V posledných mesiacoch sa zdravotnícke autority v niekoľkých západoeurópskych krajinách, predovšetkým vo Veľkej Británii, ocitli v stave zvýšenej bdelosti v súvislosti s výskytom záhadnej hepatitídy, známej aj ako zápal pečene, u detí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaznamenala v rámci svojich hlásení celkovo 169 prípadov, pričom najviac z nich, až 114, bolo hlásených zo Spojeného kráľovstva. Situácia si v niektorých prípadoch vyžiadala radikálne riešenia; 17 detí z celkového počtu sledovaných pacientov na svete potrebovalo akútnu transplantáciu pečene, pričom jedno úmrtie bolo tiež hlásené, hoci krajina nebola špecifikovaná. Celkovo sa prípady akútnej hepatitídy neznámeho pôvodu objavili v jedenástich krajinách.
Príznaky a charakteristika ochorenia
Medzi základné príznaky, ktoré naznačujú možný zápal pečene, patrí zožltnutie kože či očných bielok (ikterus), bolesti brucha, hnačky a vracanie. Zvýšená telesná teplota sa pri tomto type hepatitídy obvykle nevyskytuje. Laboratórne vyšetrenia v takýchto prípadoch typicky vykazujú výrazne zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov, čo signalizuje poškodenie pečene.
Ochorenie primárne postihuje deti do desiatich rokov, pričom najviac postihnutou vekovou skupinou sú deti do piatich rokov. WHO však dodáva, že hepatitídy neznámeho pôvodu sa objavujú každoročne. Výstraha, ktorú vydala, bola tentoraz vyvolaná neobvykle vysokou frekvenciou týchto hlásení. Spojené kráľovstvo zaznamenalo prvé prípady len na začiatku apríla, po tom, čo bolo 31. marca v Škótsku potvrdených prvých päť prípadov nezvyčajnej hepatitídy.
Slovensko v stave pohotovosti
Aj napriek tomu, že Slovensko zatiaľ žiaden takýto prípad nezaznamenalo, situácia si vyžiadala zvýšenú pozornosť. Hlavný hygienik Ján Mikas už informoval regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) a hlavných odborníkov o zahraničnom výskyte hepatitídy neznámeho pôvodu u detí. Tí boli vyzvaní na zvýšenú pozornosť pri monitorovaní suspektných ochorení na území Slovenska. Regionálne úrady sa preto začali aktívne spájať s pediatrami, infektológmi, gastroenterológmi a spádovými nemocnicami. Cieľom je v prípade zaznamenania podobných prípadov zabezpečiť potrebné odbery na následné laboratórne vyšetrovanie a okamžite informovať príslušný RÚVZ telefonicky o podozrení na výskyt.
V súvislosti s možnou príčinou infekcií, ktorou sa špekuluje ako adenovírus, úrad verejného zdravotníctva uvádza, že „zvýšená aktivita adenovírusov na našom území zatiaľ zaznamenaná nebola. Vo virologických laboratóriách úradov verejného zdravotníctva bolo od začiatku chrípkovej sezóny 2021/2022 vyšetrených spolu 2 817 vzoriek biologického materiálu. Adenovírus sa potvrdil v siedmich z nich“. Tieto čísla naznačujú, že zatiaľ nejde o epidemický nárast tohto konkrétneho vírusu na Slovensku, avšak situácia je naďalej pozorne sledovaná.
Skúmanie príčin: V hre je adenovírus aj iné hypotézy
Špecialisti z Britskej agentúry pre zdravotnú bezpečnosť (UKHSA) už spracovali prvú predbežnú štúdiu, ktorá sa snaží objasniť pôvod tohto ochorenia. V hre je podľa nich najmä adenovírus, ktorý bežne spôsobuje respiračné ochorenia. Jednou z hypotéz je, že tento vírus mohol silnejšie zasiahnuť imunitu detí preto, že počas pandemických lockdownov neboli vystavené bežnému prenosu infekcií v detských kolektívoch. Tento nedostatok prirodzenej expozície mohol viesť k oslabeniu imunitnej odpovede voči bežným patogénom.
Pri možnom vplyve adenovírusu sa skúma aj súvislosť s predchádzajúcou infekciou ochorením COVID-19, resp. jeho variantom omikron, alebo dokonca súbežná ko-infekcia adenovírusom a koronavírusom. Tieto kombinované infekcie by mohli viesť k nepredvídateľným reakciám imunitného systému a zápalovým procesom v pečeni. Okrem vírusových príčin nie je vylúčený ani vplyv dosiaľ neznámeho toxínu, nežiaduci účinok niektorého z liekov, alebo environmentálne faktory.
Menej pravdepodobnými príčinami, podľa britských odborníkov, sú: nový variant adenovírusu, samostatný vplyv toxínov, liekov či environmentálnych faktorov, úplne nový neznámy patogén, alebo dokonca nový variant koronavírusu, ktorý by špecificky postihoval pečeň detí.
Riaditeľka klinických a nových infekcií UKHSA, Meera Chandová, pre BBC uviedla: „Informácie zhromaždené v našom vyšetrovaní čoraz viac naznačujú, že tento nárast náhlej hepatitídy u detí súvisí s adenovírusovou infekciou. Dôkladne však vyšetrujeme ďalšie potenciálne príčiny.“
V niektorých kruhoch sa objavili aj špekulácie o možnom nežiaducom účinku očkovania proti COVID-19. Tento predpoklad je však takmer vylúčený, keďže drvivá väčšina postihnutých detí nebola vôbec zaočkovaná, primárne kvôli svojmu veku. Očkovanie proti COVID-19 bolo v čase rozšírenia ochorenia dostupné pre deti od 6 rokov, zatiaľ čo väčšina pacientov s hepatitídou bola mladšia.
Najpravdepodobnejšou príčinou sa tak naďalej javí adenovírus. Ten za normálnych okolností spôsobuje bežné prechladnutie, nevoľnosť či hnačku. Existuje mnoho rôznych typov adenovírusov, pričom jeden konkrétny - F41 - bol zistený u približne troch štvrtín testovaných detí s potvrdenou hepatitídou. Adenovírusové infekcie sa počas protipandemických opatrení prakticky vytratili, a za súčasným nárastom môže byť práve obnovenie sociálnych kontaktov, keď sa s infekciou stretávajú deti, ktoré boli väčšinu svojho doterajšieho života izolované od svojich rovesníkov.
Približne 16 percent prípadov bolo pozitívnych na koronavírus pri prijatí do nemocnice. Avšak, keďže v danom období bola vo všeobecnosti vysoká miera pozitivity v populácii, lekári nepovažujú tento údaj za smerodajný. Vyšetrenia u zasiahnutých detí nezistili ani prítomnosť vírusu spôsobujúceho bežné vírusové hepatitídy A až E. Široký geografický rozptyl prípadov navyše naznačuje, že nejde o komunitné šírenie napríklad z kontaminovaných potravín.
Napriek silnému podozreniu na adenovírus zostáva skúmanie stále otvorené, predovšetkým preto, že priebeh tejto akútnej hepatitídy nezodpovedá klasickému priebehu adenovírusovej infekcie.
Čo je pečeň? (Anatómia, časti a funkcia)
Situácia v iných krajinách: Taliansko hlási stabilný stav
Zatiaľ čo Veľká Británia čelí neobvyklému nárastu prípadov, situácia v iných krajinách kontinentálnej Európy sa javí odlišne. Talianske zdravotnícke orgány zaznamenali 17 prípadov vrátane potreby akútnej transplantácie, avšak talianski špecialisti zdôrazňujú, že počty prípadov sa na rozdiel od Británie nijako nevymykajú každoročným štatistikám neznámej hepatitídy.
Angelo Di Giorgio, detský hepatológ z Centra detskej hepatológie a transplantácií Nemocnice Papa Giovanni XXIII v Bergame, pre BBC uviedol: „Naše prvé údaje naznačujú, že od januára 2022 sa v Taliansku objavilo 17 prípadov akútnej hepatitídy neznámej etiológie a iba sedem pacientov je mladších ako šesť rokov. Absolútne zhodný počet v porovnaní s predchádzajúcim trojročným obdobím od roku 2019 do roku 2021. Tieto údaje potvrdzujú, že u nás do dnešného dňa nebol zdokumentovaný žiadny anomálny nárast prípadov hepatitídy, aký bol zaznamenaný v Spojenom kráľovstve.“
Di Giorgio dodáva, že „zvláštne“ hepatitídy sú známe už od 30. rokov minulého storočia a lekári majú dostatočné skúsenosti s ich liečbou. Utešuje ho aj porovnanie s kolegami z Francúzska, Španielska a Nemecka, ktorí podobne ako v Taliansku vnímajú, že počet hlásených prípadov nerastie a zaznamenali trend podobný predchádzajúcim rokom. „Vylúčiť sa nedá nič, ale na jasnejší obraz si budeme musieť dva-tri týždne počkať,“ dodáva.
Prípadmi sa už zaoberá aj Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a európska komisárka pre zdravie Stella Kyriakidesová, ktoré spolupracujú na zberoch dát a analýze situácie naprieč Európou.
Čo je to hepatitída?
Hepatitída je všeobecné pomenovanie používané na označenie akéhokoľvek zápalu pečene. Často sa spája výlučne s pôsobením vírusov, pričom poznáme viacero typov vírusovej hepatitídy - A, B, C, D a E. Zápal pečene však môže spôsobiť aj vírus mononukleózy či cytomegalovírus.
V skutočnosti však existuje mnoho ďalších príčin zápalu pečene. Spôsobiť ho môžu rôzne chemikálie, ktoré sú obsiahnuté napríklad v jedoch húb alebo v látkach zneužívaných ako drogy. To sa týka aj alkoholu, najmä pri dlhodobom nadmernom požívaní. Zápal pečene môže mať aj genetický pôvod, alebo môže ísť o autoimunitnú reakciu, keď imunitný systém omylom napáda zdravé pečeňové bunky. Pôvodcom hepatitídy môžu byť aj bakteriálne infekcie, ischémia (prerušenie prívodu krvi do orgánu), ale aj brušná trauma.
Podľa priebehu ochorenia sa hepatitída delí na akútnu a chronickú. Akútnu charakterizuje náhly nástup príznakov, no zároveň je pri včasnej diagnostike dobre liečiteľná. V prípade chronickej hepatitídy môže ísť o stav s miernejšími symptómami, avšak s trvalým progresívnym poškodením pečene.
Príznaky hepatitídy u detí a diagnostika
Pri podozrení na hepatitídu u detí by si rodičia mali všímať nasledovné príznaky, ktoré sa spravidla vyskytujú bez ohľadu na pôvodcu zápalu:
- Pocit nevoľnosti, chrípka, niekedy aj s miernou horúčkou.
- Bolesť brucha, najmä v pravej hornej časti.
- Únava.
- Zožltnutie kože a očných bielok.
- Tmavosfarbený moč.
- Bledá až číra stolica.
- Nevoľnosť, ktorú môže sprevádzať vracanie.
- Opuch brucha spôsobený zadržiavaním tekutín.
- Strata chuti do jedla a strata hmotnosti.
Existujú však aj prípady, keď dieťa hepatitídu prekoná bez akýchkoľvek zjavných príznakov.
Pri prejave akýchkoľvek symptómov je nevyhnutné navštíviť lekára. Ten by mal odobrať príslušné vzorky na laboratórnu diagnostiku. Krvné testy zahŕňajú kompletný krvný obraz, test zrážanlivosti, hodnoty pečeňových enzýmov (bilirubín) a zisťovanie prítomnosti vírusov. Zároveň je potrebné vykonať zobrazovacie testy ako ultrazvuk, CT vyšetrenie alebo magnetická rezonancia.
V prípadoch, kedy krvné či zobrazovacie testy nie sú dostatočne presvedčivé, sa využíva aj biopsia pečene, teda odobratie malej vzorky orgánu. Toto invazívne vyšetrenie umožňuje zistiť presný stupeň a mieru zápalového postihnutia pečene.
Liečba a dôležitosť pečene
Vo všeobecnosti neexistuje špecifická liečba pre všetky formy hepatitídy. Súčasťou liečby je vždy adekvátna diéta, dostatočná hydratácia a odpočinok. Liečba spravidla spočíva v podávaní antivirotík (v prípade vírusového pôvodu), avšak dostupné spektrum týchto liekov je často obmedzené. V prípade autoimunitného pôvodu sa podávajú imunosupresíva. Liečba zahŕňa aj tlmenie bolesti a svrbenia. V krajnom prípade, pri zlyhávaní pečene, je k dispozícii aj možnosť transplantácie.
Pri samotnej liečbe je potrebné zohľadňovať vek pacienta, jeho celkový zdravotný stav a anamnézu, závažnosť a priebeh ochorenia, ako aj prípadné kontraindikácie liečiv.
Pečeň tvorí najväčšiu žľazu ľudského tela a patrí medzi najdôležitejšie orgány. Nachádza sa v pravej hornej časti brucha, pod spodnou časťou hrudného koša, s menšou časťou zasahujúcou do ľavej polovice tela. V tesnej blízkosti pečene sa nachádzajú životne dôležité orgány ako bránica, pľúca, pravá oblička, žalúdok, tenké a hrubé črevo. Pečeň je základom metabolizmu - premieňa prijaté cukry, tuky a bielkoviny, skladuje minerály a vitamíny a vytvára žlč nevyhnutnú na spracovanie tukov. Po prehltnutí potrava prechádza tráviacim systémom a potrebné aj škodlivé látky sa vstrebávajú do krvi. Táto krv potom putuje vrátnicovou žilou priamo do pečene, kde sa spracúva. Niektoré látky sa ukladajú do zásoby, iné smerujú do krvného obehu na zásobovanie celého tela.
Prirodzené a logické dôsledky vo výchove: Alternatíva k trestom
V kontexte rodičovstva a výchovy detí sa často stretávame s pojmom „dôsledok“. Je dôležité rozlišovať medzi prirodzenými a logickými dôsledkami a trestami. Tresty často formujú v dieťati odpor alebo ho vedú k utiahnutiu, čo má za následok nesebavedomé a zakríknuté správanie. Ak dávame tresty, zodpovednosť za správanie dieťaťa sa presúva na nás, čím dieťa neučíme rozhodovať sa a prijímať pravidlá. Tresty používame, ak chceme zmeniť správanie dieťaťa a zamedziť nevhodnému správaniu, avšak ich časté používanie má skôr nežiaduce účinky. Dieťa obvykle reaguje odporom, hovoriac: „Nič mi nedovolíte, stále mi iba niečo zakazujete, stále sa mi iba vyhrážate…“
Metóda prirodzených a logických dôsledkov má oproti metóde odmien a trestov isté výhody. Prirodzené dôsledky umožňujú dieťaťu poučiť sa z prirodzeného fungovania a pravidiel okolitého sveta, bez nutnosti zásahu dospelého. Napríklad, ak si dieťa nabalí školskú tašku množstvom zbytočných vecí, bude musieť celý deň nosiť ťažký náklad. Toto je prirodzený dôsledok toho, že si neskontrolovalo, či tam má len potrebné veci. S najväčšou pravdepodobnosťou si v budúcnosti dá veľký pozor, aby si zobralo len potrebné veci.
Logické dôsledky umožňujú dieťaťu, aby sa poučilo zo spoločenskej reality. Tento spôsob výchovy umožňuje dieťaťu voľbu a následne ho učí zodpovednosti za svoje správne či nesprávne rozhodnutia. Na rozdiel od výchovy trestami, metóda prirodzených a logických dôsledkov učí deti zodpovedne sa rozhodovať a nevynucuje si ich podriadenosť voči autorite.
Rozvíjanie logických dôsledkov vo výchove
Uplatňovanie logických dôsledkov v realite môže byť náročné, najmä v situáciách, keď je dieťa neúctivé, neposlúcha, nekomunikuje, háda sa so súrodencami alebo ich bije. V takýchto chvíľach je nevyhnutné zachovať si chladnú hlavu a jasné pravidlá a očakávania. Čím sú pravidlá jednoduchšie a čím dôslednejšie na nich trváte, tým ľahšie dieťa splní vaše očakávania.
Keď sa dieťa správa nevhodne a váš krvný tlak stúpa, je dôležité zhlboka sa nadýchnuť a získať kontrolu nad emóciami. Je treba byť pre dieťa príkladom a ukázať mu, že jeho správanie vás nerozhodilo. Je dôležité pamätať, že činy dieťaťa nie sú odrazom vás ako rodiča, ale skôr bežnou súčasťou vývoja. Uvedomenie si tejto skutočnosti pomôže získať späť duševnú rovnováhu a pokoj.
Pri zvažovaní dôvodov nevhodného správania dieťaťa je dôležité položiť si otázky: Je dieťa unavené, hladné, choré, rozrušené, úzkostné? Každé dieťa je iné a to, čo funguje na jedno, nemusí fungovať na druhé.
Medzi príklady logických dôsledkov patria:
- Strata oprávnení: Keď dieťa odhodí hračky, stráca privilégium hrať sa s nimi na zvyšok dňa. Ak ignoruje požiadavku prestať s tabletom, mobilom a podobne, rodič mu ho odoberie na istý čas.
- Time-out: Keď sa správanie dieťaťa dostane mimo kontroly, krátka prestávka v tichu mu môže pomôcť upokojiť sa.
- Domáce práce: Ak dieťa robí sústavne neporiadok, trvá sa na tom, aby ho po sebe upratalo.
- Samostatné opravovanie hračiek: Ak dieťa zlomí hračku, nechá sa ho, nech si ju samo zlepí či inak opraví. Ak sa to deje často alebo dieťa hračky ničí zo zábavy či zlosti, treba zakročiť.
- Viac spánku: Nevhodné správanie je často výsledkom zlých spánkových návykov. Za každé porušenie pravidiel počas dňa sa môže posunúť večierka o niekoľko minút, v konečnom dôsledku tak dieťa pôjde do postele o pol hodinu skôr.
- Ignorácia: Keď sa dieťa správa nevhodne, odmietavo, nekomunikuje slušne, rodič ho môže ignorovať, vyhýbať sa očnému kontaktu, kým s nevhodným správaním neprestane. Keď začne robiť niečo prijateľnejšie, je vhodné ho pochváliť.
- Žiadna práca, žiadna hra: Ak dieťa odmieta plniť si povinnosti, rodič môže zrušiť čas na hru.
Na čo netreba pri používaní dôsledkov zabudnúť? Hnev, vyhrážanie a napomínanie môžu ľahko zmeniť dôsledok na trest. Preto je veľmi dôležité zachovať priateľský prístup a vľúdny tón hlasu. Treba byť láskavý, ale pevný. Tón hlasu dáva najavo láskavosť a dôsledné uskutočňovanie riešení dáva najavo pevnosť. Menej hovoriť, viac konať! Logické argumenty prestávajú byť účinné, keď ich dieťa počúva denne. Snažte sa hovoriť s deťmi vtedy, keď sú vaše vzťahy priateľské a deti sú ochotné vás počúvať. Odmietajte dohadovanie a povoľovanie. Stanovte hranice a nechajte dieťa, aby sa rozhodlo, či ich dodrží, alebo nie. Buďte ochotní prijať rozhodnutie vášho dieťaťa. Povzbudzujte samostatnosť detí. Čím viac svojim deťom pomôžete, aby sa spoliehali samy na seba, tým schopnejšie sa budú cítiť.
Rozdiel medzi dôsledkami a trestami
Logické dôsledky poskytujú dieťaťu príležitosť poučiť sa zo svojich chýb a neznižujú mu sebavedomie. Tresty, naopak, často formujú v dieťati odpor alebo ho vedú k utiahnutiu, čo má za následok nesebavedomé a zakríknuté správanie. Pri trestoch sa zodpovednosť presúva na rodiča, čím dieťa nie je vedené k samostatnému rozhodovaniu a prijímaniu pravidiel.
Pri aplikácii logických dôsledkov je dôležité dodržiavať princípy SÚVISLOSTI (dôsledok musí súvisieť so správaním dieťaťa), REŠPEKTU (dôsledok nesmie zahŕňať vinu, hanbu alebo bolesť), ROZUMNOSTI (dôsledok je primeraný veku a vývinu dieťaťa) a UŽITOČNOSTI (dôsledok povzbudí všetkých zainteresovaných ku zmene).
Napríklad, keď dieťa píše na stôl, súvisiacim dôsledkom by bolo, aby dieťa vyčistilo stôl. Ak učiteľ nerešpektuje dieťa a pridáva k trestu ponižovanie, už nevyužíva logické dôsledky. Podobne, ak učiteľ požiada žiaka, aby vyčistil každú lavicu v miestnosti, aby sa uistil, že pochopil, že nemá v budúcnosti špiniť lavice, tiež nevyužíva logické dôsledky vo výchove. Primeranosť je tu vymenená za utrpenie žiaka.
Keď dieťa rozleje mlieko, logicky by malo nasledovať poutieranie podlahy. Vhodný komentár k danej situácii by mal znieť: „Čo je teraz potrebné urobiť?“ Je obdivuhodné, ako často dieťa veľmi dobre vie, čo má robiť a ochotne to aj urobí, keď ho o to ešte úctivo požiadame. Ak nevie, znamená to, že ste ho to ešte nenaučili. V takomto prípade nemožno od neho očakávať adekvátnu reakciu. Pri výchove s využitím logických dôsledkov dbajte tiež o to, aby dieťa za chybu netrpelo.
Rodičia a učitelia neradi pripúšťajú, že hlavným dôvodom, prečo chcú použiť trest, je preukázať svoju moc a zvíťaziť nad dieťaťom, alebo sa pomstiť tým, že dieťa trpí. Vedie ich k tomu podvedomie, ktoré im nahovára, že oni sú dospelí a dieťa sa musí podriadiť.
Využívanie logických dôsledkov sa nedá použiť v každej výchovnej situácii a nie sú všeliekom na zvládnutie väčšiny výchovných problémov. Ak súvisiaci logický dôsledok nie je zjavný, pravdepodobne nie je vhodné používať logické dôsledky v danej situácii. Existujú aj iné metódy, ktoré môžu byť efektívnejšie. Kým výprask, hrešenie či zákazy vyvolávajú v deťoch hnev a strach, pozitívne rodičovské techniky sú navrhnuté tak, aby zlepšovali vzťah medzi rodičmi a dieťaťom, zvyšovali emocionálnu inteligenciu a podporovali otvorenú a čestnú komunikáciu.
Pri správnom používaní môže používanie dôsledkov naučiť deti zodpovednosti a riešeniu problémov, no nie všetci rodičia či učitelia ho dokážu účinne využívať. Dôležité je nekritizovať, nedávať neadekvátne tresty a nepoužívať oneskorené dôsledky. Ignorovať nevhodné, ale nie nebezpečné správanie, a používať pochvaly a odmeny na zvyšovanie sebavedomia. Byť jednotný a odolať nutkaniu zasiahnuť, keď s dieťaťom rieši niečo druhý rodič.