Každá žena sa zamýšľa, či z jej partnera bude dobrý otec, ktorý sa dokáže postarať o rodinu. Ako na to prídete? Stačí, ak bude prejavovať určité vlastnosti. Už keď žena otehotnie, pomaly si zvyká na úlohu matky. Ako bábätko v brušku rastie, sú žena a dieťa čoraz viac spojené. No a po narodení prichádza príval lásky, ktorý kto nezažil, nikdy nepochopí. Príroda to zariadila tak, že materinská úloha je prirodzenejšia a hlbšie zakorenená. Oteckovia to však majú o niečo ťažšie. Zrazu do ich sveta vnikne nový človek, na ktorého sa síce tešili, no nič o ňom nevedia. Je zaujímavé, že mnoho mužov dokonca trpí po narodení ich dieťaťa depresiami. Keď však prvotný šok z príchodu nového člena rodiny opadne, oteckovia začínajú riešiť ďalšiu dilemu: ako byť čo najlepším otcom pre moje dieťa? Niektorí to berú veľmi vážne a poctivo a chcú byť pre svoje deti dostatočnou autoritou, ale i vzorom do budúceho života. A my mamy, často len z diaľky pozorujeme, ako im táto úloha ide. Preto by ste si mali všímať, ako sa váš partner správa k dieťaťu. Iste sama vycítite, či sú jeho výchovné metódy správne. Ak sa prejavujú niektoré z nasledujúcich vlastností, vybrali ste si správne.
Živiteľ rodiny: Základná, no nie jediná rola
Toto bola vždy primárna úloha otca. Kým sa žena stará doma o deti, otec je ten, ktorý by sa mal postarať o materiálne zabezpečenie rodiny. Mnohí muži berú túto úlohu veľmi zodpovedne, iní si zasa z financií veľkú hlavu nerobia. Dobrý otec však nikdy nenechá svoju ženu a deti trápiť sa nad tým, či budú mať čo vložiť do úst. Hoci sa spoločenské normy menia a žena môže byť rovnako úspešná v kariére ako muž, finančné zabezpečenie rodiny zostáva dôležitou súčasťou otcovskej zodpovednosti. V dnešnej dobe však už nie je nutne jedinou.
Ochranca: Fyzická aj emocionálna bezpečnosť
Dôležitou úlohou otca je tiež chrániť svoju rodinu. Už odpradávna to tak bolo a malo by to tak zostať aj naďalej. Otec by sa mal starať o to, aby bolo o jeho rodinu dobre postarané po fyzickej, emocionálnej a aj duchovnej stránke. Ochrana neznamená len fyzickú silu, ale aj schopnosť vytvoriť bezpečné prostredie, kde sa členovia rodiny cítia prijatí a podporovaní.
Učiteľ: Odovzdávanie skúseností a múdrosti
Deti sú počas prvých mesiacov života naviazané najmä na matku. Avšak, čím sú staršie, tým viac vyhľadávajú spoločnosť otca. Ten by mal byť pre ne vzorom a odovzdávať im svoju múdrosť, skúsenosti, učiť ich pravidlám a životným zásadám. Učiteľom je otec nielen prostredníctvom priameho vyučovania, ale aj vlastným príkladom.
Priateľ: Dôverník a spoločník
Deti potrebujú v živote prirodzenú autoritu a v mnohých rodinách je to práve otec. Avšak, táto úloha by sa nemala preháňať a občas z prísnosti treba ubrať. Každé dieťa si zaslúži, aby vo svojom otcovi našlo okrem iného priateľa, ktorému sa môžu zdôveriť so svojimi radosťami i starosťami. Priateľstvo s otcom buduje dôveru a otvorenú komunikáciu.
Vzor: Správanie, ktoré sa napodobňuje
Deti, či chceme alebo nie, napodobňujú správanie svojich rodičov. Práve rodina je miesto, kde sa všetko učíme, a to, ako sa správajú rodičia, často deti kopírujú. Otec by mal ísť teda prvý vzorom správania. Ctiť si svoju manželku, dodržiavať zásady slušného správania, byť láskavý a spravodlivý. Jeho konanie má hlboký vplyv na formovanie charakteru detí.
Autorita: Rešpekt založený na úcte, nie strachu
Vo väčšine prípadov je to práve otec, kto má v rodine väčší rešpekt. Deti potrebujú mať v živote takéto autority už odmalička, no opäť by sa takéto správanie nemalo preháňať. Rešpekt by si otec rozhodne nemal zaslúžiť krikom, ani bitkou. Skutočná autorita vychádza z úcty, dôslednosti a spravodlivosti.
Ochranca matky: Partnerstvo a vzájomná podpora
Nech je otec v rodine akokoľvek dôležitý, nikdy nedokáže nahradiť matku. Mama je tá, ktorá udržuje v rodine stabilitu, harmóniu a pokoj. Mama je tá, ktorá pohladí, vypočuje, tá od ktorej závisí spokojnosť celej rodiny. Ak je v pohode mama, bude v pohode aj celá rodina. A práve otec by si ju mal vážiť a mal by ju ochraňovať viac, ako čokoľvek iné na svete. Toto partnerstvo je kľúčové pre zdravý vývoj celej rodiny.
Vplyv otca na dcéry a synov
Vzťah s otcom má zásadný vplyv na formovanie osobnosti dieťaťa. Psychologička Denisa Maderová poukazuje na to, že správanie k mužom, či budovanie dôvery k nim, súvisí s naším otcom. Dokonca aj keď sme s ním nevyrastali, zanechá v nás stopy, ktoré ovplyvňujú náš pohľad na život a môžu napovedať, prečo sa cítime nespokojné.
Pre dcéru je otec prvým a najdôležitejším mužom v živote. Od ich vzájomného vzťahu závisia všetky jej ďalšie vzťahy. Otec dcére ukazuje, ako má vyzerať zdravý vzťah s mužom. Ak je otec nežný a milujúci, dcéra zvykne rovnaké kvality hľadať aj vo svojom partnerovi. Ak je otec prísny a neprístupný, dcéra inklinuje k mužom, ktorých musí dobíjať. Otec ukazuje dcére, ako sa má muž k nej v budúcnosti správať aj tým, ako sa on správa k jej matke a ďalším ženám v okolí. Ak ženy všeobecne zhadzuje, zosmiešňuje alebo ich názory a pocity neberie vážne, dcéra bude ženské pohlavie rovnako vnímať ako nedostatočné. Otec, ktorý prejavuje lásku, úctu a podporu voči žene, učí svoju dcéru sebahodnote a dôvere voči mužom. Uznanie od otca je pre dcéru podnetom niečo dokázať, navyše, jeho reakcie sú iné ako mamine. Poskytol lásku aj ochrannú ruku počas dospievania. Prejav zvýšenej náklonnosti, platonická zamilovanosť do otca, to všetko sú prirodzené súčasti vývinu. Podľa psychologičky Maderovej, pokiaľ ide o vzťahy dcéry s inými mužmi, platí jediné: chváliť, podporovať, oceňovať.
Na rozdiel od dcér, ktoré si budujú vzťahy s druhými ľuďmi na základe toho, aký vzťah mali so svojím otcom, synovia zvyknú správanie otca, hoci aj nevedomky, kopírovať. Ak je otec spravodlivý a rešpektujúci, rovnakým kvalitám učí aj svojho syna. V prípade, ak otec nie je v rodine prítomný, chlapci hľadajú iných mužských predstaviteľov, podľa ktorých si utvárajú obraz o mužskom svete a o správaní sa v ňom. Týmto vzorom pre nich môže byť nevlastný otec, starý otec, učiteľ, starší kamarát.
Rola otca v živote dieťaťa
Otec zastáva v živote dieťaťa viacero kľúčových rolí:
- Otec ako učiteľ: Väčšina ľudí považuje za najkrajšie spomienky práve tie, kedy s nimi otec trávil čas a naučil ich bicyklovať, plávať, lyžovať, zbierať hríby, chytať ryby, hrať futbal. Pre dieťa je otec učiteľom a vzorom číslo jeden, dieťa si ho celý život idealizuje, dobrovoľne ho nasleduje a zo šťastných spomienok čerpá celý život.
- Otec ako spoluhráč: Dieťa si inštinktívne volí otca na iný typ hry ako matku. Vďaka hre s otcom sa učí dieťa pravidlám, správnym zásadám, rozvíja spoločenské zručnosti, trénuje si zmysel pre humor, zmysel pre fair play.
- Otec ako príklad: Či sa to mužom páči alebo nie, svojím každodenným správaním dávajú príklad deťom, určujú mu, čo je správne a čo je nevhodné správanie.
- Otec ako živiteľ: Dieťa preberá od otca spôsob narábania s financiami a s majetkom. Vníma otca ako živiteľa rodiny, pričom matka je väčšinou na materskej dovolenke a zabezpečuje každodenné potreby dieťaťa. Otec býva väčšinou ten, kto prináša do rodiny peniaze a dieťa voči nemu získava rešpekt aj z tohto hľadiska.
- Otec ako ochranca: Nielen kvôli robustnejšej stavbe tela, ale i vďaka nej, vníma dieťa otca ako ochrancu. Otec je pre dieťa symbolom bezpečného domova, v ktorom sa cíti ono aj jeho matka a súrodenci dobre. Otec býva spravidla manuálne zručnejší, technicky zdatnejší a rieši problémy inak ako matka.
David Popenoe vo svojej knihe "Život bez otca" popisuje významné faktory, ktoré má prítomnosť a starostlivosť najmä biologického otca na rozvoj osobnostných charakteristík dieťaťa. Otec predstavuje pre dieťa ekonomickú stabilitu, ochranu, bezpečie a spravodlivosť. Postavenie otca v rodine a jeho výchovný štýl je signifikantne rozdielny od princípov, ktoré dieťaťu sprostredkováva matka a zohráva nesmiernu dôležitosť v zdravom vývine dieťaťa a jeho sociálnych zručností. Štúdie dokazujú, že deti, ktorým otec prejavuje lásku, náklonnosť a podporu, disponujú lepšími schopnosťami v oblasti kognitívnych schopností, sociálneho vývinu a lepšie sa začleňujú do kolektívu.
Richard Koestner vo svojej viac ako 26-ročnej štúdii dokazuje, že rozhodujúcim faktorom vo vývine empatie dieťaťa je prítomnosť a starostlivosť otca o dieťa.
Čo ak otec chýba?
Mnohokrát sa cesty rodičov rozídu. Je vtedy pre neprítomnosť otca dieťa odsúdené na nešťastný a nespokojný život? V situáciách, ak je otec neznámy alebo nevykazuje záujem o dieťa, je vhodné ak slobodná matka vyhľadá pomoc vo forme starého otca, blízkeho mužského priateľa, zodpovedného pedagóga, alebo iného predstaviteľa mužského pohlavia, ktorý by sa pravidelne s dieťaťom stretával a sprostredkoval mu mužský pohľad na svet. Nie je dobré, ak žena zanevrie na mužov a pred dieťaťom sa o nich negatívne vyjadruje. Preto, ak má dieťa otca, biologického, nevlastného, starkého, alebo iného človeka, ktorý mu zastáva úlohu otca, uctite si ho a poďakujte mu na Deň otcov za jeho úsilie, obetavosť, vedenie, príklad a čas.
Výzvy moderného otcovstva
Súčasní otcovia čelia mnohým výzvam, ktoré sa líšia od tých, ktorým čelili ich predchodcovia. Podľa pedagóga Mareka Hermana, moderné otcovstvo má dve najväčšie chyby: neprítomnosť otca a neistý otec. Neprítomnosť otca môže byť fyzická (práca v zahraničí, rozvod) alebo emocionálna (nedostatočná angažovanosť). Neistý otec je ten, ktorý si nedostatočne plní svoju úlohu, pretože sa bojí prikazovať, zakazovať, zvýšiť hlas, alebo nie je dôsledný. Niektorí muži vôbec nedozreli a ostávajú "veľkými deťmi", ktoré sa chcú hlavne baviť a nechcú záväzky. Títo muži trávia hodiny hraním hier a nevedia byť oporou pre svoju ženu.
Dvadsiate storočie bolo označené ako storočie zlyhania otcov a na začiatku tohto storočia to bohužiaľ pokračuje. Existujú, samozrejme, aj dobrí otcovia, správni chlapi, ale je ich málo.
Dnešní otcovia to majú oveľa zložitejšie. Predtým bol život drsný, ale prehľadný a jednoduchý. Dnes žijeme v pohodlí a nadbytku, život je ľahký, zato je však neuveriteľne chaotický. Svet sa mení pred očami, sme zahltení informáciami, ktoré si často protirečia. Sme odpojení od širšej rodiny, deťom chýba babka a dedko. Taktiež sme odpojení od prírody, dnešné deti takmer vôbec nechodia samy von. Partia detí pobehujúcich vonku, to bola predsa skvelá výchova! Dnešné deti namiesto pobehovania vonku trávia čas pri počítačoch a sú od nich často závislí. Prevažná väčšina detí rozumie počítačom lepšie než ich rodičia. To je tiež veľká zmena, pretože kedysi to bolo naopak: rodičia ovládali nástroje a učili to deti.
Ďalšia vec je, že sa dramaticky premenila pozícia dieťaťa v rodine, patrí mu miesto na tróne: dieťa ako malý boh, ktorý ovláda rodinu. Nie je to predsa tak dávno, keď sme boli v opačnom extréme a dieťa neznamenalo v podstate nič. Pred stopäťdesiatimi rokmi bola napríklad úmrtnosť detí do desať rokov na úrovni 60 percent. Vtedy musela mať rodina úplne iný prístup k bolesti, chorobám, smrti. K tomu si pripočítajte chudobu, takže permanentný hlad a zima. Život bol z dnešného pohľadu nepredstaviteľne drsný a čeliť tomu všetkému učil svoje deti otec. Svojou prísnosťou, svojimi nárokmi. Deti bežne pracovali desať, dvanásť hodín denne. Dnešné nemajú oproti tomu zasa vôbec žiadne povinnosti. Zato majú milión práv. A otcovi za zadkom často stojí jeho žena a stráži, či je na ich malú dostatočne nežný a či jej dosť často hovorí, že ju má rád.
Napriek týmto výzvam, dnešní otcovia venujú svojim deťom viac času ako v minulosti. Sprevádzajú ženy pri pôrode, čo mnohým zmenilo život. Vidíme však dva extrémy: deti zahlcované absolútnou starostlivosťou, kde rodičia preháňajú a robia z každej maličkosti vedu, a na druhej strane deti zanedbávané, ktoré trávia čas pri tabletoch a telefónoch. Títo rodičia často riešia výčitky svedomia peniazmi, svoje deti si jednoducho kupujú.
Kvalita času je kľúčová
U otca nejde ani tak o to, koľko času venuje deťom, ale aký je ten čas kvalitný. Mama funguje v detskom svete v tzv. dlhých časoch, od rána do večera. Otec pracuje s časom v krátkych dávkach: objavuje sa a mizne. Veľkú časť dňa je mimo domu, a keď príde, venuje sa deťom rýchlo, intenzívne a krátko. A deti s tým nemajú problém. Najlepšie je, keď spolu budú niečo robiť. Niekedy stačí, keď deti len tak pozerajú, čo otec robí, keď sa okolo neho motajú. Otec sa má detí tiež pýtať, čo sa v priebehu dňa naučili, ako sa im darilo. A má im konkrétne povedať, čo sa mu na tom páči a čo nie. Práve toto je veľmi dôležité: pohľad otca na to, čo som robil, a jeho konkrétne hodnotenie. Otec je vlastne taký sústružník, ktorý opracováva, orezáva, pýta sa. A ak toto vie, tak stačia veľmi krátke časy.
Nepotrebujeme pol dňa v akvaparku, kino, zoo a desať zmrzlín. Otec si vždy musí postrážiť, aby sa z neho nestala „cirkusová atrakcia“. Dieťa potrebuje v dobrom zmysle slova obyčajný život. Praktické návody, ako si poradiť so záťažou, s výkonom, prekážkami, hlúpymi ľuďmi. Potrebuje sa naučiť čeliť životu. Takže je dobré, keď robíme spolu veci, ktoré patria do bežného obyčajného života.
Otec ako zdroj sebadôvery a sebavedomia
Otec je zdrojom sebadôvery detí, chlapca aj dievčaťa. Mama vás učí nájsť cestu k sebe samej, vás doslova zabalí do nehy. Otec vám však pomáha, aby ste raz obstáli v živote, aby ste sa presadili. A robí to tak, že vás zaťažuje, že od vás chce výkon a výsledok. Preveruje vás. Tým vás spevňuje. Tým vám buduje sebavedomie. Otec je doslova mostom do sveta mimo rodiny. Dieťa presne toto od otca očakáva. Otec rovná sa sebavedomie.
Otec buduje sebaúctu dcéry. To, akú hodnotu bude dcéra raz dávať sama sebe ako žena, to ovplyvňuje otec. Jednak priamo, podľa toho, ako sa k nej správa, aký majú spolu vzťah, preto je dôležité, aby sa k dcére správal ako k princeznej, budúcej kráľovnej. Možno ešte dôležitejšie je, že otec sebaúctu dcéry buduje tiež nepriamo, a to tým, ako sa správa k svojej partnerke. K matke svojich detí. Pretože práve to jeho dcéra neustále pozoruje. Dobrý otec svojej žene dopraje byť kráľovnou. Keď si ju váži a rešpektuje, keď jej pomáha. A keď to dcéra vidí, jej sebaúcta prirodzene stúpa. Otec teda vychováva z dcéry budúcu kráľovnú.
Zo syna vychováva otec rytiera. Rytier je ten, kto v sebe našiel svoju vnútornú silu a vie ju použiť na to, aby chránil a bránil. Hlavne svoju partnerku a svoju rodinu. Malý rytier je hrdý, že mama za neho nič nerobí. Že si poradí sám. To ho učí otec. Tým, ako sa k svojmu synovi správa, ako s ním hovorí, ako spolu robia veci, aký majú vzťah. To je priamy vplyv. Kľúčové je, aby ho viedol k samostatnosti. A zasa: nepriamo učí otec syna byť rytierom podľa toho, ako sa správa k svojej partnerke. Keď sa otcovi so synom spolu nepodarí nadviazať vzťah, môže z neho urobiť rytiera iný muž. Jediná podmienka je, že syn toho iného muža uzná ako autoritu, musí si ho vážiť. To u dcér nie je možné, pretože keď cudzí muž povie mladej slečne, že jej to pristane alebo že sa jej niečo podarilo, tak tam vždy bude sexuálny podtext, a tým to bude skreslené. U otca to tak nie je. Preto je v tomto smere nenahraditeľný. Dôležité však je, aby bol spoľahlivý, aby „hovoril činom“. To znamená, že netára, nesľubuje, neodkladá, ale robí veci. Stará sa. Funguje.
Ideálny otec súčasnosti
Ideálny otec súčasnosti má pevné a zdravé telo. Je v niečom dobrý, niečo naozaj dobre vie, je majster. Vie sa postarať o svoju rodinu, vie zaistiť zdroje. Má hobby, niečo ho baví. Je s ním zábava. Zo syna vie vychovať rytiera. Z dcéry vie vychovať princeznú. Je vzorom pre svoje deti. A to najdôležitejšie: vie so svojou ženou vytvoriť pevný pár. To znamená, že pochopil, aké dôležité je byť spoľahlivý. Že to, čo povie, platí. A že keď ho žena potrebuje, je tam, kde má byť. Vie zabrať, stará sa, rieši problémy. Doťahuje veci do konca. Nekňučí. A ešte jedna vec: vie zo svojej ženy urobiť kráľovnú.
Vzťah otca a dieťaťa je komplikovaný, nie je predsa vrodený, je to získaný vzťah. To znamená v podstate neistý, obaja sa ho musia učiť. Pritom pre malé dieťa do troch rokov je práve pocit bezpečia úplne kľúčová vec. Jeho zdrojom je mama. Kto iný by to mal byť? Rola otca je najmä to, aby bol v prvých troch rokoch opora matky, v tom je veľmi dôležitý. Ale nerobme, preboha, z otca druhú mamu. Je to nezmysel.
Všetky výskumy ukazujú, že empatický a na deti koncentrovaný prístup pri výchove je účinnejší ako prísny a trestajúci. Mrkva funguje lepšie ako palica. Výprask spôsobí viac zla ako dobra. Hanba spôsobuje dlhotrvajúce psychologické traumy. Je čas, aby otcovia prestali vnímať fyzickú silu a emocionálny nátlak ako základné riešenie a osvojili si vnímavejší prístup.
Podľa výskumného centra Pev Research Center „podiel rodičov - otcov, ktorí nie sú v manželskom vzťahu, za posledných päťdesiat rokov vzrástol viac než dvojnásobne. Z rodičov, ktorí nie sú v manželskom vzťahu a žijú so svojimi deťmi, je dnes 29 % otcov, oproti 12 % v roku 1968.“ Podľa výskumu napríklad pokiaľ ide o akademické vzdelanie, deti osamelých otcov zvyknú mať lepšie známky a vyššie celkové hodnotenie na stredných školách.
Ideálny otec v predstavách Slovákov a Sloveniek plní predovšetkým rolu živiteľa, vychovávateľa a vzoru. Je však aj opatrovateľom, psychológom, poradcom a priateľom. Ľudia často vidia vlastnosti ideálneho otca vo dvojiciach. Ideálny otec je dávajúci aj vyžadujúci, prísny, ale spravodlivý, kamarátsky ale i autoritatívny. Musí byť láskavý, zodpovedný, spravodlivý, pracovitý a chápavý. „To, aký kto bol otec, najlepšie zhodnotia jeho deti - najčastejšie v pokročilom veku života. Ideálny otec stále zastáva tradičnú úlohu „hlavy rodiny“, vystupuje ako rozhodný šéf, ktorý vie riešiť problémy múdro, efektívne a s chladnou hlavou, no súčasne je nápomocný pri výchove a starostlivosti o dieťa. „Otec si uvedomuje, že deti ho nikdy nebudú tak počúvať ako napodobňovať. Ideálny otec je niečo ako maják pre lode na mori. Ideál otca je posadený vysoko - rozdiel medzi ideálnou a reálnou podobou otca ľudia vnímajú ako veľký. Konštatujú, že otcovia si svoje otcovské role neplnia tak, ako by chceli a mali.“
Spoločnosť sa mení a s ňou aj vnímanie otcovskej roly. Z otcov sa stávajú aktívnejší a angažovanejší rodičia, ktorí si uvedomujú svoju dôležitosť nielen ako živitelia, ale aj ako emocionálna opora a vzor pre svoje deti. Byť otcom je náročná, no nesmierne obohacujúca úloha, ktorá si vyžaduje lásku, trpezlivosť, zodpovednosť a neustálu snahu o zlepšenie.