto zmeny, hoci na prvý pohľad rôznorodé, spája snaha o zvýšenie zodpovednosti, zlepšenie dohľadu a zabezpečenie lepšej ochrany všetkých dotknutých.
Oznamovacia povinnosť pre rodičov: Prevencia pred tragédiou
Rodičov malých detí zrejme čaká nová povinnosť. Štát bude chcieť od nich vedieť, či dieťa umiestnili do škôlky, či zostalo s rodičom doma, prípadne či sa oň stará babička v inom meste. Novú oznamovaciu povinnosť pre rodičov obsahuje novela zákona o prídavku na dieťa a Národná rada ju už posunula do druhého čítania. Ako zdôvodnil hovorca ministerstva práce Michal Stuška, podnetom k takejto zákonnej úprave boli najmä tragické prípady ostatných rokov. Pripomenul, že rodičov nijaký zákon nenúti prihlásiť dieťa do predškolského zariadenia, môžu ho kedykoľvek zobrať mimo miesto trvalého bydliska či do zahraničia, niektorí s ním ani dlhodobo nenavštevujú lekára. „Sociálnym pracovníkom preto až do jeho nástupu do školy môže chýbať akákoľvek informácia o tom, kto, kde a ako sa oň stará. Aj keď drvivej väčšine starostlivých rodičov sa nová povinnosť môže javiť ako formalita, reálne skúsenosti a tragédie konkrétnych detí potvrdzujú opak. Stuška ubezpečil, že opatrenie určite nepovedie k bezdôvodnému šikanovaniu rodičov.
Prípad maloletej týranej Lucie z Bratislavy, ktorú vlani v septembri až tri roky po smrti našli policajti v byte takmer v centre hlavného mesta, znovu odkryl hrubé nedostatky štátneho sociálneho systému ako celku. Ukázal, že v krajnom prípade by sa v ňom dieťa mohlo aj navždy stratiť. Hoci susedia z domu už v roku 2009 upozorňovali sociálne orgány na to, že v rodine dievčatka nie je všetko v poriadku, neskôr ich aj varovali, že niekam zmizla, jej úmrtie si zodpovední nevšimli. Ani obradná lekárka, ktorá ju mala volať na očkovania a preventívne prehliadky, ani úradníci miestnej samosprávy, aj keď už dva roky mala povinne chodiť do školy. Matka na ňu stále dostávala rodinné prídavky, úradníkom stačilo vysvetlenie, že sa obe dočasne zdržiavajú u rodiny v Košiciach.
V dôvodovej správe k novele zákona sa zatiaľ len stručne hovorí o „písomnej povinnosti“ oznámiť úradu spôsob a miesto, kde bude zabezpečovaná starostlivosť o nezaopatrené dieťa vo veku od troch rokov do nástupu do školy. Nie je v nej vyšpecifikované, či si ju rodič má splniť iba jednorazovo, alebo opakovane v prípade každej zmeny. Neuvádza ani spôsob, akým a ako často si úrad mieni preverovať pravdivosť poskytnutých informácií, ba ani sankcie za nesplnenie príkazu.
Podľa Mariany Kováčovej, riaditeľky neziskovej organizácie Slniečko, ktorá pomáha týraným deťom, je naozaj potrebné vytvoriť spoľahlivý mechanizmus, ktorý by zabránil „vypadnutiu“ ktoréhokoľvek dieťaťa zo sociálneho systému. „Priamo k návrhu zákona sa vyjadriť neviem, zatiaľ som ho nečítala ani dôvodovú správu. Myslím si, že monitorovať pohyb detí, najmä ak sú vychovávané v rizikových rodinách, je namieste. Prípad Lucky a niekoľkých ďalších detí s podobným osudom je mementom. A iste sú aj iné, o ktorých sa možno nikdy nedozvieme,“ mieni Kováčová.
Opozičný poslanec za KDH Július Brocka návrh v parlamentnej rozprave k novele s nadsadením označil za „komunistický“. „Potom je už lepšie očipovať deti ako psy a mačky, aby ste vedeli, kde sa nachádzajú,“ povedal. Pre Pravdu Brocka spresnil, že nevidí dôvod, aby sa „od úradníckych stolov robili manévre“, ktoré nezmyselne zaťažia nielen tisíce zodpovedných rodičov, ale aj zamestnancov úradov práce. „Aj v prípade malej Lucky bolo dosť indícií, že jej treba pomôcť. Preto tvrdím, že keby sa skvalitnila terénna práca úradov, keby lepšie spolupracovali so samosprávami, keby neignorovali varovné signály, pomohli by deťom viac, ako keď budú zavalené písomnými hláseniami.“
Novela zákona o obaloch: Zmeny pre podnikateľov a životné prostredie
Ďalšou významnou oblasťou, kde došlo k legislatívnym zmenám, je oblasť obalov a odpadov. Nový zákon o obaloch, schválený Národnou radou Slovenskej republiky dňa 3. marca 2010 a účinný od 1. mája 2010, prináša podstatné zmeny pre povinné osoby, ktoré sa zaoberajú výrobkami v obaloch. Tieto zmeny sa týkajú najmä definície povinnej osoby, povinnosti vypracovať program prevencie, ako aj zabezpečiť zber a zhodnocovanie odpadov z obalov.
Podľa § 2 písm. g) nového zákona, povinnou osobou sa rozumie fyzická osoba podnikateľ a právnická osoba, ktorá: používa obaly na balenie výrobkov alebo plní výrobky do obalov, uvádza na trh výrobky v obaloch, uvádza na trh obaly s výnimkou výrobcov a dovozcov obalov, ktorí dodávajú nepoužité prázdne obaly povinným osobám. Nová definícia zahŕňa baliča/plniča, dovozcu balených výrobkov a dovozcu/výrobcu prázdnych obalov priamo určených do distribučnej siete. Postavenie povinnej osoby nadobúda výrobca prázdnych obalov, ktoré sú priamo alebo prostredníctvom ďalších dodávateľov odovzdávané spotrebiteľom do distribučnej siete. Naopak, postavenie povinnej osoby stráca dovozca prázdnych obalov na územie SR, ktoré sú po dovoze odovzdané baličom/plničom.
Zmeny voči aktuálnemu zneniu zákona sa týkajú aj povinnosti spracovania programu prevencie. Podľa § 3 ods. 2, povinná osoba, ktorá vyrába výrobky, ktoré sú balené priamo ňou alebo na základe jej požiadavky treťou osobou, alebo povinná osoba, ktorou je distribútor výrobkov, ktorý balí a distribuuje výrobky pod svojou obchodnou značkou a uvádza na trh výrobky v obaloch v množstve presahujúcom ročne viac ako 10 ton obalov, je povinná vypracovať program prevencie. Tento program obsahuje kvantitatívne ciele pre prevenciu, opatrenia na ich dosiahnutie a spôsob kontroly plnenia cieľov. Povinnosť spracovania programu prevencie, ktorá predtým mohla patriť aj výrobcom či distribútorom, ktorí neboli súčasne aj povinnými osobami, sa novým zákonom vzťahuje už len na povinné osoby. Táto povinnosť je účinná od 1. mája 2010 bez akejkoľvek prechodnej doby.
Významné zmeny nastali aj v oblasti zberu a zhodnocovania odpadov z obalov podľa § 7. Povinná osoba je povinná zabezpečiť zber odpadov z obalov, vrátane odpadov z opakovane použiteľných obalov, uvedených na trh alebo do obehu a ich zhodnocovanie a recykláciu najmenej vo výške záväzných limitov. Táto povinnosť sa nevzťahuje na povinnú osobu, ktorá uvedie na trh alebo do obehu menej ako 200 kg obalov za kalendárny rok. Novela zavádza povinnosť plnenia záväzných limitov aj na opakovane použiteľné obaly. V prípade opakovane použiteľných obalov dochádza k ich zaradeniu pri ich prvom uvedení na trh alebo do obehu na území Slovenskej republiky, pričom táto povinnosť sa nevzťahuje na tie povinné osoby, ktoré uvedú na trh za jeden rok súhrnne menej ako 200 kg opakovane použiteľných obalov.
Zákon tiež zavádza novú zodpovednosť podľa § 7 ods. 11. Ten, kto uvádza do obehu výrobky balené v obaloch, ktoré pochádzajú od povinných osôb, ktoré si nesplnili povinnosť podľa § 9 ods. 1 (požiadať ministerstvo o zápis do registra), je zodpovedný za splnenie povinností tejto povinnej osoby, ak táto povinná osoba uvedie na trh alebo do obehu súhrnne viac ako 200 kg obalov za kalendárny rok. Táto zodpovednosť sa vzťahuje len na to množstvo obalov, ktoré povinná osoba dodala osobe, ktorá uvádza do obehu výrobky balené v obaloch. Vzhľadom na potenciálne vysoké pokuty (až do výšky 332 000 eur) sa klientom odporúča písomne upraviť zmluvné vzťahy so svojimi dodávateľmi, aby sa deklaroval záväzok dodávateľa dodržiavať všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona o obaloch a zákona o odpadoch.
Právo dieťaťa na prítomnosť rodiča v nemocnici: Legislatívna dilema
V oblasti zdravotnej starostlivosti sa objavuje diskusia o novele zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá sa dotýka práva dieťaťa na prítomnosť rodiča v nemocnici. Hoci Ústava Slovenskej republiky a Dohovor o právach dieťaťa prísne vymedzujú okolnosti, za ktorých môžu byť deti odlúčené od svojich rodičov - a to iba na základe súdneho rozhodnutia a v súlade so zákonom - prax v zdravotníckych zariadeniach často ukazuje iný obraz.
Organizácia Ženské kruhy dlhodobo upozorňuje na porušovanie práv detí a rodičov pri hospitalizácii, vrátane rutinného oddeľovania predčasne narodených detí od rodičov, chýbajúcich lôžok pre rodičov, spoplatnenia hospitalizácie či stravy pre rodiča, ktorý nedojčí, alebo spoplatnenia na základe veku hospitalizovaného dieťaťa. Verejná výzva poslankyne Vladimíry Marcinkovej na tzv. zakotvenie práva detí mať pri sebe rodiča v nemocnici získala masívnu podporu verejnosti, čo naznačuje hlbokú traumu mnohých ľudí z vlastnej alebo ich detí hospitalizácie.
Poslanci Vladimíra Marcinková, Marián Viskupič a Vladimír Ledecký predložili novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá prešla do druhého čítania a má nadobudnúť účinnosť od 15. júna 2024. Text novely však vyvoláva obavy, že namiesto riešenia existujúcich problémov môže legitimizovať zaužívanú prax, keď sú deti oddeľované od rodičov proti ich vôli bez súdneho rozhodnutia. Novela explicitne udeľuje ošetrujúcemu lekárovi právomoci, ktoré podľa Ústavy SR a Dohovoru o právach dieťaťa prináležia iba súdu. Hoci text uvádza, že „Prítomnosť osoby podľa prvej vety môže byť ošetrujúcim lekárom v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas obmedzená, ak by bola nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu“, novela nijako nešpecifikuje, s ktorými zdravotnými výkonmi je rodičovská prítomnosť nezlučiteľná. Existuje obava, že zákon vytvorí priestor na subjektívny výklad, ktorý povedie k obmedzovaniu základných ľudských práv. Navyše, novela nenavrhuje žiaden kontrolný mechanizmus, ktorý by zabraňoval obmedzovaniu práv detí a rodičov, a opomína aj povinnosť vytvárať dôstojné podmienky pre prítomnosť rodiča.
Výučba zákonov, práv a povinností detí | Sloboda prejavu | Detská akadémia
Letné prázdniny a bezpečnosť detí: Opatrnosť na prvom mieste
S nástupom letných prázdnin sa režim detí a študentov voľnejší, čo môže viesť k väčšiemu priestoru na experimentovanie s drogami a psychotropnými látkami. Deti majú oveľa viac voľného času, ktorý zrazu ponúka aj príležitosti v podobe nových zážitkov. Rodičia majú menšiu kontrolu nad deťmi, preto je leto a čas prázdnin rizikovejším obdobím. Inšpektorka Mgr. Lucia Korytárová z prevencie kriminality, Mestská polícia Pezinok, pripomína: „Konzumácia alkoholu je tradičnou súčasťou našej kultúry a rodičia sú schopní v tomto období viac tolerovať isté medze. Tak, rodičia, skúste sa zamyslieť, viete kde sú vaše deti, keď vy ste v práci? Koľko času denne im venujete? Viete s kým sa kamarátia a kde trávia voľný čas?“.
Zákon 219/1996 Z. z. v prípade porušenia niektorých zákazov maloletou osobou umožňuje obciam ukladať pokuty zákonným zástupcom maloletých (teda vo väčšine prípadov rodičom) až do výšky 33 €. Zákon zároveň novelizuje niekoľko ďalších právnych predpisov, do ktorých zavádza povinnosť určených subjektov oznámiť obci porušenie zákazu požitia alkoholického nápoja alebo inej návykovej látky osobou maloletou do 15 rokov alebo mladistvou do 18 rokov.
Obálky s farebnými pruhmi: Kódovanie úradných zásielok
V oblasti doručovania písomností, najmä tých úradných, sa stretávame s obálkami s farebnými pruhmi, ktoré majú špecifický význam. Pri korešpondencii s úradmi sa doručovanie písemností riadi pravidlami správneho poriadku číslo 500/2004 Sb. Pošta sa zo zákona považuje za doručenú aj v prípade, že si ju adresát osobne nep রঙের. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 500/2004 Sb. sa písomnosť považuje za doručenú po uplynutí lehoty 10 dní odo dňa, keď bola na vyzdvihnutie pripravená (tzv. fikcia doručenia).
- Obálka s červeným pruhom: Nositeľ najdôležitejších úradných oznámení. Na prevzatie nemožno udeliť plnú moc, dopis nesmie prevziať žiadny zmocnenec.
- Obálka so zeleným pruhom: Využíva ju verejná správa a posiela sa doporučene s dodejkou. Môže byť posielaná do vlastných rúk výhradne adresáta. Ak adresát nie je k zastihnutiu alebo nereaguje na výzvu, môže byť obálka vhodená do schránky a po 11 dňoch sa považuje za doručenú.
- Obálka s modrým pruhom: Obsahuje oznámenie informačného charakteru. Forma doručenia nie je tak prísna. Pri prevzatí je nutné podpísať dodejku.
- Obálka s fialovým pruhom: Špeciálne vyhradená pre službu DINO (dlhové inkaso obyvateľstva). Obsahuje informácie o veriteľovi a výške dlhu.
- Obálka so žltým pruhom: Nemusí vyvolávať obavy. Dodejka je správa pre odosielateľa, že adresátovi bol doručený oznámený doručovateľ o dôležitej písomnosti. Doručenka špecifikuje odosielateľovi okamih, kedy si adresát písomnosť skutočne prevzal.
Ohlasovanie odpadov z obalov: Detailné reportovanie pre výrobcov
Výrobcovia obalov, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, musia každoročne podávať ohlásenie o zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov. Tieto údaje sa vypĺňajú samostatne za obalové materiály ako Papier a lepenka, Plasty, Sklo, Kompozit na báze lepenky, Železné kovy, Hliník, Drevo a Ostatné. Množstvo obalového materiálu sa uvádza v tonách, zaokrúhlené na tri desatinné čísla.
Súčasťou ohlásenia je aj vykazovanie údajov o tom, ako boli odpady zhodnotené a recyklované. Toto členenie zahŕňa:
- Energeticky zhodnotil: Hmotnosť energeticky zhodnotených odpadov z obalov, vrátane opakovane použiteľných obalov a odpadov z obalov naplnených nebezpečnými látkami, zhodnotených na území Slovenskej republiky činnosťou R1.
- Inak zhodnotil: Hmotnosť zhodnotených odpadov z obalov inými činnosťami (R2 až R11 okrem recyklácie) na území Slovenskej republiky.
- Recykloval: Hmotnosť recyklovaných odpadov z obalov (činnosťou R2 až R11) na území Slovenskej republiky.
Podobne sa vykazuje aj zhodnocovanie a recyklácia odpadov, ktoré boli vyvezené do členských štátov Európskej únie alebo mimo EÚ. Údaje o zbere odpadov z obalov z komunálneho odpadu nevyplňujú výrobcovia, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne. Požadované údaje sa zapisujú raz za kalendárny rok po jeho skončení a podávajú sa spolu s ohlásením podľa prílohy č. 16. Údaje sa vypĺňajú samostatne za odpady z obalov z komunálneho odpadu a samostatne za odpady z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálneho odpadu. Tieto detailné reportovacie povinnosti slúžia na monitorovanie tokov odpadov a zabezpečenie plnenia environmentálnych cieľov.